Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Karol Krochta
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/102/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202852
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718202852.1
Uznesenie
KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F.
XXXX/XXX, XXX XX Y., 2/ S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 3/ O. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 4/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/
XXX, XXX XX Y., 5/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX Y., 6/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 7/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX
Y., 8/ R.. R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 9/ S.. J. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. č. XXX, XXX XX X., 10/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., XX/ E.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., žalobcovia právne zastúpení advokátkou
JUDr. Ľuba Berezňaninová, so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, IČO: 42 249 384, proti žalovaným: 1/
V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 2/ R.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 3/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 4/
S.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 5/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 6/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 7/
D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 8/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V..
T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 9/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXXX/XX, XXX XX Y., 11/ P. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 12/ I.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T..
F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 13/ S.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 14/ L.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 15/ R.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V..
T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 16/ S.. R. X., nar. XX.XX.XXXX, V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 17/ J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 18/ S.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T..
F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 19/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XX/XX, XXX XX Y., 20/ I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Y., 21/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XX/XX, XXX
XX Y., 22/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 23/ N. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., 24/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX
XX Y., 25/ R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX XX Y., žalovaní v 1/, 2/, 5/, 6/, 7/, 9,/
11/ - 16/ rade právne zastúpení Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia č.
95, 058 01 Poprad, IČO: 47 234 237, žalovaná v 18/ rade právne zastúpená advokátom JUDr. Vladimír
Bachleda, so sídlom Hraničná 666/12, 058 01 Poprad, IČO: 51 838 851, žalovaný v 20/ rade právne
zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, so sídlom Okružná 36, 058 01 Poprad, IČO:
50 672 720, o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov - trovy konania, o odvolaní žalovaných
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/26/2018-206 zo dňa 12. júna 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd stranám náhradu trov
konania nepriznal.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Konanie zastavuje.
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 257 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa žalobným návrhom doručeným súdu 30.05.2018 domáhali,
aby súd určil, že uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na V.. T.. F. XXXX/XXX, XXX v Y. dňa 10.05.2018 sú neplatné, a aby zaviazal žalovaných na
náhradu trov konania. Po začatí pojednávania žalobcovia podaním zo dňa 24.05.2019 žalobu zobrali
späť. Žalovaní 1/ až 25/ nemali výhrady voči späťvzatiu žaloby.
4. V odôvodnení rozhodnutia ku trovám konania uviedol, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa
náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitnú
procesnú situáciu a vzťah medzi stranami sporu, keď žalobcovia a žalovaní sú spoluvlastníkmi bytov
v jednom bytovom dome v dvoch vchodoch a je v záujme oboch sporových strán, aby vzťahy medzi
jednotlivými spoluvlastníkmi boli riešené v záujme všetkých spoluvlastníkov bytov v bytovom dome.
Podľa jeho názoru sa obe strany sporu svojim správaním pričinili o vzniknutú situáciu a problém medzi
stranami sporu nastal bez ohľadu na právne posúdenie uplatneného nároku v súdnom konaní. Je preto
spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.
5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 18/, a to proti výroku II. o trovách
konania.Namietala,žestvrdenímsúduovinenaobochstranáchsporuniejemožnésúhlasiť.Poukázala
na to, že snahou žalobcov v tomto súdnom konaní bolo jednoznačne získať pre seba neoprávnené
výhody spočívajúce v tom, že takpovediac zo „spoločného“ si nechajú opraviť viac ako ostatní, a to
na úkor žalovaných. Uviedla, že postup žalobcov hraničí so šikanóznym podávaním žalôb na ochranu
domnelých práv, keďže tí istí žalobcovia podali dňa 28.12.2017 podobnú žalobu o určenie neplatnosti
uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov pod sp. zn. 8C/67/2017, v ktorom konaní pokračujú.
Ďalej uviedla, že je pravdepodobné, že niektoré osoby z radov žalobcov tento proces koordinujú so
zástupcami spoločnosti TOMAR best s.r.o., ktorá mala „bez zmluvy“ vykonať rekonštrukciu balkónov pre
žalobcov, ale zo spoločných prostriedkov pochádzajúcich z fondu opráv, o čom svedčí žaloba uvedenej
spoločnosti pod sp. zn. 9C/3/2019, kde žalobcovia uvádzajú aj informácie ohľadom podaných žalôb na
určenie neplatnosti niektorými vlastníkmi bytov. Poukázala na to, že ústretovým krokom žalovaných bolo
práve to, že súhlasili so späťvzatím žaloby žalobcami, a teda nenavyšovali žalobcom trovy konania,
avšak na druhej strane, ak by vedeli, že im súd po zastavení konania neprizná trovy konania, určite by
so späťvzatím nesúhlasili a z tohto pohľadu je pre nich takéto rozhodnutie súdu absolútne prekvapivé,
keďže dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú dané. Na základe uvedeného sa domáhala zrušenia
napadnutého výroku o trovách konania a žiadala priznať žalovaným náhradu trov konania.
6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaní 1/, 2/, 5/, 6/, 7/, 9,/ 11/ - 16/, a to proti
výroku II.. Odvolanie podali z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že uvedený
právny názor súd neuvádza konkrétne výnimočné okolnosti osobitného zreteľa v tomto konkrétnom
prípade, pre ktoré by bolo možné aplikovať § 257 C.s.p.. Tvrdenie o osobitnom procesnom postavení
účastníkov konania nie je podľa nich okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, ale ide o všeobecné
konštatovanie, ktoré je možné uviesť takmer pri každom sporovom konaní a určite je ho možné
uviesť pri každom spore vlastníkov bytov a nebytových priestorov o neplatnosť uznesení prijatých
zhromaždenímvlastníkovbytov.Namietali,ženejdeoosobitnéprocesnépostavenieúčastníkovkonania
a ani o samotnú procesnú situáciu, ktorá by odôvodňovala nepriznanie náhrady trov konania procesne
úspešným žalobcom konania, ale naopak, ide o bežné sporové konanie. Poukázali na to, že vzťah
medzi účastníkmi je bežným vzťahom vlastníkov bytov založený na ustanoveniach zákona č. 182/1993
Z. z. a jedná sa o spoluvlastnícky režim nakladania so spoločnou vecou, kde spoluvlastníci rozhodujú
o správe bytového domu. Namietali, že tento spor bol len akýmsi prostriedkom nátlaku, aby pri
ďalších hlasovaniach vyhoveli návrhom žalobcov a s týmto úmyslom podali aj ďalšiu žalobu vo veci
samej vedenej pod sp. zn. 8C/67/2017, kde sa prejednáva taktiež neplatnosť uznesenia zhromaždenia
vlastníkov bytov, a to zo dňa 12.10.2017. Poukázali na to, že uvedené konania slúžia žalobcom ako
istá forma nátlaku. Mali za to, že žalobcovia žalovali úplne zbytočne a bez vecného základu, čo mácharakter zneužitia práva na súdnu ochranu a účastníci konania nie sú v žiadnom osobitnom vzťahu k
sebe a nejde ani o osobitnú procesnú situáciu, či osobitný sociálny aspekt konania. Skutočnosť, že spor
medzi účastníkmi konania mal byť riešený v prospech všetkých strán ešte neznamená, že by žalobcovia
mali bez uváženia podávať žaloby voči žalovaným len na to, aby vytvorili nátlak na ich slobodnú vôľu pri
hlasovaní o nakladaní so spoločnými prostriedkami. Poukázali na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších
súdov vo vzťahu k § 150 Občianskeho súdneho poriadku (terajší § 257 Civilného sporového poriadku)
a na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Navrhli, aby súd zmenil napadnuté
uznesenie v časti výroku II. tak, že žalobcom uloží, aby nahradili žalovaným trovy prvonštančného
konania v rozsahu 100%, zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania.
7. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej 18/ vyjadrili tak, že obsahom tohto odvolania sú ničím
nepodložené dohady a obvinenia smerujúce proti žalobcom, ktoré sa nezakladajú na pravde. Poukázali
na to, že v prejednávanej veci sa vôbec neriešili balkóny, ktorých oprava bola mimochodom schválená
na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 17.07.2017, z ktorej vo svojom vyjadrení aj citovali.
Poukázali na to, že mali záujem riešiť predmetný súdny spor zmiernou cestou, za ktorým účelom sa
aj uskutočnilo stretnutie právnych zástupcov žalobcov a väčšiny žalovaných, žiaľ žiadne kompromisné
riešenie nebolo dosiahnuté. Poukázali na to, že predmetom tohto súdneho konania bolo určenie
neplatností uznesení prijatých na schôdzi vo vchodoch č. 110 a č. 108 bytového domu, ktorá sa konala
10.05.2018, čo bolo žalovanej 18/ a jej právnemu zástupcovi isto známe. Ďalej namietali neodôvodnenú
a zjavne vymyslenú domnienku o spolupráci niektorých žalobcov so spoločnosťou TOMAS best s.r.o.,
pričom je prirodzené, že spoločnosť sa domáha zaplatenia prác, ktoré vykonala, pričom jediná faktúra,
ktoránebolatejtospoločnostiuhradená,jetázarekonštrukciubalkónovvovchodeč.108.Kargumentuo
ústretovosti žalovaných uviedli, že ak by aj títo nedali súhlas so späťvzatím, súd mohol konanie o žalobe
zastaviť aj tak, pričom ďalej poukázal na problematiku udelenia, resp. neudelenia súhlasu žalovaného
prispäťvzatížaloby.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľauviedol,žedôvodomnapodaniežalobybolo
viacero skutočností, ktoré sa týkali primárne priebehu schôdze zo dňa 10.05.2018 a keďže v priebehu
súdneho konania zistili, že dohoda so žalovanými je prakticky nemožná a nimi uplatnený nárok by
neviedol k vyriešeniu vážnejšieho problému, ktorým je úhrada rekonštrukcie balkónov vo vchode č.
108, rozhodli sa žalobu vziať späť. K odvolaniu ostatných žalovaných uviedli, že úvaha o prostriedku
nátlaku formou žaloby je scestná a je iba subjektívnym pocitom žalovaných, ktorý nemá a nemôže mať
žiadnu právnu relevanciu. Poukázali na to, že odvolanie žalovaných proti výroku o trovách hovorí práve
o ich neústretovosti a snahe potrestať žalobcov za nesúhlas s ich postojom a bránenie svojich práv a
oprávnených záujmov, a to napriek tomu, že práve žalovaní nesúhlasia, aby sa rekonštrukcia balkónov
hradila z fondu opráv, tak ako bolo schválené. Mali za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a
napadnutý výrok je potrebné v celom rozsahu potvrdiť.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu
spisu mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.
14. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcov, aj na strane žalovaných. Pokiaľ žalobcovia
žalobu museli zobrať späť pre správanie žalovaných, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy
po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania.
Ak by žalobcovia žalobu zobrali späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaných, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalobcom, znášajú trovy žalovaných
žalobcovia.
16. V predmetnom prípade žalobcovia vzali žalobu späť bez uvedenia dôvodu, tzn. že za zastavenie
konania sú procesne zodpovední žalobcovia. Súd prvej inštancie však v predmetnom prípade videl
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúci v osobitnej procesnej situácii a vzťahu medzi stranami
sporu. Žalovaní však s takýmto záverom nesúhlasili a mali za to, že v predmetnej veci nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal preskúmaním, či v
danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17.Vovzťahukaplikáciiust.§257C.s.p.,odvolacísúduvádza,žetotoustanoveniepredstavujevýnimku
pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..
19. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).
20. Odvolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že medzi sporovými stranami existuje
spoluvlastnícky vzťah, pričom z priebehu sporového konania bolo zrejmé, že medzi sporovými stranami
s najväčšou pravdepodobnosťou už dlhodobejšie pretrváva negatívny vzťah, ktorý sa premietol aj
do predmetného sporového konania. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 158/2015 v zmysle ktorého: „Súd je povinný inak na prvý
pohľad priliehavé rozhodnutie o trovách konania modifikovať tak, aby primárne neslúžilo niektorému z
účastníkov ako prostriedok prejavu svojho negatívneho vzťahu k protistrane. Pokiaľ však ide o inštitút
náhrady trov konania použitý skôr ako prostriedok prejavu vzájomnej nevraživosti než náhrada reálnych
nákladov, ktoré účastník v konaní vynaložil, nemôže súd takúto okolnosť nechať nepovšimnutú a svojim
rozhodnutím prispieť k tak nežiaducemu účelu. Naopak práve cez aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. je
povinný inak na prvý pohľad priliehavé rozhodnutie o trovách modifikovať tak, aby primárne neslúžilo
niektorému z účastníkov ako prostriedok prejavu svojho negatívneho vzťahu k protistrane. To zvlášť
tým, kde sú takéto negatívne vzťahy krajne nežiaduce, teda v rodine... Záver súdu o tom, či ide o
výnimočný prípad o či sú dané v konkrétnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci vrátane posúdenia všetkých pomerov
účastníkov. Právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa ani vo vzájomných
vzťahoch medzi účastníkmi, či ich príbuzenskom vzťahu.“ Odvolací súd je toho názoru, že uvedené
závery Ústavného súdu je možné aplikovať aj na predmetný prípad, a preto dôvody hodné osobitného
zreteľa je možné vidieť nielen vo vzájomnom spoluvlastníckom vzťahu sporových strán, ale aj v
negativistickom postoji, ktorý sa prejavuje aj v inštitúte náhrady trov sporového konania.
21. Zohľadňujúc pritom späťvzatie žaloby vo vzťahu k procesnej situácii a vzájomne dlhodobejšie
pretrvávajúcemu negatívnemu vzťahu medzi sporovými stranami má odvolací súd za to, že je v súlade
so zásadou spravodlivosti súdneho konania aplikovanie ust. § 257 C.s.p. na predmetný prípad, a teda
pre dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznanie trov konania žiadnej zo sporových strán. Odvolací
súd má tiež za to, že nepriznanie trov konania výraznejším spôsobom neovplyvní majetkovú situáciu
sporových strán a nebude mať na ich pomery zásadnejší dopad.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil
uznesenie vo výroku II. ako vecne správne.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p a § 257 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto im vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však vidí dôvod hodný osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalobcom v tom, že nie je spravodlivé, aby žalovaným,
ktorým by teoreticky vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a ktorý im nebol
priznaný v zmysle § 257 C.s.p. by museli ešte uhrádzať trovy odvolacieho konania žalobcom, ktorí vzali
podanú žalobu späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.