Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blažena Stašíková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10C/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5718201957.2
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobkyne: D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom : L. Z. XXXX/XX,
XXX XX X. X., proti žalovaným: 1/: Slovenská republika - zast. sudca JUDr. Dušan Pagáč, sídlo OS
Martin, E. B. Lukáča 2A, 036 01 Martin, 2/ Slovenská republika - zast. vyšší úradník súdu Mgr. Martin
Figura, Krajský súd - justičná pokladnica Bratislava, záhradnícka 10, Bratislava, 3/ Slovenská republika
- zast. súdny exekútor JUDr. Enneta Demešová, Exekútorský úrad, 1. mája 1653, 952 01 Vráble, o
nejasnom podaní žalobkyne zo dňa 25.05.2018,doručené súdu dňa 29.05.2018, takto
r o z h o d o l :
Súd podanie žalobkyne zo dňa 25.05.2018, doručené súdu dňa 29.05.2018, odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa podala na Okresný súd Martin dňa 29.05.2018 žalobu zo dňa 25.05.2018 proti vyššie
označeným žalovaným. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10NcC/6/2018-42 zo dňa 23.07.2018
prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Ružomberok z dôvodu vylúčenia všetkých
sudcov Okresného súdu Martin z prejednávania a rozhodovania veci.
2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla celkovo 7 výrokov, v ktorých výrokoch č. 1. až 4. navrhuje zrušiť
súdne rozhodnutia a vo výrokoch 5., 6. a 7. sa voči jednotlivým žalovaným domáha zaplatenia sumy
titulom majetkovej ujmy, nemajetkovej ujmy a úrokov z omeškania.
3. Uznesením č.k. 10C/21/2018-46 zo dňa 01.10.2018 súd vo výroku II. uznesenia vyzval žalobkyňu,
aby riadne označila strany sporu, zrozumiteľne opísala skutkový stav veci a rozhodujúce skutočnosti,
zdôvodnila návrh na priznanie nemajetkovej ujmy a jej výšku, zdôvodnila výšku požadovanej majetkovej
ujmy, uviedla, od kedy a z akej sumy žiada priznať úrok z omeškania, v opačnom prípade súd jej
podanie, ktoré by inak mohlo byť žalobou odmietne. V predmetnom uznesení bola žalobkyňa zároveň
poučená, že sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. V prípade ak nemá dostatočné prostriedky na
advokáta, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Uznesenie žalobkyňa prevzala do vlastných rúk
dňa 17.10.2018, čo mal súd preukázané z pripojenej doručenky.
4. V reakcii na vyššie uvedené uznesenie dňa 02.11.2018 odoslala žalobkyňa tunajšiemu elektronické
podanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu, v ktorom svoju žalobu neopravila tak, ako bola nato
tunajším súdom vyzvaná. Elektronické podanie písomne nedoplnila.
Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak ide o podanie vo veci samej
alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie
je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd
vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako
desať dní.Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
5. Žaloba je podaním vo veci samej, argumentum a fortiori - maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu,
tzn. ak platí niečo pre významnejšiu skutočnosť, potom to isté platí i pre skutočnosť menej významnú),
a teda ak je žaloba podaním vo veci samej, zákonite je podaním vo veci samej aj oprava žaloby či jej
doplnenie a pre takéto podania platia zákonné ustanovenia o doplnení podania vo veci samej v zmysle
citovaného ustanovenia § 125 ods. 2 CSP. S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa svoje e-mail
podanie zo dňa 02.11.2018 dodatočne súdu písomne do desiatich dní nedoručila, súd preto na uvedené
podanie neprihliadal.
6. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 5. súd následne posudzoval podanie doručené
súdu(Okresnému súdu Martina) dňa 29.05.2018 a mal za preukázané, že toto podanie nemá zákonné
náležitosti žaloby a preto je potrebné ho odmietnuť.
7. Žalobkyňa žiada zrušiť súdne rozhodnutia, avšak tie je možné zrušiť či meniť len v rámci podania
riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, a to v rámci konania, v ktorom boli tieto rozhodnutia
vydané. Meniť či rušiť súdne rozhodnutia môže len súd nadriadený tomu súdu, ktorý tieto rozhodnutia
vydal, pokiaľ zákon opravný prostriedok nevylučuje.
8. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že boli porušené jej ľudské práva chránené Ústavou a Dohovorom, má
možnosťobrátiťsasosťažnosťounaÚstavnýsúdčiEurópskysúdpreľudsképráva.Uplatnenýprocesný
inštitút-žalobavcivilnomsporovomkonaní,niejeinštitútom,ktorýbyumožňovalzrušenieprávoplatných
či neprávoplatných súdnych rozhodnutí, a preto je zjavne nedôvodná. Nedôvodnosť žalobných návrhov
v otázke rušenia súdnych rozhodnutí (petit body č. 1. až 4.) činí nedôvodným aj nároky, ktoré z nich
žalobkyňa odvodzuje (petit body č. 5. až 7.).
9. Podanie žalobkyne malo vady v označení žalovaných, ktorých bolo potrebné označiť v zmysle
citovaného ustanovenia § 133 ods. 1, 2 CSP. K uvedenému súd dodáva, že v žalobe označené fyzické
osoby s uvedením ich funkcie a sídla, nie sú štátnymi orgánmi.
10. Ďalšou náležitosťou žaloby je aj úplné opísanie rozhodujúcich skutočností od ktorých žalobkyňa
odvodzuje svoj nárok, pričom žalobkyňa v žalobe opísala rozhodujúce skutočnosti spôsobom, ktorý
vyvoláva pochybnosti o celkovom obsahu žaloby a činí ju nezrozumiteľnou. Celý opis rozhodujúcich
skutočností obsahuje z prevažnej časti hodnotiace úsudky žalobkyne vo vzťahu k subjektom uvedeným
v žalobe a rozhodnutiam tam popisovaným, čo celú žalobu zneprehľadňuje a umožňuje rôzny výklad
toho čoho vlastne sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa preto jasne, zrozumiteľne a stručne mala opísať
skutkový stav veci a rozhodujúce skutočnosti od ktorých svoj nárok odvodzuje.11. Žalobu zároveň bolo potrebné doplniť v petite body č. 5. 6. a 7. v časti úrokov z omeškania, t.j.
odkedy žalobkyňa požaduje priznanie úrokov z omeškania a z akej sumy. Vo vzťahu k požadovanej
náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch súd žalobkyňu poučil, že právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva
na ochranu osobnosti. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nestačí na
zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že
ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom
má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Žalobkyňa (ak) požadovala nemajetkovú
ujmu v peniazoch, žiadnym spôsobom však v žalobe nezdôvodnila k akému konkrétnemu zásahu do jej
osobnostných práv došlo, nakoľko ak dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia, automaticky nemusí
dôjsť k zásahu do osobnostných práv a pokiaľ aj dôjde, nemusí sa jednať o zásah tej intenzity, že by
nepostačovala morálna satisfakcia.
12. Náležitosti žaloby ustanovuje Civilný sporový poriadok v § 132 tak, že sa okrem všeobecných
náležitostí podania v žalobe uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobný návrh je podstatnou
náležitosťou žaloby, rovnako ako opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), pretože len na základe opisu rozhodujúcich skutočností a
žalobného návrhu môže súd identifikovať správne predmet sporu, o ktorom musí rozhodnúť, vyčerpať
ho celý a neprekročiť ho. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu
a súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podanie žalobkyne
nepredstavovalo pre súd dostatočný podklad nato, aby mohol konať a vo veci rozhodnúť, preto súd
vyzval žalobkyňu na odstránenie vád jej podania, ktoré žalobkyňa neodstránila. Súd preto jej podanie
odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.
Ak sa podanie opraví a doplní v celom rozsahu v súlade s výrokom II. uznesenia č.k. 10C/21/2018-46
zo dňa 01.10.2018, a to najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť tunajší súd.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2
CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak
sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.