Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/81/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220986
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113220986.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: AKANT s.r.o., IČO:36491667, so sídlom Jesenná
8, Prešov, právne zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti
žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO:35919001, so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava,
právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Renáta Barbušová, so sídlom Štúrova 13, Bratislava, v
konaní o stanovenie povinnosti vyporiadať vlastníctvo nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 03.02.2014 č.k. 25C/93/2013-115 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa
04.12.2013, č.k. 25C/93/2013-92 v časti výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanej trovy konania vo výške 2.579,31 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vec právne posúdil podľa ust.§ 146 ods.2 O.s.p., podľa
ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v danom prípade žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila z
procesného hľadiska zastavenie konania, preto je povinná podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 2.579,31 Eur pozostávajúce z trov prvostupňového konania vo výške
1.716,41 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 862,90 Eur vyčíslených z tarifnej hodnoty veci - kúpna
cena vo výške 500.400,- Eur určená znaleckým posudkom.

Trovy prvostupňového konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1 716,41 Eur. Súd v
súlade s § 9 ods. 1 Vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. priznal za 1 úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava
právneho zastúpenia) odmenu vo výške 1 422,53 Eur a režijný paušál 7,81 Eur. Keďže právny zástupca
žalovanej je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške 286,07 Eur postupom podľa § 18 ods. 3
citovanej vyhlášky.

V rámci náhrady trov odvolacieho konania súd v súlade s Vyhláškou MS č. 655/2004 Z.z. priznal za
1 úkon právnej pomoci á 711,27 Eur (odvolanie zo dňa 18.12.2013) a režijný paušál 7,81 Eur. Keďže
právny zástupca žalovanej je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške 143,82 Eur postupom podľa
§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy odvolacieho konania sú tak vo výške 862,90 Eur.

Súd teda priznal žalovanej náhradu trov konania v celkovej výške 2 579,31 Eur, na ktorých úhradu
zaviazal žalobkyňu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa je toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k
nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Poukázala ďalej na to, že náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods.2 O.s.p. Použitý výraz „zavinenie“
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu),
eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Pri zastavení sporového konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z
účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej poukázala na to, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i
žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust.§ 146 ods.2 O.s.p. Nie je
pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu ust.§ 150
O.s.p. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa
ust.§ 146 ods.2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely KN -
C č. 3640/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4949 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. G., Obec C.,
evidovanej na Správe katastra Prešov, zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudla do svojho vlastníctva
na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.05.2013. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou
katastra Prešov dňa 30.05.2013 pod č. V 3052/13, na ktorej sa nachádza inžinierska stavba - pozemná
komunikácia - diaľničný privádzač D1, ktorá je vo vlastníctve žalovanej.

S poukazom na ust.§ 146 ods.2 O.s.p. možno konštatovať, že žalobkyňa sa podaným návrhom dôvodne
domáhala svojich práv, a keďže dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalovanej vo vzťahu k
požiadavke, ktorá bola predmetom konania, je povinná hradiť trovy konania žalovaná. Keďže žalobkyňa
si trovy konania neuplatnila, nárok na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov tohto konania.

Napokon žalobkyňa v podanom odvolaní namietala aj závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k odmene
za úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia (štúdium spisu), ako aj výšky hodnoty veci
tvoriacej základ pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko postupom
súdu sa žalobkyni odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov.

Napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k záveru súdu prvého stupňa, že v danom prípade žalobkyňa
späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania neobsahuje žiadne odôvodnenie
a rovnako absentuje odôvodnenie, či súd prvého stupňa skúmal podmienky pre možnosť aplikácie ust.§
150 ods.1 O.s.p. a k akým záverom v danej veci dospel.

Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy

obsiahnutej v ust.§ 146 ods.2 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa
14.09.2011).

Treba prisvedčiť odvolateľke v tom smere, že „kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z
objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby
konanie bolo zastavené“.

Ust.§ 150 ods.1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/69/2013).

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa skúmal, či v
prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať.

Žalobcovia tak nemali možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa aplikácie ust.
§ 150 ods. 1 O. s. p., čím im bola odňatá zákonná možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť
vydaného rozhodnutia.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného uznesenie v jeho napadnutej časti v spojení s opravným
uznesením postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V ňom je súd prvého stupňa povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci
právnej úpravy obsiahnutej v ust.§ 146 ods.2 O.s.p., ako aj skutočnosť, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadať.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.