Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200427
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2319200427.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom 811 02
Bratislava - Staré Mesto, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.
r. o., so sídlom 821 09 Bratislava - Ružinov, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: V. O.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX S. Q., G. XXXX/XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 1. 2019 žiadal, aby súd určil, že Darovacia

zmluva zo dňa 23. 7. 2018 spísaná formou notárskej zápisnice na notárskom úrade M.. V. O., vedenej
pod číslom D., D., uzatvorená medzi darcami H. O. r. č. XXXXXX/XXXX, G. O. r. č. XXXXXX/XXXX a
žalovanou ako obdarovanou, ktorou prišlo k darovaniu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom
Katastrálnym úradom N., Obec S., Katastrálne územie S.; byt č. X na X. poschodí, vchod č. XX, podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 53/967, spoluvlastnícky
podiel Žalovanej 1/1, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24. 3. 2011 uzatvorili, v súlade s § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca a pán G. O. (dlžník)
Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR (ďalej ako „Zmluva). Predmetom Zmluvy
bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie

(spotrebiteľský úver) do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 3000,- eur.
Dlžník bol oprávnený úver čerpať jednorazovo dňa 24. 3. 2011. Úver bol dňa 24. 3. 2011 čerpaný.
Dlžník nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, v dôsledku čoho určil žalobca predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 15. 5. 2014. Žalobca následne inicioval súdne konanie, v ktorom požadoval od
dlžníka zaplatenie sumy 2031,78 eura s príslušenstvom. Okresný súd Brezno v konaní vedenom pod
spis. zn. 2Csp/132/2016 zaviazal dlžníka zaplatiť sumu 2031,78 eura s príslušenstvom. Rozhodnutie

sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 2. 12. 2017. Nakoľko Dlžník dobrovoľne nesplnil čo mu
ukladalo súdne rozhodnutie, pristúpil žalobca k iniciovaniu exekučného konania a to návrhom zo dňa
12. 7. 2018. Dňa 23. 7. 2018, t. j. v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, uzatvoril dlžník
so žalovanou darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice spísanej u notárky M.. V. O.. Na základe
tejto darovacej zmluvy previedol dlžník na žalovanú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vedenom
Katastrálnym úradom N., Obec S., Katastrálne územie S.; byt č. X na X. poschodí, vchod č. XX, podiel na

spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 53/967, spoluvlastnícky
podiel žalovanej 1/1. Uvedeným úkonom prišlo preukázateľne ku zníženiu majetku dlžníka v prospechjeho dcéry v čase po začatí exekučného konania. Z predložených listinných dôkazov ako aj skutkových
tvrdení žalobcu nepochybne vyplýva, že dlžník uskutočnil právny úkon v prospech blízkej osoby - dcéry
(žalovanej) v čase, kedy už bolo voči nemu vedené exekučné konanie. Žalobca eviduje voči dlžníkovi

peňažnú pohľadávku, ktorá nemôže byť uspokojená z majetku dlžníka z dôvodu, že tento majetok ušiel
z majetku dlžníka v dôsledku darovania tohto majetku žalovanej, ktorá je dcérou dlžníka. Uvedený úkon
bol vykonaný v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a možno preto dôvodne predpokladať,
že napádaný právny úkon bol vykonaný s cieľom ukrátiť žalobcu ako dlžníkovho veriteľa.

3. Na pojednávaní konanom dňa 13. 2. 2020 žalobca vzal žalobu späť, nakoľko žalovaný vyplatil dlh
vymáhaný v exekúcii v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak
odpadol dôvod, pre ktorý žalobca podal žalobu a teda žalovaný zavinil, že toto konanie muselo byť
zastavené.

4. Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. V zmysle cit. ustanovení je dispozičným právom žalobcu, ako naloží so svojou žalobou, keďže ide
o konanie, ktoré nemožno začať aj bez žaloby. Vzhľadom na uvedené súd konanie zastavil postupom

podľa vyššie citovaných ustanovení (výrok prvý). Súd si nežiadal súhlas žalovaného so zastavením
konania, nakoľko by to bolo nehospodárne, nakoľko jeho súhlas jednoznačne vyplýva zo správania
žalovaného počas celého konania.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zavinenie zastavenia konania

spočíva predovšetkým na procesnom "zavinení" zastavenia konania. Ak žalobca žalobu musel zobrať
späť pre správanie žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca a žalovaný zhodne
predsúdomuviedli,žežalovanývyplatildlhdlžníka,ktorýbolpredmetomexekučnéhokonaniavedeného
na vymoženie dlhu dlžníka.

8. Súd preto priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania (výrok druhý).

9. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa §
127 ods. 2 CSP náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.