Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202435
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818202435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: N. Z., G. - K., F. XXXX, XXX XX X. O. Z.,
C.: XXXXXXXX, právne zast. PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Puškinova
16, 080 01 Prešov, proti žalovanej: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, právne zast. JUDr. Dušanom
Kmecom, advokátom, AK, M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 20.082,32 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7C/26/2018-146 z
16.08.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
prvým výrokom žalobu zamietol a druhým súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich
náhradou zaviazal žalobcu.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 149, § 187 ods. 1, ods. 2, § 230 CSP,

§ 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 489, § 558 a § 657 Obč. zák., výrok o trovách konania ustanoveniami
§ 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia pohľadávky
vo výške 20.082,32 eur, a to z titulu dvoch zmlúv o pôžičke, konkrétne zo zmluvy o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX na sumu vtedajších 550.000,- Sk a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.1996 na sumu
vtedajších 55.000,- Sk. Voči uplatneným nárok zo strany žalovanej bola vznesená obrana, a to námietka

premlčania a taktiež námietka, že zmluva o pôžičke zo dňa 15.01.1999 bola vyhlásená za neplatný
právny úkon. Zároveň bolo namietané aj uznanie pre rozpor so zákonom, ktoré nemala podpísať
žalovaná, a že ďalšie ostatné uznávacie nároky nespĺňajú náležitosti Občianskeho zákonníka platné pre
uznanie pohľadávky.

4.Pokiaľišloozmluvuopôžičkezodňa15.01.1999nasumuvtedajších550.000,-Sk,súdprvejinštancie
poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 10C/575/2000, bola predmetná

zmluva vyhlásená za neplatnú, kde bolo z vykonaného dokazovania zistené, že predmetná zmluva je
neplatná z dôvodu, že v čase podpísania takejto zmluvy nedošlo k poskytnutiu takejto peňažnej čiastky.
Teda, ak už táto zmluva bola posúdená ako neplatná, z neplatného právneho úkonu nemožno priznaťžiadne právne následky a teda, ak bolo preukázané, že nebola takáto zmluva na takúto sumu uzavretá,
nemôže sa žalobca domáhať ani žiadneho nároku.

5. Žalobca sa bránil v tomto konaní tým, že aj keď bola vyhlásená predmetná zmluva za neplatnú,
to nemení na veci nič, že predmetné finančné prostriedky mali byť žalovanej zapožičané a že malo
dôjsť k uznaniu tejto pohľadávky, aj keď je premlčaná. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením
žalobcu nestotožnil, pretože v konaní z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn.
10C/575/2000 vyplýva, že súd výpoveďou predovšetkým nielen účastníkov konania ale aj svedka

Z. zistil, že takáto suma nemala byť zapožičaná, že úmyslom žalovaných bolo iba požičanie sumy
55.000,- Sk, preto tieto všetky dôkazy vyplynuli k tomu, že predmetná zmluva je neplatná a že nebola
požičaná vôbec žiadna suma na 550.000,-Sk, preto v tejto časti súd prvej inštancie žalobu považoval
za nedôvodnú a taktiež nemalo dôjsť ani k uznaniu finančnej hotovosti, ktorá nemala byť požičaná.

6. Pokiaľ ide k uplatneniu ďalšieho nároku vo výške vtedajších 55.000,- Sk, v konaní voči tomuto nároku

žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že táto suma mala byť vrátená, avšak dôkaz o
tom nemá a zároveň bola aj vznesená obrana a to námietka premlčania. Súd prvej inštancie mal zato, že
vlastnepredmetnázmluvanebolanamietanázostranyžalovanej,žebynebolauzavretá,vkonanídôkaz,
ktorý by preukazoval, že táto suma bola vrátená, predložený nebol, preto súd prvej inštancie sa zaoberal
touto zmluvou. Súd prvej inštancie zistil, že podľa predmetnej zmluvy uvedená pôžička na sumu 55.000,-

Sk mala byť vrátená do 24.07.1996. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.03.2006, teda po uplynutí 3
ročnej premlčacej doby, keďže na uvedený právny nárok je potrebné aplikovať občiansko-právnu lehotu
premlčania 3-ročnú, keďže zmluva bola uzavretá ako zmluva podľa Občianskeho zákonníka, keďže
bola táto pôžička poskytnutá žalovaným ako fyzickým osobám. Žalobca poukázal na to, že predmetný
nárok nie je premlčaný, pretože údajne predmetná pôžička na sumu 55.000,-Sk bola uznaná. Súd prvej

inštancie sa zaoberal uznaním, avšak dôkazy, ktoré mali preukazovať uznanie žalovanej pohľadávky,
boli vyhodnotené tak, že nie sú v súlade so zákonom. Uznanie má byť adresované veriteľovi, má
obsahovať vyhlásenie, že dlh sa uhradí tieto skutočnosti uznanie žalovanej neobsahovalo. Súd prvej
inštancie dodal, že žalobca predložil viacero dôkazov, ktoré by mali potvrdzovať uznanie s tým, že je
pozoruhodné a dosť nezvyčajné v praxi, aby veriteľ, ak má jedno uznanie, dával si podpisovať ďalšie

uznania. Podľa tvrdenia žalobcu, mal preukazovať uznanie pohľadávky výdavkový pokladničný doklad
zo dňa 19.07.1999, pričom tento dôkaz súd prvej inštancie nepovažoval v súlade so zákonom, pretože je
na ňom uvedené iba uznanie dlhu zo dňa 25.06.1996 a zo dňa 15.01.1999 bez uznania, že dlh sa uhradí.
Pokiaľ ešte žalobca poukázal na to, že k uznaniu dlhu malo dôjsť v podaní označenom ako „späťvzatie
žaloby“,ktorémalaučiniťžalovanáatovkonaní,vktoromvystupovalaakožalobkyňa,vkonanívedenom

na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 10C/575/2000, súd prvej inštancie dodal, že predmetným
späťvzatím návrhu sa už zaoberal Okresný súd Michalovce, kde za účelom posúdenia dôvodnosti a
pravosti tohto späťvzatia návrhu, keďže žalobkyňa v predmetnom konaní na Okresnom súde Michalovce
poprela toto späťvzatie, Okresný súd Michalovce dopočul žalovanú v súvisiacom konaní žalobkyňu,
ktorá uviedla, že predmetné späťvzatie nepodpísala, a teda pokiaľ žalovaná prehlásila, že nepodpísala

späťvzatie, teda nemohla ani podpísať predmetné uznanie a ďalej, ak by aj malo byť pravdivé tvrdenie
žalobcu, že toto uznanie mala podpísať žalovaná, súd z vyhlásenia, ktoré je uvedené v tomto späťvzatí
návrhu a v závere uznania uvádza, že toto uznanie nepovažuje v súlade so zákonom, pretože je tam
uvedené iba pôžička vo výške 55.000,- Sk, pričom nie je presne špecifikované, o akú pôžičku, v akej
výške ide, nie je to vyhlásenie adresované veriteľovi, a chýba v ňom vyhlásenie, že dlh dlžník uhradí.

Preto z týchto dôvodov súd prvej inštancie mal zato, že nárok žalobcu nie je preukázaný a žalobu
zamietol.

7. Z týchto dôvodov boli preto zamietnuté aj ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, nakoľko podľa
súdu prvej inštancie doposiaľ vykonané dokazovanie bolo dostačujúce.

8. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP ( porušenie práva na spravodlivý proces, iná
vada konania, nesprávne skutkové zistenia, nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu a
nesprávne právne posúdenie veci). K pôžičke z 24.06.1996 vo výške vtedajších 55.000,-Sk uviedol,

že o reálnosti odovzdania peňazí a o existencii pôžičky svedčí znenie zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 24.06.1996, na ktorej je úradne osvedčený podpis žalovanej. Žalovaná prevzatie tejto
pôžičky nepoprela s tým, že v rámci odvolania predložil žalobca ako novotu oznámenie D. z 26.09.2019,
z ktorého vyplýva, že záložné právo na základe vyššie označenej zmluvy o zriadení záložného právabude v jeho prospech zapísané do katastra, čo podľa neho potvrdzuje, že pôžička naďalej trvá. Podľa
odvolateľanebolipredsúdomprvejinštancieodstránenérozporyvovýpovedisvedkovohľadneprevzatia
pôžičky, ktorej prevzatie potvrdil aj svedok L. L.. Ku pôžičke 550.000,-Sk z 15.01.1999 odvolateľ uviedol,

že dlh z nej žalovaná uznala v písomnosti označenej ako „späťvzatie žaloby z 21.04.2008“, a to čo
dôvodu a výšky. Tento dlh uznal aj solidárny dlžník - nebohý manžel žalovanej, a odovzdanie pôžičky je
potvrdené aj výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 15.01.1999, a preto niet pochýb o existencii
dlhu. Aj tento dlh žalovaná uznala v písomnosti označenej ako „späťvzatie žaloby z 21.04.2008“.
Žalovaná spochybňoval podpis na uvedenej listine, preto žalobca za účelom preukázania pravosti

podpisu navrhoval znalecké dokazovanie, a ak súd prvej inštancie jeho vykonanie zamietol, pochybil,
lebo to bolo spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Týmto svojim postupom súd prvej
inštancie podľa odvolateľa sťažil jeho dôkaznú pozíciu. Odvolateľ ďalej súdu prvej inštancie vytýka, že
svoje rozhodnutie založil iba na dôkazoch, ktoré prebral a ktoré boli vykonané v inej právnej veci - v
konaní na Okresnom súde Michalovce, sp. zn. 10C/575/00 v spojení s odvolacím konaním na Krajskom
súde v Košiciach, sp. zn. 4Co/293/13, ktoré iba oznámil, pritom týmito rozhodnutiami nie je v zmysle

§ 193 CSP viazaný a preto podľa odvolateľa dôkazy v namietanom konaní neboli vykonané zákonným
spôsobom. Okrem toho súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal dôkaz čítaním listín, ktoré uviedol
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, taktiež dôkaz, že žalovaná s peniazmi disponovala. Navrhol
teda napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Žalovanávosvojomvyjadreníkupodanémuodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokpotvrdiťasúčasne
uplatnila trovy odvolacieho konania. Poukazujúc na ust. § 194 a § 230 CSP mala za to, že o
otázke platnosti zmluvy o pôžičke z 15.01.1999 ako aj otázke „späťvzatia žaloby zo dňa 21.04.2008“
bolo už právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov a táto otázka tak nemôže byť opakovane
a nanovo posudzovaná v tomto spore. S poukazom na § 101, § 107, § 588 Obč. zák. mala za to, že

uznávací prejav v listine „späťvzatie žaloby“ ako aj uznanie dlhu v „čestnom prehlásení“, na ktorom je
podpísaný nebohý manžel žalovanej, nemajú náležitosti uznania dlhu s tým, že žalobca podal žalobu na
finančné plnenie po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula aj v prípade posudzovania nároku žalobcu
podľa týchto listín.

10. Žalobca následne súdu predložil spolu so svojím vyjadrením aj rozhodnutie D. z 13.01.2020, ktoré
osvedčuje opätovný zápis záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovanej, a to na
základe zmluvy o zriadení záložného práva z 24.06.1996, pričom na Okresnom súde Michalovce bola
riešená iba neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o pôžičke z 15.01.1999. Uvedené
podľa žalobcu preukazuje, že žalovaná poskytnuté pôžičky žalobcovi nevrátila a jej tvrdenia ohľadne

neposkytnutia pôžičiek nie sú v súlade s predloženými dôkazmi a nezakladajú sa na pravde.

11. Žalovaná následne vo svojom vyjadrení mala za to, že D., katastrálny odbor vydal rozhodnutie o
zápise záložného práva v rozpore s predloženou listinou a ustanoveniami katastrálneho zákona, preto
jeho rozhodnutie dcéra žalovanej napadla opravným prostriedkom, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté.

Spomínaný úrad v medziach svojej kompetencie totiž neposúdil obsah zmluvy o zriadení záložného
práva z pohľadu identifikácie stavby (kde v zmluve o zriadení záložného práva absentuje údaj o stavbe,
jej druhu a popise, je tam iba údaj o parc. I. - zastavaná plocha XXmX, súp. č. XX) a svojím rozhodnutím
zriadil záložné právo (napriek tomu na stavbu) na zabezpečenie neexistujúcej pohľadávky, resp.
pohľadávky v súčasnej dobe už premlčanej.

12. Na uvedené reagoval žalobca v podstate zopakovaním svojej doterajšej argumentácie, podporujúcej
podľa neho dôvodnosť žaloby s tým, že z obsahu označenia „parc. č. XXXX - zastavaná plocha XXmX,
súp č. XX“ je zrejme, že pod nehnuteľnosťou sa rozumie zastavaná plocha, na ktorej je postavená stavba
so súp. č. XX, ktorá tvorí predmet záložného práva.

13. Ďalšie podania strán dané neboli.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech keďže napadnutý
rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
CSP).

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnymi skutkovými
zisteniami, nedostatočnosťou doteraz zisteného skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdenie
veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné

právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/05).

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

18. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné

argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo

strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

19. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné.

20. Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 55.000,-Sk pozornosti odvolateľa zrejme ušlo, že súdom prvej
inštancie bolo ustálené, že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovanej vierohodne k spochybneniu
vzniku reálneho kontraktu, keď dôvodom zamietnutia žaloby bola, vzhľadom na lehotu splatnosti
tejto pôžičky - 24.07.1996 a dátum podania žaloby na súde - 21.03.2006, kvalifikovane vznesená a
dôvodná námietka premlčania zo strany žalovanej, ak tomuto záveru predchádzalo správne a náležité

zdôvodnené odmietnutie priznania účinkov uznania dlhu listinám, o ktoré svoj nárok následne opieral
žalobca a nič na tom nemôže zmeniť ani v odvolaní žalobcom predložené (neprávoplatné) rozhodnutie
správnehoorgánuozápisezáložnéhoprávanazabezpečenietejtopôžičkynazákladezmluvyozriadení
záložného práva z 24.06.1996 s tvrdením, že ono osvedčuje, že pôžička trvá, lebo nárok žalobcu na
plnenie z toho reálneho kontraktu vzhľadom na kvalifikovane vznesenú a dôvodnú námietku premlčania,

nemožno žalobcovi v tomto spore priznať. Z uvedeného bolo by potom nadbytočné pristupovať k
odstráneniu žalobcom tvrdených rozpor vo výpovedi svedkov ohľadne prevzatia peňazí z tejto pôžičky.21. Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších 550.000,-Sk. K tvrdeniu žalobcu o tom, že dlh z tejto pôžičky
bol žalovanou uznaný v listine označenej ako „Späťvzatie návrhu z 21.04.2008“, pričom žalovaná
spochybnila svoj podpis na uvedenom uznaní, kde v nadväznosti na to žalobca v tomto smere navrhol

vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu s tým, že ak súd prvej inštancie
uvedený dôkaz nevykonal, sťažil žalobcovu dôkaznú situáciu, ku tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ
súd prvej inštancie uvedenej listine správne a náležitým zdôvodnením odmietol priznať účinky uznania
dlhu pri pôžičke sumy 55.000,-Sk, ceteris paribus to platí i pre túto pôžičku, a tak nevykonanie tohto
dôkazu neovplyvnilo v konečnom dôsledku procesný neúspech žalobcu. Inak povedané, ak zmienená

listina nemá zákonné atribúty uznania dlhu, je potom zbytočným skúmať pravosť podpisu na nej.

22. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že svoje rozhodnutie založil na dôkazoch vykonaných v
inom konaní (pred Okresným súdom Michalovce, sp. zn. 10C/575/2000 v spojení s odvolacím konaním
na Krajskom súde Košice, sp. zn. 4Co/293/2013) je potrebné uviesť, že z obsahu zápisníc z pojednávaní
( 23.05.2019, 16.08.2019) pred súdom prvej inštancie plynie, že ku takto vykonaným dôkazom mal

žalobca možnosť vyjadriť sa, svoje právo aj využil, no spôsob vykonania týchto dôkazov nenamietal.
Navyše z obsahu týchto zápisníc vyplýva, že žalobca na opätovných výsluchoch svedkov, ktoré boli
vykonané v zhora označenom konaní, výslovne netrval. Obsah týchto zápisníc neosvedčuje ani tvrdenie
žalobcu o nevykonaní ním predložených listinných dôkazov v návrhu na vydanie platobného rozkazu a
dôkazu o tom, že žalovaná s peniazmi disponovala. Pri ich vykonaní súd prvej inštancie postupoval v

súlade s § 204 CSP (4. strana zápisnice z 23.05.2019). V procese vykonania dokazovania pred súdom
prvej inštancie tak neboli zo strany odvolacieho súdu indikované žiadne pochybenia, ktoré by zakladali
záver o tom, že by dokazovanie pred súdom prvej inštancie nebolo vykonané v súlade so zákonom
ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (§ 185 a násl. CSP).

23. Preto odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietavom výroku, včítané súvisiaceho, odvolaním osobitne nespochybneného a taktiež správneho
výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s

§262ods.1a§255ods.1CSPtak,žeúspešnejžalovanejvodvolacomkonanípriznalnároknanáhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).