Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/287/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201567
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1718201567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcov: 1/ I. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.:
X. E. XXXX/XX, H., 2/ I. E., F.. XX.X.XXXX, Q. T.: X. E. XXXX/XX, H., obaja zast. Nosko & partners, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom: Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovanému: E. P., F.. XX.X.XXXX,
Q. T.: M.P. XX, T., zast. JUDr. Natália Kiššová, bytom: Bršlenova 10, Bratislava, o určenie, že záložné
právo k nehnuteľnosti neexistuje, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok,
č.k. 4C/19/2018-84 zo dňa 28.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému súd priznal plný nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 657, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, §
151e ods. 1, § 151j ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobou zo
dňa 26.7.2018, doručenou súdu dňa 26.7.2018, sa žalobcovia domáhali určenia neexistencie záložného

práva žalovaného k nehnuteľnosti - bytu č. 6, nachádzajúcom sa na X. H. bytového domu súp. č. XXXX,
na ulici X. E. XX R. H., postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 415 m2, zastavané
plochy a nádvoria, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísanej na LV č.
XXXX pre katastrálne územie H., obec Pezinok, okres Pezinok /ďalej len „nehnuteľnosť“/.

3. Podľa listinného dôkazu žalobcov, dňa 1.11.2012 žalovaný, ako veriteľ a žalobcovia, ako dlžníci,

uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke peňazí, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa bezprostredne pri
podpise zmluvy prenechať dlžníkom sumu 60 000,- eur a záväzok dlžníkov požičanú sumu veriteľovi
vrátiť najneskôr do 31.3.2016 proti vydaniu potvrdenia o prijatí plnenia. V čl. 2.1. zmluvy dlžníci výslovne
potvrdili prevzatie pôžičky v celej výške 60 000,- eur. Pre prípad omeškania zmluvné strany dohodli
úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Zmluvné strany v zmluve uviedli, že zmluva
nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a že zmluvu je možné meniť
alebo dopĺňať formou očíslovaných písomných dodatkov, podpísaných zmluvnými stranami. Zmluva je

opatrená podpismi oboch dlžníkov a veriteľa.

4. Podľa listinného dôkazu žalobcov, žalovaný, ako záložný veriteľ a žalobcovia, ako záložní dlžníci,
uzavreli písomnú záložnú zmluvu podľa § 151b ods. 1 a nasl. Obč. zák., ktorou zriadili záložné právona nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov: byt č. 6, nachádzajúci sa na 3. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX, na ulici X. E. XX R. H., postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/
XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckypodielkpozemkuoveľkostiXXXX/XXXXXX,zapísanej
na LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec Pezinok, okres Pezinok, „s cieľom zabezpečiť pôžičku
pre prípad porušenia podmienok zmluvy o pôžičke zo strany dlžníkov“. V čl. 1 /preambula/ body 1., 2.
a 3. obsahujú doslovný text: „ Veriteľ a Dlžníci uzavreli dňa 1.11.2012 zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo prenechanie sumy vo výške 60 000,- eur veriteľom dlžníkom. Podpisom zmluvy o pôžičke

dlžníci potvrdili prevzatie dlžnej sumy od veriteľa. Uvedené zároveň potvrdzujú podpisom zmluvy.
Dlžníci týmto vyjadrujú výslovný súhlas s uzavretím zmluvy o pôžičke ako aj s jej zabezpečením
majetkom v spoločnom vlastníctve dlžníkov“. V záložnej zmluve sa zmluvné strany ďalej dohodli, že
pre prípad neplnenia podľa zmluvy o pôžičke, t.j. pre prípad výkonu záložného práva veriteľom je tento
oprávnený uspokojiť sa speňažením nehnuteľnosti na dražbe, alebo jej priamym predajom. Návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, podľa dohody zmluvných strán, bol oprávnený podať

veriteľ. Zmluva mala podľa jej znenia nadobudnúť platnosť a účinnosť jej podpisom oboma zmluvnými
stranami. Pravosť podpisov žalobcov dňa 23.11.2015, ako záložných dlžníkov, bola úradne /notársky/
overená.

5. Podľa LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H., obec Pezinok, okres Pezinok, sú žalobcovia

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 6, nachádzajúceho sa na X. H. bytového domu súp. č. XXXX,
postaveného na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parcele reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 415 m2, zastavané plochy a nádvoria, o
veľkosti XXXX/XXXXXX. V časti C: Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko

a.s. a záložné právo v prospech žalovaného podľa R. XXXX/XXXX zo dňa 12.1.2016.

6. Podľa listinného dôkazu žalovaného, strany sporu dňa 24.11.2015 uzavreli písomný dodatok č. 1
k zmluve o pôžičke, uzavretej dňa 1.11.2012 medzi veriteľom - žalovaným a dlžníkmi - žalobcami,
predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zmene článku 2 ods. 2.2. zmluvy o pôžičke tak, že sa

dlžníci zaväzujú vrátiť veriteľovi pôžičku najneskôr do 31.12.2016 s tým, že ostatné ustanovenia zmluvy
zostávajú nezmenené.

7. Podľa listinného dôkazu žalovaného, žalobcovia listom zo dňa 23.5.2016, reagujúc na výzvu
žalovaného zo dňa 6.5.2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške 60 000,- eur, oznamovali žalovanému, že

túto jeho výzvu s poukazom na uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, považujú za predčasnú a že
do splatnosti pôžičky /do 31.12.2016/ považujú všetky jeho hrozby a pokusy o výkon záložného práva
na ich byt za neoprávnené a predčasné. Súčasne mu oznámili, s poukazom na vyššie uvedené, že mu
dňa 27.4.2016 na jeho osobný účet poukázali čiastku 2 000,- eur Podľa listinného dôkazu žalobcov,
žalovaný im listom zo dňa 28.3.2018 oznamoval začatie výkonu záložného práva v zmysle záložnej

zmluvy, uzavretej medzi nimi dňa 23.11.2015, na uspokojenie jeho pohľadávky vo výške 60 000,- eur zo
zmluvy o pôžičke, predajom na držbe a vyzval ich na poskytnutie súčinnosti. Podľa listinného dôkazu
žalobcov, žalovaný ich listom zo dňa 21.5.2018 vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti dražobníkovi
a znalcovi, za účelom vykonanie jej ohodnotenia pre účely dražby. Podľa obsahu pripojeného spisu
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42C 102/2018, na ktorý odkazoval súd žalovaný vo svojom vyjadrení

k žalobe, sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia súdom, spočívajúceho v zákaze
žalovanému pokračovať vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti /byt č. 6.../ z tých istých skutkových
dôvodov, ako uviedli v žalobe v tomto konaní a osvedčujúc dôvodnosť návrhu tými istými listinnými
dôkazmi, ako ich pripojili k žalobe v tomto konaní. Následne sa žalovaný k tomuto návrhu, ktorý mu
doručili žalobcovia spolu s výzvou na upustenie od výkonu záložného práva, vecne vyjadril tak, ako

v tomto konaní s tým, že žalobcovia neosvedčili pravdepodobnosť nároku vo veci samej, poukazujúc
na úkony žalobcov, časovo nadväzujúce na zmluvu o pôžičke zo dňa 1.11.2012 /záložná zmluva zo
dňa 23.11.2015, dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 24.11.2015, odpoveď žalobcov na jeho výzvu
na úhradu dlhu zo dňa 23.5.2016/. Uznesením zo dňa 9.7.2018 pod č.k.: 42C 102/2018-13 Okresný
súd Pezinok návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobcovia

zásadne neosvedčili tie procesné a hmotnoprávne skutočnosti, ktorých pravdepodobnosť mohla vyústiť
do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k: 7Co/188/2018.75 zo dňa 28.8.2018, pričom v odôvodnení
svojho rozhodnutia /v bode 13./ uviedol, že pre úspech v konaní bolo potrebné zo strany navrhovateľovpredovšetkým osvedčiť, že výkon záložného práva je vykonávaný povinným z návrhu nezákonne alebo
neprípustne, že z pripojených dôkazov navrhovateľov nevyplýva, že by im pôžička nebola poskytnutá,
nestotožňuje sa s tvrdením navrhovateľov v odvolaní, že jej neposkytnutie nemusia preukazovať, práve

naopak, pokiaľ tvrdia, že peňažné prostriedky im neboli poskytnuté, majú práve oni dôkaznú povinnosť
vyvrátiť skutočnosti, vyplývajúce z ich predloženého písomného dôkazu, ktorou je zmluva o pôžičke, v
ktorej sami deklarovali poskytnutie pôžičky v plnej výške, že správne vzal súd prvej inštancie do úvahy
skutočnosť, že záložná zmluva bola uzavretá až tri roky po uzavretí zmluvy o pôžičke, ktorý postup by
nemal rozumný základ v prípade, ak by im peňažné prostriedky neboli poskytnuté.

8. V prejednávanej veci požadovaný žalobný petit bol procesne prípustným, vzhľadom na požadované
určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľností na LV
č. XXXX pre kat. územie H., pri existencii zápisu ťarchy záložného práva v prospech žalovaného, pre
výmaz ktorého v katastri nehnuteľností sa vyžaduje súdne rozhodnutie, naliehavý právny záujem, ako
prvý predpoklad procesnej úspešnosti žaloby, bol daný, s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít. V obdobnej právnej veci už NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 89/2007
uviedol, že stav ohrozenia práva žalobcu, alebo neistotu v jeho právnom postavení možno odstrániť
len určením, či tu je, alebo nie je záložné právo a v prípade, ak už došlo k realizácii záložného práva,
určením, či tu je, alebo nie je iné právo /napr. vlastnícke/. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v
znení účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, pre ktorú sa ani nevyžaduje písomná
forma, je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy
musí vyplynúť aj záväzok dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou /
kontraktom/, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné /reálne/ odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom

dlžníkovi, ktoré odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy
o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a
rovnakej kvality. Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej
pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. Medzi základné znaky právneho
pomeru založeného pôžičkou patrí jeho dočasnosť, pričom táto skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle

zmluvných strán, najmä však zo strany veriteľa, aby bolo z právneho úkonu, alebo z okolností, za ktorých
došlo k právnemu úkonu jasné, že v danom prípade nejde o scudzovací právny úkon /darovanie alebo
kúpnu zmluvu/. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, t. j. odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi,
pričom požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi /inak zmluva o pôžičke nevznikne/, a to priamo alebo
nepriamo. Priame odovzdanie má formu tradície, ide odovzdanie predmetu pôžičky „z ruky do ruky" /

spravidla pri nepeňažnej pôžičke/ a o nepriame odovzdanie ide v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa
dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej
dlžníkovi s tým, že v prípade peňazí je typickým spôsobom nepriameho odovzdania bezhotovostný
prevod peňazí na účet dlžníka.

9. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť
svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením

dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre
seba. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu
tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením
skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca

by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností
k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby,
relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi
tvrdené skutočnosti preukázali.10. Pri výklade vôle nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente,
kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu, s prihliadnutím

na samotné jednanie o uzavretí zmluvy a prax, ktorú si strany vo vzájomnom styku zaviedli a ich
správaniepouzavretízmluvysohľadomjednoznačnejpriorityvýkladuskutočnejvôleúčastníkovkonania
pred doslovným znením zmluvy“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 16/2002/.

11. „Právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy

nemožno z ústavnoprávneho hľadiska vždy akceptovať, lebo môžu zasahovať do zmluvnej slobody
občana, vyplývajúcej z princípu priority občana nad štátom a z princípu zmluvnej voľnosti a jej ochrany
v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy. Text zmluvy je preto prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si
chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť, pričom doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí
byť v súlade s vôľou konajúcich strán a ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa
podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa

účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Na vôľu je
preto nutné hľadieť /usudzovať/ z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného
vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise
zmluvy“ /bod 7.10., 8.10. nálezu ÚS SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07/.

12. Vyhodnotiac vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. súd dospel k záveru, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno preukázania ich tvrdenia neexistencie záložného práva žalovaného k
predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu neexistencie záložnou zmluvou zabezpečovanej pohľadávky.

13. Žalobcami bolo preukázané uzavretie medzi stranami sporu /žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným

ako veriteľom/ písomnej zmluvy o pôžičke vo výške 60 000,- eur, ktorá suma peňažných prostriedkov
podľa obsahu zmluvy mala byť žalobcom, ako dlžníkom, žalovaným, ako veriteľom, odovzdaná v
hotovosti bezprostredne pri podpise zmluvy, čo v zmluve o pôžičke aj výslovne potvrdili a takto zmluvu
aj opatrili svojimi podpismi. Žalobcami predložená písomná zmluva o pôžičke je opatrená dátumom jej
uzavretia dňa 1.11.2012. Žalobcovia tvrdenie o podpísaní zmluvy o pôžičke časovo v žalobe neustálili,

tvrdenie v žalobe o jej uzavretí „v rovnakom čase, ako bola uzavretá záložná zmluva“ /s dátumom
23.11.2015/ žiadnym spôsobom nepreukázali. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že záložnú zmluvu podpisovali
v očakávaní poskytnutia pôžičky, v rozpore s ktorým ich tvrdením je úvodná časť tejto záložnej zmluvy /
preambuly/, v ktorej samotní žalobcovia, ako dlžníci žalovaného, v bodoch 1. až 3. písomne potvrdili
uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 1.11.2012, prevzatie sumy pôžičky 60 000,- eur od veriteľa a výslovný

súhlas so zabezpečením tejto pohľadávky žalovaného, ako ich veriteľa, majetkom v ich spoločnom
vlastníctve.Žalovaným,vrámcijehoobrany apreukázaniajehoskutkovýchtvrdení,bolonaviacvkonaní
preukázané, že v čase, nasledujúcom po uzavretí zmluvy o pôžičke /1.11.2012/ a bezprostredne po
uzavretí záložnej zmluvy /dňa 23.11.2015/ strany sporu realizovali ďalší právny úkon a to dňa 24.11.2015
písomný dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, v ktorom dodatku sa dohodli na predĺžení lehoty splatnosti

pôžičky do 31.12.2016. A naostatok bolo žalovaným preukázané, že samotní žalobcovia v reakcii na
jeho písomnú výzvu zo dňa 6.5.2016, ako ich veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2012, v písomnej
odpovedi zo dňa 23.5.2016 reagovali tak, že jeho výzvu na splnenie dlhu považujú za predčasnú, s
poukazom na uzatvorený písomný dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým bola predĺžená lehota
splatnosti pôžičky do 31.12.2016, vo vzťahu k zápisu jeho záložného práva do katastra nehnuteľností

mu vytkli len toľko, že tak vykonal bez súhlasu banky /ich ďalšieho záložného veriteľa/, čo im komplikuje
akékoľvek konanie v banke a naviac mu oznamovali čiastkovú úhradu dlhu na jeho účet vo výške 2
000,- eur dňa 27.4.2016. Vyhodnotiac teda správanie sa žalobcov, prejavené v ich písomných právnych
úkonoch, ako sú uvedené vyššie, počnúc zmluvou o pôžičke zo dňa 1.11.2012 až do ich písomnej
odpovede zo dňa 23.5.2016 z hľadiska obsahového, jazykového, logického, teda ich správania sa

nasledujúceho po uzavretí zmluvy o pôžičke, nemohol súd vyhodnotiť v prospech žalobcov, nakoľko z
neho nesporne vyplýva, že im žalovaný dohodnutú sumu pôžičky prenechal, teda mu pohľadávka voči
žalobcom vznikla a teda aj jeho záložné právo, zabezpečujúce túto jeho pohľadávku voči žalobcom a
keďže záväzok pôžičku s príslušenstvom riadne a včas /do 31.12.2016/ nesplnili, oprávnene pristúpil k
výkonuzáložnéhoprávavsúladespísomneuzatvorenouzáložnouzmluvou.Tak,akouviedolajodvolací

súd v súvisiacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia /OS Pezinok sp. zn. 42C 201/2018/ pre
úspech v tomto konaní bolo procesnou povinnosťou žalobcov, pokiaľ nárok, uplatňovaný v tomto konaní /
o veci samej/ odvodzovali od tvrdenia, že peňažné prostriedky /pôžička/ im neboli žalovaným nikdy
poskytnutéatedapohľadávkažalovanéhovočinimnevzniklaatedanevznikloanizáložnéprávo,vyvrátiťskutočnosti, vyplývajúce jednak z nimi predložených písomných dôkazov /zmluva o pôžičke, v ktorej
sami deklarovali poskytnutie pôžičky v plnej výške, rovnako tak záložná zmluva v ktorej sami deklarovali
uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 1.11.2012 a poskytnutie peňažnej sumy 60 000,- eur bezprostredne

pri jej podpise/, ale aj z dôkazov, predložených v tomto konaní žalovaným už k vyjadreniu k žalobe /
dodatok č. 1 zo dňa 24.11.2015 k zmluve o pôžičke a písomná odpoveď žalobcov zo dňa 23.5.2016
na výzvu žalovaného/, pričom k tejto sa ani nevyjadrili a skutkové tvrdenia žalovaného nepopreli. V
prípade, ak by im peňažné prostriedky skutočne neboli žalovaným poskytnuté /v roku 2012/, nebol by
žiadenrozumnýdôvod,abysodstupom3rokov/pouplynutídobysplatnostipôžičkypodľajejpôvodného

znenia/ uzatvárali so žalovaným záložnú zmluvu, ktorou si obmedzili dispozíciu s „ich jediným obydlím“,
taktiež žiaden dôvod na uzavretie dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, obsahom ktorej bola dohoda s
predĺžením lehoty splatnosti pôžičky, ani dôvod /v máji 2016/ vôbec reagovať na výzvu žalovaného na
splnenie dlhu a už vôbec nie označením jeho výzvy za predčasnú a oznamovaním, že časť dlhu už
uhradili /dňa 27.4.2016/.

14. Na základe takto jednoznačne zisteného skutkového stavu aj len z listinných dôkazov strán sporu a
jehoprávnehoposúdeniasúdvovecirozhodolnaprvompojednávaní,nevykonajúcžalobcaminavrhnutý
dôkaz výsluchom strán sporu, ktorý sám osebe by nebol spôsobilý zvrátiť zistený skutkový stav,
vyžadujúci odročenie pojednávania a teda nadbytočný a nehospodárny, s poukazom na čl. 17 C.s.p..
Žalobcovia mali dostatočný časový priestor /od 22.1.2019, kedy im bola doručená replika žalovaného

aj s prílohami s výzvou súdu na vyjadrenie /dupliku/v lehote 10 dní/ na uvedenie ďalších skutočností a
predloženie a označenie ďalších dôkazov s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, ktorú procesnú povinnosť si nesplnili.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.

16. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadajú
o zrušenie a vrátenie rozsudku súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobcovia
odôvodňujú podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ C.s.p. Títo majú za to, že prišlo k odňatiu ich práva

konať pred súdom, keď súd vo veci rozhodol bez prítomnosti ich právneho zástupcu. Žalobcovia majú
ďalej za to, že súd pochybil, keď nevykonal nimi navrhované dôkazy (vypočutie strán sporu). Odvolatelia
ďalej opätovne poukazujú na argumentáciu uvedenú v žalobe a opätovne tvrdia, že k uzavretiu záložnej
zmluvy nedošlo s časovým odstupom od uzavretia zmluvy o pôžičke, ale zmluva o pôžičke bola uzavretá
v rovnakom čase ako záložná zmluva.

17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

20. V súvislosti so žalobcami tvrdeným porušením ich práv konať pred súdom, keď súd vo veci rozhodol
bez prítomnosti ich právneho zástupcu, odvolací súd uvádza, že predvolanie na pojednávanie konané
dňa 28.05.2019, bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 30.04.2019. Rovnako tak sa dá
predpokladať, že právny zástupca mal už dostatočne vopred vedomosť o výsluchu svedka v konaní

vedenom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave v rovnaký deň.

21. Odročenie pojednávania na návrh strany sporu alebo jej zástupcu, platí, že odročenie pojednávania
prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitýchdôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Kolízia pojednávania a pracovnej cesty zástupcu účastníka
pojednávania v tom istom termíne nie je bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania

existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania. Žiadosť o odročenie pojednávania
je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy, ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú
vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto
prekážkou účasť zástupcu účastníka na pracovnej ceste, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého
dôvodu“, že právny zástupca žalovaného takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané

žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže na pojednávaní zúčastniť (napr. preukázaním,
že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín
pracovnejcestyovplyvniťapod.),kedysaotermínepracovnejcestydozvedel(žeoňomboluzrozumený
skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp., že kolidujúci úkon je inak naliehavejší) a že časovú
kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo
136/2010).

22. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že právny zástupca žalobcov súdu neoznámil ani: kedy
sa o kolízii dozvedel, čo bráni alternatívnemu riešeniu (substitúcia, vrátane koncipientov), aké efektívne
opatrenia prijal na zabezpečenie prejednania veci na tomto pojednávaní (najmä, ak má v kancelárii
viacero kolegov a koncipientov) a pod.

23. Pokiaľ právny zástupca žalobcov uvádza, že žalobcovia trvali na jeho osobnej prítomnosti a
odmietli zastúpenie iným advokátom, mohol sa právny zástupca nechať zastúpiť iným advokátom, alebo
advokátskym koncipientom v konaní vedenom v predmetný deň na Okresnom riaditeľstve policajného
zboru, pričom ako súd vyššie uvádza, na vyriešenie danej kolízie zastúpení mal právny zástupca

dostatok času.

24. Taktiež nie je možné si nepovšimnúť skutočnosť, že pokiaľ ako právny zástupca žalobcov uvádza,
sa konanie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru dňa 28.05.2019 začalo o 8:00 a konanie na
Okresnom súde v Pezinku začínalo o 9:30, bolo možné už vopred objektívne usúdiť, že právny zástupca

sa nestihne dostaviť na pojednávanie na Okresnom súde v Pezinku na čas a to vzhľadom na všeobecne
známu zlú dopravnú situáciu v Bratislave a jej okolí a krátky časový rozostup medzi týmito konaniami,
pričom sudkyňa Okresného súdu v Pezinku otvorila pojednávania v predmetnej veci až o 9:50 hod
v dôsledku vyhovenia telefonickej žiadosti advokátskej kancelárie AK NOSKO & partners s.r.o. o pár
minútové počkanie (č.l. 69).

25. Pokiaľ sa jedná o konanie vo veci samej, ako už súd prvej inštancie uviedol, žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno a tým nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení. V tomto smere odvolací súd taktiež
poukazuje na zmluvu o pôžičke zo dňa 01.11.2012, podpísanú žalobcami a to najmä na jej článok 2, v
ktorom je uvedené „Veriteľ sa zaväzuje prenechať Dlžníkom sumu bezprostredne pri podpise zmluvy.

Podpisom tejto zmluvy Dlžníci súčasne výslovne potvrdzujú prevzatie pôžičky vo výške 60.000 eur“.
Pravdivosť podpisov nebola žiadnou stranou v konaní sporená, z ďalšieho konania žalobcov je taktiež
zrejmá pravdivosť obsahu tejto zmluvy a reálne požičanie čiastky 60.000 eur („Žalovaným, v rámci
jeho obrany a preukázania jeho skutkových tvrdení, bolo naviac v konaní preukázané, že v čase,
nasledujúcom po uzavretí zmluvy o pôžičke /1.11.2012/ a bezprostredne po uzavretí záložnej zmluvy /

dňa 23.11.2015/ strany sporu realizovali ďalší právny úkon a to dňa 24.11.2015 písomný dodatok č. 1
k zmluve o pôžičke, v ktorom dodatku sa dohodli na predĺžení lehoty splatnosti pôžičky do 31.12.2016.
A naostatok bolo žalovaným preukázané, že samotní žalobcovia v reakcii na jeho písomnú výzvu
zo dňa 6.5.2016, ako ich veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2012, v písomnej odpovedi zo
dňa 23.5.2016 reagovali tak, že jeho výzvu na splnenie dlhu považujú za predčasnú, s poukazom na

uzatvorený písomný dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým bola predĺžená lehota splatnosti pôžičky
do 31.12.2016, vo vzťahu k zápisu jeho záložného práva do katastra nehnuteľností mu vytkli len toľko, že
tak vykonal bez súhlasu banky /ich ďalšieho záložného veriteľa/, čo im komplikuje akékoľvek konanie v
banke a naviac mu oznamovali čiastkovú úhradu dlhu na jeho účet vo výške 2 000,- eur dňa 27.4.2016“).

26. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v rovnakom čase ako Záložná zmluva,
mali v tomto smere pre úspech v konaní produkovať dôkazy. Na doplnenie odvolací súd poukazuje aj
na to, ako už uviedol súd prvej inštancie, že žalobcovia mali dostatočný časový priestor od 22.01.2019,
kedy im bola doručená replika žalovaného aj s prílohami s výzvou súdu na vyjadrenie v lehote 10dní na uvedenie ďalších skutočností a predloženie a označenie ďalších dôkazov, s tým, že na neskôr
predložené dôkazy súd nemusí prihliadať. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania.
Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu

konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania,
nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky.
Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.

27. Ohľadom nevykonania dôkazu výsluchom strán odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný

návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.
Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd
odňalamožnosťkonaťpredsúdom,leborozhodovanieotom,ktorédôkazybudúvykonané,patrívýlučne
súdu, a nie strane sporu (§ 120 ods. 1 O.s.p., porovnaj s § 185 ods. 1 C.s.p.).Ak však súd rozhodne, že
navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť, čo aj súd prvej inštancie vykonal (navrhnutý
dôkaz výsluchom strán sporu, ktorý sám osebe by nebol spôsobilý zvrátiť zistený skutkový stav).

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).