Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202535
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4318202535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti o mal. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matka - B. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. L. Y., D. XX, otec - W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. Y., J. V. X, zastúpený
JUDr. Vladimírom Servátkom, advokátom so sídlom Levice, Ul. Pri Podlužianke č. 3, o návrhu matky
na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. marca 2019,
č. k. 10P/142/2018-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 5. marca 2019, č. k. 10P/142/2018-98, zmenil rozsudok
Okresného súdu Levice zo dňa 05.09.2013, č. k. 10P/211/2013-46 vo výroku o výživnom a rozhodol,
že otec je povinný prispievať na výživu mal. L., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 80
Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2018.

1.2.Zaostalévýživnézaobdobieod01.09.2018do05.03.2019vovýške 310Eurjeotecpovinný zaplatiť
do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

1.3. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že matka sa návrhom súdu doručeným dňa 08.06.2018
domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. dieťa zo sumy 80 Eur na sumu 240 Eur, dôvodiac

tým, že dcéra už navštevuje základnú školu, pribudli jej náklady na učebné pomôcky, ale aj fyzicky
vyrástla a zvýšili sa náklady na jej ošatenie. Vo voľnom čase dcéra navštevuje anglický jazyk, čo je
tiež spoplatnené. Otec okrem bežného výživného navyše dcére nič nedáva. Pokiaľ dcére niečo kúpi,
zostáva to v jeho domácnosti, avšak ak má sviatok resp. na Vianoce, otec jej dáva darčeky. S otcom
sa stretávala každý druhý víkend, ale odkedy otec pracuje v zahraničí s dieťaťom sa stretáva, kedy má
čas. Má pridelený obecný nájomný byt (garzónku), kde uhrádza potrebné náklady, ale odkedy dcéra
nastúpila do školy, bývajú u jej rodičov, kde má kľud na učenie. V rámci vyporiadania BSM jej otec, ktorý

nadobudol nehnuteľnosť, vyplatil 2.000 Eur s tým, že hypoúver bude na jeho meno, ale upomienky stále
chodia jej. Finančne jej vypomáha i priateľ. Spláca spotrebný úver, ktorý si zobrala na opravu vozidla.
Auto ,,prepísala” na mamu, hrozila jej exekúcia z dôvodu, že otec dieťaťa neplatí riadne hypoúver. Ďalej
uviedla, že otec od novembra 2018 začal výživné uhrádzať vo výške 100 Eur mesačne.2.2. Otec na pojednávaní dňa 27.11.2018 súhlasil so zvýšením výživného na sumu 120 Eur mesačne.
V záverečnom vyjadrení uviedol, že suma 100 Eur, max. 120 Eur je na hranici jeho možností. Poukázal

na to, že býva s priateľkou, ktorá nepracuje a jej príjem je len výživné pre jej deti. Po vyporiadaní
BSM nadobudol byt, v ktorom býva. Odhadol svoj príjem na 1.600 - 1.700 Eur mesačne, pričom si
hradí povinné poistenia, hypotéku (i keď ju vždy neplatí načas), náklady s bývaním. Tiež má náklady s
cestovným, nakoľko pracuje v zahraničí, kde týždenne na ubytovanie hradí 120 Eur. Snaží sa uhrádzať
dlh na sociálnom poistení a bytovému družstvu. Je pravdou, že dcére kupuje ošatenie a iné veci, ktoré

necháva vo svojej domácnosti a dieťaťu už od narodenia uhrádza poistenie. Keďže je živnostník, má
premenlivé príjmy.

2.3. Kolízny opatrovník poukázal na zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa, v ktorej súvislosti výživné
navrhol zvýšiť na sumu 150 Eur mesačne. Poukázal tiež na to, že otec k svojej priateľke a jej deťom
nemá vyživovaciu povinnosť.

3.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že vyživovacia povinnosť otca k mal. dieťaťu
bola určená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 05.09.2013, č. k. 10P/211/2013-46, bolo
manželstvo rodičov rozvedené, mal. dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti
matke a otcovi bolo určené výživné vo výške 80 Eur mesačne.

3.2.Vtomčasematkadieťaťapoberalarodičovskýpríspevok199,60Eur,rodinnéprídavkyadosahovala
priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 568,57 Eur. S dieťaťom bývala u svojej matky,
ktorá sa o mal. L. starala v čase, keď matka pracovala.

3.3. Otec ako živnostník dosiahol za rok 2012 príjmy 16.530,61 Eur, výdavky 8.690,25 Eur, základ dane
7.840,36 Eur a daň predstavovala 480 Eur. Uhrádzal mesačne sociálne poistenie 112,66 Eur, zdravotné
poistenie 47,58 Eur, spotrebné úvery vo výške 41,94 Eur a 123,51 Eur, hypotekárny úver 201,53 Eur,
preddavky spojené s užívaním bytu 212,53 Eur, elektrinu 30 Eur, mobil 70 Eur, sporenie pre dcéru 15
Eur. Rodičia boli bezpodieloví spoluvlastníci bytu, inú vyživovaciu povinnosť nemali.

4.1. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná a u súčasného zamestnávateľa, u ktorého pracuje od 01.08.2018,
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 518,64 Eur. U predchádzajúceho zamestnávateľa dosahovala
priemerný čistý mesačný príjem 394,08 Eur. Má pridelený nájomný byt, kde nájomné predstavuje 77 Eur
mesačne, plyn 12 Eur, elektrina 25 Eur, TV + kábl. TV 10 Eur. Poplatky za telefón predstavujú mesačne

30 Eur, úverové splátky 50 Eur. Od nástupu maloletej do školy bývajú u jej matky.

4.2. Otec je naďalej živnostník. Za rok 2017 dosiahol príjem zo živnosti podľa daňového priznania
14.377,20 Eur, výdavky 13.065,62 Eur, základ dane 1.311,58 Eur. Je výlučným vlastníkom bytu, v
ktorom býva s priateľkou, ktorá údajne nepracuje a jej dvomi maloletými deťmi. Mesačne uhrádza

preddavky spojené s užívaním bytu 190 Eur, elektrinu 34 Eur, hypotekárne splátky 201,53 Eur a splátky
spotrebných úverov 188 Eur. Podľa vlastného udania za ubytovanie počas výkonu práce v zahraničí
uhrádza týždenne 120 Eur a cestovné predstavuje 100 Eur, ktorú skutočnosť nepreukázal. Tiež uhrádza
zdravotné poistenie 77 Eur a sociálne poistenie 150 Eur mesačne. Dcére platí poistenie vo výške 15
Eur mesačne. Z predloženého výpisu z účtu za obdobie december 2017 až október 2018 vyplýva, že

priemerné mesačné vklady na účet boli vo výške 1.781,10 Eur.

4.3. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.

4.4. Mal. L. od 01.09.2018 navštevuje 1. ročník Základnej školy. Poplatok za stravu v škole predstavuje

mesačne 20 Eur a školský klub 12 Eur. Navštevuje jazykovú školu, kde mesačný poplatok je 28 Eur.
Je zdravá.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil, rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 62 ods. 1až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej

len „ZoR“).

6. Poukazujúc na výklad ustanovenia § 78 Zákona o rodine, účel výživného a základné pravidlá
pri určovaní výšky výživného konštatoval, že pri zmene výživného musí ísť o podstatnú zmenepomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo
objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže

rozhodnúťozmenevýškyvyživovacejpovinnosti.Základnýmipravidlamipriurčovanívýškyvýživnéhosú
jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada
na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne

príjmy,tedanielentočopovinnýskutočnezarobí,aleajto,čojeobjektívnemožné,abyzarobilsohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod.
Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať
výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa
povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

7.1. V prejednávanej veci považoval súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané,
že od ostatnej úpravy výživného ubehlo vyše päť rokov, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom
zmenili pomery na strane mal. L..

7.2. V čase posledného rozhodnutia dieťa bolo v celodennej starostlivosti matky. V

súčasnosti maloletá navštevuje prvý ročník Základnej školy. Dieťa fyzicky vyspelo, zvýšili sa náklady na
ošatenie, stravovanie, pribudli výdavky so zabezpečením školských pomôcok, stravovaním v školskej
jedálni,školskýmklubomakoimimoškolskoučinnosťou(výukaanglickéhojazyka).Matkesaznížiloproti
stavu v čase určenia výživného celkový príjem, nakoľko už nie je poberateľkou rodičovského príspevku.
Tiež jej pribudli náklady na uhrádzanie poplatkov s užívaním bytu, ktorý jej bol pridelený.

7.3. Otec dieťaťa je naďalej živnostníkom a je zrejmé, že jeho priemerný mesačný čistý príjem,
deklarovaný v daňovom priznaní nezodpovedá skutočnosti, nakoľko z tohto príjmu by otec nebol
schopný uhrádzať ním preukázané pravidelné mesačné výdavky. Podľa vyjadrenia otca, ako i výpisu z
účtu otca je zrejmé, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem sa pohybuje okolo 1.700 Eur. I napriek

tomu, že otec určite má náklady na ubytovanie a stravovanie počas výkonu práce v zahraničí, je v jeho
možnostiach a schopnostiach podľa názoru súdu, na výživu mal. Noemi prispievať mesačne sumou 160
Eur bez toho, aby bola ohrozená jeho možnosť uspokojovania svojich odôvodnených potrieb. Otec k
spolužijúcim osobám nemá vyživovaciu povinnosť a ako živnostník je povinný regulovať si svoje výdavky
tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred

ostatnými výdavkami rodičov. Podľa názoru súdu výživné zo strany otca vo výške 160 Eur spolu s
výživným, ktoré je i matka dcére povinná poskytovať a rodinnými prídavkami je spôsobilé pokryť súčasné
odôvodnené potreby maloletej a rešpektuje zásadu zakotvenú v Zákone o rodine, v zmysle ktorej dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

8. Výživné zvýšil od 01.09.2018, ku ktorému dátumu mal preukázanú zmenu pomerov na strane
maloletej v súvislosti s nástupom do základnej školy. Od 01.09.2018 do dňa rozhodnutia súdu otcovi na
výživnom vznikla zaostalosť vo výške 310 Eur (mal zaplatiť: 6 mesiacov x 160 Eur, zaplatil: 2 mesiace
x 80 Eur + 4 mesiace x 100 Eur + 6 x 15 Eur poistenie), ktorú mu súd uložil zaplatiť do 90 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

10. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to,

že navrhovateľka (ďalej len „matka“ - pozn. odvolacieho súdu) požiadala dňa 01. 06. 2018 o zvýšenie
výživného zo sumy 80 € na sumu 240 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že maloletá Noemi od 1.
septembra 2018 nastúpila do 1. ročníka základnej školy. V škole si platí stravné vo výške 25,30
€ mesačne. Zúčastňuje sa kurzov anglického jazyka, kde jeden mesiac štúdia stojí 30 €. Odporca (ďalej
len „otec“ - pozn. odvolacieho súdu) vzhľadom na zmenu, ktorá nastala na strane oprávnenej osoby je

ochotný súhlasiť so zvýšením výživného na sumu 120 €. Táto suma je limitovaná jeho majetkovými a
zárobkovými pomermi.
11. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil jeho zárobkové pomery, keďže on má obligatórne výdavky
už v súvislosti s ubytovaním pri výkone prác v L., kde hradí sumu mesačne 480 €. Je potrebné počítaťaj náklady na cestu, domov z L. na D. cca 100 € mesačne. Uviedol, že musí hradiť mesačne poplatky
spojené s úverom vo výške 185 €, náklady hypotečných splátok vo výške 158 €, náklady spojené s
užívaním bytu vo výške 224 €. Tieto výdavky nemožno charakterizovať ako nie nevyhnutné podľa ust.

§ 62 ods. 5 ZR a je potrebné, aby ich súd bral do úvahy. Stanovená výška výživného je v rozpore s ust.
§ 62 ods. 2 a nie adekvátna zárobkovým pomerom otca.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
v spojitosti s § 391 CSP zrušil rozsudok prvostupňového súdu č. 10P/142/2018 a vrátil vec na nové

prejednanie a rozhodnutie.

13.1. Matka sa písomne vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že maloletá navštevuje od 1.9.2018
základnúškoluapodstatnesajejzvýšilináklady.Okremvýdavkov,ktoréuviedolotecvosvojomodvolaní,
má aj iné výdavky, ako napr. školské pomôcky, pracovné zošity, školské výlety a exkurzie ako aj ŠKD,
ktorá sa v jeho odvolaní nespomína. Okrem týchto výdavkov maloletá potrebuje sústavne ošatenie, novú

obuv, hygienické potreby, ako aj stravu, nakoľko sa vyvíja.

13.2. Vzhľadom na to, že otec zarába podstatne viacej ako ona a nemá inú vyživovaciu povinnosť, keďže
jeho nová rodina nepozostáva z jeho priameho potomka, s jeho odvolaním výslovne nesúhlasí. Aj ona
má náklady spojené s bývaním, stravou, pôžičkou a ošatením, keďže otec jej do jej domácnosti navyše

okrem výživného, ktoré momentálne hradí v sume 10 €, čo je o 20 € viac ako mal súdom doteraz určené
od rozvodu, nič iné neprispeje. Otcova priateľka je nezamestnaná, má dve maloleté deti, o ktoré sa otec
nie je povinný starať v plnej miere. Má za to, že prvostupňový súd nepochybil a rozsudok zo dňa 5.3.2019
by mal byť právoplatný, nakoľko je vo finančných možnostiach otca prispievať minimálne sumou 160 €
tak, ako to bolo určené, keďže jeho mesačný príjem presahuje priemerne 3-3,5 násobok jej príjmu.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP,

keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jehovyhlásenímadospelkzáveru,žeodvolanieotcapovinnéhozvyživovacejpovinnostiniejedôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
16. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 65 a § 66 CMP preskúmal rozsudok okresného súdu a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie za účelom zistenia skutočného

stavu veci, z vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a aj následnému
správnemu právnemu posúdeniu veci, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17.1. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17.2. Podľa čl. 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,

informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej (aj § 38
ods. 1, 2CMP).17.3. Podľa čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli (aj § 35 a 36 CMP).

18.1. K vecnej správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd uviesť nasledovné: Pojem
výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe
príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má
vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý

osobný,rodinnývzťahmedzioprávnenýmapovinným.Vyživovaciupovinnosťmáosoba,ktorámáhradiť
úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je
právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným
a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je
podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby

tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo
čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre
poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v
rodine.

18.2. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku
vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu
museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky
vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo
povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy,

ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným
a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i
jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o
výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku

výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.

18.3. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na
to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo

vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa
preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality
príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných

majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

19. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza
z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o

výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v
dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

20. Odvolací súd poznamenáva, že matka mal. dieťaťa podaný návrh zo dňa 8.6.2018 na zvýšenie
výživnéhoodôvodnilatým,ženastalapodstatnázmenaokolnostínastranemaloletejtým,žeod1.9.2018
nastupuje do 1. ročníka Základnej školy v T. L. Y. a podstatne sa zvýšili náklady na jej štúdium, na
ošatenie, hygienické potreby, stravu a mimoškolské záujmy.

21.1. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania otca dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav, pričom dokazovanie starostlivo orientoval na to, či došlo
k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného a na zistenie všetkých
rozhodujúcich skutočností za účelom zistenia skutkového stavu a následného právneho posúdeniapredmetnej veci. V predmetnej veci súd prvej inštancie zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých
účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne
zistilskutkovýstavveci,zaoberalsaajvýdavkaminastraneotcaajehocelkovýmimajetkovýmipomermi,

správne stanovil výšku zvýšeného výživného otca na maloletú, ku ktorej má aj matka vyživovaciu
povinnosť popri svojej osobnej starostlivosti, ktorou asi z polovice vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca,
takže podľa názoru odvolacieho súdu by sa zo svojho príjmu mala na výžive maloletej podieľať sumou
cca 80 € mesačne, pričom časť výživy dieťaťa je krytá prídavkami na dieťa v sume 24,32 € v roku 2019
(v roku 2018 to bolo 23,68 €)

21.2. Otec v odvolaní žiadne nové skutočnosti neuvádzal, a tak aj odvolací súd dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že za daného skutkového stavu nie je daná potreba zmeny
napadnutého rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 5. marca 2019, č. k. 10P/142/2018.

22.1. V tejto súvislosti s vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že

vyživovacia povinnosť rodičov k mal. deťom je prioritná a má prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov. Vzhľadom k určovaniu výšky výživného na mal. dieťa je vždy potrebné na strane oprávneného
z vyživovacej povinnosti skúmať jeho relevantné odôvodnené potreby a naopak na strane povinného z
vyživovacej povinnosti je potrebné skúmať jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

22.2. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou
treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať
v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené)
potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením,
bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a

športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná
ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného
stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to
teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené
schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného

pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so
zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

23. Odvolací súd mal za to, že dokazovanie Okresného súdu Levice bolo veľmi starostlivo orientované
na to, aby bol dostatočne zistený skutkový stav veci. Pri rozhodovaní o výške výživného prvoinštančný

súd posúdil komplexne všetky mu dostupné skutočnosti v pomeroch účastníkov, a preto sa odvolací
stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v dôsledku
čoho považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného a
zročného výživného za vecne správne.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.