Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Murgaš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11Csp/54/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201271
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2020:6219201271.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s. r.
o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927
795, proti žalovanej H. Š., X.. XX. XX. XXXX, bytom X., P. XXX/XXX, právne zastúpenej splnomocneným
zástupcom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, IČO: 37 756 508, o
zaplatenie 2.677,39 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 566,40 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 100,- Eur od 18. 05. 2019 do 17. 06. 2019 spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 100,- Eur od 18. 06. 2019 do 15. 07. 2019 spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,-
Eur od 16. 07. 2019 až do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 21. 06. 2019 podal právny predchodca žalobcu (VÚB, a. s.) žalobu na tunajší súd, ktorou
sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.677,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne od 04. 10. 2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a
žalovaná uzatvorili dňa 25. 05. 2015 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXX na základe ktorej bola
dlžníkovi poskytnutá pôžička vo výške 5.000,- EUR. Uvedenú čiastku sa žalovaná zaviazala splácať
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 145,78 EUR až do zaplatenia celkovej sumy
pôžičky vo výške 8.746,80 EUR. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 27. 07. 2016 vyzval žalovanú na uhradenie dlžných splátok, ktoré neuhradila
ani v dodatočnej lehote. Následne právny predchodca žalobcu využil oprávnenie v zmysle § 565 OZ
a vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebiteľského ku dňu 19. 09. 2016, o ktorej skutočnosti
informoval žalovanú dňa 28. 09. 2016. Žalovaná ku dňu doručenia žaloby neuhradila dlžné splátky a
jej dlh predstavuje čiastku 2.687,39 EUR. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 4.107,29 EUR.
Nárok žalobcu (žalovaná suma) tvorí nezaplatená istina vo výške 6.518,28 EUR, náklady na vymáhanie
pohľadávky 266,40 EUR po odpočítaní prijatých úhrad vo výške 4.107,29 EUR, t.j. suma 2.677,39 EUR.
Žalobca si uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania počnúc od šiesteho dňa nasledujúceho po
oznámení o okamžitej splatnosti úveru, tj. vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 04. 10. 2016 až
do zaplatenia.
2. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 26. 07. 2019 platobný rozkaz, č. k. 11 Csp/54/2019 - 34, proti
ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor sa vecným odôvodnením. Poukázala, že dodávateľvoči spotrebiteľovi pri uplatnením postupu podľa § 565 OZ nesmie opomenúť ustanovenie § 53 ods. 9 OZ
a pristúpiť k zosplatneniu okamžite, ale uvedené právo mu patrí až po uplynutí trojmesačnej ochrannej
lehoty, ktorá nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 OZ, ktorá v danom
prípade začala plynúť zročnosťou nesplnenej splátky. Zročnosť splátky, pre ktorú došlo k predčasnému
zosplatneniu úveru nastala dňa 20. 05. 2016, kedy začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná
na súd po jej uplynutí premlčacej doby dňom 21. 06. 2019. Ďalej uviedla, že Zmluva o úvere
obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 27,88 %, čím zásadne presahuje obvyklú hodnotu
úrokových mier poskytovaných bankami v rozhodnom období. V mesiaci 05/2015 sa obvyklá ročná
úroková miera pre obdobné druhy úverov pohybovala na úrovni 13,58 %. Vzhľadom na neplatnosť
dojednania o odplate bolo potrebné konštatovať neplatnosť celej úverovej zmluvy, ktorá predstavuje
nedeliteľný celok, keďže odplata (úroky) sú definičným znakom úveru. Z dôvodu neplatnosti zmluvy
ako celku žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom objektívna premlčacia
doba začala plynúť momentom poskytnutia peňažných prostriedkov dňa 25. 05. 2015 a žaloba bola
doručená súdu dňa 21. 06. 2019. Nárok žalobcu aj titulom bezdôvodného obohatenia sa považuje za
premlčaný. Okrem toho zmluva o úvere uvádza nedostatočne náležitosť „termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru“, keďže informácia 05/2020 je nedostatočná. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu
4.107,29 EUR a podľa prehľadu splátok a úhrad poslednú platbu uskutočnila dňa 15. 04. 2019. Následne
zaplatila čiastku dňa 16. 05. 2019 vo výške 100,- EUR, dňa 14. 06. 2019 vo výške 100,- EUR a dňa 12.
07. 2019 vo výške 100,- EUR.
2. Okresný súd Veľký Krtíš z dôvodu podaného odporu uznesením č. k. 11 Csp/54/2019 - 68 zo dňa
08. 08. 2019 platobný rozkaz zrušil zmysle § 267 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).
3. Právny zástupca žalobcu v duplike doručenej súdu dňa 27. 08. 2019 uviedol, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere nevyhnutne nemusela byť vyhotovená ako jediný dokument a aby uvádzala
splatnosti splátok s odkazom na konkrétny dátum. Tento záver vyplýva aj s rozhodnutia Súdneho dvora
EÚvoveciC-42/15.Rovnakotermínkonečnejsplatnostibolvyjadrenýpriamovzmluveaboldostatočne
konkrétny spojitosti so zmluvnými podmienkami (čl. 6 tie, bod 6.2). Nedošlo ku premlčaniu žalobného
nároku v trojročnej premlčacej dobe, pretože rozhodujúca bola splatnosť splátky, ktorá vyvolala zročnosť
celého dlhu. Zosplatnenie nastalo vo vzťahu ku splátke splatnej dňa 20. 08. 2016, čím premlčacia doba
uplynula dňa 20. 08. 2019, pričom žalobca podal žalobu na súd pred uvedeným dňom, preto nárok nebol
premlčaný. Predžalobná upomienka neuvádza, že dlh bol zosplatnený vo vzťahu ku splátke splatnej dňa
20. 05. 2016. Napokon žalovanému bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie do 05. 09. 2016. Pokiaľ
sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát so splátkou splatnou dňa 20. 05. 2016, žalobca nemohol
pristúpiť ku zosplatneniu skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Svoje právo mohol uplatniť
najskôrdňa21.08.2016(pouplynutítrochmesiacovodomeškanejsplátky).Oduvedenéhotermínubolo
potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej doby pre celý dlh, vrátane splátok, ktoré neboli splatné.
Dohoda o úrokoch je oddeliteľná od ostatného záväzku titulom istiny.
4. Právny zástupca žalovanej sa ďalej k veci vyjadril v replike doručené súdu dňa 16. 09.
2019. Zotrval na názore, že termín konečnej splatnosti je nevyhnutné, aby dodávateľ špecifikoval presne
určeným dňom, kedy nastala konečná splatnosť poskytnutého úveru. Uviedol, že žalobca nepreukázal
v prejednávanej veci postup s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zák. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, čím sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §
11 ods. 2 citovaného zákona. Zdôraznil, že premlčacia doba nezačala plynúť odo dňa nasledujúceho po
termíne zosplatnenia ani po uplynutí lehoty stanovenej v zosplatnení. Splátkou, ktorá vyvolala zročnosť
celého dlhu bola splátka, s ktorou bol dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Okamih, kedy sa stal
zročným celý dlh nie je totožný s momentom začiatku plynutia premlčacej doby, ktoré je viazané
na deň zročnosti nesplnenej splátky. Od zročnosti nesplnenej splátky, od ktorej sa odvíjalo následné
zosplatnenie došlo dňa 20. 05. 2016, t. j. viac ako 3 roky pred podaním žaloby.
5.Právnypredchodcažalobcudňa11.11.2019podľa§80ods.1CSPnavrhol,abynamiestospoločnosti
Všeobecná úverová banka, a. s. do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r.
o. Podľa Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy č. 3 bola pohľadávka, ktorej sa týka
spor postúpená na postupníka (žalobcu). Právny predchodca žalobcu (postupca) oznámil postúpenie
pohľadávky žalovanému (postupníkovi) písomným oznámením zo dňa 23. 10. 2019, ktoré odoslal naadresu žalovaného. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením, č. k. 11Csp/54/2019 - 116 zo dňa 17. 02. 2020
pripustil, aby namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. do konania vstúpil žalobca.
6. Právny zástupca žalovanej sa písomne vyjadril k sporu v podaní zo dňa 21. 04. 2020. Poukázal, že
predmetnom sporu je banková pohľadávka, ktorá počas konania bola postúpená na tretí subjekt, ktorý
nedisponuje bankovým oprávnením. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z. z. o bankách, preto žalovaná pohľadávka bola nepostupiteľná a žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu v spore.
7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 29. 05. 2020. Právny zástupca žalobcu a
žalobca ospravedlnili neprítomnosť na pojednávaní písomným podaním doručeným súdu dňa 19. 05.
2020 a navrhli, aby súd spor rozhodol a prejednal bez ich účasti. Zároveň žalobca zobral žalobu späť
v časti o zaplatenie sumy 566,40 EUR (266,40 EUR titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, 300,-
EUR titulom uskutočnených úhrad dňa 17. 05. 2019, 17. 06. 2019 15. 07. 2019) spolu s 5,00 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 100,- Eur od 18. 05. 2019 do 17. 06. 2019 spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 100,- Eur od 18. 06. 2019 do 15. 07. 2019, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 100,- Eur od 16. 07. 2019 až do zaplatenia. Súd preto v uvedenej časti konanie zastavil. Žalobca
na žalobe ďalej zotrval v rozsahu istiny vo výške 2.110,99 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2.410,99 EUR od 04. 10. 2016 do 17. 05. 2006, úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.310,99 EUR od 18. 05. 2019 do 17. 06. 2019, úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.210,99 EUR od 18. 06. 2019 do 15. 07. 2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.010,99 EUR od 16. 07. 2019 do zaplatenia. Súd rozhodol podľa § 180 CSP a pojednávanie
vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu.
8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 29. 05. 2020 zotrval na všetkých námietkach
prezentovaných v písomných stanoviskách. Správnosť názoru žalovanej potvrdzujú aj rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/149/2019, ktoré
konštatovali obdobné závery k uplynutiu premlčacej doby. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
začalaplynúťpremlčaciadobaodsplatnostinesplnenejsplátky,prektorúsastalzročnýmcelýdlh.Jedná
sa o splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní v mesiaci máj 2016. Premlčacia doba uplynula v máji
roku 2019 a žaloba bola podaná na súd v mesiaci jún 2019.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami a oboznámil s Notárskou zápisnicou N 3283/2017 čl. 4 - 7, príloha
č. 1 projektu rozdelenia majetku a záväzkov čl. 8, prehľad splátok a úhrad klientovi H. Š. čl. 10 až 11,
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX z 25. 05. 2015 čl. 11 - 14, predžalobnou upomienkou z
27. 07. 2016 čl. 15, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti z 28. 09. 2016 čl. 15.
10. Na základe vykonaných dôkazov súd vo veci zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a. s. (právny nástupca spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 25. 05. 2015 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo
poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej vo výške 5.000,- EUR, ktoré sa ako dlžník zaviazal
splácať v pravidelných 60 splátkach po 146,31 EUR, splatných do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci až do zaplatenia celkovej sumy úveru vo výške 8.788,60 EUR, pri celkových nákladoch
spotrebiteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 3.778,60 EUR. Zmluvné strany si dohodli
ročnú úrokovú sadzbu 27,88 %, pri priemernej RPMN 18,24 %. Zmluva uvádza údaj o RPMN 27,88 %.
Konečnásplatnosťúveruvzmluvejevyjadrenáúdajom„05/2020“.Žalovanáčerpalaúverovéprostriedky
v dohodnutej výške, pričom porušila zmluvné povinnosti a dostala sa do omeškania. Právny predchodca
žalobcu vyzval žalovanú listom - predžalobná upomienka zo dňa 27. 07. 2016, aby uhradila dlžnú
pohľadávku zo Zmluvy zo dňa 25.05.2015 vzhľadom na evidovaný nedoplatok na splátkach v celkovej
výške 433,63 EUR. Zároveň právny predchodca upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia splátky
splatnej v mesiaci 05/2016 do 05. 09. 2016 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vzhľadom na to,
že žalovaná v dodatočnej lehote neuhradila dlžné splátky, právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru dňa 19. 09. 2016, čo oznámil žalovanej listom - Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 28. 09. 2016. Z prehľadu splátok a úrad klienta - Marta Šiketová súd mal
preukázané, že žalovaná uhradila na úver zo Zmluvy spolu čiastku 4.107,29 EUR a poslednú úhradu
podľaevidovanéhoprehľaduvykonaladňa15.04.2019.Ďalejpopodanížalobyžalovanáuhradilaplatbydňa 17. 05. 2019 vo výške 100,- EUR, dňa 17. 06. 2019 vo výške 100,- EUR a dňa 15. 07. 2019 vo výške
100,- EUR. Dňa 30. 11. 2017 bola uzatvorená Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom. Podľa prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy predmetom postúpenia bola aj
pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedená skutočnosť bola žalovanej písomne oznámená
dňa 23. 10. 2019 zaslaným Oznámením o postúpení pohľadávky na adresu bydliska žalovanej. Okresný
súd Veľký Krtíš o procesnom nástupníctve žalobcu rozhodol uznesením č. k. 11Csp/54/2019 - 116 zo
dňa 17. 02. 2020.
11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení účinnom do 30.11.2013 (ďalej
len „ObZ“); Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení účinnom do 22.12.2015 (ďalej
len na „OZ“); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 53 ods. 6 OZ; Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ; Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ; Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.
17. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
18. Podľa § 103 OZ; Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy do
22.12.2015(ďalejlenna„ZoSÚ“);Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k), y) ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátkypriraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ; Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „Zákon o bankách“); Ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
25. Vzhľadom na to, že žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 566,40 EUR (vo
výške 266,40 EUR titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky, vo výške 300,- EUR z dôvodu úhrad
vykonaných žalovaným dňa 17. 05. 2019, 17. 06. 2019 15. 07. 2019) spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 100,- Eur od 18. 05. 2019 do 17. 06. 2019 spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 100,- Eur od 18. 06. 2019 do 15. 07. 2019, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,-
Eur od 16. 07. 2019 až do zaplatenia, súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie vo vyššie uvedenom rozsahu
konanie zastavil. Nesúhlas žalovaného súd nezisťoval, keďže ku späťvzatiu došlo skôr ako sa začalo
pojednávanie.
26. V konaní zostal po čiastočnom zastavení konania sporný nárok žalobcu na zaplatenie 2.110,99 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.410,99 EUR od 04. 10. 2016 do
17. 05. 2006, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.310,99 EUR od 18. 05. 2019 do 17.
06. 2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.210,99 EUR od 18. 06. 2019 do 15. 07.
2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.010,99 EUR od 16. 07. 2019 do zaplatenia,
na ktorom žalobca zotrval.
27. Súd vyššie citované zákonné ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že
žaloba nebola dôvodná.28. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentná súčasť každého súdneho konania. Pričom súd
skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Súd sa najskôr zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu a vychádzal z ustanovenia § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol
by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa, ktorým bola banka (VÚB, a.s.)
vyžadoval, aby pred postúpením splatnej pohľadávky banka preukázateľne vyzvala dlžníka (žalovanú)
na zaplatenie dlžnej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému zročnému dlhu. Žalobca bol povinný
preukázať zaslanie a doručenie výzvy žalovanej bankou na uhradenie dlžnej sumy a podľa § 92 ods.
8 veta prvá zákona o bankách preukázať súčasne dĺžku omeškania žalovanej (dlžníka) so zaplatením
peňažnéhozáväzkuviacako90dní.Pododržanítohtopostupubolomožné,abybankacelúzosplatnenú
pohľadávku postúpila inému subjektu. Žalobca nepreukázal, že žalovanej bola bankou doručená alebo
sa dostala do sféry jej dispozície výzva, že žalovaná je v omeškaní, čím je možné konštatovať záver,
že pohľadávka banky bola nepostupiteľná. Predžalobná upomienka zo dňa 27. 07. 2016 a Oznámenie
o vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 28. 09. 2016 nepreukazujú splnenie označenej zákonnej
podmienky.
29. Pred postúpením pohľadávky banky na žalobcu nebol dodržaný zákon, preto súd považuje právny
úkon postúpenia pohľadávky za absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 OZ. Súd preto dospel k
záveru, že žalobca, ktorý svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy odvodzoval zo Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 30. 11. 2017 v konaní nebol aktívne vecne legitimovaný. V prvom rade z uvedeného
dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť.
30. Ďalej sa súd zaoberal vecou z hľadiska vznesenej námietky premlčania, ktorú vyhodnotil ako
opodstatnenú. Pre spor bolo podstatné ustáliť si aplikáciu najmä ustanovenia § 103 OZ a určiť kedy
nastal začiatok behu premlčacej doby. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka jednoznačne
upravuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd zastáva názor, že v danom prípade
premlčacia doba na zaplatenie zosplatneného dlhu začala plynúť skôr (od dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený) ako došlo k zosplatneniu dlhu. Obsahom Predžalobnej upomienky
zo dňa 27. 07. 2016 (č. l. 15) bolo preukázané, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo
ku dňu 19. 09. 2016 z dôvodu omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 20. 05. 2016. Týmto
momentom začala plynúť premlčacia doba v súvislosti so zosplatneným dlhom. Správnosť uvedeného
názoru súdu judikoval tiež súd vyššej inštancie (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17 Co 175/2018 zo dňa 19. 06. 2019, sp. zn. 15Co/149/2019 zo 29.01.2020). Zároveň s uvedeným
názorom korešponduje reálny postup právneho predchodcu žalobcu v prejednávanej veci, ktorý pristúpil
ku zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ až dňa 21. 08. 2016, t. j. v čase kedy tak prvýkrát
mohol urobiť až po uplynutí 3 mesačnej doby od omeškania splátky splatnej v mesiaci 05/2016. Z hore
označenej listiny je ďalej zrejmé, že právny predchodca žalobcu výslovne dňa 27. 07. 2016 upozornil
žalovanú po uplynutí dvoch mesiacov omeškania so splatnosťou splátky na oprávnenie úver zosplatniť.
Na druhej strane argumentáciu žalobcu v tom, že zosplatnenie v prejedávanom spore nastalo vo vzťahu
ku splátke splatnej k dňu 20. 08. 2016 nepotvrdzuje žiadny dôkaz. Žaloba bola žalobcom na súd podaná
dňa 21.06.2019, t. j. po uplynutí premlčacej doby, preto bol nárok žalobcu v plnom rozsahu premlčaný.
31. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
zmluvný vzťah podľa Zmluvy č. XXXXXXX/XXXXXXXX zo dňa 25. 05. 2015, ktorý podľa § 1 ods. 2
ZoSÚ je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a podraďuje pod ustanovenia osobitnej úpravy ZoSÚ, ktoré
ale neboli dodržané. Podľa zmluvy bol dohodnutý úrok 27,88 %, ktorý však dvojnásobne presahuje
obvyklú úroveň priemernej úrokovej miery úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav
a nové obchody) v roku 2015 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov v zmysle
údajov evidovaných a zverejňovaných NBS. Hodnota ročnej úrokovej sadzby sa v rozhodnom období
(v čase uzatvorenia zmluvy) pohybovala na úrovni 12,26 % zo stavu úverov a pri nových úveroch
na úrovni 9,93 %. Dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov prevyšuje obvyklú odplatu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a bola preto dohodnutá v rozpore s ustanovením § 53
ods. 6 OZ. Dojednanie o výške úrokovej sadzby (odplaty) v časti presahujúcej obvyklú úrokovú sadzbuje odporujúce dobrým mravom a je neplatné podľa § 39 OZ. Zmluva zo dňa 25. 05. 2015 je odplatnou
zmluvou a dojednanie o odplate (úrok) je definičným znakom úveru, preto dôvod neplatnosti sa vzťahuje
na právny úkon ako celok a dohodu o odplate nemožno oddeliť v zmysle § 41 OZ od ostatnej časti
právneho úkonu.
32. Keďže Zmluva je neplatná ako celok, žalobca mal možnosť peňažný nárok voči žalovanej
uplatňovať právnym titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
súd konštatuje, že objektívna 3 ročná premlčacia doba aj v prípade tejto kvalifikácie plynula momentom
poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej t. j. 25. 05. 2015, pričom žaloba bola podaná až dňa 21.
06. 2019, preto bol nárok žalobcu rovnako premlčaný.
33. Vzhľadom na to, že žalovaná dôvodne vzniesla námietku premlčania, nebolo možné žalobe vyhovieť
a súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
podľa zásady procesného úspechu. V rozsahu, v ktorom bolo konanie o žalobe čiastočne zastavené súd
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady zavinenia (§ 256 ods. 1 CSP). Žalobca zavinil
zastavenie konania, pretože predmetnú žalobu zobral späť po začatí konania v časti o zaplatenie sumy
566,40 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,- Eur od 18. 05. 2019 do 17. 06. 2019
spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,- Eur od 18. 06. 2019 do 15. 07. 2019
spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,- Eur od 16. 07. 2019 až do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, preto v spore bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná a súd jej
priznal nárok na plnú náhradu trov voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v
Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.