Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203793
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317203793.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: M.G. M., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., B. XXX/XX, zast.: JUDr. Vladimír Sidor,
advokátsosídlom92001Hlohovec,Železničná4/A,IČO:42256593,protižalovanému:PROFICREDIT
Slovakia,s.r.o.,sosídlom82496Bratislava,Pribinova25,IČO:35792752,zast.:Advokátskakancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 810 11 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, o zaplatenie
2751,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2751,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 31. 5. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 87,80 %, ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20. 2. 2017 pôvodne domáhal, aby súd určil, že Zmluva o Úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 6. 2014 a Zmluva o Úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 6. 2014 je
neplatná; eventuálne že sa obe zmluvy považujú za bezúročné a bez poplatkov; ďalej žiadal určiť, že
Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 6. 2014 a Dohoda o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 6. 2014 je neplatná.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 6. 2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (Úver č. 1) a následne Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX (Úver č. 2); (ďalej len „Zmluvy“). Žalobca v Zmluvách vystupuje
ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril Zmluvy ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmlúv nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy sú tak
spotrebiteľskýmizmluvamipodľavšeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníka.Nažalobcusapreto

vzťahujúprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa.Žalovanýjeosoba,ktorápriuzatváraníaplnenízmlúv
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom Zmlúv bolo
poskytnutie účelových spotrebiteľských úverov. V zmysle uvedených zmlúv boli žalobcovi poskytnuté
úvery s nasledujúcou špecifikáciou:

Úver č. 1:
Celková výška úveru - 1500,- eur

Výška úrokovej sadzby - 18,03 %
RPMN - 20,91 %
Výška splátky - 53,25 eura
Počet mesačných splátok - 36Celková čiastka splatná dlžníkom - 1967,- eur;

Úver č. 2:

Celková výška úveru - 1500,- eur
Výška úrokovej sadzby - 18,03 %
RPMN - 20,91 %
Výška splátky - 53,25 eura
Počet mesačných splátok - 36

Celková čiastka splatná dlžníkom - 1967,- eur.

Uvedené zmluvy nie sú v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010
Z. z. a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné
náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch. Zmluvy neobsahujú zákonom predpísané náležitosti a obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi (nesprávne uvedená výška RPMN; neuvedenie
výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov; absencia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti
úveru). Na dôvažok žalovaný reálne poskytol žalobcovi dva úvery po 1450,- eur a nie 1500,- eur, ako
sa zmluvou zaviazal. Na základe vyššie uvedeného sú zmluvy o úvere neplatné, eventuálne poskytnutý

úver zo Zmlúv bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca mal tak
povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške reálne poskytnutej sumy pri úvere č. 1 je
to 1450,- eur a pri úvere č. 2 je to 1450,- eur, t. j. žalobca mal tak žalovanému splatiť spolu 2900,- eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 20. 3. 2017. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca sa

podanoužaloboudomáhaurčenianeplatnostiprávnehoúkonu.Právneúkonysúvzmysleprávnejteórie,
ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení
Civilnéhosporovéhoporiadkuohľadneprávnejskutočnostiprípustnálenvtedy,aktoustanovujeosobitný
predpis (t. j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť
výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy

výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c)
CSP(žalobcasanedomáhaurčeniapráva)ajeneprípustnáajpodľapísmenad)uvedenéhoustanovenia
(žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Zároveň žalovaný poprel, že zmluvy o úvere
neobsahujú náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj to, že RPMN je uvedená nesprávne. Udaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva

nielenzosplátkovéhokalendára,aleajzOznámeniaveriteľaoschváleníúverudlžníkovi(ktorébolosúdu
predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť (čl. 7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných
dojednaní). Zmluva teda údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Ďalej,
zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo

popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky
alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však
nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluvy obsahujú výšku splátky, termín jej
splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (53,25 eura),
termín splatností splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru

Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (36
splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva
obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a
súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 5. 2018 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby,
čo odôvodnil tým, že hoci zmluvy o úvere zneli na sumu úveru 1500,- eur každá z nich, reálne žalovaný
poskytol žalobcovi z každej zmluvy 1450,- eur. Žalobca doposiaľ plnil v prospech žalovaného vo výške
5651,02 eura, pričom mal vrátiť 2 x 1450,- eur, /nakoľko obe zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov/,

teda mal vrátiť 2900,- eur, pričom rozdiel predstavuje sumu 2751,02 eura. Vzhľadom k tomu, tunajší súd
uznesením pod č. k. XXCsp/XX/XXXX - XXX zo dňa 28. 6. 2018, právoplatným 19. 7. 2018, pripustil
zmenu žaloby a to tak, že žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2751,02 eura spolu súrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z dlžnej sumy od 30. 1. 2017 do zaplatenia, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Súd potom ďalej pojednával o takto zmenenom žalobnom návrhu.

5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 6. 2014 spolu s oznámením veriteľa o schválení úveru (č.
l. 8 a 11), zmluvné dojednania (č. l. 9 a 12), prehľad splácania (č. l. 98 a 99) a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

7. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán, hoci v spotrebiteľských sporoch existujú
výnimky) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho,
čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje (hoci podľa § 295 CSP je tu malá výnimka v

spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na
to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení
splnenia podmienok podľa § 150 CSP aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009
z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť

dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho

účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani

nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;

potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7.
2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak

účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v
tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Zodpovedá pravde, že žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o úvere a to dňa 16. 6. 2014, na
základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2x 1450,- eur, hoci podľa zmlúv mal žalovaný

poskytnúť úver 2x 1500,- eur; z listinných dôkazov - prehľad splácania (č. l. 98 a 99) však jednoznačne
vyplýva, že žalovaný poskytol reálne úvery po 2x 1450,- eur, čo žalovaný ani nepoprel.

11. Uzatvorené úverové zmluvy podliehajú právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

ZoSÚ), oba predpisy účinné k 16. 6. 2014.

12. Medzi obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ patrí údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Ako vyplýva z predložených úverových zmlúv, tento údaj nie je ani v jednej zmluve uvedený. Preto
podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Súdposúdilpredmetnývzťahakospotrebiteľský,nakoľkožalovanýplnilvrámcisvojejpodnikateľskej
činnosti, žalobca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

15. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo

vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

16. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).17. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy. Pod konečnou splatnosťou nie je možné považovať
za správny údaj 36 mesiacov, termín splatnosti je potrebné chápať ako konkrétny dátum, teda je nutné

uviesť presným dátum splatnosti úveru (v zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok) 36, nie
však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Konečná splatnosť úveru musí byť určená
konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť
aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy
k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Význam slova „termín” v Slovníku slovenského

jazyka je „presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“.

18. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

19. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená,
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca
ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie

zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
pôžičky, ktorú sa žalobca zaviazal žalovanému ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda
ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru. Žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§
2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalobca bol

v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný opak
tohto postavenia žalobcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Preto sa tento právny vzťah
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

20. Tvrdenia žalovaného, že údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového
kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobstojí, nakoľko tento údaj musí
byť dohodnutý priamo v zmluve, jasne, určite a zrozumiteľne. Oznámenie veriteľa je jednostranný právny
úkon žalovaného adresovaný žalobcovi a jeho obsah žalobca ako spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť.

Zmluva teda údaj o dobe trvania a termíne konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Žalobca je povinný
potom žalovanému vrátiť sumu 2x 1450,- eur, t. j. spolu 2900,- eur (v tejto výške bol poskytnutý úver),
pričommuvrátilaž5651,02eura!!!Vzhľadomnauvedenésúdvyhovelžalobežalobcu,nakoľkožalovaný
sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu vo výške 2751,02 eura (5651,02 eura - 2900,- eur).

21. Neobstojí vyjadrenie žalovaného, že splátkové kalendáre a oznámenia veriteľa sú neoddeliteľnou
súčasťou zmlúv o úvere a tieto obsahujú údaj o konečnej splatnosti úverov, nakoľko zmluvy o úvere
nikde takéto tvrdenie neuvádzajú a navyše, podstatné náležitosti zmluvy musia byť obsiahnuté priamo
v zmluve a nie v nejakých jej prílohách, ako napr. zmluvné dojednania či iné prílohy ako súčasť zmluvy,
ktoré majú uvádzať len údaje technického charakteru rovnaké pre všetky zmluvy a nie podstatné

náležitosti u vedené v § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. V zmluvách nie sú uvedené ani termíny splátok tej - ktorej
splátky zahŕňajúcej istinu, úroky a iné poplatky, hoci súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že nemusia
byť zvlášť uvedené splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. V zmluvách však nie je údaj
ani o súhrnnej splátke. S nedostatkom podstatných zákonných náležitostí v zmluve o úvere potom zák.
č. 129/2010 Z.z. spája dôsledky uvedené v § 11 ods. 1 zákona.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Bezdôvodné obohatenie je zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.
V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného.
Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

24. Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom, prípadne
rozhodnutím súdu. Ustanovenie § 563 OZ sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym
z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia
nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po

uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň
po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve
dlžníkovi.

25. Každý právny úkon musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný. Za taký právny úkon možno považovať až

písomné podanie žalobcu doručené súdu dňa 7. 5. 2018 a žalovanému dňa 29. 5. 2018 (č. l. 105). Až v
tomto písomnom podaní jednoznačne žalobca formuloval svoju požiadavku na vrátenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2751,02 eura. Výzvy zo dňa 30. 1. 2017 (č. l. 15 a 16 spisu) sú všeobecné, nie
je možné z nich určiť, v akej výške má žalovaný vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom k
tomu mal žalovaný plniť dňa 30. 5. 2018 (štvrtok), avšak neplnil a preto je v omeškaní s vrátením sumy

2751,05 eura od 31. 5. 2018 až doposiaľ.

26. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie riadne a včas,
je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval
platiť úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. od 30. 1. 2017 (pôvodné neurčité výzvy). Vzhľadom na

odôvodnenie uvedené v bode 24. tohto odôvodnenia, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov
z omeškania až od 31. 5. 2018 do zaplatenia a príslušenstvo za obdobie od 30. 1. 2017 do 30. 5. 2018
zamietol.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 31. 5. 2018, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

28. Ku dňu 31. 5. 2018 bola platná základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % ročne, potom úrok z
omeškania predstavuje výšku 5 % ročne.

29. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nevrátil žalobcovi bezdôvodné obohatenie, je
povinný platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc
z toho, že úvery, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi po 2x 1450,- eur boli bezúročné a bez poplatkov,
žalobca bol povinný 2900,- eur istiny, pričom zaplatil až 5651,02 eura, teda žalovaný sa na úkor žalobcu

bezdôvodne obohatil o sumu 2751,02 eura, ktoré bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vrátiť
spolu s úrokmi z omeškania tak, ako to vplýva z bodov 24. až 27. tohto odôvodnenia.

30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

31. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobcaaj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2

CSP určí pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 93,90 %
a neúspešný vo výške 6,10 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Úspech vo veci súd vypočítal ako
súčet priznanej istiny (2751,02 eura) a príslušenstva vypočítaného ku dňu rozhodnutia súdu (5 x 2751,02
x 176 dní omeškania / 36 500 = 66,33 eura; pričom 176 dní omeškania je od 31. 5. 2018 do 22. 11.
2018), úspech je potom priznaných 2817,35 eura (2751,02 eura + 66,33 eura). Žalobca svojou žalobou

žiadal priznať istinu 2751,02 eura a príslušenstvo od 30. 1. 2017 (do dňa rozhodnutia súdu je to 662
dní omeškania a príslušenstvo je vypočítané nasledovne: 5 x 2751,02 eura x 662 dní omeškania / 36
500), t. j. žalobca žiadal ku dňu vyhlásenia rozsudku priznať istinu 2751,02 eura a príslušenstvo 249,48
eura, spolu tak 3000,50 eura. Úspech žalobcu tak predstavuje 93,90 % (2817,35 eura / 3000,50 eura
x 100). Po pomernom rozdelení trov konania, t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom
prináleží žalobcovi náhrada trov konania vo výške 87,80 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným

uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.