Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubov Vargová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/334/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206549
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812206549.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanej T. Y., Y. Y. XXXX/XX, J. P. X., za účasti
vedľajšiehoúčastníkaZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Námestielegionárov5,Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sovietskych hrdinov 163/33,
Svidník, o zaplatenie 1.698,25 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
Konanie o zaplatenie 50,00€ z a s t a v u j e .
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 316,00 € s 9,00 % úrokom z omeškania odo dňa
21.8.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu dňa 28.6.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.698,25
€ s ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.510,87 € od 21.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tak, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009, uzatvorenou medzi
postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, bola postúpená pohľadávku voči žalovanej.
Dňa 25.8.2005 bola so žalovanou uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanej peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach.
Nakoľko žalovaná neuhrádzala v stanovených termínoch splátky, porušila tak povinnosť vyplývajúcu
zo zmluvy, preto postupca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.698,25 €, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 1.510,87 € a úroku z omeškania vo výške 187,38 €.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná uznala tento záväzok v „Dohode o uznaní záväzku“.Žalobca si v konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 21.8.2010, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa Prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok. Uviedol, že pokiaľ nenastala riadna splatnosť úveru, tento si uplatňuje
úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku.
Dlžná suma vo výške 1.698,25 € pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.510,87 € (rozdiel
medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), z úroku z omeškania
vo výške 187,38 € (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto
úroky) a vyčíslený úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky vo výške 9% zo sumy 1.510,87
€ od 21.8.2010 do zaplatenia.
Kžalobežalobcadoložilkópiuzmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX(čl.4),všeobecnéobchodné
podmienky - čl. 5-8, dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku - čl. 9, oznámenie o
postúpení pohľadávky - čl. 10, zmluva o postúpení pohľadávok - čl. 11-20, pokus o zmier - čl. 21.
Podaním doručeným súdu 21.9.2012 vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS oznámil vstup do konania. Dňa 22.07.2013 zaslal do spisu vyjadrenie, ktorým vzniesol námietku
premlčania, a navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.8.2013 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške
50,00 € späť s odôvodnením, že po podaní žaloby žalovaná uhradila dňa 19.2.2013 sumu 10,00 €, dňa
18.3.2013 sumu 10,00 €, dňa 17.4.2013 sumu 10,00 €, dňa 17.5.2013 sumu 10,00 € a dňa 17.7.2013
žalovaná zaplatila 10,00 € z dlžnej sumy.
Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
Súd v prvom rade posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu - táto plynie zo Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.12.2009 podpísanej pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a postupníkom -
žalobcom (čl. 11).
Podľa zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, upravujúceho niektoré vzťahy
súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území
Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej
republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom
bezpečného fungovania bankového systému, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá na poskytovanie úverov a príjimanie vkladov má
udelené bankové povolenie (§ 2 zák. č. 483/2001 Z.z.). Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., je
týmto zákonom definovaný ako banka.
Podľa v čase uzavretia zmluvy účinného § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi
pôvodným veriteľom a žalovanou dňa 25.8.2005 a nároky z neho plynúce, súd aplikoval ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy - v znení účinnom do jeho prvej novelizácie zákonom č. 264/2006 Z. z.)
Druhý odsek ust. §-u 1 zákona č. 258/2001 Z.z., negatívnym spôsobom vymedzoval pôsobnosť zákona
vo vzťahu k tam uvedeným zmluvám.
Podľa ust. §-u 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., sa pre účely tohto zákona rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady (definované v
ust. písm.c) spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. §-u 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ust. §-u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom konštatovaná, preto
súd poukazuje:
V súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy SR, boli zákonom č. 150/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29 34), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na
sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83
87), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch
predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171,
7/7/1999, str. 12 16).
Účinnosťou spomínaného zákona č. 150/2004 Z. z. (1. apríla 2004) bol Občiansky zákonník doplnený
o úpravu piatej hlavy 1. časti Občianskeho zákonníka (Spotrebiteľské zmluvy).
Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere súd posudzoval podľa vyššie uvedených
právnych noriem bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka).
Prednostná aplikácia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv má za následok, že námietku premlčania
vznesenú vedľajším účastníkom podaním zo dňa 22.07.2013, súd posudzoval v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorýjepotrebnéaplikovaťustanovenia,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru.Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovanou bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver.
Ako vyplýva z dokumentu „Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1282/2009/CE zo dňa
10.12.2009 - aktíva“ (čl. 20) žalovaná bola v deň vyhotovenie prílohy (10.12.2009) v omeškaní so
splatením splátky nasledujúcej po splatnosti poslednej zaplatenej splátky 1.116 dní.
Vychádzajúc z platobnej histórie, ktorú žalobca predložil na výzvu súdu podaním zo dňa 19.8.2013 (čl.
63), je zrejmé, že žalovaná uhradila poslednú splátku (pred podaním žaloby) dňa 14.8.2006.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Ustanovenie § 565 OZ, teda pripúšťa, aby medzi
veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, príp. aby rozhodnutím súdu (§ 160
ods. 1 OSP ) bolo určené, že
nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých
splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba
pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá
nesplnená splátka.
Podľa ustanovenia § 565 OZ však veriteľ môže svoje
právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do
splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo nevyužije, prestane dňom splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba (§
101 OZ ) pre celý zostávajúci dlh.
Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčovať samostatne v 3-ročnej premlčacej
dobe.
V konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ nevyužil svoje oprávnenie plynúce z porušenia zmluvných
povinností žalovanou - od zmluvy neodstúpil, zmluvu nevypovedal, nevyhlásil splatnosť celého úveru
a pod. (viď VOP čl. 7).
Žaloba podaná 28.6.2012 - konečná splatnosť úveru 20.8.2010, splátky mali byť platené vždy k 20. dňu
v mesiaci vo výške 680,- Sk (22,57 €), čo znamená, že súd za nepremlčané splátky úveru považuje
mesačné splátky splatné odo dňa 20.7.2009 do 20.8.2010 vždy 20. dňa v mesiaci po 680,- Sk, čo spolu
predstavuje 14 mesačných splátok po 680,- Sk (14 x 680,- Sk) spolu 9 520,- Sk - čo je 316,00 €.
S poukazom na účinky § 103 OZ - plynutie premlčacej doby jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti
- súd moment „actio nata“ definuje tak, že za premlčané splátky súd považuje mesačné splátky, ktorých
splatnosť nastala pred dňom 19.7.2009.Plnenie realizované žalobcom po podaní žaloby na súd vo výške 50 € o ktoré zobral žalobca žalobu
späť, a súd v tejto časti konanie zastavil, je plnením premlčaného dlhu, a teda nejde o bezdôvodné
obohatenie žalobcu.
Súd nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie poplatku za správu úveru (50,-Sk mesačne) s poukazom
na to, že ide o poplatok účtovaný bankou za úkony, ktoré sú spojené s evidenciou úveru a teda
sú vykonávané výlučne v záujme banky a nie spotrebiteľa, ktorý uhrádza náklady banky spojené s
poskytnutím úveru v dohodnutých úrokoch.
Márne uplynutie premlčacej doby, ako objektívna právna skutočnosť, má za následok premlčanie práva,
o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom.
Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolajúca začiatok
plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum,
odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba
skutočne uplynula.
Premlčanie (inveteratio) je jedným z právnych následkov márneho uplynutia času ustanoveného
zákonom bez toho, aby veriteľ uplatnil svoje právo na súde. Pokiaľ dlžník - žalovaný oprávnene
vznesie námietku premlčania, súd nemôže priznať veriteľom vymáhaný nárok. Je však treba zdôrazniť,
že ak sa žalovaný dovolá pred súdom premlčania, subjektívne právo oprávneného naďalej trvá v
podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dobrovoľné plnenie zo strany žalovaného by nezakladalo
bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať.
Na vyššie uvedenom konštatovaní súdu nič nemení ani žalobcom predložená „Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku“ (ďalej len „Dohoda“).
Súd poukazuje na to, že žalobca ničím nepreukázal oprávnenosť osoby podpísanej na uvedenej Dohode
konať za žalobcu. Žalobca je na Dohode označený svojim obchodným menom s tým, že je zastúpený
Ing. Michalom Šoltésom, konateľom. Na mieste podpisu zástupcu spoločnosti (žalobcu) je však uvedené
„č. 36, Bc. Ján Mikula“ - bez toho, aby bolo zrejmé, na základe čoho koná za žalobcu.
Podľa druhej vety § 13 ods. 1 Obch. zák. právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná
zástupca.
V zmysle § 14 ods. 1 Obch. zák., prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony,
ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.
Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
V zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák., kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 133 ods. 1 Obch. zák., štatutárnym orgánom spoločnosti (s ručením obmedzeným - pozn. súdu)
je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich
samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.Z výpisu z obchodného registra žalobcu (OS Bratislava I, oddiel Sro, Vložka číslo: 15294/B) nevyplýva
pre osobu menom Bc. Ján Mikula, žiadne oprávnenie konať za žalobcu - a ani zo samotného textu
Dohody.
Poukazujúc na vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobcom predloženú Dohodu ako absolútne neplatnú
pre jej rozpor so zákonom (vyššie citované ustanovenia o konaní právnickej osoby) v zmysle § 39 OZ,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Už aj s poukazom na vyššie uvedené súd nepriznal právne účinky ani „Uznaniu záväzku“ v bode
2 cit. Dohody. Tento „prejav vôle“ žalovanej súd posudzoval cez kritériá kladené na právny úkon
ustanoveniami štvrtej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka.
Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Súd z informácií získaných v obdobných konaniach o spôsobe, akým žalobca „dosiahol“ právny úkon
žalovanej, prijal záver o nesúlade vôle žalovanej s jej prejavom, ktorý bol vyvolaný nekalou obchodnou
praktikou osoby navonok konajúcej za žalobcu, ktorá je v zmysle nižšie uvedenej úpravy zakázaná, teda
ako contra legem v rozpore so zákonom a v dôsledku nej vykonaný právny úkon je absolútne neplatný
podľa už citovaného § 39 OZ.
Poukazujúc na vec sa vzťahujúci zákon č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase
„uzavretia“ Dohody:
Podľa§7ods.1zákonač.250/2007Z.z.,oochranespotrebiteľa,nekaléobchodnépraktikysúzakázané.
Podľa prvej vety § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa
považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo
akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to
aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody - v
prejednávanej veci ide o Dohodu navrhnutú veriteľom (žalobcom) splatiť cenu poskytnutého úveru v
splátkach, ktorá je prezentovaná ako zdanlivo výhodná možnosť splniť záväzok spotrebiteľa.
Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež
považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v texte Dohody nie je ani zmienka o tom, že žalovaná bola poučená
o význame premlčania a o význame uznania záväzku v zmysle účinkov druhej vety § 110 ods. 1
OZ. Umiestnenie textu o uznaní záväzku (a vedomosti premlčaného dlhu) nasvedčuje tomu, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá
osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom
uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie
je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo (R 51/1968), úprava obsiahnutá v
§ 558 OZ pre vznik domnienky trvania (existencie) dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o
premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe tejto
domnienky - aj tak však dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ.
Právne platným podpísaním dohody by došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby,
teda právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu by sa žalovaná nemohla brániť námietkou
premlčania.
Z predloženej Dohody však pre už vyššie uvedené dôvody neplynú žiadne účinky pre jej absolútnu
neplatnosť, a nakoľko vedľajší účastník na strane žalovanej a žalovaná vzniesli námietku premlčania,
súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy odo dňa uplatneného v žalobe.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku
podľa §151 ods. 3 OSP, a to z dôvodu, že v čase, kedy bol súd
povinný doručiť účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi rozsudok (na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený),súdnemoholpredvídaťúčasť,čineúčasťúčastníkanapojednávaní,naktorombolvyhlásený
rozsudok.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný
súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.