Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209455
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616209455.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcov: 1/H. I., narodený
XX.X.XXXX, bytom T., U. Y. XXX/XX, 2/H. Q., narodená X.XX.XXXX, bytom R., R. T. XXXX/XX, 3/I. I.,
narodená XX.X.XXXX, bytom T., U. Y. XXXX/X, 4/O. I., narodená XX.X.XXXX, bytom T., U. Y. XXX/XX,
5/X. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom T., U. Y. XXX/XX a 6/B. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom T., U.

Y. XXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Zvolen, Tehelná 189, proti žalovanej: Q. M., narodená XX.X.XXXX, bytom T., U. Y. XXXX/
X, zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, T. G.
Masaryka 29, o určenie, že závet po poručiteľke H. S. je neplatný a pozostalí vnukovia sú dedičmi zo
zákona a že dôvody na vydedenie nie sú dané, o odvolaní žalobcov 1/ až 6/ a o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/187/2016 - 139 zo dňa 12. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/187/2016 - 139 zo dňa 12. 07. 2017 z r u š u j
e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že súd určuje, že pozostalí vnuci, t.j. žalobca 1/, žalobca 2/, žalobca 3/, žalobca 4/,
žalobca 5/ a žalobca 6/ po poručiteľke H. S., rodenej V., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., I.

I. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, sú dedičmi poručiteľky zo zákona a dôvody na vydedenie
zo strany poručiteľky nie sú dané. Žalobu o určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľky H. S.,
rodenej V., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom T., I. I. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX, spísané formou Notárskej zápisnice č. N 623/2015, Nz27038/2015, NcRza 4185/2015,
NCRls27638/2015zodňa05.08.2015naNotárskomúradeJUDr.MartyJurinovejsúneplatné, zamietol.
Okresný súd priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia doručili súdu žalobu,
ktorou žiadali určiť, že sú dedičmi poručiteľky zo zákona, lebo dôvody na vydedenie zo strany poručiteľky
nie sú dané a že závet a listina o vydedení poručiteľky spísané vo forme notárskej zápisnice sú neplatné.
Žalobcovia - zákonní dedičia po poručiteľke v dedičskom konaní neuznali závet ani listinu o vydedení,
pretože sú presvedčení o tom, že dôvody na vydedenie, tak ako sú uvedené v listine o vydedení, nie sú

dané. Z uvedeného dôvodu Okresný súd Lučenec uznesením sp. zn. 9D/138/2016, D/not
58/2016, zo dňa 18.05.2016 žalobcom určil lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na podanie
žaloby o určenie, že ako pozostalí vnuci po poručiteľke sú dedičmi zo zákona a dôvody vydedenia nie
sú dané. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2016. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že
uvádzané dôvody vydedenia nie sú v listine o vydedení náležite konkretizované, keďže formulácia týchto
dôvodov zodpovedá len všeobecnej zákonnej formulácii dôvodov vydedenia uvedených v ustanovení

§ 469a Občianskeho zákonníka. Z obsahu listiny o vydedení nevyplýva, aké konkrétne
skutočnosti, či zistenia, viedli poručiteľku ku konštatovaniu (odôvodňujúcemu vydedenie), ktorá vyjadrilaslovami, že jej neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch,
resp., že trvalo neprejavovali opravdivý záujem o ňu, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali. V
danom prípade bola v listine o vydedení len strohá zákonná citácia dôvodov vydedenia. Už uvedená

skutočnosť sama o sebe bola podľa nich dôvodom pre vyslovenie záveru, že listina o vydedení nie je v
zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platná. Žalobcovia nie sú si vedomí existencie
takých skutočností, ktoré by mohli u poručiteľky vyvolať dojem, že jej neposkytovali potrebnú pomoc,
resp. neprejavovali o ňu náležitý záujem. Všetci žalobcovia boli presvedčení, že vzťahy medzi nimi a
starou matkou boli vždy dobré, pravidelne ju navštevovali, či už jednotlivo alebo v skupinkách, buď u nej

doma alebo ju brávali na návštevu k sebe. V žalobe tiež tvrdili, že v O. XXXX oslavovala poručiteľka
svoje XX. narodeniny, a to v ich spoločnosti. Závet a listinu o vydedení považovali za absolútne neplatné
aj z dôvodu, že poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na uskutočnenie
týchto právnych úkonov preto, lebo sa dlhodobo liečila na duševnú poruchu kvalifikovanú ako „L. X. M.
R.“, a to v psychiatrickej ambulancii B.. Y. B.. Poručiteľka mala časté výpadky pamäte,
bola zmätená, ľahko ovplyvniteľná, príznaky demencie a trpela aj organickým psychosyndrómom. Závet

a listinu o vydedení tak považovali podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatné právne úkony.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť, priznať náhradu trov konania. Namietala,
že žalobcami uplatnené práva by mali byť podkladom dvoch samostatných súdnych konaní vzájomne

sa vylučujúcich, pretože vedenie súdneho konania o určenie okruhu dedičov zo zákona a dovolania sa
toho, že dôvody na vydedenie nie sú dané, spôsobuje právnu irelevanciu súčasného vedenia súdneho
konania o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení.

4. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 194 CMP, podľa § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. V spore riešil existenciu danosti dôvodov na vydedenie, ktoré uviedla poručiteľka v listine o
vydedení. Preto vec právne posúdil aj podľa § 469a Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že výpočet
obsahových náležitostí notárskej zápisnice je taxatívny, ak niektorá z týchto náležitostí absentuje, listinu
nemožno považovať za notársku zápisnicu, teda ani za verejnú listinu. To však vždy nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu, ktorý listina obsahuje.

5.Súdprvejinštancienapokonuzavrel,žezlistinyovydedeníspísanejdňa05.08.2015spolusozávetom
do notárskej zápisnice zistil, že tá obsahuje len strohé dôvody - vlastne len plynúce zo zákonnej citácie
§ 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka (ďalej tie „OZ“) bez ich konkretizácie a konkrétneho
skutkového opisu. Nie je z nich čitateľné, aké konkrétne skutočnosti, aké životné situácie v ktorých sa

poručiteľka ocitla a kedy u nej vyvolali dojem, že jej potomkovia neprejavovali o ňu opravdivý záujem, že
jej nepomáhali v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch. Keďže v listine o vydedení chýba
konkrétny skutkový opis životných situácií v akých sa ocitla poručiteľka, súd v súdnom konaní nemôže
svedeckými výpoveďami, fotografiami, čestnými prehláseniami, nahrávkou na CD nosiči nahrádzať
konkretizáciu vtedajšieho skutkového stavu. Prvostupňový súd preto pri rozhodovaní ani neprihliadol na

výpovede svedkov, nehodnotil ich, neprihliadol na fotografie, čestné prehlásenia, nahrávku na CD nosiči
lebo zistil, že v listine o vydedení neboli dôvody vydedenia žalobcov poručiteľkou skutkovo opísané
a konkretizované a tak dospel k záveru, že dôvody vydedenia neboli dané a žalobcovia sú dedičmi
poručiteľky zo zákona.

6. Súd prvej inštancie z dôvodov uvedených v odseku 9 rozsudku, keďže predmet sporu mal vymedzený
uznesením dedičského súdu sp.zn. 9D/138/2016, D/not 58/2016 (ustanovenie § 194 CMP) nemohol
ustanoviť do konania súdneho znalca, zisťovať procesnú spôsobilosť poručiteľky v čase spísania listiny
o vydedení, lebo pre dedičský súd bola obsahom petitu otázka skutková - či sú žalobcovia dedičmi
poručiteľky zo zákona a či dôvody na vydedenie zo strany poručiteľky nie sú dané, a nie procesná

spôsobilosť poručiteľky v čase spísania notárskej zápisnice. Preto vo zvyšnej časti žalobu žalobcov
zamietol.

7. trovách konania rozhodol aplikujúc § 255ods. 2 CSP. Konštatoval, že žalobcovia mali úspech v
polovici, ktorou bolo vyriešenie spornej skutočnosti dedičského konania, či sú alebo nie sú žalobcovia

dedičmi poručiteľky zo zákona z dôvodu, že nie sú dané dôvody ich vydedenia poručiteľkou. Vo zvyšnej
časti, t.j. druhej polovici žalobu žalobcov zamietol. Preto prvostupňový súd priznal žalobcom náhradu
trov konania v rozsahu 50%.8. Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ až 6/. Podaným odvolaním
napádali rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a zároveň aj závislý výrok o trovách konania. Žiadali,
aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v nimi napadnutých výrokoch, a to tak, že určí, že

závet a listina o vydedení poručiteľky H. S. sú neplatné a prizná žalobcom náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

9. Podané odvolanie žalobcovia 1/ až 6/ odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§365 ods. 1 písm. f)] a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 356 ods. 1 písm. h)].

10. Žalobcovia majú za to, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že závet
a listina o vydedení, spísané formou notárskej zápisnice, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi,
a to pre rozpor so zákonom. Z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že v tejto absentujú obligatórne
náležitosti stanovené zákonom. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje označenie sídla notára,

absentuje v nej aj údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená. Už uvedená
skutočnosť sama o sebe spôsobuje, že závet a listina o vydedení, spísané formou notárskej zápisnice,
sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Uvedené potvrdil v predmetnom konaní aj samotný konajúci
súd prvej inštancie, keď v rámci predbežného právneho posúdenia vyjadril svoj názor. Závet a listina
o vydedení sú absolútne neplatné aj z dôvodu, že v čase ich spísania poručiteľka trpela duševnou

poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na uskutočnenie týchto právnych úkonov. Súd prvej inštancie
absolútnu neplatnosť závetu a listinu o vydedení z dôvodu nespôsobilosti poručiteľky na tieto právne
úkony neskúmal a nezaoberal sa ňou, odôvodňujúc to tvrdením, že predmet sporu bol vymedzený
uznesením dedičského súdu sp. zn. 3D/138/2016, D/not 58/2016, pričom dedičský súd nevymedzil
obsah petitu tak, aby sa skúmala aj procesná spôsobilosť poručiteľky v čase spísania notárskej

zápisnice. Pokiaľ súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo, je možné namietať
absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení aj bez existencie „odkazu“ dedičského súdu a teda
aj mimo rámca dedičského konania. Vzhľadom na okolnosti spísania textu notárskej zápisnice je tiež
zrejmé, že do notárskej zápisnice nebola pojatá prejavená vôľa poručiteľky, keďže v čase, keď notárka
text tejto zápisnice na svojom notárskom úrade spisovala, nebola s poručiteľkou v žiadnom kontakte, čo

napokon v konaní pred súdom potvrdila aj samotná žalovaná.

11. Rozsudok prvostupňového súdu napadla odvolaním tiež žalovaná, a to v časti výroku I. a v závislom
výroku o trovách konania. Žalovaná podaným odvolaním požadovala zmeniť rozsudok okresného súdu
v ňou napadnutom výroku tak, že súd žalobu o určenie, že pozostalí vnuci, t. j. žalobcovia 1/ až 6/ po

poručiteľke H. S., sú dedičmi poručiteľky zo zákona a dôvody na vydedenie zo strany poručiteľky nie sú
dané, zamieta. Zároveň, aby súd nepriznal žalobcom náhradu trov konania, ale aby žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Podané odvolanie žalovaná odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP], že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

13. Žalovaná uviedla, že podstatou sporového konania bola nespokojnosť žalobcov 1/ až 6/ ako vnukov

poručiteľky H. S. so stratou ich dedičského podielu, z ktorého dôvodu žiadali podanou žalobou taktiež
o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení zriadených poručiteľkou dňa 05. 08. 2015. Poukázala
na to, že vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorý výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení
neopomenuteľných dedičov z dedenia. Samotné zákonné ustanovenie o vydedení obsiahnuté v ust. §
469a a nasl. Občianskeho zákonníka, ohľadom náležitosti listiny o vydedení odkazuje na ust. § 476

a § 480 Občianskeho zákonníka. Práve zákonom taxatívne stanovené dôvody vydedenia predstavujú
materiálnunáležitosťvydedenia.Nadruhejstrane,formálnanáležitosťjespôsob,formavytvorenialistiny
o vydedení. Táto forma listiny musí byť vždy písomná a prejav vôle poručiteľa o vydedení potomkov musí
byť urobený výslovne. V listine o vydedení musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Zákon požaduje
uvedenie dôvodu vydedenia v listine o vydedení. Nepodmieňuje však uvedenie dôvodov vydedenia

konkrétnym skutkovým popisom. Žalovaná zastáva názor, že formulácia „z dôvodu, že mi neposkytujú
potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo v iných závažných prípadoch, trvalo neprejavujú opravdivý
záujemomňa,ktorýbyakopotomkoviamaliprejavovať,súčinkamivzťahujúcimisaajnaosobyuvedené
v § 473 ods. 2 OZ“ napĺňa zákonnú požiadavku uvedenia dôvodov vydedenia stanovenú v ust. § 469aods. 1 OZ. Tento svoj názor žalovaná oprela aj o výkladovú literatúru upravujúcu inštitút vydedenia, v
zmysle ktorej absencia konkrétneho skutkového popisu spojeného s dôvodmi vydedenia nevyvoláva
neplatnosť listiny o vydedení, ale spôsobuje len dôkaznú núdzu v prípade sporového konania. Je

nepochybné, že vôľou poručiteľky H. S. prejavenou v závete a v listine o vydedení, bolo zanechať pre
prípad smrti poručiteľky celý jej majetok žalovanej a vylúčiť dedičské právo žalobcov 1/ až 6/.

14. K podanému odvolaniu žalobcov 1/ až 6/ sa žalovaná písomne vyjadrila a navrhla, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaná uviedla, že žalobcovia 1/ až 6/ žalobou podanou na
okresnom súde presiahli rámec sporového konania vymedzený uznesením súdu a okrem určenia, že
sú dedičmi zo zákona a dôvody na vydedenie nie sú dané, žiadali nad rámec uznesenia súdu ešte určiť,
že závet a listina o vydedení poručiteľky H. S. nie sú platné. Úlohou prvostupňového súdu bolo konať len
o sporných skutkových okolnostiach medzi stranami sporu vymedzených v uznesení Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 9D/138/2016,D/not 58/2018. Žalovaná preto považuje rozhodnutie prvostupňového

súdu vo výroku II. za vecne správne.

15. Na vyjadrenie žalovanej reagovali žalobcovia 1/ až 6/ odvolacou replikou, v ktorej uviedli, že
odvolanímnapadnutýrozsudokpovažujúvovýrokuII.zanesprávny,apretoprotinemupodalivzákonnej
lehote odvolanie. Opätovne vyjadrili požiadavku na zmenu odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku

II. a tiež aj na zmenu rozhodnutia o náhrade trov konania. Zopakovali, že závet a listinu o vydedení
spísanú formou notárskej zápisnice považujú za absolútne neplatné právne úkony, z dôvodu jednak
absolútnej neplatnosti závetu o vydedení pre nedodržanie formálnych, ako aj materiálnych náležitostí.

16. Na odvolaciu repliku žalobcov 1/ až 6/ reagovala žalovaná odvolacou duplikou, v ktorej navrhla,

aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcom 1/ až 6/. Zotrvala na svojom
predchádzajúcom vyjadrení, v ktorom popísala skutkové okolnosti zriadenia závetu poručiteľky H. S.
v roku 2012. Uviedla, že na škodu celej veci je, že dokazovanie prvostupňového súdu ohľadom tejto
skutkovej otázky nebolo realizované.

17. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia 1/ až 6/, ktorí navrhli, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I/ potvrdil a zároveň zopakovali svoju požiadavku na zmenu
rozhodnutia okresného súdu vo výroku II. Žalobcovia 1/ až 6/ považujú napadnuté rozhodnutie vo výroku
I. za vecne správne, zákonné a spravodlivé. Na margo dôvodov vydedenia uvedených v predmetnej

notárskej zápisnici uviedli, že ich formulácia zodpovedá len všeobecnej zákonnej formulácii dôvodov
vydedenia obsiahnutých v ust. § 469a Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia nie sú však v listine o
vydedení spísanej formou notárskej zápisnice dostatočne konkretizované, a to tak z hľadiska časového,
ako aj z hľadiska skutkového.

18. K odvolacej duplike žalovanej zaslali žalobcovia 1/ až 6/ vyjadrenie, v ktorom navrhli, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. zmenil a určil, že závet a listina o
vydedení sú neplatné a priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

19. Na vyjadrenie žalovaných 1/ až 6/ k podanému odvolaniu žalovanej reagovala žalovaná odvolacou

replikou, v ktorej uviedla, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcov 1/ až 6/. Celá jej argumentácia
v podanom odvolaní bola zameraná na poukázanie na jestvujúcu judikatúru a výkladovú literatúru
upravujúcu inštitút závetu a vydedenia, vrátane interpretácie prejavu vôle samotného poručiteľa. Uviedla
tiež, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Opakovane navrhla,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. a vo výroku III. zmenil, a to tak, že žalobu o

určenie, že pozostalí vnuci žalobcovia 1/ až 6/ sú dedičmi poručiteľky zo zákona a dôvody na vydedenie
zo strany poručiteľky nie sú dané, zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní tak žalovaných 1/ až 6/ a žalovanej (§
34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

a contrario len v rozsahu odvolaní žalovaných 1/ až 6/ a žalovanej podľa § 379 CSP a z dôvodov
vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 ods. 1 CSP.21. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužil

správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa práve dopustil vyššie
uvedeného pochybenia.

24. Súd prvej inštancie vyhovel podanej žalobe a určil, že pozostalí vnuci, t. j. žalobca 1/, žalobca 2/,
žalobca 3/, žalobca 4/, žalobca 5/ a žalobca 6/, po poručiteľke H. S., rodenej V., narodenej XX. XX.
XXXX, naposledy bytom T., I. I. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX sú dedičmi poručiteľky zo
zákona a dôvody na vydedenie zo strany poručiteľky nie sú dané.

25. K tomuto záveru prvostupňový súd dospel po zistení, že listina o vydedení spísaná dňa 05. 08.
2015 spolu so závetom do notárskej zápisnice obsahuje „len strohé dôvody - vlastne len plynúce zo
zákonnej citácie § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, bez ich konkretizácie a konkrétneho
skutkového opisu.

26. Podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

27. Ust. § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do 4 skupín [písm. a) až
d)]. Treba uviesť, že len v záujme vyriešenia prípadných budúcich sporov je vhodné (nie však povinné)
uviesť okrem paušálneho odkazu na niektorý zákonný dôvod vydedenia aj konkrétnu situáciu, ktorá
viedla poručiteľa k potrebe vydedenia potomka. Ak by dôvod vydedenia bol v listine o vydedení časovo
a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby súd v súdnom spore popieral dôvodnosť

vydedenia. Pri vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie [len s odkazom na niektorý z dôvodov
uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) až d) OZ], bude na dedičovi nastupujúcom na miesto vydedeného,
aby dôvodnosť vydedenia v spore preukázal (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie NS SR 4Cdo/195/2017
zo dňa 23. 04. 2018).

28. Ak v danom prípade súd prvej inštancie čiastočne vyhovel podanej žalobe konštatujúc len, že listina
o vydedení spísaná dňa 05. 08. 2015 spolu so závetom do notárskej zápisnice obsahuje len strohé
dôvody,plynúcelenzozákonnejcitácie§469ods.1písm.a)ab)OZbezichkonkretizácieakonkrétneho
skutkového opisu, teda, že v listine o vydedení chýba konkrétny skutkový opis životných situácií v
akých sa ocitla poručiteľka, a že súd v súdnom konaní nemôže svedeckými výpoveďami, fotografiami,

čestnýmiprehláseniami,nahrávkounaCDnosičinahrádzaťkonkretizáciuvtedajšiehoskutkovéhostavu,
a teda, že v listine o vydedení neboli dôvody vydedenia žalobcov poručiteľkou skutkovo opísané a
konkretizované, na základe čoho dospel k záveru, že dôvody vydedenia neboli dané a žalobcovia sú
dedičmi poručiteľky zo zákona, nesprávne právne vec posúdil a v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy smerujúce k zisteniu, či dôvody

vydedenia žalobcov 1/ až 6/ poručiteľkou boli, resp. neboli dané.

29. V danom prípade k uvedeniu dôvodu vydedenia došlo, keď poručiteľka jednoznačne v listine o
vydedení uviedla, že týmito dôvodmi sú „že mi neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe, starobe, alebo
iných životných prípadoch, trvalo neprejavujú opravdivý záujem o mňa, ktorý by ako potomkovia mali

prejavovať“. Ide o dôvod vydedenia uvedený v Občianskom zákonníku v § 469a ods. 1 písm. a) a b).
Tento dôvod vydedenia bol konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nie len dotknutým subjektom, ale
aj subjektu nezúčastnenému, pričom skutky, pre ktoré malo dôjsť k vydedeniu, by mali byť preukázanévykonaným dokazovaním v sporovom konaní, ktoré je vedené na základe podanej žaloby žalobcov 1/
až 6/.

30. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil aj čo sa týka výroku II., ktorým zamietol žalobu o
určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľky H. S., rodenej V., narodenej XX. XX. XXXX, naposledy
bytom T., I. I. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, spísané formou Notárskej zápisnice č. N
623/2015, Nz27038/2015, NcRza 4185/2015, NCRls 27638/2015 zo dňa 05. 08. 2015 na Notárskom
úrade JUDr. Marty Jurinovej sú neplatné.

31. Ak žalobcovia 1/ až 6/ podali určovaciu žalobu o neplatnosť závetu a listiny o vydedení z vlastnej
iniciatívy, mimo poverenia dedičským súdom, možno konštatovať, že si uplatnili svoje dispozičné právo,
zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Civilný sporový poriadok upravuje procesnú prípustnosť určovacej žaloby v ust. § 137 písm. c) a
d) CSP. Tu rozlišuje žalobu o určenie existencie práva, pri ktorej je potrebné preukazovať existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení [§ 137 písm. c) CSP] a na druhej strane o určenie
právnej skutočnosti, pri ktorej sa ako podmienka procesnej úspešnosti vyžaduje, aby takéto určenie

vyplývalo z osobitného predpisu [§ 137 písm. d) CSP].

33. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neskúmal základný procesný predpoklad určovacej
žaloby a to prípustnosť žaloby, teda existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
resp. či žaloba o určenie právnych skutočností vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na povahu

určovacejžalobyakožalobypreventívnej,odvolacísúdkonštatuje,žepožadovanýmurčenímneplatnosti
závetu a listiny o vydedení, by sa právne postavenie žalobcov 1/ až 6/ aj s ohľadom na podanú žalobu o
určenie, že pozostalí vnuci žalobcovia 1/ až 6/ sú dedičmi poručiteľky zo zákona a dôvody na vydedenie
zostranyporučiteľkyniesúdané,zásadnýmspôsobomnezmenilo.Naviacjeotázne,čižalobuourčenie,
že závet a listina o vydedení sú neplatné, teda žalobu o určenie právnej skutočnosti je možné zo strany

žalobcov 1/ až 6/ možné vôbec podať [§ 137 písm. d) CSP].

34. Len strohé konštatovanie prvostupňového súdu, že z dôvodov uvedených v odseku 9 rozsudku,
keďže predmet sporu mal súd vymedzený uznesením dedičského súdu sp.zn. 9D/138/2016, D/not
58/2016 (ustanovenie § 194 CMP) nemohol ustanoviť do konania súdneho znalca, zisťovať procesnú

spôsobilosť poručiteľky v čase spísania listiny o vydedení, lebo pre dedičský súd bola obsahom
petitu otázka skutková - či sú žalobcovia dedičmi poručiteľky zo zákona a či dôvody na vydedenie
zo strany poručiteľky nie sú dané, a nie procesná spôsobilosť poručiteľky v čase spísania notárskej
zápisnice a preto vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol, bez bližšieho ozrejmenia podľa akého
zákonného ustanovenia žalobu v tejto časti posudzoval, však nemožno hodnotiť inak ako nesprávne

právne posúdenie.

35. S poukazom na vyššie uvedené, odvolaciemu súdu tak neostávalo iné, ako odvolaním napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní okresný súd znova posúdi dôvodnosť podanej žaloby žalobcami 1/ až 6/.

36. V súvislosti s podanou žalobou o určenie, že pozostalí vnuci, t. j. žalobcova 1/ až 6/ sú dedičmi
poručiteľky zo zákona a dôvody na vydedenie zo strany poručiteľky nie sú dané, vykoná s tým spojené
navrhovanédokazovaniestranamisporuaažpotaktovykonanomdokazovaní otomtožalobnomnávrhu
rozhodne.

37. Čo sa týka žalobného návrhu žalobcov, o určenie, že závet a listina o vydedení sú neplatné, bude
úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či takto podaná žaloba je prípustná v zmysle § 137 písm. c) resp. §
137 písm. d) CSP. V prípade, že dôjde k záveru, že takáto žaloba je z procesného hľadiska prípustná,
posúdi dôvodnosť podanej žaloby po hmotnoprávnej stránke a poriadne vykonanom navrhovanom

dokazovaní vo veci žaloby o určenie, že závet a listina o vydedení sú neplatné, rozhodne.

38. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd dospel k názoru, že otázku či predmetný závet a listina o
vydedení sú alebo nie sú platné je potrebné riešiť tiež ako prejudiciálnu otázku vo vzťahu k určeniu, čipozostalí vnuci, t.j. žalobcovia 1/ až 6/ sú dedičmi poručiteľky zo zákona a či dôvody na vydedenie zo
strany poručiteľky boli dané. Ak by totiž vyšlo najavo, že poručiteľka v čase spísania notárskej zápisnice
nebola spôsobilá na právne úkony, malo by to nepochybne vplyv na platnosť závetu a listiny o vydedení,

čo by znamenalo, že žalobcovia 1/ až 6/ by boli dedičmi poručiteľky pre neplatnosť závetu a listiny o
vydedení, a tiež by to malo vplyv na to, že by neexistovali dôvody vydedenia.

39. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej
vo veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách

odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).