Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206447
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716206447.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Y. A., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom E. XXXX/XX, E., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom
Dukelských hrdinov 22, Zvolen, proti žalovanému IDAX s.r.o., so sídlom A. Hlinku 2330/2, Zvolen, IČO:
44 065 329, právne zastúpenému JUDr. Jánom Repášom, advokátom so sídlom Trhová ul. č. 1457/4,
960 01 Zvolen, o zrušenie vecného bremena k nehnuteľnosti za náhradu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/126/2016-174 z 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“,
resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 30. 11. 2017 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
vo výške 100 % (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal
zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve vjazdu a prechodu žalovaného cez (zaťažený)
pozemok - parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 1.669 m2, zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúcu sa v kat. úz. Zvolen, v obci Zvolen, v okrese Zvolen, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná
na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny (ďalej len „povinný pozemok“), ktoré bolo
zriadené za účelom prístupu žalovaného k parcelám registra „C“ par. č. XXXX/XXX o výmere 10.238
m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2 a

k stavbe postavenej na parc. č. 2187/28 so súp. č. 8455, nachádzajúcim sa v kat. úz. Zvolen, v obci
Zvolen, v okrese Zvolen, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen,
odbor katastrálny (ďalej len ako „oprávnené nehnuteľnosti“) za náhradu 150,- Eur.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 185 ods. l, 2, 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), § 151n ods. l, 2, § 151p ods. l, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V spornom areály sa nachádza viacej prístupových ciest

k oprávneným nehnuteľnostiam žalovaného, pričom hlavnou cestou je komunikácia so vstupom od
Lučeneckej cesty, a to cez parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Z uvedených parciel má
žalovaný zriadené vecné bremeno len k parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a i keď prechádza aj cez parc.
č. XXXX/XXX, k tejto nemá zriadené vecné bremeno. Podľa výpovede svedka E. J., mieni vlastník tejtoparcely brániť žalovanému v prejazdoch, pretože žalovaný sa odmieta podieľať na jej údržbe. Druhá
prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalovaného vedie cez parcely č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, a č.
XXXX/XXX, ku ktorým žalovaný nemá zriadené vecné bremeno, ďalej cez parc. č. XXXX/XXX a č.

XXXX/XXX, (povinný pozemok), ktorá vyúsťuje na parc. č.XXXX/XXX,, ku ktorej má žalovaný zriadené
vecné bremeno, pričom ide tiež o vnútroareálovú cestu. Z dôvodu nezriadenia vecného bremena cez
iné parcely nemá žalovaný zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam k parc. č. XXXX/XXX, č.
XXXX/XXX, a č. XXXX/XXX, ktoré ďalšie parcely v minulosti využíval k prejazdu v čase rekonštrukcie
hlavnej vnútroareálovej komunikácie, pričom uvedené parcely sú asfaltové cesty a spevnené plochy.

Na prejazd k oprávneným nehnuteľnostiam žalovaného nemôže slúžiť parc. č. O. ako celok, pretože
jej prejazdová plocha predstavuje menšiu časť, pričom aj žalovaný by súhlasil s obmedzením vecného
bremena na prejazdovú plochu, s čím žalobca nesúhlasil. Z dôvodu viazanosti žalobou a vzhľadom
na nepreukázanú zmenu od zriadenia vecného bremena, keď žalobca ako nový vlastník povinného
pozemku len vstúpil do pôvodného obmedzenia v užívaní ním nadobudnutej nehnuteľnosti, sa jeho
situácia oproti pôvodnému vlastníkovi v ničom nezmenila. Žiadna z vnútroareálových ciest reálne

nevznikla po zriadení vecného bremena. To, že došlo iba ku geodetickému zameraniu nie je zmenou
pomerov, pretože prístupové cesty bolo možné od počiatku využívať len cez plochy, ktoré boli neskôr
geodeticky zamerané. Žalobcovi pri nadobudnutí pozemku musela byť obsahovo a vecne známa
uvedená skutočnosť, preto prijal len faktický stav, pričom nepreukázal nielen zmenu pomerov, ale ani
hrubý nepomer. Navyše nepredložil ani nadobúdací titul, a to kúpnu zmluvu o nadobudnutí povinného

pozemku zaťaženého vecným bremenom, neoznačil dôkaz listinou, a to zmluvu o zriadení vecného
bremena, ani iné listiny. Preto neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdeného hrubého nepomeru
a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ.
Ani za predpokladu zmeny pomerov a hrubého nepomeru, čo žalobca nepreukázal, by neboli dané
podmienkyprezrušenievecnéhobremena,pokiaľbyhrubýnepomerexistovalužpredzmenoupomerov,

čo sa javilo v danej veci. Keďže po vzniku vecného bremena nenastala žiadna zmena pomerov, neboli
dané podmienky na jeho zrušenie (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 22Cdo/1665/99, zo dňa 25. 01. 2001).
Pokiaľ žalovaný nemá zabezpečený prístup k oprávneným nehnuteľnostiam cez hlavnú vnútroareálovú
komunikáciu, teda cez parc. č. XXXX/XXX, nemožno mu znemožniť prejazd aj cez pozemok žalobcu,
čo platí aj za stavu, že nemá zabezpečený právne ani prejazd cez ostatné pozemky patriace iným

subjektom (spoločnosti TMS-MONTYS a NAWARA). Iba za predpokladu zriadenia vecného bremena
k parc. č. XXXX/XXX, by to bola zmena pomerov, ktorou by vznikol hrubý nepomer, pričom žalobca v
konaní nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy.

4. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval § 255 ods. 1 CSP a podľa zásady

úspechu v spore žalovanému, ktorý mal plný úspech, priznal náhradu trov v plnej výške 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, event. ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

6. Namietal vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci
prvoinštančným súdom. Pôvodná parcela č. XXXX/XXX, z ktorej vznikol jeho pozemok sa rozliehala
takmer cez polovicu celej vnútroareálovej komunikácie, ale aj na plochách, ktoré nikdy neboli a

nie sú využívané ako cesty. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že zameraním vnútroareálovej
komunikácienenastalizávažnézmenypomerov,pretoženastalinielensamotnýmzameranímexistujúcej
komunikácie, ale aj tým, že geometrickým plánom vznikli nové pozemky medzi nimi aj jeho parc.
č. XXXX/XXX, na ktorú automaticky prešlo vecné bremeno v prospech žalovaného, pričom na jeho
pozemku nebolo vecné bremeno nikdy reálne vykonávané. Momentom zmeny pomerov je práve

zápis geometrického plánu, kde sa následne stalo vecné bremeno na jeho parcele nepotrebné a
nevykonávateľné. Ďalším momentom zmeny pomerov je skutočnosť, že parc. č. XXXX/XXX nadobudol
do výlučného vlastníctva, teda sa stal vlastníkom odlišným od pôvodného vlastníka, ktorý bol tiež
vlastníkom ostatných prístupových komunikácií v areáli, a preto nemôže byť väčší hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ako to, že ho oprávnený napriek existencii vecného

bremena nemôže využívať. Na pozemku zaťaženom právom prechodu nemôže umiestniť žiadnu
dočasnú prekážku, ani akúkoľvek stavbu, čím bez toho, aby mal z toho žalovaný úžitok, je neprimerane
obmedzený vo vlastníckom práve, čo je neprípustné. Vecné bremeno za daného stavu je len právnym,
ale nie faktickým, pretože žalovaný ho nevyužíva, ani využívať nemôže a z jeho strany ide o zjavnešikanózny výkon práva. To, že žalovaný mal v minulosti zriadené vecné bremeno práva prechodu cez
pozemok XXXX/XXX, po ktorom k svojim nehnuteľnostiam prechádzal a súčasný stav, že má vecné
bremeno prechodu aj na jeho pozemku, po ktorom neprechádza a ani predchádzať nemôže je v hrubom

nepomere. K prelomu došlo práve vznikom novej parcely č. XXXX/XXX. Žalovaný od začiatku sporu
zavádzal tvrdeniami o prebiehajúcich jednaniach medzi ním a spoločnosťou NAWARA ohľadne získania
práva prechodu cez parc. č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX vo vlastníctve spoločnosti TMS
- MONTYS, ktoré sa počas sporu nepreukázali ako pravdivé. Navyše žalovaný potvrdil, že na vstup
do areálu využíva hlavnú cestu a to napriek tomu, že na parc. č. XXXX/XXX nemá zriadené vecné

bremeno práva prechodu a i keď uviedol, že niekedy v roku 2010 mu bolo v prejazde cez túto cestu
bránené, nevedel uviesť po akú dobu to bolo a z dokazovania vyplynulo, že to bolo v čase opravy ciest.
Aj z výsluchu svedka J. vyplynulo, že žalovaný za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam využíva
len hlavný vstup do areálu, teda nie aj jeho pozemok a takto vstupujú do areálu aj ďalší nájomcovia,
napriek tomu, že cez parc. č. XXXX/XXX nemajú zriadené právo prechodu. Svedok J. tiež poukázal na
iný prístup do areálu cez zadnú cestu a nevidel problém v možnosti žalovaného získať vecné bremeno aj

k parcele č. XXXX/XXX, ale sa odmieta podieľať na údržbe cestnej komunikácie. Poukázal na výpoveď
svedka B., ktorý potvrdil vstup žalovaného do areálu cez hlavnú vrátnicu a tiež, že niekedy mu bolo vo
vstupe do areálu bránené, čo však nevedel bližšie špecifikovať a k prechodu cez pozemky vo vlastníctve
spoločnosti NAWARA a REMONTA malo dôjsť v rokoch 2009 až 2010 s tým, že prechádzali tadiaľ
iba tí, ktorým patrilo učňovské stredisko. K prechodu žalovaným cez uvedené pozemky sa nevedel

vyjadriť, domnieval sa, že žalovaný tadiaľ prechádzal iba počas rekonštrukcie hlavnej prístupovej cesty.
Poukázal na čestné vyhlásenia spoločností NAWARA a REMONTA, podľa ktorých žalovaný cez ich
pozemky za ich pôsobenia nikdy neprechádzal. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie
skutkového stavu, keď dospel k záveru o využívaní vstupu žalovaným do areálu cestou, ktorá mala
prechádzať aj cez jeho pozemok, ktorá skutočnosť z dokazovania nevyplývala. Aj za predpokladu, že v

minulosti vlastníci parciel č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX tolerovali prechod žalovaného, to
už súčasní vlastníci netolerujú a prechod neumožnia, preto žalovaný nemôže svoje vecné bremeno na
jeho pozemku využívať, čo preukazuje hrubý nepomer a zmenu pomerov. Prvoinštančný súd nemôže
podmieňovať možnosť zrušenia vecného bremena zriadením iného vecného bremena na nehnuteľnosti
tretejosobyodlišnejodstránsporu,atozriadenímvecnéhobremenavprospechžalovanéhocezparcelu

č. XXXX/XXX, pričom nemôže byť na jeho ťarchu, že žalovaný nemá zabezpečený prístup do areálu.
Ak žalovaný nemá vedomosť o možnosti zriadenia vecného bremena k parcele č. XXXX/XXX, mal by to
vedieť aspoň prvoinštančný súd a žalovaného na takúto možnosť odkázať. Žalovaný však od kúpy svojej
nehnuteľnosti túto možnosť nevyužil a to k parc. č. XXXX/XXX, čo nasvedčuje tomu, že mu vo vstupe do
areálu nikto nebránil. Trvanie na vecnom bremene na jeho pozemku predstavuje iba šikanózny výkon

práva.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na opakovane uvádzané
neopodstatnené dôvody žalobcom v odvolaní, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal a vykonal

všetky navrhnuté dôkazy. Žalobca nekonkretizoval vadu, ktorú uvádzal ako odvolací dôvod. Poukázal
na predloženú fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva prechod cez parc. č. XXXX/XXX. Parcela, ktorú
žalobca nadobudol v roku 2016 hraničí s parcelami, na ktorých mal vždy zriadené vecné bremeno
prejazdu, a to k parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, pretože cez uvedené
parcely viedli prístupové cesty do areálu aj pred rokom 2015, teda pred nadobudnutím nehnuteľnosti

žalobcom. Zároveň poukázal na to, že parcela žalobcu ako prístupová cesta do areálu nadväzuje na
verejne prístupnú ulicu s názvom „Môťovská cesta“, pričom tadiaľ jazdia vozidlá aj iných subjektov. K
písomným potvrdeniam spoločností REMONTA, s. r. o., a NAWARA, s. r. o., poukázal na predloženú
fotodokumentáciu.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd rozhodol podľa jeho odvolania.
Namietal tvrdenia žalovaného uvádzané v súvislosti s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva len to, že
prechod,ktorýžalovanýpovažujezaprístupovúcestu,jesmeromdojeho pozemkuuzatvorenýželeznou
bránou a smerom na pozemok spoločnosti NAWARA je tiež oceľová brána, čo potvrdzuje to, že po
uvedených pozemkoch nik neprechádza, ani reálne prechádzať nemôže. O prechode po pozemkoch

smerujúcich zo zadnej strany k parc. č. XXXX/XXX nemá vedomosť, na to nemá nikto žiaden dôvod a
preto to ani nie je možné. Tento prístup využívajú zákazníci a dodávatelia spoločnosti NAWARA, pretože
ide o priamy prístup k uvedenej spoločnosti bez toho, aby sa priamo do areálu vstúpilo, pričom žalovaný
má svoje nehnuteľnosti v úplne inej časti areálu. Tvrdenie o verejne prístupovej ceste, ktorá by mala byťpokračovaním Môťovskej cesty, žalovaný nepreukázal, čo nie je možné aj preto, že prvé dva pozemky,
ktoré by mali byť začiatkom uvedenej cesty, vlastní spoločnosť TMS - MONTYS a NAWARA. Preto
uvedená cesta nie je pre konanie dôležitá, pretože prechádza pozdĺž rieky a do areálu, v ktorom sa

nachádzajú jeho pozemky, a na pozemky žalovaného nijak nezasahuje.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím §
219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec
skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a

aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. §
387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní.

13. Predmetom sporu je zrušenie vecného bremena za náhradu.

14. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bola iná vada konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom žalobca vôbec nekonkretizoval, o akú vadu by malo ísť a ani

odvolací súd žiadnu vadu prvoinštančného konania nezistil.

15. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP], ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností [§
365 ods. 1 písm. e) CSP].

16. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009, zo dňa 26. 02. 2010).
17.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného

práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

18. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil a predmetnú vec správne právne posúdil.

19. Pokiaľ ide o odvolací dôvod nevykonania navrhnutých dôkazov, odvolací súd nezistil, že by
prvoinštančný súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, pretože táto skutočnosť nevyplýva z obsahu

spisu.

20. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov treba
vziať do úvahy všetky okolnosti a predovšetkým zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade
posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,

ako sa prejavila v užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom a tiež prihliadnuť na ujmu, ktorá
oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať
ju s prípadnou ujmou,ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. Právne
významný je iba ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov, avšak aj za predpokladuzmeny pomerov a hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané
podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval ešte pred zmenou
pomerov.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že k zmene pomerov nedošlo,
pretože zmena osobnej situácie spočívajúcej v zmene vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tým, že žalobca
kúpil časť pozemku zaťaženého vecným bremenom z parc. č. XXXX/XXX a vlastní odčlenením z
uvedenej parcely parcelu č. XXXX/XXX, pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej parcele len vstúpil

do pôvodného obmedzenia v užívaní ním nadobudnutej nehnuteľnosti. Vedomosť o zriadení vecného
bremena mu musela byť známa z LV, pričom ani za predpokladu, že nebol dôvodný rozsah vecného
bremena a to prejazd pre žalovaného k jeho nehnuteľnostiam po celej pôvodnej parc. č. XXXX/XXX,
táto okolnosť nezakladá dôvodnosť žaloby, pretože ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, aj
keby došlo k zmene pomerov a bol by daný hrubý nepomer, čo žalobca nepreukázal, neboli by dané
podmienky pre zrušenie vecného bremena, ak hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov, čo

bolo zistené práve v prejednávanom prípade.

22. Preto odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil podľa príslušných ustanovení § 151n, § 151o, § 151p OZ a na základe zisteného skutkového
stavu veci žalobu žalobcu o zrušenie vecného bremena posúdil správne ako nedôvodnú, pretože v

spore nebola preukázaná existencia žiadneho žalobcom tvrdeného dôvodu, ktorý by zakladal takú
zmenu pomerov, v dôsledku ktorej mal vzniknúť hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok).

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).