Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230324
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115230324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Y. C., B.. XX.X.XXXX, X. L. V. XXXX/XX,
XXX XX Ľ., 2. J. C., B.. XX.XX.XXXX, X. L. V. XXXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpení.: JUDr. Lukáš
Kišeľak, advokát, so sídlom Jarkova 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie 10 305,67 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaných v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/499/2015
- 281 zo dňa 4.2.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 183,27 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 15.09.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žalovaní1.a2.akopovinníspoločneanerozdielnesúpovinnízaplatiťžalobcovináhradutrovkonania
vrozsahu100%,atodo3dníododňaprávoplatnostiuzneseniasúduprvejinštancieovýšketýchtotrov.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:
Žalovaná v 2.rade ako vodič a žalovaný v 1.rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla T. X. U. Q.:
L.-E. spôsobili škodu pri dopravnej nehode motorových vozidiel V. U. Q.: W.-E.-Y., ktorého držiteľom bol
T. W. (ďalej len „poškodený“) . Žalobca poskytol poškodenému dňa 12.08.2015 z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V čase vzniku dopravnej
nehody, t. j. dňa 09.01.2015 nebolo vozidlo žalovaných poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.,

nakoľko poistenie zaniklo tak, ako to bolo oznámenému žalovaným zo strany poisťovne. Výšku nákladov
na opravu vozidla mal súd za preukázanú znaleckým posudkom a výpočtom výšky nákladov R. L. mal za
preukázané, že táto pri likvidácii poistnej udalosti postupovala v zmysle svojich VPP. Dopravná nehoda
bola výsledkom stretu prevádzky dvoch vozidiel a keďže poškodený mal v čase dopravnej nehodyuzavreté havarijné poistenie, uplatnil si poistné plnenie u poistiteľa R. L. H..U.. Úhradou poistného
plnenia prešlo právo na náhradu škody voči žalovaným na R. L. H..U.. podľa § 813 ods.1 OZ. R. L.
H..U.. tak získala nárok poškodeného na úhradu spôsobenej škody z garančného fondu spravovaného

Slovenskou kanceláriou poistiteľov z dôvodu nepoistenia vozidla žalovaných, ktorý si aj uplatnila.

3. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku Slovenskej kancelárie poistiteľov musel teda súd v zmysle
vyššie citovanej judikatúry skúmať, či poskytnutá výška plnenia zodpovedá zákonu. Súd sa teda
musel zaoberať aplikáciou § 431 OZ a posúdiť rozsah účasti zúčastnených subjektov na dopravnej

nehode. Ustanovenie § 431 OZ svojou komplexnosťou je špeciálnym ustanovením voči § 441 OZ o
spoluzavinení poškodeného, keďže ho v sebe zahŕňa. Pre rozhodnutie súdu o účasti poškodeného bolo
podstatné, že ten aktiváciou výstražného znamenia (smerovky) vyvolal u žalovanej v 2. rade zdanie,
že križovatkou môže bezpečne prejsť. Aj keď podľa názoru znalca mala žalovaná v 2.rade potom ako
poškodený následne výstražné znamenie vypol a k zmene smeru jeho jazdy nedošlo, dosť času na
zabránenie nehody, pozorným sledovaním cestnej premávky a správania jej účastníkov, je podstatné,

že jej rozhodovanie sa malo odohrávať v krátkom časovom okamžiku 3 - 4 sekúnd. Musí sa teda
zohľadniť rozdiel medzi počítačovou simuláciou a skutočnou realitou cestnej premávky, kde znalcom
vypočítaný reakčný čas na správne rozhodnutie vodiča určený ako dostatočný, takým nemusí byť. Z
uvedených dôvodov súd uzavrel, že spoluzavinenie poškodeného, resp. jeho účasť na vzniknutej škode
je 40%, keďže tento podstatne prispel k stretu prevádzok a aj u neho bolo možné, vzhľadom na jeho

mätúce konanie, vyžadovať zvýšenú opatrnosť. Požadovaná výška náhrady bola 10305,67 €, z toho
40% predstavuje 4122,40 €, a preto priznaná regresná náhrada činí výšku 6183,27 €. 15.6. je alebo
nie je povinne zverejňovanou zmluvou, nemá to žiadny vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvej
inštancie.Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Za úspech súd považoval úspech v základe nároku, keďže výška nároku závisela od znaleckého

posudku a úvahy súdu.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaní v 1. a 2.rade.

5. Žalobca v odvolaní poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a krajských

súdov argumentuje tým, že v predmetnej veci nejde o nárok na náhradu škody, ale o osobitne upravený
nárok na základe ust. § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ZoPZP). Vzhľadom na uvedené má za to, že súd nebol oprávnený aplikovať ust. § 450 Občianskeho
zákonníka. Napadnutý rozsudok považuje v tejto časti za nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok v napadnutej zamietavej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaní v odvolaní smerujúcom voči vyhovujúcemu výroku opätovne namietali, že poisťovňa R.,
H..U.. nepostupovala v zmysle vlastných zmluvných podmienok, keď škoda na motorovom vozidle

presiahla 85 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, a preto mala poisťovňa túto škodu považovať za totálnu.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
naďalšiekonanieanovérozhodnutie,alternatívnezmenilažalobuzamietol.Zároveňsiuplatnilináhradu
trov odvolacieho konania.

7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v nimi podanom
odvolaní.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie

mupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichz ust.§379a§380CSP,beznariadeniapojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd si osvojuje náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie dôvody
dopĺňa.

11. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
„Kancelária“) proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7
ZoPZP), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody, avšak námietku žalobcu spočívajúcu v
tom, že súd prvej inštancie nebol oprávnený aplikovať ust. § 450 Občianskeho zákonníka nepovažuje
za dôvodnú, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie

postupoval podľa tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie pri znížení náhrady postupoval podľa ust. §
431 Občianskeho zákonníka.

12. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia

zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 3 ZoPZP, poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2
proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti
poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 5 veta prvá ZoPZP, kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku

2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 7 veta prvá ZoPZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Kancelária poskytuje poškodenému plnenie za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla len v takom rozsahu a výške, v akej ju poškodený preukázal
a v akej za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu zodpovedá
prevádzateľvozidlabezpoistenia,resp.vodičtakéhotovozidla.Lentakétoplneniejeplnenímzatoho,kto
zodpovedá za škodu, a len za takéto plnenie vzniká Kancelárii nárok na náhradu poskytnutého plnenia.
Pre vznik a výšku regresného nároku preto nepostačuje len samotné zistenie, že Kancelária poskytla

poškodenému plnenie. V prípade pochybností o tom, či bolo plnenie poskytnuté opodstatnene, t.j. v
prípade pochybnosti, či a v akom rozsahu ten, za koho sa plnilo, vôbec za vzniknutú škodu zodpovedá,
je súd povinný skúmať, či a v akej výške vznikla poškodenému škoda a či a v akom rozsahu za túto
škodu zodpovedá údajný zodpovedný subjekt.
Preto súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ zohľadnil spoluzavinenie poškodeného na vzniku

škody.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp.
zn. IV. ÚS 377/2018, v zmysle ktorého:
„Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k

vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri
zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením
okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov
toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či
regresnánáhradajeprimeraná.Aplikáciadvochkomponentov-výškyplneniaamieryjejpercentuálneho

zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode - nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti
regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho,
kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto
škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci)účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a
na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.“

15. Citovaný nález sa síce týka regresnej náhrady proti škodcovi pri existencii povinného zmluvného
poistenia, avšak odvolací súd nevidí dôvod, prečo by nemohol byť aplikovaný aj v prípade regresu
Slovenskej kancelárie poisťovateľov pri absencii poistenia, nakoľko ani nárok poisťovne na regresnú
náhradu voči zodpovednému subjektu pri uzatvorenom poistení nie je nárokom na náhradu škody.
Podľa tohto nálezu teda náhrada toho, čo žalobca plnil za žalovaných, nie je neznížiteľná. Preto súd

správne postupoval, keď prihliadol na okolnosti, za ktorých škoda vznikla (spoluzavinenie poškodeného,
jeho účasť na škode 40 %).
Je pravdou, že súd prvej inštancie sa nezaoberal primeranosťou náhrady, keď neskúmal osobné,
zárobkové a majetkové pomery žalovaných, avšak vzhľadom na to, že uvedené skutočnosti nebolo
zo strany žalovaných namietané, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi na tieto skutočnosti
neprihliadal.

16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalobcom namietaného dôvodu odôvodnené
riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých
dôvodov znížil regresné právo, v odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky
a tvrdenia strán sporu prednesené v konaní.

Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.

17. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných týkajúca nesprávneho postupu poisťovne R., H..U..,
keď podľa ich názoru nepostupovala podľa vlastných zmluvných podmienok.
Podľa vyjadrenia poisťovne R., H..U.. doručeného súdu dňa 27.11.2018 (č.l. 246 a nasl. spisu) bola
hranica rentabilnosti opravy vo výške 12 559,23 Eura, pričom predložená faktúra vo výške 10 305,67
Eura je pod touto hranicou. Všeobecná hodnota vozidla v čase vzniku škody bola určená v sume 14

775,56 Eura.
Z uvedeného vyplýva, že poisťovňa nepostupovala v rozpore so zmluvnými podmienkami, konkrétne čl.
X bod 5 VPP HAV 08.
Pokiaľ žalovaní poukazujú na to že podľa „Výpočtu výšky škody zo dňa 6.8.2015“ (č.l.26 až 28 spisu)“,
číslo poistnej udalosti XXXXXXXXXX, boli náklady na opravu vo vzťahu k porovnaniu nákladov na

opravu určené na 87,6892 %, tak je potrené poukázať na to, že tento výpočet nebol realizovaný
poisťovňou R., H..U.. Výpočet výšky škody realizovaný poisťovňou R., H..U.. je datovaný na 15.1.2015 s
číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX (č.l. 250 a nasl. spisu). Uvedené poisťovňa R., H..U.. vysvetlila
v mailovom podaní zo dňa 13.12.2018 (č.l. 259 spisu).

18. K iným záverom nemožno dôjsť ani s poukazom na znalecký posudok č. X/XXXX (č.l. 188 a nasl.
spisu). Znalec určil náklady na opravu vo výške 10 951 Eur, pričom reálne náklady na opravu podľa
faktúry č. K. XXXXXXXXXX (č.l. 39 spisu) predstavovali sumu 10 305 Eur. Tento rozdiel znalec vysvetlil
tým, že je to spôsobené metódou výpočtu, resp. technickým spôsobom, akým je kalkulácia nákladov na
opravu vozidla vypočítaná. Ďalej znalec uviedol, že z technického hľadiska výpočet realizovaný znalcom

technickým programom zodpovedá skutočnostiam uvedeným v dokladoch predložených žalobcom.
Všeobecnú hodnotu vozidla znalec určil na sumu 12 648 Eur, čo je nižšia suma, než z akej vychádzala
poisťovňa R., H..U.., no napriek tomu aj pri takejto nižšej hodnote vozidla by reálne náklady na opravu
(10 305,67 Eura) vo vzťahu k hodnote vozidla (12 648 Eur) predstavovali 81,47 %, čo stále nie hodnota
85 %, ktorá by sa v zmysle zmluvných podmienok považovala za totálnu škodu.

19. Vzhľadom na uvedené odvolanie žalovaných nie je dôvodné.20. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 2 CSP. Keďže v odvolacom konaní mali obe strany sporu úspech len čiastočný,
odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).