Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/244/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234102
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5111234102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Ing. U. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. k X. XXX/XX, K., právne zastúpeného: Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska
kancelária K., K., U., so sídlom U. XX, V., proti žalovanému: GRANITI, s. r. o., so sídlom Na Stanicu
1010/10, Žilina - Bytčica, IČO: 36 393 096, právne zastúpenému: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka,

so sídlom X. D. XX, K., o zaplatenie 2.400,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/45/2012-308 zo dňa 09.04.2019 v spojení s opravným
uznesením č. k. 13C/45/2012-324 zo dňa 01.08.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.400,- eur s príslušenstvom titulom poskytnutia
zľavy z ceny diela v dôsledku vyskytnutia sa vád po jeho zhotovení (výrok I.). Žalovanému proti žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia

uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že žalovaným zhotovené dielo - stavba pomníka rodičov a brata, t. j.
trojhrob (ďalej len „pomník“) má vadu spočívajúcu v materiáli, ktorý bol použitý na zhotovenie pomníka.
Táto sa prejavila veľkými svetlými fľakmi. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobcom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady diela zhotoveného na zákazku (§ 645 ods. 1
Občianskeho zákonníka) je dôvodné iba vtedy, ak je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa
na veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a má takú povahu, aká je pre uplatnenie
zvoleného práva vyžadovaná. V danom prípade však existencia takejto vady, teda vady použitého

materiálu, preukázaná nebola. Takýto záver okresný súd vyvodil na základe podaného písomného
odborného vyjadrenia odborne spôsobilej osoby KVETOSLAV DANKO, s. r. o., z ktorého vyplynulo,
že svetlejšie mapy (odtiene), ktoré sa vyskytli na platniach pomníka, sú prirodzeným javom, plynúci
z toho, že prírodný kameň podľa svojho chemického zloženia a hustoty je schopný vodu prijímať a
zároveňuvoľňovať,jeparopriepustný.Pritomtoprocesetedadochádzakdanémuefektu.Svojzáversúd
založil aj na svedeckej výpovedi svedkyne U. U., z ktorej vyplynulo, že žalobca bol riadne informovaný

o vlastnostiach použitého materiálu. Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že jedinú
vlastnosť, ktorú si žalobca pri uzatváraní zmluvy vymienil, bola farebnosť použitého materiálu z dôvodu
zvýšenej prašnosti hrobového miesta, keďže toto sa nachádza pri ceste. Pokiaľ ide o otázku, či dielo,spôsob a postup zhotovenia diela bol alebo nebol správny, existenciu takejto vady žalobca v konaní ani
netvrdil. V danom prípade teda žalobca nepreukázal, že ním tvrdená vada aj objektívne existuje, preto
okresný súd konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažovalo, čo vyústilo do

zamietnutia žaloby. Keďže žalobca nepreukázal základ uplatneného nároku pre nadbytočnosť, sa súd
nezaoberal už jeho výškou. Vzhľadom k tomu, že išlo zároveň o spotrebiteľskú vec, pričom žalovaný
dodal aj materiál na stavbu pomníka a odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí
konštatoval, že žalovaný nevybavil reklamáciu v lehote 30 dní, okresný súd skúmal aj otázku existencie
vady z pohľadu predpisov o ochrane spotrebiteľa (§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa v znení účinnom do 30.10.2008). V zmysle predmetného ustanovenia predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec alebo iná povinná osoba určená na opravu, je povinný vybaviť reklamáciu
ihneď, v zložitých prípadoch do 3 pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na
odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto
lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, ako keby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 220/2017 z 11. októbra 2018 márne uplynutie lehoty podľa

§ 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. síce zakladá nevyvrátiteľnú domnienku neodstrániteľnej
vady kúpenej veci, avšak zároveň nezakladá domnienku existencie vady. Nároky zo zodpovednosti
za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak táto vada objektívne existuje. V danom spore však žalobca
nepreukázal, že ním tvrdená vada diela aj objektívne existuje. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že
dôkaz navrhovaný žalobcom - obhliadku budovy v Žiline nevykonal, keďže vykonanie takéhoto dôkazu

by nič nemohlo zmeniť na jeho závere o tom, že žalobca nepreukázal, že ním tvrdená vada objektívne
existuje. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď v spore úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú
náhradu trov konania proti žalobcovi.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, v ktorom súdu prvej
inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery a tiež to, že nevykonal dôkazy potrebné na
preukázanie žalobcom tvrdených skutočností. Odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bližších podrobnostiach namietal
nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede U. U., ktorú označil za nedôveryhodnú a klamlivú, pričom

okresný súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu proti jej výpovedi. Menovaná svedkyňa je sestrou
manželkypánaTrnku,atedasarozhodlaklamaťkvôlitomu,abyjejsestratútomajetkovúujmu.Žalovaný
predstavuje rodinnú firmu pána Trnku a jeho manželky (jedinými spoločníkmi žalovaného sú pán Trnka a
jeho manželka). To znamená, že akákoľvek ujma žalovanému (t. j. aj majetková v dôsledku poskytnutia
zľavy žalobcovi v tomto súdnom konaní) sa negatívne prejaví do majetkovej sféry pána Trnku a jeho

manželky. Výpoveď svedkyne je účelová a je rozporná s listinnými dôkazmi. Žalovaný v konaní v
podstate tvrdí, že vytýkaná vada je prírodná vlastnosť a že ide o samozrejmú vec. Ak by malo ísť
o prírodnú vlastnosť, o ktorej mal byť žalobca dokonca poučený (ako o tom klamala svedkyňa U.) a
dokonca ak ide o takú samozrejmú vec, o ktorej má žalovaný zákazníkov poučovať hneď pri výbere
kameňa, javí sa nanajvýš nepravdepodobné, že žalovaný sa pokúšal túto vadu odstrániť a že by ju

rovnako z tohto dôvodu nezamietol. Svedkyňa U. klame i z ďalšieho dôvodu, a síce preto, lebo uviedla,
že žalobca si vybral na pomník sporný kameň spolu s kameňom na vedľajší pomník. Z jej výsluchu ale
vyplýva, že keď sa žalobca dostavil k pánovi Trnkovi, tak nemal vybratý žiaden materiál, a teda bola to
ona, ktorá mu všetko predstavila. Tieto jej tvrdenia nezodpovedajú listinným dôkazom. Ako vyplýva z
cenovej ponuky žalovaného zo dňa 14.02.2007, žalobca si najskôr objednal u žalovaného na pomník

rodičov kameň „Nero Impala“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si najskôr na trojhrob vybral iný kameň
a až následne na odporučenie pána Trnku došlo k zmene na kameň „New Asuan“. Ak teda podľa
svedkyne to mala byť ona, ktorá žalobcovi všetko predstavila, je zvláštne, že jej ušlo to, že najskôr došlo
k objednaniu kameňu Nero Impala. Ak by pri jej stretnutí malo dôjsť k zmene kameňa, určite by o tom
musela vedieť. Zároveň z cenovej ponuky vyplýva, že celé zameranie pomníka robil pán Trnka, konateľ

žalovaného na mieste, čo tiež aj vyvracia tvrdenia svedkyne o nejakých maketách, ktoré mal údajne
doniesť žalobca a podľa ktorých sa malo uskutočniť zameranie. S poukazom na uvedené odvolateľ
vyslovil presvedčenie, že ak vada predstavuje prírodnú vlastnosť ide o skutočnosť, o ktorej mal žalovaný
žalobcu vopred informovať, čo však nespravil. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď svedkyne bola vopred
pripravená na to, aby sa žalovaný klamlivým konaním mohol zbaviť svojej zodpovednosti, pričom pri

prípravetoho,čomásvedkyňavypovedať,úplneopomenuli,žedošlonajskôrkvýberuinéhokameňa.Až
následne mu pán Trnka, konateľ žalovaného odporučil iný kameň, a to ten, ktorý bol použitý na budove
SKYBAU na adrese Veľká okružná 26, Žilina. Žalobca si daný kameň na danom mieste prezrel a páčil
sa mu, a tak žalovanému potvrdil, že mu môže dodať pomník s kameňom, ktorý je na budove SKYBAU.Žalobca sa až na predposlednom pojednávaní dozvedel, že žalovaný mu zrejme dodal iný typ kameňa,
uvedené materiály však majú rovnakú farbu, hoci zrejme majú len odlišný názov: „New Asaon Red“ a
„New Imperial Red“. Žalobca v tomto smere navrhol vykonať obhliadku budovy nachádzajúcej sa na ulici

Veľká okružná 26, Žilina, avšak súd tomuto návrhu nevyhovel, pričom žalobca na tomto dôkaze trvá. Z
uvedeného dôkazu by bolo možné zistiť, že napriek mierne odlišným názvom ide v podstate o rovnaký
kameň s rovnakou farbou, pričom kameň na budove SKYBAU nevykazuje žiadne fľaky. Z uvedeného
vyplýva, že použitím daného kameňa bolo možné urobiť pomník v Námestove bez akýchkoľvek fľakov.
Ak žalobca ako spotrebiteľ tvrdil, že si vybral kameň podľa budovy SKYBAU a žalovaný to rozporoval,

bolo povinnosťou žalovaného preukázať, ako došlo k výberu kameňa. Žalobca ako spotrebiteľ totiž
nemal možnosť pred uzatvorením zmluvy (ani kedykoľvek potom) odobrať a ponechať si žiadnu vzorku
na účely prípadného dokazovania; ako spotrebiteľ bol v dôkaznej núdzi, pričom žalovaný mohol dokázať,
či vôbec disponoval nejakým iným kameňom v danom čase, podľa ktorých si mal žalobca vybrať kameň,
ako uviedol konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 17.09.2013. Výber kameňa sa robí z veľkých
tabúľ. Tento dôkaz navrhol vykonať žalobca v jeho podaní zo dňa 17.03.2019, doručenom súdu dňa

09.04.2019. Súd ale ani dané dôkazy nevykonal. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca zdôraznil,
že je úplne nepodstatné, či fľaky na pomníku sú výsledkom prírodných vlastností kameňa, keďže bolo
povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa zrealizovať pomník tak, aby sa tam žiadne fľaky nevyskytovali.
Ak by aj nebolo možné z daného materiálu postaviť pomník tak, aby sa na ňom nevyskytovali fľaky, bolo
povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa na túto skutočnosť upozorniť. Toto však neuskutočnil. Naopak,

odporučil žalobcovi daný materiál. V čase dodania diela na pomníku neboli žiadne fľaky. Ich výskyt,
čo zhoršuje estetickosť pomníka, nemôže predstavovať obvyklú vlastnosť pomníkov. S poukazom na
uvedené žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovaný musí zodpovedať za to, že stav pomníka pri dodaní
(bez fľakov) bude zachovaný počas celej záručnej doby. I z tohto je zrejmé, že ak aj ide o prirodzenú
vlastnosť materiálu, ide o nevhodný materiál na stavbu pomníkov. Správanie sa žalovaného potom, ako

mu žalobca listom oznámil, že ním zhotovené dielo trpí vadami, bolo účelové, keď na jednej strane
navrhoval uskutočniť spoločný postup na odstránení závad s dodávateľom kameňa, no na druhej strane
nič neodstraňoval, zostal 1,5 roka nečinný. Okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu,
keď konštatoval, že vytýkaná vada predstavuje prírodnú vlastnosť. Tiež nevykonal potrebné dôkazy v
zmysle § 295 CSP, ktoré by boli v prospech žalobcu ako spotrebiteľa, najmä na preukázanie skutočností

uvedených v odvolaní. Čo sa týka výšky zľavy, túto žalobca vypočítal podľa toho, že mu žalovaný
pred realizáciou pomníka ponúkol na začiatku vykonanie diela z materiálu nižšej kvality, na ktorý poslal
cenovú ponuku dňa 14.02.2017 v sume 4.312,12 eur. Následne presvedčil žalobcu, aby bol pomník
zhotovenýzmateriáluoveľavyššejkvality,sčímžalobcasúhlasil.Cenasazdvihlanasumu7.133,66eur.
Žalovaným dodaný pomník s vytýkanou vadou má taký charakter, ako keby bol zhotovený z materiálu

nižšej kvality. Vzhľadom k uvedenému žalobca vyčíslil žalovanú sumu tak, že vypočítal rozdiel medzi
dvoma cenovými ponukami žalovaného, t. j. 7.133,66 eur mínus 4.312,12 eur je 2.821,54 eur, a preto
primeraná zľava predstavuje 2.400,- eur. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že zľavu treba aplikovať len vo
vzťahu k tým prvkom, ktoré sú dotknuté. V prvom rade sú dotknuté viaceré prvky, navyše ide o celkové
dielo ako také, aj keby sa fľaky nachádzali na jednom mieste, daný pomník už predstavuje pomník

nižšej kvality ako celok. V súvislosti s výškou zľavy žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie,
prípadne odborné vyjadrenie, avšak vzhľadom na hospodárnosť konania vyslovil názor, že výšku zľavy
je vhodnejšie určiť odhadom (spôsobom vyššie uvedeným). V závere podaného odvolania žalobca
nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, v ktorej súvislosti poukázal na porušenie Zákona o
ochrane spotrebiteľa zo strany žalovaného pri posúdení reklamácie, túto dokonca vôbec nevybavil. Pre

prípad neúspechu preto žalobca odvolací súd žiadal, aby aplikoval na rozhodnutie o trovách konania
ustanovenie § 257 CSP, t. j. aby žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu

ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Nesúhlasil s tým, že okresný súd pri
posudzovaní nároku žalobcu vychádzal najmä z tvrdení svedkyne U. U.. Jej výpoveď bola len jedným
z dôkazov vykonaných v rámci konania a súd ju hodnotil vo vzájomných súvislostiach s ostatnými
dôkazmi. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď bod 14.) logicky zdôvodnil, prečo
jej výpoveď považuje za významnú z hľadiska rozhodnutia a vyhodnotenia dokazovania a prečo

nepovažoval námietky žalobcu za náležité. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že sa
svedkyňa rozhodla klamať kvôli tomu, aby jej sestra neutrpela majetkovú ujmu. Čo sa týka veci samej,
pôvodnáponukažalovanéhozodňa14.02.2007savzťahovalakukameňuNeroImpala.Právevzhľadom
na jediné vymienené vlastnosti zo strany žalobcu, aby na kameni nebolo badať prach, došlo k zmenedruhu kameňa, keď namiesto čierneho kameňa si žalobca vybral bledotehlový kameň New Asaon Red.
Jediná vymienená vlastnosť zo strany žalobcu vyplýva aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 2.
októbra 2014, keď sám uviedol, že pán Trnka ho ubezpečil, že tento materiál bude danej požiadavke

zodpovedať. Žalobca potvrdil, že pri výbere kameňa bola aj architektka F.. Z vykonaných svedeckých
výpovedí okresný súd dospel k správnemu záveru, že je nesporné, že zo strany žalobcu došlo k
uzavretiu zmluvy na materiál New Asaon Red na základe jediných vymienených vlastnostní tvaru
ohľadne prašnosti. Tým, že žalovaný uhradil sumu v zmysle vyúčtovania zo dňa 31. októbra 2007,
potvrdil aj uzavretie zmluvy v rozsahu vyúčtovaných položiek a pôvodná ponuka zo dňa 14.02.2007 sa

stala bezpredmetnou. Z čestného prehlásenia pani R. K. zo dňa 08.04.2019 vyplynulo, že svedkyňa U.
hovorila pravdu ohľadne praxe u žalovaného, ohľadne poučovacích povinností o vlastnostiach tovaru,
tak i priebehu výberu kameňa, atď. I keď súd toto čestné vyhlásenie neuviedol v rozsudku, je tento
listinný dôkaz spôsobilý potvrdiť závery z hľadiska kritérií v rámci hodnotenia svedeckej výpovede
svedkyne U.. Samotné odôvodnenie rozsudku dostatočne vysvetľuje, prečo považoval okresný súd
výpoveď svedkyne U. za dôveryhodnú a urobil tak i vo väzbe na ostatné dôkazy. V ďalšej časti svojho

vyjadreniažalovanýpoprel,žebysapokúšalžalobcomvytýkanúvaduodstrániť.Vskutočnostiuskutočnil
iba vyčistenie hrobového miesta (viď zápisnice z 29.03.2016, 17.09.2013). K otázke, či sa jedná o
vadu alebo prirodzenú vlastnosť kameňa, súd vykonal ohliadku na mieste samom za účasti odborne
spôsobilej osoby. Následne odbornej spôsobilá osoba súdu zaslala písomné odborné vyjadrenie. Pokiaľ
žalobca argumentuje listom zo dňa 08.10.2010, koná účelovo, pretože poukazuje na vety vytrhnuté z

kontextu. Tiež neuvádza predchádzajúcu korešpondenciu v rámci mimosúdneho usporiadania veci. Nie
je pravdivé tvrdenie, že by sa žalovaný vyjadroval, že vady odstráni. Mal záujem ich posúdiť a zhodnotiť.
Výkladom celého obsahu oboch listín, tak reklamácie žalobcu zo dňa 20.11.2008 a reakcie žalovaného
zo dňa 08.02.2010, je, že žalovaný ani v rámci mimosúdneho usporiadania neodstraňoval žiadne vady.
Neurobil tak ani počas celého konania a zotrval na svojom postoji, že tvrdené vady žalobcom vadami

nie sú. Na tomto svojom stanovisku žalovaný zotrval počas celého konania (viď odpor voči vydanému
platobnému rozkazu, výpoveď žalobcu pred súdom a jeho procesné reakcie); vysvetľoval, že sa jedná
o prirodzené vlastnosti tovaru a nejedná sa o žiadnu vadu. Aj popis priebehu výberu kameňa zo strany
žalobcu ostal len v rovine tvrdení, čo je nepostačujúce pre priznanie nároku. Typ kameňa, ktorý bol
žalobcovi dodaný, jednoznačne vyplynul z dokazovania z listinného dôkazu pripojeného k žalobe, a to

vyúčtovania zo dňa 31. októbra 2007, kde je typ kameňa New Asaon Red, ako aj zo svedeckej výpovede
svedkyne U.. Táto dostatočným spôsobom ozrejmila súdu, že kameň na budove SKYBAU je úplne inej
farebnosti, je červený. Už z jeho farebnosti je možné ustáliť, že nespĺňa vymienenú vlastnosť, aby na
kameninebolovidieťprašnosť,ktorábolakritériomprekameň,ktorýsižalobcavybral.Žalovanývkonaní
preukázal, že žalobca si nevybral podľa budovy SKYBAU. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že k dohode

o výbere materiálu, ktorý je predmetom sporu, mohlo dôjsť až v priebehu mesiaca september 2007,
predniesol až v rámci odvolania. Vzhľadom na okolnosti uvádzané v žalobe, že k uzatvoreniu zmlúv
malo dôjsť v mesiaci máj - september 2007, je viac ako málo pravdepodobné, že počas tohto obdobia
by si žalobca nevyberal materiál predtým, než došlo k faktickému ukončeniu prác dňa 22.09.2007. O
období, kedy žalobca vyberal kameň, svedčí aj pôvodná ponuka zo dňa 14.02.2007 na kameň Nero

Impala, ktorá bola následne podľa požiadaviek žalobcu na prašnosť zmenená na New Asaon Red.
Pokiaľ ide o vymienené vlastnosti zo strany žalobcu pri výbere materiálu na predmetný pomník, tento
uviedol, že takouto požiadavkou bolo predovšetkým to, aby nebolo vidno prach, na čo ho žalovaný
ubezpečil, že vybraný materiál bude danej požiadavke zodpovedať. Okresný súd správne posúdil, že
uplatnené právo zo zodpovednosti za vady zhotoveného diela na zákazku je dôvodné iba vtedy, ak

je reklamovaná vada skutočne vadou, vyskytla sa v dobe uplatnenia práv a má povahu, aká je pre
uplatnenie práva vyžadovaná. Vykonaným dokazovaním existencia uvedenej vady použitého materiálu
preukázaná nebola. O savosti ako prirodzenej a obvyklej vlastnosti prírodného kameňa vypovedala
odborne znalá osoba v rámci ohliadky na mieste samom, keď na roh pomníka nalial Kvetoslav Danko
voduavrámcivýpovedenatejtoohliadkepoukázalnavzniknutýfarebnýodtieň,akoajnamastnúškvrnu

od vosku nachádzajúcu sa na platniach hrobu, v dôsledku čoho bolo možné vnímať farebný odtieň.
Uvedené javy vysvetlila odborne spôsobilá osoba v súvislosti so savosťou materiálu. Tiež menovaný
povedal, že farebné odtiene spôsobuje pôsobenie slnka, klesanie vody v dôsledku gravitácie, ale najmä
z jeho výpovede je dôležité, že uvedené javy nespôsobujú žiadnu ujmu kameňu, z ktorého je hrobové
miesto zhotovené. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu, ktorých obsahom je tvrdené porušenie

povinnosti žalovaného upozorniť objednávateľa na nedostatky materiálu, sú nedôvodné, keďže odborne
spôsobilou osobou bolo preukázané, že k výskytu fľakov nedochádza v dôsledku vadného materiálu,
resp. v dôsledku jeho nedostatkov, ale jedná sa o prirodzený jav daného kameňa. Z vykonaného dôkazu
vyjadrenia odborne spôsobilej osoby bola vyvrátená právna argumentácia žalobcu opierajúca sa o ust.§ 499 Občianskeho zákonníka, že daná vec nemá obvyklé vlastnosti a že nebola použitá podľa povahy
a účelu zmluvy. S poukazom na vykonané dokazovanie nie je možné prijať záver, že by okresný súd
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho vyplývajúcim právnym záverom. Podstatným je, že

nebolo preukázané, že žalobcom tvrdená vada nie je vadou a že žalobca bol o vlastnostiach kameňa
poučený a že mu žalovaný dodal kameň podľa vymienených požiadaviek na prašnosť. Tiež v žiadnom
prípade nemožno dospieť k záveru, že by súd pochybil ohľadne vykonávania dokazovania. Žalovaný
ešte poprel, že by pre žalobcu vykonal zákazku z materiálu nižšej kvality. Ani toto v konaní preukázané
nebolo. Naopak, bolo preukázané, že žalobca si vybral materiál na základe vymienených vlastností,

aby nebolo vidieť prašnosť. V závere podaného vyjadrenia žalovaný vyjadril nesúhlas s aplikáciou §
257 CSP tak, ako to žiadal žalobca. V prejednávanom prípade neboli naplnené dôvody osobitného
zreteľapreto,abysúdnepriznaltrovyúspešnejstrane.Žalobcanesieprocesnúzodpovednosťzapodanú
žalobu, z čoho vyplýva aj jeho povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Ustanovenie § 257 CSP
je celkom výnimočným dôvodom a vyžaduje výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalovanému vzniklo v dôsledku nevybavenia reklamácie právo od zmluvy odstúpiť alebo právo na

výmenu výrobku za nový. Pokiaľ žalobca k uvedenému nepristúpil a rozhodol sa uplatňovať svoj nárok
ako právo vyplývajúce zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela zhotoveného na zákazku, má rovnaké
postavenie v spore ako žalovaný podľa čl. 6 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Z
hľadiskaposudzovaniadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľatrebavyhodnotiťajpostojžalobcuvkonaní,
ktorý nielen do vynesenia rozsudku okresného súdu, teda aj po vyjadreniach odbornej spôsobilej osoby

zotrvával na uplatnenom nároku, tvrdiac, že je daný, čo je nesporné aj z podaného odvolania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1, 2 CSP vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

5.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5.2. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vo veci samej vecne správne. Odvolací
súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a

aspektmi. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza:

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava
napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

8. Z obsahu odvolania vyplýva žalobca v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
tiež v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia.

9. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny

názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nebol
naplnený.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane dôvodov napadnutého rozhodnutia, odvolací súd

dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil správne, keď
vec uzatvoril konštatovaním, že žalobca v spore nepreukázal dôvodnosť ním uplatňovaného nároku
- zľavu z ceny diela (§ 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože sa nepotvrdilo, že žalovaným
zhotovené dielo trpí žalobcom tvrdenou a označenou neodstrániteľnou vadou. Za takúto žalobca označil
vyskytujúce sa svetlejšie mapy na platniach pomníka (odtiene), pričom ale z vykonaného dokazovania

(najmä vyjadrenie odborne spôsobilej osoby KVETOSLAV DANKO s.r.o. zo dňa 18.09.2018 - č. l. 244 v
spojení so zisteniami na obhliadke na mieste samom dňa 13.08.2018 - č. l. 237 a nasl. spisu) vyplynulo,
že tieto sú prirodzeným javom plynúcim z toho, že prírodný kameň podľa svojho chemického zloženia a
hustoty je schopný vodu prijímať a zároveň uvoľňovať. Pri tomto procese dochádza k označenému javu.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne ustálil, že k výskytu fľakov nedochádza v dôsledku

vadného materiálu dodaného žalovaným, ale jedná sa o prírodný jav tohto materiálu. Pokiaľ žalobca vo
svojej odvolacej argumentácii tvrdil, že mu žalovaný zrejme dodal iný druh materiálu, než si vybral, k
predmetnému odvolací súd uvádza, že žalobca si uplatnený nárok založil na existencii neodstrániteľnej
vady, ktorá sa ale v spore nepreukázala. V konečnom dôsledku, pokiaľ by si žalobca vybral iný kameň,
než aký mu žalobca dodal, bol by zrejme ihneď túto skutočnosť žalovanému reklamoval a nezaplatil

mu cenu zhotoveného diela. Preto na ním avizované nejasnosti ohľadom výberu kameňa/materiálu
odvolacísúdprisvojomrozhodovaníneprihliadol.Takistožalovanémunemožnouložiťpovinnosťzaplatiť
žalobcovi zľavu z ceny diela preto, lebo ho neupozornil na „vlastnosť materiálu“ - výskyt možných fľakov,
keďže žalobca ako objednávateľ si pri zákazke nevymienil, že zhotovené dielo takéto vlastnosti nebude
mať.

13.1. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok o nesprávne vyhodnotených dôkazoch (svedkyne U.,
korešpondencie strán sporu, cenovej ponuky žalovaného a ďalších listinných dôkazov, ohliadky na
mieste samom), odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri
ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov. V danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,

z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania,
správne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne
závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal.
Odvolací súd v hodnotení dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny
rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za

potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.13.1. Čo sa týka odvolacích námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov (ide o posledný
zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov - § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), a to obhliadku budovy
nachádzajúcej sa na ulici Veľká okružná 26, Žilina, v dôsledku ktorej skutočnosti mal okresný

súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu, je potrebné uviesť, že povinnosťou súdu
prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa § 185 ods. 1 CSP
sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade, oboznámiac sa s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru,
že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu v

prejednávanej veci.

14. Keďže odvolacie dôvody odvolateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), t. j. aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej
ako vecne správny.

15. Záverom odvolací súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi
bezpochyby v dôsledku nevybavenia reklamácie vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy resp. výmenu
veci. Tieto vzniknuté nároky si však podanou žalobou neuplatnil a preto mu ich súdy oboch inštancií ani
nemohli priznať, keďže boli viazané žalobným petitiom.

16. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému žalovaný namietal nesprávnu aplikáciu
§ 255 CSP a žiadal o zohľadnenie osobitných dôvodov danej veci, odvolací súd uvádza, že podľa § 257
CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.

j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Len v
prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať

stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto
ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania.
Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného

zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon
nešpecifikuje. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu
konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom
špecifických sociálnych aspektov strán sporu. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo

odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok
(obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017).

18. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval v zmysle

vyššie uvedených zásad a nezvážil povahu a okolnosti sporu, podiel strán na jeho vzniku. Odvolací
súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, pri svojom rozhodovaní o trovách vzal v úvahu spotrebiteľský
charakter daného sporu, v ktorom išlo o uplatňovanie práv žalobcu - spotrebiteľa z titulu vadne dodaného
diela. Aj keď sa v konečnom dôsledku uvedená skutočnosť v konaní nepotvrdila, jednoznačne z neho
vyplynulo, že výraznou/rozhodujúcou mierou sa na príčinách vzniku sporu podieľal žalovaný, ktorý v

zákonom stanovenej lehote nevybavil žalobcom uplatnenú reklamáciu predpísaným spôsobom, čím
porušil ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 18 ods. 4). V prípade, že by v
zmysle uvedenej právnej normy žalovaný postupoval, vôbec nemuselo k vzniku sporu dôjsť. Vezmúc
v úvahu všetky uvedené skutočnosti, t. j. postavenie žalobcu v spore, charakter sporu a príčiny jeho
vzniku, odvolací súd dospel k záveru, že je namieste, t. j. existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

aby žalovanému, inak úspešnému v spore, nebol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako
aj odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému proti žalobcovinárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Z tých istých dôvodov odvolací súd nepriznal
žalovanénu - úspešnému v odvolacom konaní ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)