Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221095
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114221095.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: T.. J. W., bytom U. XX, XXX

XX X., právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B,
821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: FC Nitra, a.s., so
sídlom Jesenského 4, 949 01 Nitra, IČO: 36 559 679, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Gábriš PhD.,
LLM, advokát, so sídlom T. Vansovej 21, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie sumy 16.000,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy 16.000,- eur od 22.12.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 11.07.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
16.000,- eur s príslušenstvom (konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 7RO/282/2014). Žalobcu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o provízii za transfer hráča (ďalej len zmluva), v zmysle
ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť províziu za sprostredkovaný transfer hráča U. U. z klubu

žalovaného do klubu ŠK Slovan Bratislava. Zmluvné strany sa dohodli, že provízia je v plnom rozsahu
splatná do 5 pracovných dní od pripísania finančných prostriedkov za transfer na účet žalobcu, finančné
prostriedkyboližalovanémuuhradenévdvochsplátkach,dňa05.12.2012a13.12.2012,zapredpokladu,
že medzibankový prevod netrval dlhšie ako 3 dni, k naplneniu podmienky došlo tak najneskôr dňa
21.12.2012. Nakoľko žalovaný svoju povinnosť nesplnil, žalobca sa obrátil na Rozhodcovský súdu SFZ,
v súlade s požiadavkou interných predpisov Slovenského Futbalového zväzu, o.z. (ďalej len SFZ), podľa
ktorej účastníci pôsobiaci v rámci futbalového hnutia boli povinní riešiť spor prioritne prostredníctvom

orgánov SFZ. V rámci konania č. 07/13 RS rozhodcovský súd vyzval dňa 28.03.2014 žalovaného na
podpísanie rozhodcovskej doložky v lehote 15 dní od doručenia výzvy, ktorá by umožnila súdu konať,
výzva bola žalovanému doručená 03.04.2014, žalovaný dňa 14.04.2014 doručil súdu žiadosť o odklad
lehoty o 30 dní. Bez ohľadu na to, že súd nevydal uznesenie o predĺžení lehoty, žalovaný doložku ani
ku dňu 03.06.2014 nepodpísal. Preto žalobca sledujúc urýchlenú ochranu svojich práv zobral návrh vo
veci samej na rozhodcovskom súde v celom rozsahu späť a uplatnil si nárok návrhom na súde. Žalobca
ďalej žiadal úrok z omeškania a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 788,11

eur predstavujúcich odmenu právneho zástupcu za poskytnuté dva úkony právnej služby (nahliadnutie
so spisu RS SFZ a späťvzatie návrhu vo veci samej).2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 7RO/282/2014-39 zo dňa 27.11.2015, ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietal nárok žalobcu. Odpor
odôvodnil tým, že medzi stranami platí dojednaná rozhodcovská doložka v zmysle § 4 ods. 5 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ide o spor medzi futbalovým agentom a futbalovým klubom,
pričom vnútorný predpis - Stanovy SFZ v č.l. 13 ods. 1 podľa jeho názoru obsahujú rozhodcovskú
doložku, keď ustanovujú nasledovné: V súlade so stanovami SFZ sa členovi a SFZ zaväzujú v prípade

vzniku sporov v rámci futbalového hnutia, súvisiacich s organizovaním alebo vykonávaním športovej
činnosti, ovplyvňujúcich súťaže, účastníkov súťaží, hráčov, funkcionárov a pracovníkov aparátu SZF,
rešpektovať právomoc riešiť takéto spory prednostne prostredníctvom príslušných orgánov SFZ a
rešpektovať právomoc rozhodcovského súdu zriadeného SFZ pod sankciou disciplinárneho opatrenia
v zmysle disciplinárneho poriadku. Stanovy a iné interné predpisy SFZ boli pre agentov záväzné
na základe dobrovoľného písomného záväzku agentov rešpektovať kódex profesionálneho správania

odkazujúci na povinnosť dodržiavať Pravidlá SFZ upravujúce činnosť agentov hráčov a klubov, ktoré
v čl.13 ukladali povinnosť agentom rešpektovať interné predpisy SFZ (vrátane stanov). Preto má za
to, že bola založená právomoc Rozhodcovského súdu SFZ a trval na prejednaní veci rozhodcovským
súdom. Vo veci samej odpor odôvodnil tým, že na základe zmluvy o prestupe hráča z 26.11.2012 došlo
skutočnekprestupuhráčaU.U.zFCNitra,a.s.doŠKSlovanBratislava,a.s.,agent(žalobca)malpritom

uzatvorenú zastupiteľskú zmluvu (Zmluvu o sprostredkovaní) s hráčom, uzatvorenú dňa 02.02.2012, z
ktorejvyplývalnároknapodielovúodmenuhráča,zároveňžalobcapodpísalsprostredkovateľskúzmluvu
(Zmluvu o provízii za transfer hráča) aj so žalovaným. Podľa čl. 13 písm. d) vtedy platných Pravidiel
upravujúcich činnosť agentov hráčov a klubov však platilo, že agent je povinný výhrade zastupovať
iba jednu stranu pri rokovaní o prestupe. Žalobca porušil vyššie uvedené pravidlo, ktoré sa ako agent

zaviazal dodržiavať v Kódexe profesionálneho správania. Uvedený zákaz možno považovať za ďalšie
zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným, keďže pre oboch bol zákaz záväzný, preto nemá
žalobca nárok na žiadnu províziu za prípadné sprostredkovanie prestupu hráča. V samotnej zmluve nie
je uvedené, že by žalobca prestup skutočne sprostredkoval, hoci to vyžadoval čl. 13 písm. f), čl. 15 ods.
2 aj čl. 17 ods. 2 Pravidiel SFZ pre agentov hráčov. Žalovaný na základe dodatočných informácií odmieta

žalobcovo pričinenie o prestup hráča. Faktúra č. 4/20123 nebola vystavená zmluvnou stranou, faktúru
mal žalovanému vystaviť agent, ale v skutočnosti ju vystavila žalovanému neznáma spoločnosť. Tzv.
opravná faktúra č. 1/2012 k faktúre 4/2012 (odhliadnuc od číselnej nenáslednosti) bola zjavne účelovo
vystavená až po dvoch rokoch od prvej faktúry. Napokon namietal náklady spojené s uplatnením nároku
vo výške 788,11 eura, ktorých výpočet nemá oporu vo vyhláške č. 655/2004.

4. V písomnom vyjadrení žalovaný doplnil, že podľa § 18 in fine Pravidiel SFZ pre hráčov a agentov
každá transakcia, ktorú klub vykoná v rozpore s ustanoveniami čl. 17 týchto pravidiel bude považovaná
za zrušenú a neplatnú, a teda nemôže predstavovať právny základ nárokov žalobcu voči žalovanému.
Ďalej tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo veci pripísania prostriedkov za prestup hráča

na účet žalovaného.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluva o provízii za transfer hráča nijako neupravuje
rozhodcovskú doložku, ani nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje ani iná písomná
rozhodcovská doložka. Agent nie je v zmysle stanov SFZ povinný podriadiť sa právomoci

rozhodcovského súdu, ani jeho registrácia v SFZ nevytvára pristúpenie k rozhodcovskej doložke.
Tvrdenie o neexistencii rozhodcovskej doložky vyplýva aj konania rozhodcovského súdu, ktorý nemohol
inak založiť právomoc konať, preto vyzval účastníkov na podpis rozhodcovskej doložky (k tomu žalovaný
uviedol, že ide len nadbytočnú prax rozhodcovského súdu). Ďalej žalobca uviedol, že samotný žalovaný
zmaril rozhodcovské konanie, za čo bol disciplinárne postihnutý. Ak žalovaný tvrdí, že vo vzťahu

založenému zmluvou existujú rozpory s predpismi SFZ, ide o paraprávne normy a existuje výlučne
právomoc SFZ na ich riešenie a namietané porušenia nemajú akýkoľvek vplyv na nárok uplatnený v
tomto konaní, ktorý bol založený inominátnou zmluvou. Žalobca v zastupovaní aj hráča aj klubu rozpor
nevidí, problém by mohol byť len ak by zastupoval aj klub ŠK Slovan Bratislava, a.s., teda dva športové
kluby, teda nedošlo k takému porušeniu interných noriem, ktoré by mali za následok nevyplatenie

provízie.

6. Žalovaný argumentoval, že predpisy SFZ majú svoje opodstatnenie, nakoľko žalobca uviedol
žalovaného do omylu v rámci zmluvného vzťahu. Prestupový vzťah je vlastne trojstranný vzťah týkajúcisa klubov ale aj hráča a agent mal zakázané zastupovať viacero strán, a preto žalovaného uviedol do
omylu, vzhľadom k čomu s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka považuje dohodu o provízii
za neplatnú. Tiež s poukazom na čl. 13 písm. d) pravidiel SFZ je konanie žalobcu v rozpore s dobrými

mravmi, a preto je dohoda o provízii neplatná. V dohode o prestupe hráča uzatvorenej medzi klubmi
nie je žalobca uvedený ako sprostredkovateľ, a preto chýba kauza o dohodnutej provízii, podľa č.l. 18
ide o neplatnú transakciu, ak nie je uvedený sprostredkovateľ.

7. Vo vzťahu k námietke uvedenia do omylu žalobca uviedol, že žalovaný vedel, že žalobca je zároveň

agentom hráča, nakoľko sám žalobca ako agent hráča priviedol do klubu žalovaného, o čom svedčí aj
to, že žalovaný predložil zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a hráčom. Bolo to zrejmé aj pri rokovaniach
o prestupe a takisto to bolo zverejnené v informačnom systéme SFZ. Konanie žalobcu v rozpore s
pravidlami FZ bolo preskúmané v disciplinárnom konaní iniciovanom žalovaným, ktoré bolo zastavené.

8. Žalobca v priebehu konania súdu oznámil, že s účinnosťou od 03.06.2016 došlo k zmene stanov SFZ

v dôsledku ktorej zaniká Rozhodcovský súd SFZ k 31.12.2016, preto postúpenie neprichádza do úvahy
a vec musí prejednať príslušný všeobecný súd. Žalovaný poukázal na to, že agendu rozhodcovského
súdu prebrala komora SFZ pre riešenie sporov, preto sal na zváženie súdu či nie je prekážka právomoci
súdu v zmysle § 3 CSP, keďže riešenie takýchto sporov je prednostne upravené v § 52 zákona o športe.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o provízii za transfer hráča (č.l.13),
potvrdenímoúhradetransferovejsumy(č.l.14),faktúrouzodňa09.07.2014(č.l.15),návrhomnazačatie
konania na rozhodcovskom súde (č.l. 17), žiadosťou o odklad lehoty (č.. 18), záznamom o nahliadnutí
do spisu (č.l. 19), späťvzatím návrhu (č.l. 20), podacími lístkami (č.l.16, 21), rozhodcovským uznesením
(č.l. 27), pravidlami upravujúcimi činnosť agentov hráčov a klubov (č.l. 44 - 53), stanovami SFZ zo dňa

25.09.2010 (č.l. 69 - 76), stanovami SFZ zo dňa 28.09.2012 (č.l. 77 - 88) zmluvou o prestupe hráča (č.l.
89 - 93), zmluvou o sprostredkovaní (č.l. 94 - 98), rozhodcovským spisom č. 07/13 RS, stanovami SFZ
z 03.06.2016 (č.l.126 - 136), čestným prehlásením svedka (č.l. 142), žiadosť disciplinárnej komisie (č.l.
143-144),návrhomnazačatiedisciplinárnehokonania(č.l.145-148), azistilnasledovnýskutkovýstav:

10. Na základe Zmluvy o prestupe hráča zo dňa 26.11.2012 uzatvorenej medzi FC Nitra, a.s. a ŠK
Slovan Bratislava futbal, a.s. došlo k prevodu všetkých športových práv na hráča U. U. za prestupovú
sumu 150.000 eur navýšenú o DPH, pričom mala byť uhradená najneskôr do 10.12.2012.

11. Dňa 07.12.2012 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená Zmluva o provízii za transfer hráča,

predmetom ktorej bola dohoda o provízii za transfer hráča U. U. z klubu FC Nitra, a.s. do klubu ŠK
Slovan Bratislava, a.s.. Zmluvné strany dohli províziu vo výške 16.000,- eur, splatnosť provízie do piatich
pracovných dní od obdržania všetkých finančných prostriedkov z klubu ŠK Slovan Bratislava, a.s. na
účet FC Nitra, a.s., provízia bude vyplatená na základe vystavenej faktúry.

12. Zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 02.02.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako hráčskym
agentom a hráčom U. U. vyplýva, že hráč udelil žalobcovi exkluzívnosť manažovania jeho športovej
kariéry a žalobca sa zaviazal zastupovať hráča vo všetkých profesionálnych vzťahoch a riadiť jeho
kariéru podľa podmienok špecifikovaných v zmluve.

13. Z potvrdenia klubu ŠK Slovan Bratislava vyplýva, že transferová suma bola klubu FC Nitra, a.s.
vyplatená v dvoch splátkach. Táto skutočnosť vyplýva aj z písomného čestného prehlásenia svedka
L. W., športového (generálneho) manažéra klubu ŠK Slovan Bratislava futbal, a.s., ktorý okrem toho
uviedol, že skutkové okolnosti v žalobe sú založené na pravdivom skutkovom základe, nakoľko žalobca
skutočne vystupoval ako sprostredkovateľ žalovaného pri prestupe hráča a výlučne na základe konania

žalobcu došlo k vytvoreniu príležitosti uzatvoriť prestupovú zmluvu medzi žalovaným a klubom, ktorá
bola aj uzatvorená, klub ŠK Slovan Bratislava futbal, a.s. rokoval v prvej fáze o záujme, resp. nezáujme
o predmetného hráča so žalobcom a o konkrétnych podmienkach prestupovej zmluvy aj s predstaviteľmi
žalovaného.

14. Faktúrou zo dňa 09.07.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 16.000,- eur ako províziu za
prestuphráča,sdátumomdodaniaslužby11.12.2012,dátumomsplatnosti21.12.2012,vpoznámkebolo
uvedené, že ide o opravný doklad k faktúre č. 04/2012, v ktorej došlo k chybnej identifikácii dodávateľa.15. Zo spisu Rozhodcovského súdu SFZ č. 07/13 RS vyplýva, že dňa 17.04.2013 podal žalobca návrh na
začatie konania vo veci nevyplatenia provízie agentovi FIFA. Ústne pojednávanie vo veci bolo nariadené
na 10.03.2014, ktoré bolo na žiadosť žalovaného odročené. Súd vyzval dňa 28.03.2014 žalovaného

(výzva prevzatá dňa 03.04.2014) na podpis rozhodcovskej doložky oprávňujúcej rozhodcovský súd
konať. Žalovaný požiadal dňa 14.04.2014 o predĺženie o odklad lehoty o 30 dní. Dňa 03.06.2014
vzal žalobca návrh späť, pričom späťvzatie skutkovo neodôvodnil. Rozhodcovským uznesením zo dňa
05.03.2014 súd zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

16. V článku 13 Pravidiel upravujúcich činnosť agentov hráčov a klubov zo dňa 11.09.2011 a v znení
doplnkov zo dňa 12.09.2011 je uvedené pod písmenom d), že agent je povinný výhradne zastupovať
iba jednu stranu pri rokovaní o prestupe, pod písmenom f) , že agent je povinný zabezpečiť, že jeho
meno, priezvisko, podpis ako i meno, priezvisko a podpis jeho klienta budú uvedené v príslušných
zmluvách, ktoré sú výsledkom akejkoľvek transakcie, v ktorej je agent zúčastnený. Podľa článku 14

bod ods. 2 agent, ktorý zneužije svoje práva alebo poruší niektoré z povinností uvedených v týchto
pravidlách, podlieha sankciám. Podľa článku 15 ods. 2 pravidiel meno a podpis agenta hráča musí byť
bezpodmienečne uvedené v zamestnaneckej (profesionálnej) zmluve, v každej transakcii, v ktorej agent
zastupuje hráčova záujmy. V kapitole VI. pravidiel, označenej ako Povinnosti klubov, v článku 17 ods.
2 a 3 je uvedené, že pri každej transakcii, v ktorej agent zastupuje záujmy klubu, musí sa v príslušnej

(transferovej) zamestnaneckej (profesionálnej) zmluve bez výnimky objaviť jeho meno, priezvisko a
podpis. Podľa článku 18 pravidiel každá transakcia, ktorú klub vykoná v rozpore s ustanoveniami čl. 17
týchto pravidiel, bude považovaná za zrušenú a neplatnú.

17. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

18. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

19.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a

iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

22. Podľa § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku súdy na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v
rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 440/2015 o športe športová organizácia vykonáva v súlade s jej
predpismi pôsobnosť na riešenie sporov podľa odseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal žalovaným namietanou právomocou vo veci konať. V konaní

žalovaný tvrdil, že nakoľko ide o spor medzi futbalovým agentom a futbalovým klubom, stanovy SFZ
v č.l. 13 ods. 1 obsahujú rozhodcovskú doložku, keď ustanovujú, že v súlade so stanovami SFZ sa
členovi a SFZ zaväzujú v prípade vzniku sporov v rámci futbalového hnutia, súvisiacich s organizovaním
alebo vykonávaním športovej činnosti, ovplyvňujúcich súťaže, účastníkov súťaží, hráčov, funkcionárov
a pracovníkov aparátu SZF, rešpektovať právomoc riešiť takéto spory prednostne prostredníctvom

príslušných orgánov SFZ a rešpektovať právomoc rozhodcovského súdu zriadeného SFZ pod sankciou
disciplinárneho opatrenia. Tieto a iné interné predpisy SFZ boli pre agentov záväzné na základe
dobrovoľného písomného záväzku agentov rešpektovať kódex profesionálneho správania odkazujúci
na povinnosť dodržiavať Pravidlá SFZ upravujúce činnosť agentov hráčov a klubov, ktoré v čl.13 ukladalipovinnosť agentom rešpektovať interné predpisy SFZ (vrátane stanov). V danom prípade je irelevantné
posudzovať právomoc rozhodcovského súdu SFZ, nakoľko bol tento zrušený ku dňu 31.12.2016 prijatím
nových stanov zo dňa 03.06.2016, jeho činnosť nahradila Komora SFZ pre riešenie sporov, ktorá je

podľa č.l. 59 stanov orgánom na riešenie sporov medzi členmi (agent členom nie je) vyplývajúcimi zo
zmluvných vzťahov a z uložených povinností, ak tak ustanoví predpis SFZ. Komora SFZ ako interný
orgán SFZ nemá nezávislé a nestranné postavenie ako rozhodcovský súd, ktorý musí spĺňať kritériá v
zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, preto konanie pred týmto orgánom nemožno považovať za
konanie pred rozhodcovským súdom. Ďalej súd poukazuje na to, že žalobca po nesplnení povinnosti

zo strany žalovaného uplatnil svoje právo na Rozhodcovskom súde SFZ, ktorý však vo veci meritórne
nekonal, nakoľko žalobca vzal návrh späť z dôvodov nečinnosti žalovaného v konaní (nepodpísanie
rozhodcovskej doložky, ktorým súd podmieňoval svoje oprávnenie konať a rozhodnúť vo veci). K
námietke žalovaného o prekážke právomoci súdu podľa § 3 CSP s poukazom na § 52 zákona o športe
súd uvádza, že tento zákona nadobudol účinnosť dňa 01.01.2016, teda keď už prebehalo konanie na
tunajšom súde. Ďalej ak toto ustanovenie poukazuje na oprávnenie prejednávať spory pred športovou

organizáciou, resp. jej orgánom, v tomto prípade Komorou SFZ pre riešenie sporov, súd upozorňuje na
znenie č.l. 59 stanov, podľa ktorého komora rieši spory medzi členmi, pričom športový agent čelnom SFZ
nie je. Na základe uvedeného súd dospel k záveru že má právomoc vo veci konať (napokon samotný
žalovaný ku koncu konania právomoc už nenamietal, ale súd je ju povinný skúmať v každom štádiu
konania).

25. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o provízii za transfer hráča U.
U. z klubu žalobcu do klubu ŠK Slovan Bratislava futbal, a.s.. Ďalej nebol sporné, že tomuto
predchádzalo uzatvorenie prestupovej zmluvy medzi žalovaným a klubom ŠK Slovan Bratislava
futbal, a.s.. Prestupová cena bola žalovanému vyplatená v dohodnutej výške 150.000 eur s DPH

(pôvodne žalovaný namietal nepreukázanie tejto skutočnosti, avšak po predložení čestného vyhlásenia
generálneho manažéra klubu ŠK Slovan Bratislava futbal, a.s. o vyplatení ceny, na tejto námietke
nezotrval, preto túto skutočnosť súd považuje za nespornú a preukázanú).

26. Ťažiskové hmotnoprávne námietky žalovaného k uplatnenému nároku žalobcu boli neplatnosť

zmluvy o provízii z dôvodu omylu, rozpor s dobrými mravmi spočívajúci v zastupovaní tak žalovaného
ako i hráča pri prestupe hráča a neplatnosť zmluvy o prestupe.

27. Na to, aby právny úkon spôsobil právne následky, musí okrem náležitostí uvedených v § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka spĺňať

ďalšie kritérium, a to, že musí byť prostý omylu. Vôľa je totiž vadná aj v tom prípade, ak k jej prejavu
došlo v dôsledku omylu. Ak právny úkon túto podmienku nespĺňa, možno ho podľa § 49a Občianskeho
zákonníka považovať za neplatný,
pretože ten, kto konal, ho urobil v omyle. Toto ustanovenie sa týka tzv. vnútorného (vôľového) omylu
a má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu (pozri § 40a Občianskeho zákonníka). Právna podstata omylu vo vôli spočíva v
tom, že jednajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu.
Dôvodom neplatnosti právneho úkonu je, ak ho konajúca osoba urobila v omyle. Omyl (error) vo vôli
je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami,
ktoré skutočne vyvolal. Omyl vo vôli spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych

následkoch, ktoré vzniknú z právneho úkonu. Právne významné následky sú spojené s významným
omylom. Omyl vo vôli musí byť právne významný, t. j. má za následok neplatnosť právneho úkonu len
vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon
rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej
bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v dobe právneho úkonu aspoň vedieť

(muselo jej to byť - objektívne posudzované - zrejmé). Podstatný omyl sa môže týkať právneho dôvodu,
predmetu právneho úkonu, osoby, prípadne iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu
nedošlo.

28. Dôkazné bremeno v prípade obrany žalovaného, že pri uzatváraní zmluvy o provízii konal v omyle

týkajúcom sa skutkových okolností, teda toho, že je žalobca agentom hráča, a tvrdenie, že pri vedomosti
o tejto skutočnosti by k podpisu zmluvy o provízii nedošlo a pravdepodobne ani k prestupu hráča,
spočíva práve na ňom. Žalovaný žiadnymi dôkazmi toto nepreukázal, ani žiadne dôkazné prostriedky
ani nenavrhoval. Súd má práve naopak na základe dôkazov predložených v konaní za to, že žalovaný simusel byť vedomý skutočnosti, že žalobca ako agent zastupuje aj hráča, alebo prinajmenšom že hráča
ako agent zastupoval, keď tento vo februári 2012 prestúpil do klubu FC Nitra, a.s. (tieto skutočnosti
sú známe a ich overenie je možné z rôznych zdrojov na internete), nakoľko zmluva o sprostredkovaní

bola medzi hráčom a žalobcom ako agentom uzatvorená 02.02.2012. Na túto skutočnosť poukazoval
aj žalobca, ktorý tvrdil, že práve on priviedol hráča do klubu FC Nitra, a.s.. Súd konštatuje, že žalovaný
neuniesol v tejto časti svojej obrany dôkazné bremeno.

29. Ďalej žalobca namietal rozpor s dobrými mravmi, keď pri prestupe zastupoval dve z troch strán

prestupového vzťahu. Požiadavku zachovávať dobré mravy zdôrazňuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že výkon práv a povinností
nesmie byť contra bonos mores. Nepoctivému konaniu (mala fides) nesmie súd poskytnúť ochranu.
Hoci sú dobré mravy zákonným pojmom, a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Postup súdu podľa Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných prípadoch,

keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, keď je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu
hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou (tzv. šikanózny výkon práva), príp. keď je zrejmé, že
výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak aj
navonok na postavení niektorého z nich (NS ČR z 20. 4. 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003). Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku vymedzil dobré mravy ako správanie obvyklé, poctivé a
spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Dobré mravy
sú chápané ako určité nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich osôb.

30. Súd po zistení skutkového stavu nedošiel k záveru, že by žalobca konal v rozpore s dobrými

mravmi. Žalobca mal podľa tvrdenia žalovaného konať v rozpore s dobrými mravmi z toho dôvodu,
že pri uzatváraní zmluvy o prestupe hráča zastupoval tak žalovaného ako športový klub ako aj hráča,
nakoľko pri prestupe ide o trojstranný vzťah. S tým sa súd nemôže stotožniť. Zo zmluvy o prestupe hráča
vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi dvoma športovými klubmi, v rámci ktorých malo dôjsť k prestupu
hráča, týmito klubmi bola aj zmluva podpísaná, hráč nebol zmluvnou stranou, ani zmluvu nepodpisoval.

Žalobca pri uzatváraní zmluvy zastupoval len jednu zmluvnú stranu. Skutočnosť, že žalobca pôsobil v
tom čase aj ako agent hráča (ktorá podľa vyššie uvedeného záveru musela byť žalovanému zrejmá), nie
je nijako spôsobilá negatívne zasiahnuť žalovaného. Žalobca ako zástupca žalovaného sprostredkoval
prestup hráča do iného klubu za prestupovú cenu dohodnutú medzi klubmi (teda žalovaným a
druhým klubom), žalovanému bola prestupová cena vyplatená, pričom nevzniesol žiadne námietky

proti cene, prípadne k podmienkam prestupu, ktoré pravdepodobne vyjednal žalobca. Skutočnosť,
že žalobca bol súčasne zástupcom klubu (žalovaného) a agentom hráča, neviedla k výsledku, že
by cena alebo podmienky prestupovej zmluvy boli dojednané žalobcom „v neprospech“ žalovaného.
Žiadna takáto ujma, resp. záver, že výkon práv viedol k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa
ako vo vzťahu medzi stranami, tak aj navonok na postavení niektorej z nich, nebola preukázaná,

a dokonca ani tvrdená. Rozpor s dobrými mravmi by mohol nastať, ak by žalobca zastupoval oba
kluby súčasne. Porušenia interných predpisov týkajúcich sa nemožnosti zastupovania viacerých strán,
prípadne absencie povinných náležitostí v zmluvách (pravidlá upravujúce činnosť agentov hráčov a
klubov, článok 13), môžu mať v prípade, ak nedosahujú intenzitu porušenia podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, za následok vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, čo sa však predmetného

konania netýka. Ďalej súd poukazuje na to, že pri súčasnom zastupovaní žalovaného a hráča pri
uzatváraní zmluvy o prestupe, nenadobudol žalobca z titulu agenta hráča žiadne ekonomické výhody
(zo zmluvy o sprostredkovaní nevyplýva pre agenta žiadna mimoriadna odmena v prípade zrealizovania
prestupu, ktorú by mu musel hráč zaplatiť), preto ani v tomto smere sa nejaví konanie ako nesúladné
s dobrými mravmi. Napokon ku kategórii dobrých mravov súd dodáva, že tieto sa v profesionálnych

vzťahoch (tak ako v obchodných vzťahoch) aplikujú reštriktívne, teda že citlivosť k aspektom dobrých
mravov je v daných vzťahoch o niečo slabšia. Aj v predmetnom konaní ide o vzťah medzi subjektmi,
ktoré sa profesionálne zaoberajú činnosťou, ktorá bol predmetom či už zmluvy o prestupe hráča alebo
zmluvy o vyplatení provízie.

31. Ďalej žalovaný argumentoval, že v samotnej zmluve nie je uvedené, že by žalobca prestup skutočne
sprostredkoval, hoci to vyžadoval čl. 13 písm. f), čl. 15 ods. 2 aj čl. 17 ods. 2 Pravidiel SFZ pre agentov
hráčov, a preto podľa § 18 pravidiel každá transakcia, ktorú klub vykoná v rozpore s ustanoveniami čl.
17 týchto pravidiel bude považovaná za zrušenú a neplatnú, a teda nemôže predstavovať právny základnárokov žalobcu voči žalovanému. Súd k uvedenej námietke uvádza, že predmetom konania je nárok
obligačne dohodnutý v zmluve o provízii, ktorú zmluvu súd skúma z hľadiska jej platnosti. V konaní bolo
preukázané,žekprestupuhráčamedziklubmidošlo,prestupovácenabolažalovanémuvyplatená,preto

vzmyslezmluvyoprovíziibolžalovanýpovinnývstanovenejdobežalobcovidohodnúprovíziuajvyplatiť.
Tvrdenie, že tu nie je kauza pre vyplatenie, neobstojí, nakoľko ani jedna zo zmluvných strán nenapadla
platnosť zmluvy a nežiadala vydať poskytnuté plnenie späť. Až po realizovaní týchto krokov by súd
prípadne mohol konštatovať, že kauza odpadla (aj keď má súd pochybnosť, že by žalovaný namietal voči
druhému klubu neplatnosť zmluvy o prestupe, nakoľko by musel vydať poskytnuté plnenie - prestupovú

cenu). Prípadná neplatnosť zmluvy o prestupe nemá teda vplyv na platnosť zmluvy o provízii, nakoľko
došloksplneniupodmienokurčenýchprevyplatenieprovízie(zaplatenieprestupovejcenyžalovanému).
Rovnako súd neuznáva tvrdenie, že ak by sa žalobca domáhal provízie, spôsobil by tým neplatnosť
zmluvy o prestupe, nakoľko v zmluve ako agent nie je uvedený. Súd dodáva, že neuvedenie agenta ako
zástupcu klubu v zmluve má v zmysle článku 17 a 18 pravidiel sankcionovať klub a nie tretiu stranu.

32. Napokon žalovaný pôvodne argumentoval, že sa žalobca nepričinil o prestup hráča, a preto
nemá nárok na províziu. Tento argument je však vyvrátený čestným prehlásením manažéra ŠK Slovan
Bratislava futbal, a.s. ako aj časovou následnosťou vykonaných právnych úkonov, keď dňa 26.11.2012
bola uzatvorená zmluva o prestupe, dňa 05.12.2012 bola poslaná žalovanému prvá časť prestupovej
sumy a dňa 07.12.2012 došlo k uzatvoreniu zmluvy o provízii ( logicky by k uzatvoreniu tejto zmluvy

nedošlo, ak by sa žalobca nepričinil o prestup hráča).

33. Na základe uvedených čiastkových záverov súd konštatuje, že zmluva o provízii je platná, ide o
bezvadný právny úkon, ktorý spôsobuje dohodnuté účinky, a teda aj povinnosť žalovaného vyplatiť
žalobcovi dohodnutú províziu.

34. Súd však za dôvodný nepovažuje nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky - náklady spojené s
uplatnení pohľadávky za dva úkony právnej služby vo výške 788,11 eur (nahliadnutie do spisu RS SFZ a
späťvzatie návrhu vo veci samej). Súd má za to, že ide o trovy spojené s rozhodcovským konaním, resp.,
uplatnením práva na rozhodcovskom súde SFZ, kde bolo aj o trovách v konečnom rozhodcovskom

uznesení rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nakoľko o tomto
nároku žalobcu už bolo v rozhodcovskom konaní rozhodnuté a súd nepovažuje tento uplatnený nárok
za náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobcu na tunajšom súde, súd žalobný nárok v tejto časti
zamietol

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., účinného k 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, má žalobca nárok aj

na úroky z omeškania. Zmluvné strany sa v zmluve o provízii dohodli, že provízia bude vyplatená do
piatich pracovných dní od obdržania všetkých finančných prostriedkov z klubu ŠK Slovan Bratislava,
a.s., prostriedky boli odoslané klubom ŠK Slovan Bratislava, a.s. dňa 05.12.2012 a 13.12.2012, s
predpokladanou dĺžkou medzibankového prevodu maximálne tri dni boli prostriedky obdržané žalobcom
najneskôr dňa 21.12.2012, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania odo dňa 22.12.2012 vo výške

8,75 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
bola 0,75 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 8,75 %). Chybný
údaj v predloženej faktúre (podľa zhodného vyjadrenia strán nesprávne uvedený dodávateľ) nemá vplyv
na splatnosť záväzku.39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní úspešný žalobca, pričom

jeho neúspech spočíval len v príslušenstve uplatnenej pohľadávky (náklady spojené s uplatnením
pohľadávky), priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.