Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/74/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204021
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1209204021.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej

veci žalobkyne: B. Z., H.. XX.X.XXXX, C. N. X, C., zastúpená: BAJO LEGAL, s.r.o., IČO: 36 860
581, Landererova 8, Bratislava, proti žalovaným: X. N. F. B., H.. XX.X.XXXX, C. N. X, C., 2. R.
B., H.. X.X.XXXX, C. F. Ú. XXX, C., 3. E. D., H.. XX.X.XXXX, C. S. Q. XX, C., všetci zastúpení:
JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, Kutlíkova 17, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný v 1.rade, žalovaný v 2.rade a žalovaná v 3.rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 25.3.2009 sa žalobkyňa domáhala (pôvodne len voči žalovanému v
1.rade) uloženiapovinnostivrátiťjejdarato?nehnuteľnosti,zapísanýchnaLVč.XXXX,k.ú.Podunajské
Biskupice, obec: BA.m.č. Podunajské Biskupice, okres Bratislava II, a to pozemky parc. č. XXXX/X o
výmere 513 m2-záhrady, parc č. XXXX/X o výmere 147m2- zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/
X X. výmere 69m2- zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom s.č. XXXXX postavený na parc č. XXXX/
X a garáž s.č. XXXXX postavená na parc. č. XXXX/X ( ďalej len " nehnuteľnosti") a tieto nehnuteľnosti
vypratať do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1.rade

uzavrela dňa 31.1.2003 manželstvo. Po jeho uzavretí presvedčil žalovaný žalobkyňu, aby mu darovala
polovicu nehnuteľností a sľúbil jej, že jej bude pomáhať pri dostavbe rodinného domu a garáže a to
tak osobnou prácou ako aj finančnými prostriedkami. Darovacou zmluvou zo dňa 13.5.2003 darovala
žalobkyňa žalovanému v 1.rade polovicu vyššie špecifikovaných nehnuteľností. Asi po uplynutí jedného
roku od uzavretia manželstva začali medzi manželmi vznikať nezhody, ktoré vyplývali najmä z toho, že
žalovaný neprispieval na dostavbu domu a ani na náklady domácnosti. V roku 2007 sa začal žalovaný
správať voči žalobkyni arogantne, provokoval ju, správal sa agresívne voči jej dcére, zaťovi a synovi.

Následkom tohto správania dostala žalobkyňa dvakrát infarkt. Podala preto návrh na rozvod manželstva,
pri hľadaní dokladov zistila, že žalovaný odcudzil všetky doklady, týkajúce sa domácnosti, sobášny
list, pas, originál darovacej zmluvy a doklady od účtu žalobkyne, vedeného v Mníchove. Na základe
opakovaných žiadostí žalobkyne, žalovaný vydal len overené fotokópie niektorých dokladov a pas,
doklady od účtu jej nedal. Manželstvo bolo rozvedené. Žalobkyňa zistila, že žalovaný bez jej vedomia
a súhlasu z účtu vybral všetky jej úspory. Po tomto zistení ho preto vyzvala na vrátenie daru podľa §
630 Občianskeho zákonníka.

2. Návrhom, doručeným súdu dňa 8.4.2009 žalobkyňa navrhla pripustenie vstupu ďalších dvoch
účastníkov do konania a to na strane žalovaného, nakoľko tento previedol sporné nehnuteľnosti
darovacou zmluvou zo dňa 13.3.2009 na svoje deti. Návrhom, doručeným súdu dňa 6.4.2010 žalobkyňažiadala súd o pripustenie zmeny petitu tak, že týmto sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou
sporných nehnuteľností a určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá medzi žalovaným
a jeho deťmi R. B. a E. Č. zo dňa 20.3.2009 je neplatná.

3. Uznesením č.k. 14C 74/2009-179 zo dňa 28.10.2010 súd pribral do konania účastníkov na strane
odporcu a to R. B. a E. Č. a pripustil zmenu petitu návrhu nasledovne: "Žalovaný je povinný vrátiť
žalobkyni B. Z. dar- sporné nehnuteľnosti a súd určuje neplatnosť darovacej zmluvy a zmluvy o
zriadení vecného bremena uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, ktorej predmetom

bol prevod ? sporných nehnuteľností a darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade, ktorej predmetom bol prevod ? sporných
nehnuteľností."

4. Konečná úprava petitu bola realizovaná na pojednávaní, konanom dňa 11.3.2011, kedy súd
uznesením pripustil zmenu petitu nasledovného znenia: " Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností (vyššie špecifikovaných- pozn. súdu) a určuje, že zmluva o zriadení vecného
bremena uzavretá medzi N. F. B. a R. B. a E. Č., ktorou bolo v prospech žalovaného zriadené právo
doživotného bývania a užívania pod č. N.-XXXX/XX zo dňa 20.3.2009, je neplatná."

5. Žalovaný v 1.rade sa k žalobe vyjadril písomne v liste zo dňa 17.1.2011. Považoval žalobu

za bezpredmetnú, nakoľko nie je naplnení požiadavka kvalifikovaného a objektívne vnímateľného
porušenia dobrých mravov obdarovaným voči žalobkyni ako darkyni. Zdôraznil, že právne vzťahy
založené prevodom vlastníckeho práva darovacou zmluvou, zakladajú právny stav, ktorý vzbudzuje
právnu istotu a požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vzťahu vyplývajúcu, zmluvné strany
na seba zobrali sami a dobrovoľne. Správanie jedného z účastníkov voči druhému nemožno označiť

za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník ho k nevhodnému správaniu
svojim konaním provokuje. Predpokladom úspešného uplatnenia práv darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného alebo jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadnom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu, možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o
porušenie značnej miery intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci

darcovi. Tvrdenie žalobkyne, že k darovaniu nehnuteľností došlo z dôvodu očakávaní finančnej podpory
žalovanéhov1.radeneobstojí,nakoľkodarovaciazmluvajebezodplatnýmprávnymúkonom.Žalovanýv
1.rade okrem toho participoval na dostavbe nehnuteľnosti, manuálne na stavbe pracoval, zabezpečoval
dovoz stavebného materiálu, finančne sa podieľal na krytí nákladov stavby z prostriedkov, ktoré zarobil v
Nemecku.Výdavkyspojenésbývanímastravovanímžalovanýv1.radeznášal samostatneodčasu,keď

sa objavili názorové nezhody na spoločné bývanie s dcérou žalobkyne. Nie je pravdou, že by arogantné
a agresívne správanie žalovaného v 1.rade spôsobilo infarkt žalobkyne, naopak snažil sa žalobkyni
vyhýbať, bola to ona, kto zámerne vyhľadával hádky a dopúšťal sa psychického teroru žalovaného
v 1.rade (nočné budenie zo spánku vankúšom, šplechnutie vody do tváre, vystrašenie spoza dverí).
Odmeraný prístup k žalobkyni a jej rodine a vyhýbanie sa vzájomnej komunikácii nemožno považovať

za hrubé porušenie dobrých mravov. Potvrdil, že darovacou zmluvou previedol prislúchajúci podiel na
nehnuteľnosti na svoje deti.

6. Žalobkyňa v priebehu súdneho konania predkladala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ďalšie skutkové a právne argumenty. V liste zo dňa 4.3.2011 síce potvrdila, že žalovaný v 1.rade jej

pomáhal s dostavbou domu, avšak žalobkyňa mu umožnila bývanie v nej. Chod celej domácnosti
po finančnej stránke zabezpečovala žalobkyňa, nakoľko žalovaný bol poberateľom sociálnych dávok,
príspevku v nezamestnanosti. K darovaniu nehnuteľnosti došlo zo strany žalobkyne z dobrej vôle, kedy
predpokladala , že žalovaný v 1.rade sa k nej ako manželke bude slušne správať, bude si ju vážiť a
ctiť a poskytovať jej potrebnú pomoc v starobe a chorobe. Poprela, že by ho niekedy k vulgárnemu a

agresívnemu správaniu provokovala, len reagovala na jeho hrubé správanie príliš emotívne. O vrátenie
daru požiadala na základe nasledovných skutočností: 1. žalovaný v 1.rade z domu odcudzil veci patriace
žalobkyni, 2. bez jej vedomia a neoprávnene vybral finančné prostriedky z jej účtu vedenom v banke
v Nemecku, 3. opakovane a sústavne psychicky atakoval žalobkyňu a členov jej rodiny, vyvolával
konfliktné situácie. K odcudzeniu vecí uviedla, že v roku 2008 žalovaný v 1.rade odcudzil z rodinného

domu písomnosti a dokumenty, týkajúce sa rodinného domu, pas žalobkyne, sobášny list, darovaciu
zmluvu, kolaudačné rozhodnutie k domu. Sobášny list a pas vrátil. K vybratiu finančných prostriedkov
z účtu žalobkyňa uviedla, že v roku 2009, potom ako sa osobne dostavila do banky zistila, že na jej
účte chýba finančná hotovosť. Na tomto účte si šetrila finančné prostriedky na dôchodok. Žalovanémuv 1.rade k účtu zriadila dispozičné právo, ten bez jej vedomia a súhlasu vyberal finančné prostriedky a
to v čase od roku 2002 do 21.3.2005 v celkovej výške 30.899,38 Eur. Čo sa týka psychických atakov
na žalobkyňu, tie začali po darovaní nehnuteľnosti. Hádky začali kvôli peniazom a od roku 2007, keď

žalobkyňa prestala pracovať, žiadala žalovaného v 1.rade o príspevok na domácnosť, na čo on začal na
ňu kričať a vulgárne jej nadávať. Vulgárny bol aj voči vnučke žalobkyne, ktorá mala len 11 rokov a to kvôli
kúpe cigariet, rozhadzoval jej papuče, keď neboli uložené podľa jeho predstáv, čo jej spôsobovalo veľký
stres. V prípade, že ho na jeho správanie upozornila žalobkynina dcéra, začal nadávať aj jej. Potom, ako
žalovaný v 1.rade stratil prácu, zdržiaval sa väčšinou v dome, kde sedel v suteréne, fajčil, zaznamenával

každé pranie dcéry Zuzany, ak sa mu zdalo, že perie často, rozpútal hádku. V dome sa správal v
rozpore so základnými hygienickými návykmi, znevažoval osobnú starostlivosť žalobkyne. Celým svojim
konaním spôsoboval žalobkyni stres, čo sa prejavilo na jej zdravotnom stave. Jeho vulgárne správanie
sa prejavovalo aj navonok, kedy vynadal dcére žalobkyne z dôvodu, že požičala susede záhradné
náradie, vulgárne nadával aj susede. Žalobkyňa poukázala na svoj zdravotný stav, kedy prekonala
infarkt, dňa 19.4.2006, kedy sa jej stala uvedená udalosť, jej žalovaný v 1.rade neposkytol žiadnu

pomoc, pričom odvoz do nemocnice zabezpečila jej dcéra T.. Počas trvania hospitalizácie od 19.4. do
25.4.2006 žalovaný v 1.rade nejavil o zdravotný stav žalobkyne žiadny záujem. Po týchto zdravotných
ťažkostiach mala žalobkyňa opakovane srdcové slabosti, pričom v takýchto situáciách jej žalovaný v
1.rade nepomohol, len privolal dcéru T., ktorá pracuje ako zdravotná sestra. Ďalší infarkt žalobkyňa
prekonala dňa 25.8.2006, kedy bola v dôsledku psychického tlaku nútená odísť z domu. Bola tiež

hospitalizovaná v dňoch 29.11.2007 do 11.12.2007, žalovaný v 1.rade ju navštívil len raz a to len na
naliehanie, po príchode rozpútal hádku a odišiel. Aj po návrate z nemocnice sa o ňu nestaral, vôbec
jej nepomáhal. Celé opísané konanie žalovaného v 1.rade považovala žalobkyňa za konanie hrubo
porušujúce dobré mravy. Mala tiež za to, že listom zo dňa 25.2.2009 sa darovacia zmluva zrušila a
preto žalovaný v 1.rade nemohol účinne a platne previesť vlastnícke právo na svoje deti. Darovacie

zmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenasúpretoabsolútneneplatnýmiprávnymiúkonmi. Tvrdenie
žalovaného v 1.rade, že jeho pričinením došlo po darovaní k zhodnoteniu nehnuteľnosti sú irelevantné
vzhľadom na predmet sporu. Okrem toho, žalovaný v 1.rade sa na dostavbe rodinného domu významne
finančne nepodieľal, čo je zrejmé vzhľadom na pomer jeho príjmov a výdavkov v rozhodnej dobe.

7. Rovnako žalovaný v 1.rade predkladal v priebehu súdneho konania viaceré argumenty a tvrdenia.
Upriamil pozornosť aj na to, že v priebehu trvania manželstva obaja spolu hospodárili spoločne, aj
žalobkyňa mala prístup k účtu žalovaného v 1.rade, z ktorého aj vyberala finančné prostriedky a
nie v malých sumách. Ďalej tvrdil, že v prípade nehnuteľnosti došlo k jej podstatnému zhodnoteniu
v porovnaní s obdobím darovania. V podstate zhodnotením nehnuteľnosti, resp. zmenou samotnej

povahy nehnuteľnosti došlo k spracovaniu veci a vzniku novej. Právny zástupca žalovaného v 1.rade
zdôraznil, že tvrdenie žalobkyne, že o výberoch na účte sa dozvedela až v roku 2009 sú neosvedčené. Z
uvedeného účtu boli uskutočňované aj iné výbery, samotné potvrdenia o výberoch neosvedčujú osobu,
ktorá tento výber realizovala.

8. Na pojednávaní, konanom dňa 17.2.2014 vzniesol právny zástupca žalovaných námietku premlčania
ohľadne výberov z vkladnej knižky v Nemecku. K poslednému výberu došlo dňa 21.3.2005, teda pred
viac ako 3 rokmi predchádzajúcimi listu na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru. Právo
darcu na vrátenie daru sa premlčuje ako každé iné majetkové právo a premlčacia doba je trojročná,
začína plynúť odo dňa, kedy darca mohol uplatniť svoje právo po prvý krát. Právny zástupca žalobkyne

k otázke premlčania poznamenal, že žalobkyňa sa o neoprávnených výberoch dozvedela až v roku 2009
po návšteve banky.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.3.2014 vyjadrila žalobkyňa názor, že v konaní bolo nesporne
osvedčené a preukázané správanie žalovaného voči nej a jej rodine, v hrubom rozpore s dobrými

mravmi. Odcudzil z domu veci patriace žalobkyni, neoprávnene vyberal z jej účtu finančné prostriedky.
Konanie žalovaného v 1.rade, spočívajúce v slovných útokov, vyvolávaní hádok, agresívnom správaní,
vulgárnom bezdôvodnom nadávaní, psychickom terore bolo osvedčené svedeckými výpoveďami. Toto
správanie začalo po tom, ako došlo k darovaniu polovice nehnuteľnosti a vyvrcholilo v čase, kedy
žalobkyňa prestala pracovať a začala mať zdravotné problémy. Provokácie zo strany žalobkyne v konaní

neboli preukázané, výpovede žalovaných v 2. a 3.rade nie sú relevatné, nakoľko nebývali s účastníkmi
v spoločnej domácnosti a všetky informácie majú len sprostredkovane. Opakovane zdôraznila, že hrubý
psychický nátlak na žalobkyňu mal za následok vážne poškodenie jej zdravia, stupňovali sa psychické
ťažkostiapohádkachbolažalobkyňaviackráthospitalizovaná.Psychickýmiproblémamitrpelaajvnučkažalobkyne, ktorá bola zo strany žalovaného v 1.rade viackrát atakovaná. Žalovaný v 1.rade opakovane
neposkytol žalobkyni potrebnú pomoc, nezaviezol ju k lekárovi, neprivolal ho, nenavštívil žalobkyňu
v nemocnici ani sa nezaujímal o jej zdravotný stav. Aj v čase choroby a opakovaných slabostí, nútil

žalovaný v 1.rade žalobkyňu pracovať a splácať pôžičku. Nepomohol jej žiadnou finančnou čiastkou
na zakúpenie pozemku alebo výstavbu domu, neodbremenil ju od ťažkej práce. Celé jeho správanie
možno označiť ako hrubý nevďak. Konanie žalovaného v 1.rade smerujúce k uzavretiu manželstva
so žalobkyňou bolo vopred premyslené, ľstivé, manipulatívne, smerujúce k snahe o získanie majetku.
Naopak žalobkyňa počas celého manželstva sa o žalovaného v 1.rade starala po všetkých stránkach.

Ich vzťah teda nebol založený na vzájomnosti. Rovnako je nesporné, že darované nehnuteľnosti
pôvodne nadobudla do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa. Nehnuteľnosti boli zaobstarané výlučne
z prostriedkov žalobkyne. Žalovaný v 1.rade jej nikdy neprispel na ich kúpu, pričom pred darovaním
polovice nehnuteľnosti opakovane sľuboval, že jej finančne pomôže. Po jej darovaní však zmenil prístup.
Rovnako žalovaný v 1.rade nesporoval skutočnosť, že po uzavretí manželstva poberal len sociálne
dávky, príspevok v nezamestnanosti. Je preto zrejmé, že fungovanie celej domácnosti zabezpečovala

žalobkyňa. Pri dostavbe domu jej pomáhal len pomocnými prácami a občasnou kontrolou dostavby
domu, jednak z dôvodu , že väčšinu času trávil v Nemecku a jednak preto, že odborné práce vykonávali
odborníci. Na stavbu žalovaný v 1.rade dovážal výlučne vyradený materiál. Žalovaný v 1.rade nosil
žalobkyni peniaze na dom, ktoré prezentoval ako svoj zárobok v Nemecku, v skutočnosti to boli peniaze
vyberané z účtu žalobkyne v Nemecku. Žalobkyňa mu však nikdy nedala súhlas alebo príkaz na výber

akýchkoľvek peňazí z tohto účtu. Na tomto si šetrila peniaze na dôchodok. Takýto výber peňazí je treba
tiež kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ďalší prejav hrubého správania žalovaného v
1.radebolten,žeodcudzilžalobkynijejosobnéveci-písomnosti,dokumenty,akoajdokumenty,týkajúce
sa jej rodinného domu, pas, sobášny list, darovaciu zmluvu, kolaudačné rozhodnutie k predmetnému
domu, ako aj hotovosť 17.000,- Eur. Túto sumu tvoril dôchodok žalovaného v 1.rade, ktorý bol dokladaný

akospoločnépeniazeaúspory.Sobášnylistapasžalovanýv1.radevrátilnanaliehaniepredchádzajúcej
právnej zástupkyne žalobkyne.
10. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.3.2014 žalovaní, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
poukázali na to, že účasť žalovaného v 1.rade na financovaní nehnuteľnosti je zrejmá z predložených
listinných dôkazov v spise. Je isté, že žalobkyňa nemohla mať dostatok prostriedkov na jej financovanie.

Bolozdôraznené,žežalobkyňa,akojezrejméajzpredloženýchlistinnýchdôkazov,bolahospitalizovaná
už v roku 2002 a teda zdravotné problémy sa u nej vyskytovali dávno pred uzavretím manželstva
so žalovaným v 1.rade. K otázke odobratia dokladov sa právny zástupca vyjadril v tom smere, že
pas a doklady boli medzi sporovými stranami vrátené. Celé toto konanie však nezakladá konanie v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a to najmä s prihliadnutím na závery ustálenej judikatúry súdov.

Nie je účelom ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka postihnúť porušenie právnych povinností,
ktorých splnenia sa možno domáhať inými právnymi prostriedkami. Ak sa darkyňa domnievala, že jej
boli odcudzené jej veci, mala podať žalobu o ich vydanie. Na rozdiel od žalobkyne, protistrana disponuje
dôkazmi jej arogantného správania, jedná sa o nahrávku z trestného spisu, priestupkové spisy. Aj z
rozhodnutia súdu o rozvode manželov je zrejmé, že manželia nedokázali spolu vhodne komunikovať.

Účasť žalovaného v 1.rade na stavbe nehnuteľnosti, či už osobná alebo finančná, bola v konaní
preukázaní výpoveďami svedkov. Dôvodom vrátenia daru nie je akékoľvek nevhodné správanie, alebo
len púha nevďačnosť obdarovaného, ale len také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a je nutné vždy vychádzať z princípu vzájomnosti.
Treba preto brať do úvahy aj správanie sa darcu a teda to, či sa tento sám nespráva v rozpore s

dobrými mravmi voči obdarovanému. Je nutné skúmať, či nejde len o nežiaducu vzájomnú komunikáciu.
Právny zástupca poukázal na to, že sama žalobkyňa používala pred súdom vulgarizmy. Žalobkyňa
v konaní využívala metódu klamstva, zavádzania a prekrúcania pravdy, pričom jej tendenciu klamať
potvrdili viaceré osoby ( bývalá manželka žalovaného v 1.rade a svedok G. O.). Svoje tvrdenia žalobkyňa
podložila len výpoveďami svojich blízkych osôb, ktorí sú všetci zainteresovaní na výsledku konania ako

dedičia, prípadne bývajú v spornom rodinnom dome. V rámci písomného vyjadrenia zo dňa 28.3.2014
ešte právny zástupca žalovaného v 1.rade upozornil na to, že v tomto prípade zásada, že každý môže
previesť na druhého iba toľko práv, koľko sám má, nemá prednosť pred ochranou dobromyseľnosti
žalovanéhov2.a3.rade.Pretoniejemožné,abysažalobkyňavočižalovanýmúspešnedomohlaurčenia
jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný v 1.rade už predmetom darovania nedisponuje.

11. Na pojednávaní, konanom dňa 25.4.2014 súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v
nasledovnom znení: " Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a pozemkov
( špecifikovaných vyššie - pozn. súdu). Súd určuje, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena uzavretá dňa 13.3.2009 medzi žalovaným v 1.rade a žalovanými v 2.a 3.rade, ku ktorej bolvklad do katastra nehnuteľnosti povolený pod č. N.-XXXX/XX zo dňa 23.3.2009, je neplatná. Rozsudkom
č.k. 14C 74/2009-991 zo dňa 25.4.2014 tunajší súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu na zaplatenie
trov konania žalovaným. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nevyšli najavo skutočnosti,

umožňujúce prijatie záveru o hrubom porušovaní dobrých mravov zo strany žalovaného v 1.rade voči
žalobkyni.
12. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co 793/2014-1077 zo dňa 29.1.2016 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C 74/2009-991 zo dňa 25.4.2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšiekonanie.Dôvodombolanepreskúmateľnosťrozhodnutiasúduprvéhostupňa,kedyzodôvodnenia

nebol zistiteľný súdom ustálený skutkový stav vo vzťahu jednotlivým dôvodom podaného žalobného
návrhu, vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov a nie sú zistiteľné ani právne závery súdu. Došlo
preto k porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces a bola im odňatá možnosť konať pred
súdom. Odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude vysporiadať sa so všetkými
tvrdeniami žalobkyne vo vzťahu k obom žalovaným petitom, ako aj s námietkami žalovaných. Pri
hodnotení skutkového stavu k určeniu vlastníckeho práva je povinnosťou súdu vychádzať z ustálenej

právnej teórie vo vzťahu k okamihu prechodu vlastníctva k darovanej nehnuteľnosti po doručení výzvy
darcu obdarovanému na vrátenie daru:
- podľa § 630 Občianskeho zákonníka právny vzťah darovania zaniká na základe splnenia dvoch
skutočností - kvalifikované poručenie dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcovi a členom
jeho rodiny; a jednostranný prejav vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia

daru. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť výzva na vrátenie urobená písomne.
- účinky platnej darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia ex tunc ale ex nunc, t.j. okamihom,
kedy bol prejav vôle darcu doručený do sféry obdarovaného. Týmto momentom sa obnovuje vlastnícke
právo darcu, pretože zo zákona zaniká právny vzťah z darovania. Týmto spôsobom súčasne zaniká
vlastnícke právo obdarovaného a je povinný dar vrátiť.

- ak obdarovaný odmieta nehnuteľnosť dobrovoľne vydať, musí sa darca domáhať na súde určenia
svojho vlastníckeho práva žalobou. Rozhodnutie nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len
právny titul pre zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorá sa vykoná záznamom.
- v prípade, že obdarovaný scudzil vec po doručený výzvy na vrátenie daru, ide o neplatný prevod
vlastníckeho práva, pretože darca sa stal ex nunc vlastníkom nehnuteľnosti po doručení výzvy na

vrátenie obdarovanému.
13. Po vrátení veci na ďalšie konanie, prvostupňový súd pristúpil k vykonaniu ďalších navrhovaných
dôkazov.
14. V záverečnom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
zhrnula svoju skutkovú a právnu argumentáciu. Zopakovala, že podľa jej názoru dochádzalo zo strany

žalovaného v 1.rade k hrubému porušovaniu dobrých mravov jeho správaním voči žalobkyni a jej rodine
a to dlhodobo. Žalovaný v 1.rade sa správal vulgárne, znevažujúco, pričom je potrebné pri posudzovaní
intenzity správania hrubo v rozpore s dobrými mravmi, rozlišovať predmet daru, teda to, či ide o vec
bežnej spotreby alebo hodnotnú vec ako nehnuteľnosť. Práve v prípade hodnotného daru by sa mala
intenzita hrubého správania posudzovať citlivejšie a prísnejšie. Správanie žalovaného v 1.rade malo za

následok vážne poškodenie a zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, viackrát bola hospitalizovaná
v dôsledku infarktu, bola jej diagnostikovaná ischemická choroba srdca. V súvislosti s jej chorobou jej
žalovaný v 1.rade neposkytol potrebnú pomoc. V konaní nebolo preukázané, že by príčinou hrubého
správaniasažalovanéhov1.radebolosprávaniežalobkynealebočlenovjejrodiny.Iniciátoromkonfliktov
bol výlučne žalovaný v 1.rade.

15. V záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalovaných zo dňa 2.12.2016, tento vyjadril názor,
že disponujú dôkazom o arogantnom správaní žalobkyne voči žalovanému v 1.rade a to nahrávkou
z trestného spisu. Za určitých okolností súd môže zohľadniť aj dôkaz získaný v rozpore so zákonom.
Vykonaním testu proporcionality v tomto prípade sa proti sebe stavia právo na ochranu života a zdravia

s právom na ochranu osobnosti. Žalovaný v 1.rade vyhotovil nahrávku ako dôkaz z dôvodu obavy
o svoj život, keďže zo strany žalobkyne bol vystavovaný opätovne stresovým situáciám, ktoré boli
spôsobené vyhrážkami, vulgarizmami, dokonca fyzickým útokom zo strany syna žalobkyne. Preto podal
trestné oznámenie za týranie blízkej a zverenej osoby. Správanie žalobkyne spôsobovalo žalobcovi
značné psychické problémy, musel absolvovať operáciu aorty. Právny zástupca mal preto za to, že

predložená nahrávka prešla testom proporcionality a preto by ju ako dôkaz mal vziať súd do úvahy.
Svedkovia v konaní potvrdili používanie vulgarizmov aj zo strany žalobkyne. Žalovaný v 1.rade nikdy
žalobkyňu fyzicky nenapadol, nesiahol na jej osobnú integritu. Svedkovia, ktorí vypovedali v prospech
žalobkyne, majú právny záujem na výsledku tohto sporu, ako jej dedičia, resp. osoby, ktoré bývajú vspornej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1.rade sa z domu definitívne odsťahoval po tom, ako po operácii,
ho napadol syn žalobkyne, jeho zdravotný stav sa odvtedy zhoršuje, čo nezaujíma ani žalobkyňu ako
jej dcéru. Upozornil tiež na to, že žalobkyňa vo svojej výzve na vrátenie daru sa obmedzila iba na

všeobecné odôvodnenie toho, v čom videla správanie v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle judikatúry
však musia byť v rámci tohto právneho úkonu dôvody presne a zrozumiteľne vymedzené. Dôvody taktiež
nemožno dodatočne rozširovať. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 6.12.2012, v zmysle ktorého vlastnícke právo obdarovaného naďalej
trvá a to do času, kedy sám uzná odôvodnenosť požiadavky darcu a predmet darovacej zmluvy mu

dobrovoľne vydá, prípadne do právoplatnosti rozhodnutia vecne a miestne príslušného súdu, ktorý na
základe žaloby o vrátenie daru, rozhodne v prospech darcu. Vlastníckeho práva nie je možné vlastnícka
zbaviť bez preukázania naplnenia zákonných znakov § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1.rade
bol preto v čase darovania svojho podielu nehnuteľnosti žalovaným v 2.a 3.rade jej vlastníkom a to na
základne platne uzavretej darovacej zmluvy, preto ani prípadné zrušenie vlastníckeho titulu svedčiaceho
v prospech žalovaného v 1.rade nemá vplyv na vlastnícke právo žalovaný v 2. a 3.rade k predmetnej

nehnuteľnosti, ktorí túto nadobudli v dobrej viere.
16. Súd pre účely rozhodnutia vo veci samej sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených
v spise ako aj obsahom pripojených spisov a to spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6C 64/2008
a kópiou vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-605/1-VYS-B2-2010. Zároveň vypočul sporové strany
a navrhnutých svedkov. Po vykonaní dokazovania ustálil skutkový stav a tento podrobil skúmaniu a

právnej analýze s prihliadnutím na znenie nižšie citovaných zákonných ustanovení.
17. Nebolo v konaní sporné, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade uzavreli dňa 31.1.2013 manželstvo.
Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že ešte pred jeho uzavretím nadobudla žalobkyňa do
svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky ( špecifikované v prvom odseku odôvodnenia
tohto rozhodnutia) a to na základe kúpnej zmluvy, kedy bol vklad vlastníckeho práva do katastra

povolený dňa 20.7.2000. Rovnako je zrejmé, v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II,
odboru životného prostredia č.j. 02/3590/01/Mat, že príslušný správny orgán dňa 29.1.2002 vydal pre
stavebníka- žalobkyňu stavebné povolenie pre stavbu rodinného domu a garáže na N. V. parc. č. XXXX/
X.

18. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností ( pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 729 m2-
záhrady, k.ú. Podunajské Biskupice, nedokončený rodinný dom s príslušenstvom na parc. č. XXXX/X,
k.ú. Podunajské Biskupice, nedokončená garáž parc. č. XXXX/X, k.ú. Podunajské Biskupice) darovacou
zmluvou zo dňa 13.5.2003 darovala žalovanému v 1.rade do podielového spoluvlastníctva podiel na
týchto nehnuteľnostiach o veľkosti ?. Žalovaný v 1.rade ako obdarovaný, tento dar prijal. V čl. VII

tejto zmluvy obaja jej účastníci vyhlásili, že zmluva bola uzatvorená vážne, bez nátlaku, na základe
ich slobodnej vôle a nebola uzavretá v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. V zmysle
predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, je zrejmé, že ku dňu 26.2.2009 figurovali žalobkyňa a
žalovaný v 1.rade ako podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, každý z nich v podiele ?.
19. Listom zo dňa 25.2.2009, ktorý bol podľa zhodného vyhlásenia právnych zástupcov oboch sporových

strán na pojednávaní, konanom dňa 5.9.2016, doručený žalovanému v 1.rade dňa 4.3.2009, požiadala
žalobkyňa o vrátenie daru. V rámci tejto listiny presne a nezameniteľne špecifikovala predmet daru -
sporné nehnuteľnosti, pričom uviedla, že polovicu týchto darovala žalovanému v 1.rade z dôvodu, že v
januári 2003 uzavreli manželstvo a najmä preto, že sa žalovaný v 1.rade zaviazal finančne sa podieľať
na dostavbe rodinného domu a garáže a taktiež na nákladoch domácnosti. Od počiatku však na stavbu

neprispel a odmietol tiež prispievať na náklady na domácnosť. Od roku 2004 sa začal správať žalovaný
v 1.rade voči žalobkyni a jej rodine arogantne a agresívne, čo malo za následok hospitalizáciu žalobkyne
a jej dva infarkty. Odcudzil žalobkyni doklady od domu, doklady od účtu vedeného v Nemecku, pas,
sobášny list a originál darovacej zmluvy. V januári 2009 žalobkyňa zistila, že bez jej vedomia a súhlasu
disponoval jej peňažným účtom, vedeným v Nemecku, s ktorého vybral a pre svoju potrebu použil všetky

ňou uložené finančné prostriedky. Na základe vyššie uvedených dôvodov vyzvala žalobkyňa žalovaného
v 1.rade na vrátenie daru v súlade s § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyššie opísaným spôsobom
došlo k porušeniu dobrých mravov.

20. V priebehu konania bolo zistené, z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, že svoj podiel na

nehnuteľnostiach žalovaný v 1.rade daroval darovacou zmluvou zo dňa 13.3.2009 ( právne účinky
vkladu vlastníckeho práva nastali dňa 20.3.2009) svojim deťom - žalovanému v 2.rade a žalovanej
v 3.rade, ktorý na základe tohto titulu boli zapísaní ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, každý
v podiele ?. Zároveň touto zmluvou bolo zriadenie v prospech žalovaného v 1.rade vecné bremeno- právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v rozsahu nadobudnutých spoluvlastníckych
podielov. Táto darovacia zmluva bola založená i do súdneho spisu ( č.l. 43). Súd uvádza, že obsahovala
všetky podstatné náležitosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 628 a § 151o ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Darca ( žalovaný v 1.rade) prenechal obdarovaným ( žalovanému v 2.rade a žalovanej v
3.rade) nehnuteľnosti vo výške svojho podielu a to každému vo výške podielu ?. Obdarovaní dar prijali
a zriadili v článku II zmluvy vyššie spomenuté vecné bremeno.
21. Do spisu bola založená aj pomerne rozsiahla zdravotná dokumentácia, týkajúca sa psychického a
fyzického stavu žalobkyne. Už v roku 2006 bola žalobkyňa hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou

MV SR ( prepúšťacia správa zo dňa 25.4.2006), kedy pre sklon k panickej a anxioznej reakcii ( pacientka
mala stresové obdobie) boli nasadené mierne anxiolytiká, bola odporučená konzultácia psychiatra.
Zdravotné problémy žalobkyne v roku 2006 pretrvávali čo osvedčuje aj lekárske potvrdenie Z.. B. S.,
internistky zo dňa 25.8.2006 a preniesli sa aj do roku 2008. Je zrejmé, že táto trpí hypertenziou ( lekárske
správy z roku 2008 č.l. 63). Trpela tiež organickou úzkostnou poruchou, kedy jej lekár odporučil užívať
Xanax ( č.l. 64).

22. Rovnako sa súd oboznámil aj so zdravotnou dokumentáciou žalovaného v 1.rade. Z prepúšťacej
správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislave je zrejmé, že bol od 6.10.2009 do 26.10.2009
hospitalizovaný. Do tejto nemocnice bol preložený po vykonaní operatívneho zákroku z NÚSCH, kde
bol hospitalizovaný za účelom endovaskulárneho riešenia disekujúcej aneuryzmy decendentnej aorty
Stenford B s flapom do ACF I.sin. v NÚSCH a.s. bol hospitalizovaný od 9.2.2009 do 10.2.2009.

Rovnako bol liečený aj psychiatrom, ktorý diagnostikoval organickú poruchu osobnosti- emočnú ( č.l.
143-. Lekárska správa MUDr. N. S.). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1.rade začiatkom roku 2009
absolvoval operáciou aorty a následne absolvoval liečbu v rámci viacerých hospitalizácií.
23. Do spisu boli založené aj viaceré čestné vyhlásenia, ktoré obsahovo súviseli s predmetom konania.
24. Čestné vyhlásenie T. Z. (dcéry žalobkyne) zo dňa 24.4.2009, sa týkalo opisu správania žalovaného

v 1.rade voči žalobkyni. Spôsob, akým sa žalovaný v 1.rade vyjadroval o žalobkyni zasiahol aj psychiku
jej dcéry. Vytýkal žalovanej veci, ktoré sa nestali, používal priame, či nepriame vyhrážky, bol vulgárny,
znevažoval žalobkyňu a jej rodinu, správal sa v rozpore so základnými hygienickými návykmi. Týmto
spôsobil psychické ťažkosti žalobkyne (bola na psychiatrickom vyšetrení a užíva Xanax), po konfliktoch
muselažalobkyniprerozrušenieaproblémysosrdcompodávaťliekNitroglycerínainjekčnemagnézium.

V priebehu roka 2008 a 2009 žalovaný odcudzil finančnú hotovosť 17.000,- Eur, ktoré patrili do BSM
žalobkyne a žalovaného v 1.rade.

25. Obsahom čestného vyhlásenia pána Š. Z. (druha dcéry žalobkyne, ktorý býval v spornej
nehnuteľnosti) zo dňa 24.4.2009 bolo tvrdenie, že bol svedkom psychického nátlaku žalovaného v

1.rade na žalobkyňu, jeho správanie robilo žalobkyni problémy a musela vyhľadať lekársku starostlivosť.
Žalovanýv1.radezobralvšetkyfinančnéprostriedkyzúčtubývalejmanželkyazrodinnéhodomuznačnú
finančnú hotovosť.
26. Čestné vyhlásenie žalovaného v 2. rade a žalovanej v 3.rade obsahovalo opis žalovaného v 1.rade
ako človeka čestného, slušného a nekonfliktného, ktorý ani počas rozvodového konania sa s ich matkou

nikdy nehádal, vedeli sa rozumne dohodnúť. Žalovaný v 2.rade bol svedkom toho, ako pri jeho prvej
návšteve žalobkyňa škaredo a oplzlo nadávala žalovanému v 1.rade, vrhla sa na neho a začala ho
biť. Syn žalobkyne otca fyzicky napadol, iba zázrakom prežil úder päsťou do hrudníka, bol po operácii.
Občas sa stávalo, že keď ho žalobkyňa napadla, stihol vytočiť číslo žalovaného v 2.rade a on si vypočul
jej besnenie. Neskôr si vypožičal diktafón a podarilo sa mu jej vyčíňanie nahrať.

27. Čestné vyhlásenie žalovaného v 1.rade (č.l. 134) uvádzalo, že zo spornej nehnuteľnosti neodišiel
dobrovoľne, v januári 2009 ho odviezla záchranka do nemocnice, nakoľko mu zlyhali dôležité životné
funkcie, bola nutná operácia. Tento stav nastal v dôsledku 2 rokov trvajúcich stresov v manželstve.
Po prepustení z nemocnice sa vrátil domov, ale situácia sa nezmenila, bol naďalej urážaný, fyzicky

napádaný, manželka ho provokovala, vyvolávala spory. Pri odchode si vzal len veci, ktoré patrili výlučne
jemu, žiadne peniaze, dokumenty a veci patriace žalobkyne nezobral. Syn žalobkyne ho udrel do
hrudníka, keď sa vrátil z nemocnice. Žalobkyňa mu zakazovala kúpať sa vo vani, variť, kúriť, oblievala
ho horúcim čajom a studenou vodou, často mu bránila v noci spať, ľakala ho, urážala a vyhrážala sa
mu zabitím sekerou.

28. Do spisu bol založený písomný prepis údajného rozhovoru žalobkyne a žalovaného v 1.rade. V
rámci neho žalobkyňa mala údajne používať hrubé nadávky aj vyhrážky, smerujúce k žalovanému v
1.rade. Súd konštatuje, že tento listinný dôkaz nebol datovaný, podpísaný a vo svojej podstate z neho
súd nemohol vychádzať, nakoľko obsahoval len púhy prepis dialógu, bez akejkoľvek verifikácie.29. Písomné vyjadrenie P.. S. Z. zo dňa 29.11.2011, projektanta výstavby rodinného domu, ktorý
vykonával aj autorský dozor na stavbe, obsahovalo potvrdenie, že žalovaný v 1.rade vykonával na
predmetnej stavbe často osobne dohľad nad stavebnými prácami, mnohokrát sám pracoval, do stavby

investoval všetok svoj voľný čas. Osobne ho videl dovážať na stavbu zvyškový stavebný materiál.
Sporové strany vnímal ako harmonický manželský pár a prekvapili ho vzniknuté rozpory.
30. P.. S. K. v písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2011, sused žalobkyne a žalovanej v 1.rade, uviedol,
že žalovaný v 1.rade sa aktívne podieľal na výstavbe domu, či už fyzickou prácou alebo organizáciou
robotníkov, zároveň privážal na stavbu materiál a vybavenie, či zariadenie domu. Nikdy nebol svedkom

konfliktu medzi manželmi, považoval ich za harmonický pár.
31. B. Z. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vykonával stavebné práce na spornej nehnuteľnosti.
Žalovaného v 1.rade videl pravidelne osobne pracovať na výstavbe, pracovať na záhrade a vykonávať
výkopové práce, dovážať kachličky.
32. F. Q., bývalá manželka žalovaného v 1.rade, opísala tohto vo svojom písomnom vyjadrení, ako
človeka ohľaduplného, sporivého, poriadkumilovného a najmä pracovitého. Nikdy sa s ním nehádala,

všetko dokázali vyriešiť v kľude. Keď navrhol v roku 1983 emigráciu, túto odmietla a podali návrh na
rozvod. Tvrdeniam žalobkyne neverí, považuje ich za vyfabulované. V januári 2009 ležal žalovaný v
1.rade v nemocnici po operácii aorty, nikto z rodiny ho nenavštívil, na doliečenie ho sanitka doniesla k
bývalej manželke. V marci sa vrátil k žalobkyni, ale opakovalo sa jej vyčíňanie, jej syn udrel žalovaného v
1.rade do pŕs, vtedy sa obával o svoje zdravie a vrátil sa opäť k bývalej manželke. Prekonal aj mozgovú

porážku a ďalšiu operáciu, lieči sa na psychiatrii.
33.Dospisubolizaloženéviacerépriestupkovéspisy,zktorýchjezrejmé,žežalovanýv1.radepodávalv
období roku 2009 oznámenia o spáchaní priestupku, či už priamo voči žalobkyni alebo členom jej rodiny.
Ich predmetom boli oznámenia o údajných fyzických útokoch na žalovaného v 1.rade, ktoré ale obvinené
osoby odmietli. Rovnako rodinní príslušníci žalobkyne podávali oznámenia o spáchaní priestupkov (Š.

Z.), ktoré boli namierené proti údajnému rušeniu práva bývania v dome a nedotknuteľnosti obydlia.
Rovnako z kópie priloženého vyšetrovacieho spisu vedeného na OS PZ Bratislava II po sp. zn.
ČVS:ORP-605/1-VYS-B2-2010 súd zistil, že žalovaný v 1.rade podal trestné oznámenie, na základe
ktorého bolo voči B. Z. a P.. Š. Z. vznesené obvinenie za spáchanie úmyselného prečinu neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného

zákona. Trestné konanie nie je skončené.
34. Sporové strany zakladali do spisu tiež listinné dôkazy, ktoré mali osvedčovať spôsob financovania
výstavby spornej nehnuteľnosti, resp. jej kúpy (pôvod financií, kto z nich sa akým spôsobom pričinil
o jej financovanie). Nakoľko súd pre účely rozhodnutia vo veci samej považuje otázku financovania
nehnuteľnosti za bezpredmetnú, bližšie sa obsahom týchto listinných dôkazov nebude zaoberať ani v

odôvodnení tohto rozsudku. Rovnako za irelevantné súd považuje listinné dôkazy, osvedčujúce spôsob
financovania domácnosti, platenie rodinných dovoleniek.
35. Z predloženého výpisu z banky Deutsche Bank, Investment & FinanzCenter súd zistil, že ku koncu
roka 2002 tvoril zostatok na účte č. XXXXXXXX žalobkyne sumu 7.377,52 Eur. Z tohto účtu sa v rokoch
2002 až 2005 vyberali i vkladali finančné obnosy, pričom (aj v zmysle vyjadrenia právneho zástupcu

žalobkyne zo dňa 4.3.2011) posledný výber bol uskutočnený dňa 21.3.2005. Ku koncu roku 2005 tvoril
zostatok na účte sumu 9,88 Eur. Celkovo vybratá suma činila 30.899,38 Eur.
36. Súd sa oboznámil aj s obsahom pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C 64/2008, kde
súd rozsudkom č.k. 6C 64/2008 zo dňa 12.1.2009, právoplatným dňa 20.1.2009 rozviedol manželstvo
účastníkov B. Z. a N. F. B.. Z odôvodnenia je zrejmé, že nezhody vo vzťahu manželov začali koncom

roku 2007 a týkali sa otázky financovania domácnosti. Súd ako príčinu rozvratu manželstva ustálil
povahové a názorové rozdiely manželov, kedy títo nedokázali spolu vhodne komunikovať a riešiť
problémy, týkajúce sa finančných prostriedkov a problémy vznikajúce v súvislosti s ich už plnoletými
deťmi z predchádzajúcich vzťahov.
37. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pred uzavretím manželstva si otvorila účet v Nemecku, kde

zložila asi 65 tisíc mariek a dala žalovanému v 1.rade dispozičné právo s ním, nakoľko v tejto dobe sa už
zblížili. Začala tiež so stavbou domu, finančne bola vtedy na tom dobre. Keď bola hrubá stavba hotová,
žalovaný v 1.rade jej navrhol, že by pomohol s dostavbou finančne a aby sa zobrali. Nie je pravdou,
že by jej dal na pozemok 50.000 mariek, len jej vrátil požičané peniaze na auto. Financovala výstavbu
celej stavby sama, vzala si tiež pôžičku. Žalovaný v 1.rade na ňu robil nátlak, aby pracovala až dovtedy,

kým nesplatí pôžičku. Mal dve prostitútky, ktoré na neho pracovali v Nemecku, keď ho našli policajti,
ušiel na Kanárske ostrovy. Podľa názoru žalobkyne si ju žalovaný v 1.rade zobral len kvôli tomu, že
bola zabezpečená a mala peniaze. Polovičku nehnuteľnosti mu darovala rok po svadbe, kedy ešte o
jeho minulosti nevedela. Žalobkyňa prestala pracovať v júni 2007. Keď si chcela vybrať peniaze z účtu,tak žalovaný v 1.rade jej povedal, že sú vybraté a boli použité na dom. Všetky peniaze vybral žalovaný
v 1.rade bez jej vedomia. Potvrdila, že žalovaný v 1.rade doniesol do domu kachličky, ktoré boli ale
v Nemecku určené na vyradenie, každý druh po dvoch troch metroch, preto majú v kúpeľni 8 druhov

kachličiek. Žalovaný v 1.rade zobral peniaze vo výške 17.000,-Eur, ktoré mala žalobkyňa odložené z
prevádzkovania bufetu. Žalovaný v 1.rade nedodržiaval základnú hygienu, na čo bola žalobkyňa veľmi
háklivá. Hádky medzi manželmi vyvrcholili, keď žalobkyňa už nemala financie. Dovtedy sa o žalovaného
v 1.rade starala, zabezpečovala mu stravu, kúpu cigariet. Žalovaný v 1.rade nemá dobrú povahu, nikto
k nim nesmel chodiť, žalobkyňa ho občas podžugala vankúšom pretože chrápal. V domácnosti s nimi

od januára 2005 žila jej dcéra, zať a vnučka. Zo začiatku si žalovaný v 1.rade týchto obľúbil, neskôr ale
vyvolával konflikty, ohováral rodinných príslušníkov navzájom. Keď žalovaný v 1.rade kričal, roztriaslo
sa jej celé vnútro. Nie je pravdou, že by žalovaného v 1.rade bila po hlave, len raz ho džugla rukou
do čela, lebo sa ho pýtala, ako chce ďalej žiť. Nie je pravda, že by žalovaného v 1.rade chytil pod
krk jej syn, pretože keby ho bol udrel, tak ide k lekárovi a nebol by išiel telefonovať na políciu. Nie je
pravdou, že by jej dcéra požívala nadmerne alkoholické nápoje. Naposledy v banke v Nemecku bola v

roku 2003. Potvrdila, že žalovaný v 1.rade pracoval na dome, ale vždy s ľuďmi, ktorý mu pomáhali. Keď
prišla z nemocnice v roku 2007 v decembri, nebolo ani jedného dokladu od domu, dokumenty neboli
uzamknuté, mali ich v skrini. Jej dcéra a zať platili všetky poplatky za plyn elektrinu, vodu, žumpu, ak
sa niečo pokazilo, žalovaný v 1.rade neprispel. Čo sa týka výberov z knižky v Nemecku, o výberoch
jej žalovaný v 1.rade nikdy nepovedal, vyberal ich sám a nosil jej ich ako jeho zarobené. Žalovaný v

1.rade bol celý život žobrák, 20 rokov nepracoval, robili na neho kurvy. Celý život čestne pracovala a
hanbí sa za to, že si zobrala takého ako je žalovaný v 1.rade, ktorý chcel svadbu len preto, lebo vedel,
že má peniaze. Od žalovaného v 1.rade chce vrátiť dar preto, lebo odkedy prestala pracovať a mala iba
dôchodok, začal byť v dome nepokoj. Neprispieval na stravu.
38. V konaní bol vypočutý žalovaný v 1.rade, ktorý v podstate uvádzal, že celú stavbu domu už realizovali

so žalobkyňou spoločne a na základe spoločného rozhodnutia. Po uzavretí manželstva a darovaní
sporných nehnuteľností, žalovaný v 1.rade uviedol, že nosil z Nemecka do nehnuteľnosti nábytok,
kachličky, dlaždice, sanitárne potreby do kúpeľne a podobne. Vzťahy v rodine, a to aj po nasťahovaní
dcéryZuzany,bolinormálne,žalovanýsazdržiavalvNemecku.Potom,akonatrvaloprišieldomov,začali
vznikať v rámci spolužitia celej rodiny problémy. Nepáčilo sa mu, aká bola vnučka neporiadna, hnevalo

ho koľko pračiek vyprala dcéra žalobkyne T.. Nepáčilo sa mu, že neplatia riadne za bývanie, potom
ako prestal pracovať, nemal už príjem a keď ho žalobkyňa dopytovala o peniaze, poslal ju za dcérou.
Potvrdil, že dcéra žalobkyne a jej rodina platili vodu, elektrinu, odpad, čo bolo okolo 8 tisíc Slovenských
korún mesačne. Podľa jeho názoru ale mali platiť viacej. Potvrdil hádky medzi ním a žalobkyňou, kedy
mu táto vulgárne nadávala a on sa následne tiež nezdržal. Stalo sa, že mu šplechla do tváre čaj, keď

ležal na gauči, strašila ho v garáži, raz v noci ho začala mlátiť vankúšom, bila ho aj županom, on po
tomto incidente išiel na políciu. Žalovaný v 1.rade uviedol, že výbery z knižky sa uskutočnili ešte pred
kolaudáciou v roku 2004, tieto uskutočňoval žalovaný v 1.rade a odovzdával ich žalobkyni. Žalobkyňa sa
mu vyhrážala, že spraví z neho bezdomovca, on nikdy žalobkyňu neudrel. Žalovaný v 1.rade potvrdil, že
vyberal peniaze z účtu žalobkyne v Nemecku a to vždy na základe pokynu žalobkyne. Bez jej povolenia

peniaze nikdy nevyberal. Po vybraní posledných peňazí o tejto skutočnosti povedal i žalobkyni a chcel
účet zrušiť, ale nebol jeho majiteľom.
39. Žalovaný v 2.rade potvrdil, že otec mu daroval časť nehnuteľnosti, čo považoval za správne, nakoľko
mal pred operáciou, ktorú nemusel prežiť. Podľa neho žalovaný v 1.rade nechal v dome kus života a
peňazí a je nespravodlivé, že by teraz mal zostať na ulici. Žalobkyňu označil ako násilný typ ženy, bol

svedkom toho ako raz pri hádke udrela žalovaného v 1.rade do hlavy. Potvrdil, že žalovaný v 1.rade
na dome vykonal veľa práce. Do spornej nehnuteľnosti nemá prístup. Od otca vie, že syn žalobkyne ho
chytil raz pod krk v garáži, zdvihol do vzduchu a spýtal sa ho kedy zdochneš, ty kokot. Žalovaný v 2.rade
videl následne otlačok na otcovej hrudi z tohto incidentu.
40. Žalovaná v 3.rade potvrdila, že jej otec a spornom dome pracoval. Otca opísala ako pohodového

človeka. Uviedla, že otec jej spomínal, že dcéra žalobkyne je alkoholička. Vie aj o fyzických útokoch
na žalovaného v 1.rade od pána Z.. V rokoch 2003-2009 sa stýkala so žalovaným v 1.rade tak raz za
tri mesiace.
41. V konaní bol vypočutý ako svedok P.. P. K., sused žalobkyne, susedské vzťahy opísal ako dobré a
bezproblémové. Nevedel, že sa žalobkyňa so žalovaným v 1.rade rozviedli, toto mu oznámil až žalovaný

v 1.rade, z čoho bol prekvapený, pretože ich považoval za príjemný pár. Potvrdil, že dom žalovaný
v 1.rade postavil, obrazne povedané , vlastnými rukami. Zvážal naň materiál z Nemecka. Na stavbe
pracovali i remeselníci.42. P.. S. Z. rovnako pred súdom vypovedal ako svedok, pričom potvrdil, že bol doporučený ako
projektant na vypracovanie projektu na rodinný dom. Ako mal tento dom vyzerať bolo v réžii žalovaného
v 1.rade. Žalobkyňu vnímal ako milú pani, dobrú gazdinku, žalovaného v 1.rade ako pracovitého človeka,

ktorý stavbe domu venoval každú voľnú chvíľku, vnímal ich ako harmonický pár. Potvrdil, že žalovaný
v 1.rade na stavbe domu pracoval.
43. Svedok G. O.E. poznal tak žalobkyňu, ktorú opísal ako ženu, ktorá sa o svojho muža príkladne
starala, ako aj žalovaného v 1.rade, ktorého poznal ako veľkého pracanta. Potvrdil pravdivosť svojho
písomného vyjadrenia, založeného do spisu. Žalovaný v 1.rade sa pred svedkom vyjadroval tak, že

žalobkyňa sa správala provokatívne, raz mu aj vyliala pohár vody do tváre, avšak pri konfliktoch on
osobne prítomný nebol.
44. Svedkyňa A.. B. C.C. si na pojednávaní nevedela spomenúť na okolnosti uplatňovania vrátenia daru,
nakoľko prekonala 3 vážne operácie a na detaily tohto prípadu si skutočne nepamätala.
45. Svedkyňa Z. O.F. bola suseda žalobkyne a žalovaného v 1.rade. Uviedla, že raz keď si požičala
od účastníkov nejaké náradie, vydala mu ho dcéra žalobkyne T.. Ako ho svedkyňa prišla vrátiť, videl ju

žalovaný v 1.rade a začal T. nadávať, že čo požičiava náradie, pričom použil aj výraz ty piča. T. svedkyni
povedala, aby si ho nevšímala a išli hore. Potvrdila, že žalobkyňa bola z rozvodu dosť nešťastná.
Potvrdila,ževídavalažalovanéhov1.radenastavbe,akostrážilrobotníkov,fúrikoval,preosievalzeminu,
odborné práce robili odborníci. Svedkyňa si myslí, že zo začiatku sa žalobkyňa a žalovaný v 1.rade
správali k sebe pekne a problémy začali až vtedy, keď prišiel rozvod.

46. P.. Š. Z., poznal žalobkyňu ako matku svojej družky. Potvrdil, že pozemok, na ktorom bol
následne postavený dom, kúpila žalobkyňa asi 2 až 3 roky pred svadbou so žalovaným v 1.rade. Na
dofinancovanie stavby predala žalobkyňa chalupu, jeden z bufetov, zobrala si pôžičku, dcéra T. predala
garáž. Žalovaný v 1.rade bol v rokoch 2004 až 2007 málo zamestnaný, nemal žiadny príjem a nemohol
sa podieľať na dostavbe nehnuteľnosti. Pracoval na dome. Hneval sa keď zavolali na dom iné osoby

alebo firmy, používal aj hrubé nadávky, nepostupoval pri financovaní stavby s peniazmi odovzdanými
mu žalobkyňou hospodárne. Žalobkyňa sa nasťahovala do domu v roku 2004, kedy žalovaný v 1.rade
ešte žil v Nemecku. Svedok sa tam nasťahoval v januári 2005, čomu predchádzala dohoda o spôsobe
prispievania na vedenie domácnosti. So žalobkyňou sa dohodli tak, že zaplatia všetky energie, vodu,
elektrinu, plyn , TV a to za obe domácnosti. Prvé vážne problémy začali v júli 2007, kedy žalobkyňa

zrušila podnikanie a jej príjem sa zmenšil na dôchodok. Žalobkyňa nemohla uživiť celú domácnosť a
preto chcela peniaze od žalovaného v 1.rade, ktorý spustil krik, postupne začal používať nadávky v
maďarčine. Takéto hádky sa opakovali ohľadne otázky prispievania na domácnosť vždy a pravidelne. Po
týchto hádkach musela dcéra Zuzana podávať žalobkyni nejaké medikamenty, je totiž zdravotná sestra.
V novembri 2007 podstúpila žalobkyňa operáciu, bola hospitalizovaná zhruba 8 týždňov, žalovaný v

1.rade ju prišiel navštíviť len raz. Nenavštívil ju ani keď bola v lete 2008 na liečení. Po vrátení sa z
operácie v decembri 2007 žalobkyňa zistila, že jej zmizli pas, písomnosti, cennosti, náradie a rovnako
suma 17.000,- Eur. Keď sa žalovaný v 1.rade nasťahoval do domu, začal vyrábať svedkovi a jeho rodine
naschvály, robil čiarky, keď jeho partnerka Zuzana prala. Toto ukazoval aj svedkovi, on to však neriešil,
považoval to za hlúposť. Žalovaný v 1.rade ohováral pred synom žalobkyne svedka aj jeho partnerku,

že akí sú príživníci, následkom čoho sa im začal vyhýbať. Svedok uviedol, že konkrétne k nemu sa
žalovaný v 1.rade správal veľmi seriózne. V januári 2009 išla žalobkyňa do Mníchova, kde mala uložené
peniaze v banke, na účte však už nič nebolo. Podľa získaných výpisov všetky výbery realizoval žalovaný
v 1.rade. Potvrdil, že žalovaný v 1.rade doniesol na dostavbu rodinného domu kachličky, z každého farby
a kusu boli maximálne 3 m2, tieto boli uskladnené v troch garážach. Žalovaný v 1.rade vložil do stavby

tiež svoju prácu. Hádky v rodine boli najmä kvôli tomu, že žalovaný v 1.rade nadával žiadne peniaze
na chod domácnosti alebo stravu, zbytočne vetral s vysvetlením, že veď to zaplatia mladí. Púšťal tiež
na plné obrátky olejové radiátory. Keď si žalobkyňa pýtala peniaze na zaplatenie dane z nehnuteľnosti,
opakoval sa klasický scenár- hádka, nadávky, plač, medikamenty. Svedok mal vedomosť o tom, že
prostredníctvom A.. C. vracal žalovaný v 1.rade žalobkyni nejaké doklady, asi pas. Žalovaný v 1.rade

nadával najmä, keď sa od neho pýtali peniaze, najskôr nadával na nich-mladých, že sú príživníci, neskôr
sa to zvrhlo do kuriev slovenských. Svedok uviedol, že je presvedčený, že žalovaný v 1.rade využíval
žalobkyňu len ako zdroj peňazí. Na ďalšom pojednávaní sa svedok vyjadril, že žalovaný v 1.rade položil
v dome dlažbu, nepoprel, že žalovaný v 1.rade vykonával práce súvisiace s dostavbou domu. Dostavbu
tiež dozoroval. Podľa jeho názoru žalovaný v 1.rade nemal peniaze, platil vysoké nájomné za byt v

Nemecku, spomínal mu okolo 830,-Eur. Vyjadril presvedčenie, že žalovaný v 1.rade nevložil do domu
žiadne finančné prostriedky. Svedok ďalej konštatoval, že príčinou hádok a nadávok boli peniaze, v čase
kedy žalobkyňa prestala pracovať a pýtala si peniaze od žalovaného v 1.rade. Svedka veľmi nahnevalo,
keď žalovaný v 1.rade nadával jeho partnerke do krpatých kuriev cigánskych, prestal s ním komunikovať.Počul, ako žalobkyňa použila voči žalovanému nadávku hajzel, zlodej, podvodník, žalovaný v 1.rade
používal horšie nadávky.
47. Svedok S. Z., syn žalobkyne, potvrdil, že vídaval žalovaného v 1.rade na stavbe domu. Žalovaný v

1.rade svedkovi ukazoval čiarky, čo si robil, keď sestra prala, pričom poukazoval na vysokú spotrebu ako
aj to, koľko by mohol mať z prenájmu, keby tam sestra nebývala. Bol prítomný pri tom, ako žalobkyňa
pýtala od žalovaného v 1.rade peniaze, ten ju odkázal, nech si ide peniaze pýtať hore. Žalovaný v 1.rade
sa snažil svedka zatiahnuť na svoju stranu, vyvolával nevraživosť voči sestre a jej priateľovi. Hádky
medzi mamou a žalovaným v 1.rade boli kvôli financiám a sestre, ktorý bývala v tom istom dome. Celý

dom vrátane energií financoval sestrin priateľ a sestra, žalovaný v 1.rade neprispieval žiadnou sumou.
V nemocnici bol žalovaný v 1.rade navštíviť žalobkyňu raz, ale nič jej nedoniesol. Potvrdil, že bol s
matkou vybrať účet v Nemecku, a žalobkyňa bola veľmi prekvapená, keď na ňom mala uložených len
9,- Eur. Pri hádkach bol žalovaný v 1.rade vulgárny voči mame, švagrovi aj sestre, pričom sa jednalo o
najhrubšie nadávky. Rovnako vulgárne sa žalovaný v 1.rade vyjadroval o žalobkyni, švagrovi a sestre aj
v ich neprítomnosti, robil naprieky, napríklad púšťal radiátory. Svedok sa v dôsledku intríg žalovaného v

1.rade so sestrou nerozprával. Tiež potvrdil, že mama mu hovorila o tom, že žalovaný v 1.rade odcudzil
nejaké doklady od domu, pas a tiež peniaze. Svedok poprel, že by niekedy žalovaného v 1.rade fyzicky
napadol, bol to len výmysel žalovaného v 1.rade. Uviedol, že v priebehu hádok použila vulgárny výraz
aj žalobkyňa, k čomu bola vyprovokovaná žalovaným v 1.rade.
48. Svedkyňa T. Z., dcéra žalobkyne, uviedla, že po sobáši začal žalovaný v 1.rade voziť veci z

Nemecka, ktoré ona označila ako haraburdy. Boli uložené v garážach, ktoré museli byť prenajaté,
prenájom financovala mama. Nakoľko žalobkyňa nemala peniaze na dofinancovanie rodinného domu,
v roku 2002 predala garáž, zobrala si pôžičku. Potvrdila, že v rodinnom dome žije od roku 2005 aj ona
s partnerom a dcérou. Po nasťahovaní sa dohodli, že chod domácnosti- nájomné, elektrinu, plyn budú
uhrádzať oni, s týmto súhlasila aj mama aj žalovaný v 1.rade. V období roku 2005 tam žalovaný v 1.rade

chodil len sporadicky, v tomto období ešte žili ako rodina. Žalobkyňa pracovala do roku 2006 a finančne
bola na tom veľmi dobre. Na podnet žalovaného v 1.rade si založila účet v Nemecku. Keď žalovaný
v 1.rade prišiel v roku 2007 na Slovensko natrvalo, zistilo sa, že v podstate nemá žiadne financie,
ktorými by prispieval na domácnosť. Začali vznikať hádky medzi ním a žalobkyňou, nakoľko táto už iba
z dôchodku nevládala financovať celú domácnosť. Keď bola mama operovaná v roku 2007, odmietol

ju žalovaný v 1.rade navštíviť. Po návrate z nemocnice mama zistila, že jej zmizli veci ako sobášny
list, pas, osobné dokumenty a hotovosť. Žalovaného v 1.rade považovala za vypočítavého človeka.
Žalovaný v 1.rade nosil z Nemecka peniaze, ktoré odovzdával mame, ale boli to peniaze z jej účtu v
nemeckej banke. Žalovaný v 1.rade verbálne napádal matku, dcéru svedkyne, mama bola potom v zlom
psychickom rozpoložení. Stalo sa, že po hádke raz telefonoval žalovaný v 1.rade svedkyni z pivnice,

že mame je zle, aby ju šla pozrieť. Svedkyňa musela žalobkyni pichať injekcie, nakoľko pracovala ako
zdravotná sestra. Dcére svedkyne vulgárne nadával, keď mu odmietla ísť kúpiť cigarety. Žalovaný v
1.rade ich kontroloval koľko krát perie, používajú toaletu, sprchujú sa. Žalovaný v 1.rade sa odsťahoval z
domu, ani nevedeli kde je a čo sa s ním stalo. Žalovaný v 1.rade poštval voči svedkyni aj jej brata, až keď
sa brat dozvedel pravdu, znovu začali komunikovať. Svedkyňa potvrdila, že nejaké doklady žalovaný v

1.rade vrátil prostredníctvom JUDr. Bábikovej. Počas hádok používala vulgarizmy aj žalobkyňa.
49. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorého závermi je súd prvého stupňa viazaný,
súd po prednesení svojho predbežného právneho názoru sporovým stranám v konaní, dovypočul ešte
navrhnutých svedkov a to T.B. Z. a Š. Z..
50. T.Z.,napojednávaníkonanomdňa24.10.2016,spresnila,žehádkymedzižalobkyňouažalovaným

v 1.rade začali vznikať okolo roku 2006, kedy jej matka prestala pracovať. Hlavným dôvodom hádok
boli financie. Umelo ich vyvolával žalovaný v 1.rade, ktorý matku provokoval. Keďže jej mama je taká,
aká je, tiež sa nezdržala a vtedy kričal celý dom. V rámci týchto hádok sa používali aj neprimerané
vulgarizmy, žalovaný v 1.rade nazval jej dcéru kurvou cigánskou a ju pičou. Ak došlo k hádke a
mama bola vyprovokovaná, používala vulgarizmy aj ona. Samotným spúšťačom hádok boli maličkosti,

napríklad nedodržiavanie hygieny žalovaným v 1.rade, to , že sa nedokázal o seba postarať, sledoval
susedov spoza záclony. Problémy začali približne v tom období, keď išla mama do nemocnice, celkovo
toto kritické obdobie trvalo v rokoch 2006 a 2007. K hádkam dochádzalo na dennej báze. Správanie
žalovaného v 1.rade malo vplyv na psychickú pohodu svedkyne a jej rodiny. Svoju matku opísala ako
dobrého a láskavého človeka, pripustila, že keď sa nahnevá, vybuchne. Nevedela presne špecifikovať,

kedy sa žalovaný v 1.rade odsťahoval so spoločného domu, bolo to postupne.

51. Svedok Š. Z. uviedol, že komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade a zvyškom rodiny
bola normálna do roku 2006. Až neskôr si svedok uvedomil, že to bolo spôsobené tým, že žalovanýv 1.rade sa v dome zdržiaval len krátko, maximálne 5-6 dní v mesiaci. Dôvodom hádok boli väčšinou
peniaze, pretože žalobkyňa sa obrala na žalovaného s požiadavkou, aby prispieval na stravu, čo však
on odmietal. Žalovaný v 1.rade vedel žalobkyňu naštartovať. Už keď spoznal žalovaného, zarazilo ho,

že je to vulgárny človek. Žalobkyňa však vulgarizmy používala len vtedy, keď ju žalovaný v 1.rade
vyprovokoval. Svedok tiež nevedel uviesť, kedy presne sa žalovaný v 1.rade odsťahoval z domu, prišlo
to postupne, ako si odvážal svoje veci. Svedok uviedol, že on bol voči správaniu žalovaného v 1.rade
odolný, horšie to znášala jeho družka a žalobkyňa, ktorá brala aj tabletky na upokojenie. Spočiatku k
hádkam často nedochádzalo, postupne sa to však stupňovalo a každý týždeň sa niečo udialo.

52. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.
53. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

54. Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
55. Podľa § 151o ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúcehovecnýmbremenámjepotrebnývkladdokatastranehnuteľností. Zmluvoumôžezriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
56. Podľa § 100 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

57. Podľa§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
58. Súd po oboznámení sa s obsahom všetkých listinných dôkazov, s prihliadnutím na vyjadrenia
sporových strán ako aj svedkov, aplikoval na ustálené skutkové závery vyššie citované zákonné
ustanovenia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ( a to ani v časti o určenie vlastníckeho práva

žalobkyne ani v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena).
59. Súd vychádzal najmä zo všeobecných teoreticko-právnych východísk, podporených závermi
ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky. V konaní bolo preukázané, že dňa
13.5.2003 darovala žalobkyňa žalovanému v 1.rade podiel vo výške ? na spornej nehnuteľnosti.
Týmto svojim prejavom vôle bezodplatne prenechala žalovanému v 1.rade nehnuteľnosti, čím došlo

na jeho strane k vzniku právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Darkyňa a obdarovaný
uzavreli zmluvu slobodne, jasne a zrozumiteľne a nakoľko sa jednalo o nehnuteľnosť aj vo forme
vyžadovanej zákonom, teda písomne. Tak ako to vyžaduje aj zákonné znenie upravujúce podstatné
náležitosti darovacej zmluvy, ani písomná darovacia zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade
neobsahovala žiadne podmienky, neurčovala obdarovanému žiadne povinnosti, ani sa neviazala na

splnenie určitého sľubu. V celom svojom obsahu preto spĺňala základné náležitosti darovacej zmluvy,
ktorá aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, musí byť vždy uzavretá bezpodmienečne. Darovacia
zmluva totiž predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorým darca bezpodmienečne prevádza vec a
tým aj vlastnícke právo na ňu sa viažuce na obdarovaného, a tento dar príjíma. Darovacou zmluvou
teda dochádza k zmene vlastnícko-právnych vzťahov. Vychádzajúc z princípu zachovávania istoty v

záväzkovo-právnych vzťahoch je zrejmé, že na darcu pri uzatváraní takejto zmluvy sa kladie vyšší nárok
na dodržanie a zachovanie primeranej miery opatrnosti, nakoľko v podstate prenáša vlastníctvo k daru
na inú osobu, na základe zmluvy a to bez akéhokoľvek protiplnenia. Aj z tohto dôvodu zákonodarca
v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka konštituoval výnimočnú možnosť zrušenia status quo,
založeného darovacou zmluvou, teda ustanovil možnosť za určitých výnimočných okolností domáhať

sa vrátenia daru.
60. Darca v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka má možnosť jednostranným úkonom vyzvať
obdarovaného na vrátenie daru vtedy, ak obdarovaný sa k nemu alebo členom jeho rodiny správa
spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu zdôrazňuje najmäpožiadavku, že nárok na vydanie daru vzniká až v dôsledku hrubého porušovania dobrých mravov.
Za takéto nemožno považovať akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné
porušenie dobrých mravov ( rozsudok NSSR sp. zn. 2 Cdo 81/97). Pre účely ustálenia, či v prípade

správania sa obdarovaného sa jedná o hrubé porušovanie dobrých mravov musí súd skúmať rôzne
okolnosti, trvanie sporného správania sa, jeho priebeh, intenzitu a nepochybne aj samotné správanie sa
darcu, teda to, či samotný darca svojim konaním neprovokuje obdarovaného k nevhodnému správaniu
sa, resp. či nie je samotnou príčinou. Celkové správanie sa obdarovaného je však nutné skúmať aj v
kontexte vonkajších okolností, ktoré vplývajú na vzťah medzi darcom a obdarovaným. Znamená to, že

úmyslom zákonodarcu síce bolo umožnenie vrátenia daru, ale len v prípade závažného, u bežného
človeka neakceptovateľného správania, ohrozujúceho duševnú, či telesnú integritu napádaných osôb.
61. Súd ďalej vychádzal z obsahu samotného prejavu vôle, ktorým sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému v 1.rade vrátenia daru. Aj tento prejav vôle musí spĺňať podstatné náležitosti, musí byť určitý
a zrozumiteľný a hlavne z jeho obsahu musí byť nezameniteľne zrejmé, čo je dôvodom uplatnenia si
nároku na vrátenie daru. Znamená to, že darca pri uplatnení si vrátenia daru musí presne špecifikovať a

konkretizovať konanie obdarovaného, ktoré považuje za hrubo porušujúce dobré mravy. Súd, v prípade,
že obdarovaný dar nevráti a darca si uplatní svoj nárok na súde, je viazaný rozsahom tohto prejavu vôle
a skúma, či jednak došlo ku konaniu, špecifikovanom vo výzve na vrátenie daru a tiež, či toto konanie
napĺňaznakykonaniavhrubomrozporesdobrýmimravmi.Vprípade,žedarcavsúdnomkonaníuvádza
aj iné skutočnosti, ako tie ktoré boli špecifikované v prejave vôle na vrátenie daru, súd na tieto prihliadať

nemôže.
62. Ďalším právnym východiskom, z ktorého súd vychádzal, je i to, že právo darcu domáhať sa vrátenia
daru podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe. Táto začína plynúť odo dňa, keď darca mohol
právo uplatniť po prvý raz.
63. Vychádzajúc z vyššie naznačených premís, súd preto skúmal obsah listiny, ktorou sa žalobkyňa

domáhalavočižalovanémuv1.radevráteniadaru.Cieľomdokazovaniabolozistenieokolnostísprávania
sa žalovaného v 1.rade, intenzity tohto správania a jeho konfrontácia s požiadavkou dodržiavania
dobrých mravov aj v občianskoprávnych vzťahoch. Okrem toho súd bol nesporné viazaný aj právnym
názorom, vysloveným odvolacím súdom, ako súdom vyššej inštancie.
64. V konaní nebolo sporné, že v tomto prípade bol realizovaný písomný prejav vôle darkyne voči

obdarovanému, ktorý sa dostal do sféry jeho dispozície dňa 4.3.2009. Súd preskúmal jednotlivé formy a
spôsobysprávaniasažalovanéhov1.rade,takakomubolivytýkanévtomtolisteapodrobilichbližšiemu
skúmaniu.
65. Darkyňa v tomto prejave spomína, že jedným z dôvodov nároku na vrátenie daru je skutočnosť,
že sa žalovaný v 1.rade nepodieľal na financovaní dostavby nehnuteľnosti a nákladoch na domácnosť,

hoci sa na to zaviazal. V tomto prípade súd odkazuje na vyššie spomenutý právny záver, kedy viazať
darovanie veci na splnenie akéhokoľvek sľubu do budúcnosti je neprípustné. Preto, aj keby v konaní
bola preukázaná skutočnosť, že sa žalovaný v 1.rade nepodieľal na dostavbe nehnuteľnosti, by nemala
za následok prijatie záveru o hrubom porušení dobrých mravov. Okrem toho, v konaní bolo preukázané
( viacerými svedeckými výpoveďami nezainteresovaných svedkov ), že žalovaný v 1.rade vkladal do

dostavby rodinného domu svoju prácu. Viacerí svedkovia sa vyjadrili v tom smere, že žalovaný v 1.rade
trávil na stavbe každú voľnú chvíľu, fyzicky pracoval a vykonával nad stavebnou činnosťou dohľad.
66. Ďalším dôvodom, pre ktorý si žalobkyňa uplatňovala vrátenie daru, bolo údajne arogantné a
agresívne správanie žalovaného v 1.rade, ktoré malo za následok dva infarkty žalobkyne. Ako vyplynulo
z dokazovania, k prvým problémom medzi manželmi došlo potom, ako žalovaný v 1.rade sa trvalo

prisťahoval do domu, čo temer kolidovalo s časom, kedy žalobkyňa prestala pracovať. Tak sporové
strany ako aj svedkovia ( Š. Z., T. Z.) zhodne určili začiatok zhoršovania vzťahov rokom 2007. Rovnako
je nesporné, že dôvodom hádok boli peniaze a otázka financovania chodu domácnosti. Súd má za
to, že hádky medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, nadobudli nepochybne charakter, ktorý na
oboch stranách spôsoboval stres, sklamanie a frustráciu. Vymedziť v tomto prípade, kto bol osobou

vyvolávajúcou hádky je náročné, nakoľko väčšina vyhrotených situácií sa diala len medzi manželmi,
len pri niektorých boli prítomní aj svedkovia - rodinní príslušníci žalobkyne. Súd má za preukázané,
že žalovaný v 1.rade používal vulgárne a oplzlé nadávky voči žalobkyni i členom jej rodiny. Hoci je
pravdou, že o nich vypovedali len rodinní príslušníci žalobkyne, ktorí dokonca majú aj právny záujem na
výsledku sporu (ako jej dedičia a osoby, žijúce v spornej nehnuteľnosti), súd im v tomto prípade uveril.

Dôvodom bolo to, že opisovali obdobné situácie, ich výpovede sa v zásadných skutkových momentoch
nerozchádzali. Okrem toho, túto skutočnosť nerozporoval výrazne ani samotný žalovaný v 1.rade. Súd
však uvádza, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný v 1.rade sa ako verbálne
vulgárny človek prejavoval už pred tým, dokonca ešte v čase pred darovaním nehnuteľnosti (svedokZ. uvádzal, že už pri spoznaní žalovaného v 1.rade ho zarazilo, aký je vulgárny, rovnako samotná
žalobkyňa sa vyjadrila v obdobnom zmysle). Je preto nepochybné, že žalobkyňa už v čase uzavretia
manželstva musela vedieť aké charakterové vlastnosti bude mať jej budúci manžel. Ak napriek tomu

tomuto darovala nehnuteľnosť, je nutné mať za to, že v tej dobe jej takéto správanie nevadilo, resp. jej
bolo ľahostajné. To, že pri vyhrotení manželských hádok, dochádzalo k zvyšovaniu intenzity nadávok,
je podľa názoru súdu dôsledok povahy žalovaného v 1.rade, o ktorej ale žalobkyňa musela vedieť.
Skutočnosť, že by žalovaný v 1.rade akýmkoľvek nezákonným spôsobom (alebo spôsobom v rozpore
s dobrými mravmi) manipuloval žalobkyňou, či už v čase uzavretia manželstva alebo následne pri

darovaní nehnuteľností, nebolo v konaní preukázané. Následné domnienky, vyslovené žalobkyňou a
jej rodinnými príslušníkmi, už nemajú skutkovú relevanciu, nakoľko boli vyslovené po eskalácii rodinnej
situácie, kedy boli vzťahy trvalo a vážne narušené. V tejto súvislosti však súd skúmal, či aj samotná
žalobkyňa neprekračovala medze dobrých mravov. V konaní vyšlo najavo, že pri manželských hádkach
aj samotná žalobkyňa používala agresívne a vulgárne výrazy, podobnej intenzity ako žalovaný v 1.rade.
Hoci súd ako dôkaz nemohol vykonať prehratie priloženej nahrávky, tento záver mohol prijať z obsahu

svedeckých výpovedí, kedy rodinní príslušníci uviedli, že aj samotná žalobkyňa sa nezdržala a keď bola
vyprovokovaná hrubo žalovanému v 1.rade nadávala. Hoci žalovaný v 1.rade sa nepochybne správal
občas provokujúco (robenie značiek pri počítaní vypratých práčok) a žalobkyňu muselo nepochybne
hnevať, že odmietal prispievať na vedenie spoločnej domácnosti, tieto problémy možno charakterizovať
ako problémy, ktoré si vedia rozumní ľudia vydiskutovať aj bez použitia ordinárneho vyjadrovania.

Súd má za to, že používanie vulgárnych nadávok voči žalobkyni a členom jej rodiny, je v kontexte
vyššie uvedeného, nepochybne porušením dobrých mravov, ale toto konanie nedosahuje intenzitu
predpokladanú zákonom. O hrubom porušovaní dobrých mravov by bolo možné hovoriť vtedy,
keby nedochádzalo k obdobnému konaniu zo strany žalobkyne, alebo keby okrem duševnej integrity
zasahoval žalovaný v 1.rade aj do integrity telesnej a používal by napríklad fyzické násilie. V tejto

súvislosti súd prihliadol aj na vyjadrenia jeho rodinných príslušníkov, ktorí ho opísali ako nekonfliktného,
pracovitého a čestného človeka a to dokonca i jeho bývalá manželka. Je preto zrejmé, že nepochybne
negatívne vlastnosti žalovaného v 1.rade sa prejavili len v spolužití so žalobkyňou, čo je nepochybne
tiež výsledok určite vzťahovej interakcie.
67. Okrem toho v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním žalovaného v 1.rade

a vznikom závažného ochorenia srdca žalobkyne. Je nepochybné, že žalobkyňa trpela na vysoký krvný
tlak dlhodobo a hoci je zrejmé, že manželské nezhody a hádky, vyvolávajú stres, nemožno za žiadnych
okolností ustáliť, že by zhoršenie zdravotného stavu spôsobil výlučne žalovaný v 1.rade. Tento výslovný
záver nevyplýva ani z predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Okrem toho, je zrejmé, že
zdravotnými komplikáciami (a to aj psychického charakteru) trpel aj žalovaný v 1.rade.

68. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd môže hodnotiť vulgárne správanie žalovaného v
1.rade ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré však svojou intenzitou a vzhľadom na
všetky okolnosti (obdobné správanie žalobkyne, doba definitívneho rozvracania manželských vzťahov)
nemožno charakterizovať ako hrubé porušovanie.
69. Ďalším dôvodom pre ktorý žalobkyňa žiadal od žalovaného v 1.rade vrátenie daru bolo vybratie

hotovosti z jej účtu v Nemecku bez jej vedomia. Nakoľko tu vzniesol právny zástupca žalovaných
námietku premlčania, súd sa primárne musel zaoberať otázkou začatia plynutia premlčacej doby a
otázkou, či došlo k jej uplynutiu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k poslednému výberu z
účtu došlo ešte v roku 2005, konkrétne dňa 21.3.2005. Nakoľko majiteľkou účtu bola žalobkyňa, mala
nepochybne aj prístup k tomuto účtu a mohla si kedykoľvek skontrolovať jeho stav. Že tak neurobila,

resp. k tomuto pristúpila až v roku 2009, je nutné vyhodnoť ako nedodržanie primeranej opatrnosti z
jej strany. Preto premlčacia lehota začala plynúť dňom 22.3.2005, teda dňom nasledujúcim po tom,
ako žalovaný v 1.rade údajne neoprávnene a bez súhlasu žalobkyne, vybral poslednú hotovosť z
účtu. Už týmto dňom si mohla žalobkyňa uplatňovať právo na ich vrátenie, resp. domáhať sa vrátenia
daru ( z tohto vymedzeného dôvodu). Nakoľko tak urobila až po uplynutí trojročnej premlčacej doby

( listom, doručeným dňa 4.3.2009), jej právo na vrátenie daru sa premlčalo. Vzhľadom na dovolania
sa premlčania v tomto konaní, súd nároku žalobkyni na vrátenie daru z dôvodu neoprávneného výberu
peňazí z jej účtu, nemôže poskytnúť právnu ochranu, ani sa týmto nárokom zaoberať po hmotnoprávnej
stránke.
70. Ďalším skutkovým konaním, ktorým sa mal žalovaný v 1.rade dopustiť konania v hrubom rozpore s

dobrými mravmi, a ktoré bolo vymedzené v kvalifikovanej výzve na vrátenie daru, bolo to, že odcudzil
doklady od účtu v Nemecku, pas, sobášny list a originál darovacej zmluvy. Toto konanie nemožno
za žiadnych okolností kvalifikovať ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V prvom rade,
samotný žalovaný v 1.rade mal dispozičné právo k účtu v Nemecku a preto zobranie dokladov s týmtoúčtom súvisiaci, ktoré sa dokonca nachádzali v spoločnom priestore spálne manželov, neuzamknuté,
nepredstavuje konanie v rozpore so žiadnym právnym predpisom. To isté možno povedať aj v prípade
darovacej zmluvy. Žalovaný v 1.rade bol jednou zo zmluvných strán tejto zmluvy, preto mal nárok na

držanie jej originálu. Obdobne to možno ustáliť aj v prípade sobášneho listu, ktorý bol ale následne
vrátený. Odcudzenie pasu, ako osobného dokladu žalobkyne, by súd mohol vyhodnotiť ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi, avšak toto bolo konvalidované jeho vrátením a nedosahuje intenzitu
závažného zásahu do telesnej či duševnej integrity žalobkyne. Taktiež údajné odcudzenie finančných
prostriedkov nemožno považovať za konanie protizákonné. Je nutné si uvedomiť, že manželia v rámci

vlastníckych vzťahoch fungovali v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní nebolo
preukázané, že by tieto finančné prostriedky nepatrili do BSM, práve naopak, aj sama žalobkyňa uviedla,
žetoboliúspory,ktorévznikliodkladanímdôchodkužalovanéhov1.rade,prípadne,žetoboliprostriedky,
ktoré mala z podnikateľskej činnosti.
71. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, vychádzajúc z obsahu výzvy na vrátenie daru,
že správanie žalovaného v 1.rade nevykazovalo znaky hrubého porušovania dobrých mravov, tak

ako to má na mysli zákon v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. Intenzita jeho konania a
správania, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k nemu dochádzalo ( zhoršovanie a následný rozvrat
manželských vzťahov) a tiež s prihliadnutím na vzájomné konanie a správanie žalobkyne, dosahovala
stupeň správania v rozpore s dobrými mravmi, avšak k hrubému porušovaniu nedošlo. V konaní bolo zo
strany žalobkyne namietané aj ďalšie konanie žalovaného v 1.rade, kedy jej údajne neposkytoval pomoc

v chorobe. Na tento dôvod súd prihliadnuť nemohol, keďže nebol obsahom samotnej výzvy. Taktiež ale
pravdivosť tohto tvrdenia nebola v konaní osvedčená. Je zrejmé, že v prípade zdravotných ťažkostí
privolal žalovaný v 1.rade dcéru žalobkyne, ktorá bola zdravotná sestra a ako taká vedela adekvátne a
hlavne odborne reagovať na stav žalobkyne a poskytnúť jej potrebnú pomoc nepochybne kvalitnejšie,
ako keby to robil žalovaný v 1.rade. Súd preto považuje postup žalovaného v 1.rade za dostatočný a

adekvátny. Skutočnosť, že žalovaný v 1.rade nenavštevoval žalobkyňu v nemocnici, resp. ju navštívil
len raz, rovnako nie je dôvodom na vrátenie daru, nakoľko síce takéto správanie vykazuje znaky
ľahostajnosti a neexistencie empatie, avšak aj k nemu došlo v dôsledku zhoršujúcich sa manželských
vzťahov. Súd odkazuje tiež na rozhodnutie súdu o rozvode manželov, kde príčiny rozvratu manželského
vzťahu tkveli v zlej komunikácii manželov (oboch), iných povahových črtách a inom pohľade na riešenie

problémov.
72. Záverom sa súd ešte zaoberal tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že rozsah a intenzita
porušovania dobrých mravov by sa v tomto prípade mal posudzovať s ohľadom na hodnotu daru.
Teda, že v prípade darovania hodnotnej veci, by mal žalovaný v 1.rade priamo úmerne prejavovať
väčšiu vďačnosť, prípadne je nutné jeho následné správanie podrobiť prísnejšiemu hodnoteniu, ako v

prípade darovania veci nižšej hodnoty. S touto argumentáciou však súd nesúhlasí. Darovanie je prejav
vôle, ktorý bez akýchkoľvek protiplnení spôsobuje zmenu vlastníka darovanej veci. Ako už bolo vyššie
uvedené, nemôže byť tento prejav vôle viazaný na akékoľvek následné nároky. Preto ani postavenie
obdarovaných nemôže byť vnímané a posudzované rôzne. Žiadny právny predpis nepredpokladá vznik
vyšších nárokov na správanie obdarovaných v prípade, že dar má vyššiu hodnotu. Okrem toho, ako už

bolo vyššie naznačené, práve v prípade darovania sa na darcu kladie zvýšený nárok na premyslenie si
svojhorozhodnutiaakroku,smerujúcehokvzdaniusamajetkovejhodnotybezakéhokoľvekprotiplnenia.
Preto ak sa rozhodne darovať dar vysokej hodnoty, možno od neho dôvodne očakávať, že toto svoje
rozhodnutie si dôkladne premyslí a svoju vôľu prejaví až po zvážení všetkých následkov svojho konania.
Aj v tomto prípade správanie žalovaného v 1.rade, ktorým síce v niektorých vytýkaných konaniach,

porušil dobré mravy, nepostačuje na prelomenie princípu istoty v záväzkovo-právnych vzťahoch.
73. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, súd konštatuje, že v tomto prípade nedošlo
k zániku vzťahu darovania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, nakoľko porušenie dobrých mravov
na strane žalovaného nemožno označiť ako hrubé. Znamená to, že aj v čase, kedy došlo k následnému
prevodu vlastníckeho práva k darovanému podielu zo strany žalovaného v 1.rade ako darcu na svoje deti

a zriadeniu vecného bremena, bol tento nesporným vlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu prevádzaného
podielu. Nemožno preto za žiadnych okolností určiť neplatnosť tejto darovacej zmluvy ani neplatnosť
zmluvy o zriadení vecného bremena.
74. Záverom súd len dodáva, že v konaní nevykonal ako dôkaz - prehratie zvukovej nahrávky, doloženej
do spisu stranou žalovaného. Nakoľko žalobkyňa v čase vyhotovovania nahrávky nevedela, že ju

žalovaný v 1.rade nahráva, predstavuje jeho konanie nepochybne hrubý zásah do jej osobnostných
práv. Je zásadne neprípustné, aby si súkromná osoba utajeným spôsobom vyhotovovala záznam
hlasovéhoprejavuinejosobyatentonáslednepoužilavsúdnomkonaníakodôkaz.Nemožnosúhlasiťso
žalovanými, že takáto nahrávka prechádza testom proporcionality. Už z postavenia oboch subjektov( taknahrávajúceho ako aj nahrávanej) je zrejmé ich nerovné postavenie, kedy osoba vyhotovujúca nahrávku
mohla vyvolať situáciu, ktorú vytrhne z kontextu dejovej línie a nahrá len časť, ktorá mu po obsahovej
stránke vyhovuje.

75. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
76. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej nštancie ( § 366 Civilného

sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.