Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416206516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: Ľ. W., N.. X.X.XXXX, Na B. S.
XXX/XX, Ž., zastúpeného KORABOVA & LOVICH s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, IČO: 50 131 931, proti
žalovanému: T. V., N.. X.X.XXXX, S. XXXX/XX, A., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/148/2016-119, zo dňa 18.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ( výrok III. ) potvrdzuje.

II. Odvolanie žalobcu proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odmieta.

III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.482,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.441,52 eura od 14.7.2016
do 17.7.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.482,52 eura od 18.7.2017 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu1.500eurdotrochdníododňaprávoplatnostirozsudku(výrokII.),vozvyškužalobuzamietol(výrok

III.)ažalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%(výrokIV.).Vodôvodneníuviedol,
že žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.7.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu3.482,52euraspolusúrokomzomeškaniatitulomnáhradyškodyasumy15.000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 13.7.2013 v čase
približne o 01:30 hod. v A. na Ž. N., vo vstupnej miestnosti do podniku D., fyzicky napadol žalobcu hlavou
dojehočelaanosa,vdôsledkučohožalobcaspadolnazemaznosasamuspustilakrv,čímmuspôsobil
zlomeninu nosových kostí, bez posunu úlomkov, odreninu chrbta nosa a otras mozgu ľahkého stupňa;

žalovaný bol trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2015, uznaný vinným zo
spáchania tohto skutku kvalifikovaného ako trestný čin výtržníctva v jednočinnom súbehu s trestným
činom ublíženia na zdraví. Žalovaný mu svojim konaním úmyselne spôsobil ujmu na zdraví a v trestnom
konaní svoju vinu nerozporoval; k útoku došlo bez akéhokoľvek zavinenia žalobcu. Uvedeným trestným
rozkazom bol žalovaný zaviazaný k náhrade škody, ktorá vznikla žalobcovi vo výške 960 eur titulom
náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom so zvyškom svojho nároku na
náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním

žalovaného vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 3.482,52 eura a nemajetková ujma vo výške
15.000 eur; dňa 16.7.2013 mu bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha ako následok
ublíženia na zdraví, v dôsledku čoho je žalobca doposiaľ v ambulantnej psychologickej starostlivosti,
ďalej trpí vážnymi psychickými problémami, spočívajúcimi v opätovnom prežívaní utrpenej traumy vpodobe živých spomienok a snov; pociťuje pocity menejcennosti, zlyhania a výčitky voči sebe samému,
má znížené pocity vlastnej hodnoty a intenzívne sa u neho prejavuje pocit izolovanosti od vlastnej rodiny
a priateľov. Diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu ovplyvňuje aj skutočnosť, že žalovaný

bol v minulosti spolu 6 krát súdne trestaný, čo zvyšuje obavy žalobcu z ďalšieho útoku a opakovaného
ohrozenia jeho života a zdravia, ale aj života zdravia a telesnej integrity jeho blízkych osôb a priateľov.
Žalobca pociťuje pocity strachu pri každej návšteve SR a vyhýba sa návratu na jej územie, čo negatívne
vplýva aj na jeho rodinné väzby.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
mal za preukázané, že v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného dňa 13.7.2013 bolo žalobcovi
znehodnotené šatstvo, čím mu vznikla škoda vo výške 206,80 eura; v dôsledku nákladov na nevyhnutnú
lekársku starostlivosť a medikamentóznu liečbu v súvislosti so zraneniami spôsobenými žalovaným
(nekryté zdravotnou poisťovňou žalobcu) škoda vo výške 3.171,72 eura; v dôsledku nákladov za preklad
listinných dôkazov pre účely trestného konania a vypracovania znaleckého posudku z nemeckého do

slovenského jazyka škoda vo výške 63 eur a titulom náhrady nákladov za preklad listín z nemeckého do
slovenského jazyka vo výške 41 eur; celkovo vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.482,52 eura. Súčasne
konštatoval, že medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a existenciou škody je daná príčinná
súvislosť; žalovaný nepreukázal, že predmetnú škodu nezavinil, teda sa nezbavil svojej zodpovednosti
v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3.Vovzťahuknárokunanáhradunemajetkovejujmyvovýške15.000eursúdprvejinštancieozrejmil,že
§11Občianskehozákonníkaposkytujeprávnyzákladnárokunanáhradunemajetkovejujmyspôsobenej
fyzickej osobe v dôsledku poškodenia jej zdravia, ako parciálneho práva na ochranu osobnosti za
podmienky, že konanie pôvodcu je objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti

a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby, objektívne
spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej
osoby a vznikom nemajetkovej ujmy. V posudzovanej veci došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním žalovaného dňa 13.7.2013 k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu a to
predovšetkým do jeho práva na ochranu života a zdravia v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že priznaná nemajetková ujma
vo výške 1.500 eur je primeraná intenzite zásahu do osobnostných práv žalobcu a to s poukazom na
všetky skutkové okolnosti posudzovanej veci. Mal za nepochybné, že predmetný zásah bol psychicky
veľmi traumatizujúci a protiprávnym konaním žalovaného utrpel žalobca ujmu, ktorá má preukázateľne
nepriaznivé následky na jeho život. Poškodením jeho zdravia žalovaným došlo k porušeniu fyzickej, ale

aj psychicko-morálnej integrity žalobcu a k diagnostikovaniu posttraumatickej stresovej poruchy; napriek
uvedenému, poranenia, ktoré žalobca utrpel možno charakterizovať ako neobmedzujúce dôležité
životné úkony.

4. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 11, § 13 ods. 1, ods. 2, § 415, § 420, § 442, §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu skutočnej
škody v sume 3.482,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.441,52 eura od
14.7.2016 do 17.7.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.482,52 eura od 18.7.2017
do zaplatenia, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500 eur a vo
zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak,

že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku vo výroku, ktorým, súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.500
eur (výrok II.) a ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III.) podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným

zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno
konštatovať, že v ňom namietal nesplnenie procesných podmienok. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov je náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 1.500 eur
primeraná intenzite zásahu do jeho osobnostných práv a to z dôvodu, že v konaní boli splnené všetky
procesné podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom

pre zmeškanie žalovaného. Mal za to, že boli splnené podmienky v zmysle § 274 C.s.p., nakoľko
žalovaný sa nedostavil na pojednávania súdu, hoci bol na tieto riadne a včas predvolaný, bol poučený
o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca zároveň na pojednávaniach navrhoval súdu prvejinštancie, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 C.s.p., ktoré neumožňuje
súdu v prípade kumulatívneho naplnenia všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
rozhodnúť iným spôsobom, ako vyhovieť žalobe; možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného je súdu daná v iba v prípade splnenia podmienok uvedených v § 273 C.s.p. Zdôraznil, že
žalovaný nespochybnil intenzitu zásahu do jeho osobnostných práv ani nenamietal výšku požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy. S poukazom na Čl. 6 Základných princípov C.s.p. mal za to, že žalovaný
mal nepochybne možnosť namietať požadovanú výšku nemajetkovej ujmy, prípadne uvádzať vlastné
skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy, avšak počas celého súdneho konania bol procesne pasívny.

Konaním súdu prvej inštancie, ktorý napriek uvedenému znížil požadovanú výšku nemajetkovej ujmy z
15.000 eur na 1.500 eur bez akéhokoľvek namietania zo strany žalovaného, došlo k porušeniu zásady
rovnosti strán v zmysle Čl. 6 Základných princípov C.s.p. ako jednej zo základných zásad civilného
procesu, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva
patria bdelým), ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie strany sporu na ochrane svojich práv, pričom
vyžaduje, aby strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých

by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Uvedená zásada zároveň predpokladá, že strana
sporu musí využiť všetky prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné
opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/66/2016,
zo dňa 6.6.2017). Žalovaný je povinný dbať na pokyny súdu, ktorý ho vyzýval na vyjadrenie sa k žalobe,
ako aj predvolával na pojednávania pod hrozbou poriadkovej pokuty, avšak žalovaný sa rozhodol pokyny

súdu ignorovať.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v období od konca roku 2013 do septembra
2015 a od 20.1.2016 do 3.8.2018 nebol v Slovenskej republike, keď ho na základe európskeho zatykaču
priviedlizozahraničia;nemalpretomožnosťpreberaťakékoľvekzásielkyaosobnenavštevovaťkonanie.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku,ďalejlen„C.s.p.“),preskúmalnapadnutýrozsudok,prejednalodvolaniežalobcubeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v

napadnutej zamietajúcej časti vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 28.1.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

8. V zmysle § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný; v dôsledku viazanosti
odvolacieho súdu odvolacím dôvodom neskúma odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie nad rozsah, ktorý odvolateľ vymedzil v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom.
Uvedené zákonné ustanovenie sleduje cieľ - preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania v medziach obsahu uplatneného odvolacieho dôvodu; viazanosť dôvodmi
vymedzenými v odvolaní teda znamená, že na iné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by inak mohlo
byťzákonnýmdôvodomnapodanieodvolania,odvolacísúdprirozhodnutíoodvolaníprihliadaťnemôže,

aj keby také porušenie zistil (okrem vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, § 380 ods. 2 C.s.p.)

9. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil výlučne odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., že
neboli splnené procesné podmienky.

10. Procesné podmienky v sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako
základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na
strane súdu, ako i na strane strán sporu), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ sporového
konania vyplývajúci zo Základných princípov Civilného sporového poriadku (Článok 1 až 18). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo (§

161 ods. 1 C.s.p.), preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok
podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, resp. ak sa odstrániteľný nedostatok nepodarilo odstrániť,
konanie zastaví (§ 161 ods. 2, ods. 3 C.s.p.).
11. Právna teória diferencuje procesné podmienky na štyri základné skupiny: a) procesné podmienky
na strane súdu [právomoc a príslušnosť], b) procesné podmienky na strane strán sporu [procesná

subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a splnomocnenie
zástupcu strany], c) vecné procesné podmienky [existencia návrhu na začatie konania a splnenie
poplatkovej povinnosti], d) negatívne procesné podmienky [prekážka rozhodnutej veci a prekážka
litispendencie].12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvej inštancie, ktorý vec
rozhodol verejne vyhláseným rozsudkom dňa 18.5.2018, mal právomoc vec na základe žaloby podanej

na súd 13.7.2015 (§ 131 C.s.p.) prejednať a rozhodnúť (§ 3 C.s.p.), pričom na jej prejedanie a
rozhodnutie bol vecne (§ 13 C.s.p.) a miestne príslušný (§ 14 ods. 1 C.s.p.), keď zúčastnenými na konaní
boli strany nadané procesnou subjektivitou (§ 61 C.s.p.) a prejednaniu a rozhodnutiu veci nebránila
prekážka začatého konania (§ 159 C.s.p.), resp. rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p).

13. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený a keďže v
podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia (v medziach uplatneného odvolacieho dôvodu), a s ktorými by sa
nevysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné
tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v
prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti (výrok III.); ďalšie

odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také,
ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. V súvislosti s odvolacou argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní, ktorá smerovala voči postupu
súdu prvej inštancie, že napriek splneniu všetkých zákonných podmienok uvedených v § 274 C.s.p., vec

nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného považuje
za potrebné dať do pozornosti, že formalistická interpretácia § 274 C.s.p., že súd vždy za kumulatívneho
splnenia v tomto ustanovení definovaných zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobe
vyhovie, nie je žiaduca, najmä, (a) ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán

vykonalrozsiahledokazovanie,pričomnávrhnavydanierozsudkuprezmeškaniežalovanéhoasplnenie
ďalších zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. je potrebné posudzovať vždy (b) aj podľa okolností
prejednávanej veci vymedzených charakterom uplatneného nároku (napr. aj nárokov z porušeného
právanaochranuosobnosti).Napriekkogentnostiustanovenia§274C.s.p.totižpridoslovnomvýkladea
lipnutím na formálnych znakoch by vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať nielen porušenie

práva na spravodlivý proces v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu
možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej), ale takýto prístup by zároveň
redukoval rozsah vlastného rozhodovania súdu, t.j. spôsobu akým vykonáva spravodlivosť, na vydanie
rozhodnutia, ktoré akceptuje v plnom rozsahu to, čo požaduje žalobca.

15. Žalobca napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur (výrok II.). Odvolací súd po prejednaní odvolania
žalobcu (bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie proti
tomuto výroku je potrebné odmietnuť, pretože podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať iba strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a v zmysle § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd

odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Osobou ktorej svedčí procesná legitimácia
na podanie odvolania je prioritne tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.); odvolanie podané oprávnenou osobu je podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania,
ktorá je spojená s existenciou ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné
ponímať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého

odvolaním. Odvolanie žalobcu v napadnutej (vyhovujúcej) časti, ktorou bolo rozhodnuté o žalobe
bolo podané neoprávnenou osobou, pretože žalobca napadol odvolaním výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý nebol vydaný v jeho neprospech. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalobcu
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur
podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).