Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706205757
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8706205757.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnému E. R., bytom v I., N. XXXX/X, o vymoženie sumy 756,83 EUR s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/313/2006 - 24 zo dňa 9.
januára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Trovy odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľákovi, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, trovy
exekúcie v sume 34,27 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.5.2006 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej
zápisnice č. N 253/2006, NZ 3310/2006 zo dňa 29.1.2006 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.
Súd vydal dňa 19.6.2006 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. S odkazom § 57

ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 3 ods. 1, § 22 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom,
súd preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k
záveru, že oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné
pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia. Pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice
došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát ako osoba,

ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného. Osobu advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra predformuloval oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
bolo plnomocenstvo. Pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinný nemal možnosť výberu zástupcu, pretože
predtlač zmluvy o úvere obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Je tak spochybnený
základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že by splnomocnenec chránil záujmy povinného.
Advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, čo nasvedčuje tomu, že

nebude hájiť záujmy povinného, ale predovšetkým záujmy oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že
notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinná a teda aj nevykonateľná, keďže pri
jej podpise zástupca povinného nedisponoval platným plnomocenstvom na jeho zastupovanie, nebol
teda oprávnený predmetnú notársku zápisnicu v mene povinného spísať. Na základe takejto notárskej
zápisnice nie je možné vo výkone rozhodnutia pokračovať a ďalej viesť exekučné konanie. Výrok
o náhrade trov súdneho exekútora súd odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s

príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
s tým, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený predložením nespôsobilého exekučného titulu, jepreto povinný nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, ktoré súd priznal po posúdení účelnosti a
správnosti vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného

uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť predloženého exekučného
titulu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah predloženej notárskej zápisnice. Ďalej uviedol, že
postupom exekučného súdu a následne vydaným rozhodnutím došlo k porušeniu práva oprávneného
na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na
rozhodovanie podľa relevantných právnych noriem. Poukázal na to, že exekučný súd vo veci nevykonal
dokazovanie a k svojim záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného

stavu. Podľa oprávneného je opakovaná revízia exekučného titulu vykonaná po vydanom poverení a
jeho vyhlásenie za neplatný právny úkon bez zmeny skutkového stavu v rozpore s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok a tento postup porušuje
základné práva účastníkov exekučného konania. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom
poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti, ktorá predpokladá prezumpciu správnosti

a zákonnosti jeho úkonov. Oprávnený namietal tiež tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je
toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Zároveň s podaným odvolaním oprávnený navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ, pričom súdu predložil prejudiciálne otázky.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa
oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané
odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu oprávneného vo
vzťahukudeleniuplnomocenstva,ktorémalobyťsúdomposúdenéakoneprijateľnázmluvnápodmienka
podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo svetle tejto námietky sa javí nedostatok náležitej
starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie v žiadnom smere neopieral o problematiku neprijateľných zmluvných

podmienok a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku a neplatnosť udeleného
plnomocenstva neodôvodňoval § 53 Občianskeho zákonníka, či smernicou Rady č. 93/13/EHS. V
odôvodnení napadnutého uznesenia niet zmienky o tom, že spísaním plnomocenstva sa povinný vopred
vzdal práva, ktoré v čase podpisu plnomocenstva neexistovalo, resp. že povinný sa týmto úkonom vzdal
akéhokoľvek svojho práva, ako dôraze namietal oprávnený. Vytýkané bolo tiež namietanie absencie

oprávnenia splnomocnenej osoby určiť v notárskej zápisnici čas splnenia dlhu, či údajné tvrdenia súdu
o tom, že notárska zápisnica musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, čo rovnako nie je
obsahom napadnutého rozhodnutia.

K odvolacej námietke oprávneného spočívajúcej v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako

exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydaní poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe

ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok
exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011
zo dňa 29.9.2011).

Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. tiež existenciu relevantného
exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Je však nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na
základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou
mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom
rade konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu
zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore

so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený
zahrnul plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho
je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu zo strany povinného. Výber
splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený
zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinného ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť

povinného pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a
vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej osoby v tejto časti uzavretej
zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinný nemal možnosť výberu zástupcu, resp. nemal
možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi
oprávneným a povinným a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo vzhľadom na charakter zmluvy o
úvere podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle
pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením

si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,
odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskehozákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomáš Kušnírovi
ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 26.1.2005 je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť
platná ani notárska zápisnica z 29.1.2006, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár
JUDr. Ondrej Ďuriač. Notárska zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť materiálnej
vykonateľnosti, čím nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého
stupňa nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať
za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodených z ním predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to

podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas
(pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým súd exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

K návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a k tomu, že o tomto návrhu súd nerozhodoval,
odvolací súd uvádza, že ak nie sú v konaní splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, v súlade
so zásadou hospodárnosti nie je dôvod na vydávanie rozhodnutí, ktoré by smerovali k výkonu exekúcie,
akým rozhodnutie o zmene súdneho exekútora bezpochyby je.

Vo vzťahu k priznaniu náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd poukazuje na tú
skutočnosť, že aj keď bolo v podanom odvolaní oprávneného uvedené, že podáva odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa vcelku, absencia akýchkoľvek odvolacích dôvodov a vecných námietok
neumožňuje súdu v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmať napadnuté odvolanie v časti

výroku o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republilky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je potrebné poukázať

predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou
výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci daný dôvod na podanie prejudiciálnej otázky.
Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup
závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže
byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka. Odvolací súd preto návrh oprávneného na

prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.