Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5119209376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska,
so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanej: P. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 144,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/41/2019-57 zo dňa 21. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/41/2019-57 zo dňa 21. januára 2020 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom č. k. 14C/41/2019-57

zo dňa 21.01.2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 115,89 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 114,44 eur
a príslušenstva pohľadávky, t. j. nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 1,45 eur, ktorá
predstavuje poštovné za výzvu na zaplatenie nedoplatku a náhradu trov konania. Žalobu žalobca
odôvodnil tým, že je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z. a na podanie

žaloby je aktívne legitimovaný podľa ust. § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalovaná je
podľa zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľom úhrad za služby verejnosti v sume 4,64 eur, ktoré sú splatné
mesačne podľa ust. § 7 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalovaná za obdobie od 01.05.2014 do 29.02.2016
neuhradila 21 úhrad mesačných predpisov, t. j. sumu 4,64 eur mesačne. Výška dlhu tak zodpovedá
21 neuhradeným mesačným predpisom v kontrolovanom období v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č.
340/2012 Z. z. V ďalšom si žalobca uplatnil nárok na pokutu vo výške 17,- eur podľa ust. § 10 zákona
č. 340/2012 Z. z.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vydal dňa 05.09.2019 platobný rozkaz č. k.
14C/41/2019-13, voči ktorému podala žalovaná odpor. Ten odôvodnila tým, že na adrese B. XXX, P.
bývala do konca roku 2013 ako podnájomníčka. Dňa 03.01.2014 sa presťahovala do bytu na adrese
Ul. R. XXX/XX, P., ktorý v roku 2015 odkúpila a stala sa jeho vlastníčkou. Od tej doby hradí cez SIPO
doklady všetky platby. Poukázala na to, že nemôže platiť za službu, ktorá jej bola poskytnutá len 1x na
adrese R. XXX/XX, P.. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na ust. § 3 písm. a) zákona č. 340/2012
Z. z. a povinnosť vzťahujúcu sa na evidenciu dodávateľa elektriny v domácnosti nie na právny vzťah k

bytu. Žalovaná sa k replike nevyjadrila.
4. V rámci skutkových zistení súd prvej inštancie uviedol, že v rozpise a prehľade predpisov platieb za
obdobie od 16.12.2015 do 31.10.2018, žalobca uviedol povinnosť úhrad od mája 2014 do novembra
2018 mesačne po 4,64 eur. Listom zo dňa 09.11.2018 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy103,53 eur vrátane predpisu za mesiac november 2018 s upozornením, že ak nedoplatok nezaplatí do
30 dní od doručenia výzvy, uplatní nárok spolu s nárokom na pokutu 17,- eur podľa ust. § 10 zákona č.
340/2012 Z. z. Výzva bola žalovanej doručená dňa 16.11.2018.

5. Citujúc ust. § 121 ods. 3, § 488 a § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ") a ust. § 3, § 6 ods. 1, § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z. z. mal súd prvej inštancie
za preukázané, že žalovanej vznikla zákonom č. 340/2012 Z. z. stanovená verejnoprávna povinnosť
úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania, ako osobe evidovanej na základe § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., teda

ako fyzickej osobe evidovanej dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti
ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom
dome za obdobie od 01.05.2014 do 29.02.2016. Úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania nie sú úhradou za služby, teda recipročnou
odplatou v synalagmatickom právnom vzťahu, ale predstavujú obdobu zákonom stanovenej úhrady
obdobnej dani. Úhrada nie je podmienená využívaním služieb, vlastníctvom zariadenia na príjem a

reprodukciu televízneho alebo rádiového vysielania. Povinnosť úhrady vzniká pri fyzických osobách
ich evidenciou dodávateľom elektriny, ktorú vedie vyberateľ úhrady podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č.
340/2012 Z. z. Žalovaná netvrdila, že nebola odberateľom elektriny od 01.05.2014 a nepreukázala
nesprávnosť evidencie žalobcu. Uvedenú skutočnosť musí preukazovať platiteľ podľa ust. § 5 zákona
č. 340/2012 Z. z. Pritom pre povinnosť platiť úhradu je irelevantný vzťah platiteľa k nehnuteľnosti, nie

je podmienený vlastníckych právom, určitou dobou nájmu a pod. Súd prvej inštancie tiež nezistil, že
by žalovaná platila úhrady dvojmo, vo všetkých vyúčtovaniach bola predpísaná len jedna úhrada, a
táto bola od 16.12.2015 hradená, avšak pokračujúc následne až od 14.03.2016, pričom úhrada zo dňa
16.12.2015 bola zohľadnená. Rovnako nezistil, že by žalovaná platila úhrady (koncesionárky poplatok)
viazané na byt na adrese B. XXX/XX., P. alebo viacnásobnú úhradu. Úhrada je viazaná len na dodávku

elektriny a miesto pobytu alebo trvalý pobyt. Preto adresa pobytu či odberného miesta je pre účel
úhradykoncesionárskychpoplatkovbezpredmetná.Žalovanánepreukázalasplneniepovinnostivykonať
úhradu za služby verejnosti za uplatnené obdobie (preukazovala úhradu v roku 2019) a nepreukázala
ani dôvod, pre ktoré by bola oslobodená od platenia úhrady podľa ust. § 5 zákona č. 340/2012 Z. z.
Nakoľko žalovaná nesplnila nároky po písomnej výzve v lehote 30 dní, vzniklo právo vyberateľovi úhrady

- žalobcovi si pri vymáhaní nároku uplatniť aj zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur podľa ust. § 10 ods.
3 zákona č. 340/2012 Z. z. Súd prvej inštancie mal tak preukázaný nárok žalobcu, a to na úhradu
podľa ust. § 7 a nasl. zákona č. 340/2012 Z. z. ako príslušenstva pohľadávky, a to nákladov spojených
s jej vymáhaním v sume 1,45 eur, ktorá suma predstavuje poštovné náklady za výzvu na zaplatenie
nedoplatku podľa ust. § 121 odsek 3 OZ.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP") v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom s poukazom na plný úspech
žalobcu v spore tomuto priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené. Súdu zasiela prostriedky procesnej obrany, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týmito je doklad o ukončení
zmluvy od Stredoslovenskej energetiky, a. s., kde je uvedený dátum ukončenia dňa 21.01.2014, ktorý
sa nezhoduje s obdobím vymáhania nedoplatku od 01.05.2014 do 29.02.2016. Žalovaná k odvolaniu
pripojilaoznámenieStredoslovenskejenergetiky,a.s.oukončenízmluvyaodhláškuzevidencieplatiteľa

úhrady zo dňa 29.01.2020. Na výzvu súdu prvej inštancie podľa ust. § 373 ods. 1 CSP reagovala
žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.03.2020, pričom žiadala, aby odvolací súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Žalobca k doručenému odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.
9.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34CSP),preskúmalodvolanímžalovanejnapadnutýrozsudok

súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo výroku vo veci samej a závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. § 219 ods. 3 v spojení s ust. § 378 a § 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v jeho meritórnom výroku, ako
aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli v spore vznesené a v
podstatnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie založil. Pokiaľ tak ide o napadnutý rozsudok, súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svojerozhodnutieodôvodnilvsúladesust.§220až§222CSP.Odôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovanej
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolateľ má tak principiálnu
zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu

odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať
rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
12. Žalovaná svoje odvolanie explicitne založila na odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
g) CSP, teda že zistený skutkový stav súdom prvej inštancie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky jej procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, a to listinný dôkaz - doklad o ukončení zmluvy

- oznámenie Stredoslovenskej energetiky, a. s. o ukončení zmluvy o združenej dodávke elektriny
ku dňu 21.01.2014. Žalovaná tak v zásade namietala, že týmto dôkazom vyvrátila opodstatnenosť
nárokov žalobcu za obdobie od 01.05.2014 do 29.02.2016. Prípustnosť ňou (až v odvolacom konaní)
produkovaného dôkazu (novoty v odvolacom konaní podľa ust. § 366 CSP) žalovaná však odôvodňovala
s poukazom na ust. § 366 písm. c) CSP, a to že tento listinný dôkaz mal preukázať, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Za inú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP možno považovať akékoľvek pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len
za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť
napr. nesprávne realizovaná poučovacia povinnosť súdu, pochybenia vo vykonaní dokazovania (napr.

nesprávne vykonaný dôkaz, alebo vykonanie nezákonného dôkazu), porušenie povinnosti viazanosti
inými rozhodnutiami podľa ust. § 193 CSP. Nesprávnosť, resp. nedostatočnosť skutkových zistení súdu
prvej inštancie však nemožno považovať za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pričom žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne iné skutočnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť akúkoľvek namietanú vadu v konaní súdu prvej inštancie.

14. V danom prípade tak prípustnosť nového listinného dôkazu nemohla byť odvolacím súdom skúmaná
podľa ust. § 366 písm. c) CSP, ale v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP. Podmienkou prípustnosti podľa
tohto ustanovenia je skutočnosť, že odvolateľ tento prostriedok procesného útoku / obrany bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd je toho názoru, že žalovanou
predložené oznámenie Stredoslovenskej energetiky, a. s. o ukončení zmluvy o združenej dodávke

elektriny ku dňu 21.01.2014, bez najmenších pochybností nie je listinným dôkazom, ktorý žalovaná
nemohlabezvlastnejvinyuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Akmalabyťňouuzavretázmluva
ukončená dňa 21.01.2014 (teda viac ako 5 rokov pred začatím konania), žalovaná mala od doručenia
žaloby (dňa 16.09.2019 - doručenka na č. l. 12 spisu) do napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
(dňa 21.01.2020) dostatok času predložiť takýto listinný dôkaz, alebo ho aspoň označiť. Žalovaná však

takto bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov neurobila. V danom prípade tak nebol naplnený žalovanou
namietaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, keďže žalovaná neoznačila žiaden
ďalšíprostriedokjejprocesnejobrany,ktorýnebolňouuplatnený,spĺňajúcipodmienkyprípustnostipodľa
ust. § 366 CSP a ktorý by bol spôsobilý viesť odvolací súd k záveru, že súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav neobstojí.

15. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd (§ 380 CSP) viazaný,
neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada
súd z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, a to aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri

aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalobcovi preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave
by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce
prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následnérozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu

(u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u
druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).