Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211270
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114211270.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu J. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Č. XXXX/XX, XXX XX X. Q. J. proti žalovanej Ľ. Y.Ě., nar. XX.XX.XXXX, bytom R..
T.. N. XXXX/X, XXX XX J. - M., zast.: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, so sídlom Veľká Okružná 17,
010 01 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej predajom nehnuteľnosti, a to :
bytu č. XX, nachádzajúceho sa vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu č.s. XXXX, ktorý
je postavený na pozemku CKN XXX/X a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu vyjadrenému v XXX/XXXXX, zap. na LV č. XXXX pre okres X., obec X., k.ú. X..

II. Výťažok z predaja tejto nehnuteľnosti sa r o z d e l í medzi žalobcu a žalovanú v pomere jedna
polovica.

III. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v spore proti žalovanej domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, a to k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu
č.s. XXXX, zap. na LV č. XXXX pre okres X. Q. J., obec X. Q. J., kat. územie X. Q. J.. Žalobu odôvodnil

tým, že spolu so žalovanou sú podieloví spoluvlastníci predmetného bytu, každý v jednej polovici. So
žalovanou síce podpísali mimosúdnu dohodu o vyporiadaní majetku nadobudnutého počas spoločného
spolunažívania, avšak k jej realizácii nedošlo. Pri užívaní bytu vznikali určité náklady, ktoré hradil žalobca
a preto navrhol, aby byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva spolu s hypotekárnym úverom
poskytnutým na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX určeným na zakúpenie bytu, vedeným v
banke Tatra banka, a.s, a navrhol, že žalovanej titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 500 eur.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.09.2016 (č.l.112)
uviedla, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k danému bytu vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vyjadreného v XXX/XXXXX,
súhlasila aj so spôsobom vyporiadania tohto spoluvlastníctva, nesúhlasila s výškou finančnej náhrady a
žiadala, aby jej žalobca vyplatil primeranú náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel teda v trhovej hodnote.

3. Žalovaný následne počas konania menil svoje návrhy, na pojednávaní nariadenom na deň 12.04.2018

(č.l.176) navrhol, aby predmetný byt bol prikázaný žalovanej a zároveň uviedol, že nemá záujem na
pokračovaní v spore, čo spôsobilo zmätočnosť jeho návrh a súdu nebolo zrejmé, či teda žalobca
naďalej trvá na žalobe alebo túto berie späť. Preto súd vyzval právneho zástupcu žalobcu výzvou
zo dňa 07.05.2018, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.05.208 (č.l.178), aby jasným azrozumiteľným spôsobom uviedol, čoho sa vo veci domáha, resp. aký je jeho návrh na rozhodnutie súdu
vo veci samej, nakoľko jeho doterajšie návrhy sú protichodné a nezrozumiteľné. Na túto výzvu súdu
reagoval žalobca späťvzatím žaloby, a to svojím podaním doručeným súdu dňa 31.05.2018 (č.l 185).

4. Žalovaná na výzvu súdu, svojím podaním doručeným súdu dňa 04.07.2018 oznámila, že so
späťvzatím žaloby nesúhlasí. Podľa § 146 ods21 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V týchto prípadoch je
teda irelevantné, či sa už začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, ako aj to, či vedú

žalovaného k jeho nesúhlasu vážne dôvody. Zákonodarca tu rieši otázku tzv. iudicium duplex, teda
situácie, keď žalobcom aj žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán. Hmotnoprávna vecná legitimácia
sa vzťahuje na obidve strany a ako konštatuje zákonodarca, je len otázkou procesnej náhody, kto podá
žalobu. Postavenie žalobcu a tým aj oprávnenie na späťvzatie žaloby svedčí konkrétnemu subjektu iba
z titulu časového predstihu, a preto súd môže po späťvzatí žaloby konanie alebo jeho časť zastaviť
len s výslovným súhlasom žalovaného. Žalovaný pritom nemá povinnosť svoj nesúhlas odôvodňovať

a prípadné prezentované dôvody nesúhlasu sú bez právneho významu. Ide najmä o konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, o
hospodárení so spoločnou vecou, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a podobne. V súdenej veci
ide o konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, a teda o prípad predpokladaný
v cit. ust. § 146 ods.2 C.s.p. . Vzhľadom na nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, súd s poukazom

na ust. § 146 ods.2 C.s.p. uznesením č.k. 13C/96/2014 - 224 zo dňa 24.07.2018, právoplatným dňa
06.08.2018, konanie nezastavil a následne na deň 11.10.2018 nariadil vo veci ďalšie pojednávanie.

5. Právny zástupca žalobcu svojím podaním doručeným súdu dňa 08.10.2018 (č.l.234) oznámil súdu, že
žalobcovidňa08.10.2018vypovedalplnúmocnazastupovanie,stým,žežalobcasat.č.nachádzamimo

územia SR a nebude sa môcť pojednávania nariadeného na deň 11.10.2018 o 13.00 hod. zúčastniť.
6. Na nariadené pojednávanie sa ustanovila iba právna zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že uvedené
podanie právneho zástupcu žalobcu nasvedčuje podľa jej názoru snahe o ďalšie obštrukcie v
konaní, tak ako už poukazovala na obštrukčné konanie žalobcu v podaní zo dňa 09.07.2018,
ktorým sa vyjadrovala jednak vo veci samej i k rozhodnutiu v časti náhrady trov konania a z dôvodov

prezentovaných v tomto podaní navrhla priznať žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poukázala pritom na ust. § 22 Zákona o advokácii, z ktorého nesporne vyplýva, že advokát je povinný
do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb
zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia s tým, že v rámci
druhej veci tohto ustanovenia by prichádzal do úvahy len prípad, ak klient oznámi advokátovi, že na

splnenie tejto povinnosti netrvá, pričom ale z uvedeného podania nič také nevyplýva, a preto navrhla,
abysúdvecprejednalarozhodolvneprítomnostižalobcunapredmetnompojednávanístým,žetakýmto
neodkladným úkonom je nepochybne úkon účasti advokáta na nariadenom pojednávaní.

7. K veci samej právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že z postoja žalobcu, najmä z jeho úkonu

späťvzatia žaloby je zrejmé, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nechce. V súčasnosti už nemá
záujem o predmetný byt ani žalovaná, a preto navrhla, aby súd rozhodol na základe ust. § 142 ods.1
Občianskeho zákonníka, veta posledná, v zmysle ktorého, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd
nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania
navrhla, aby súd priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu100%, a to vzhľadom na postoj

žalobcu v konaní, keď z uvedenej chronológie je nesporné, že dochádzalo k opakovanému odročovaniu
a oddialeniu meritórneho rozhodnutia na základe obštrukcií na jeho strane, ktorý dokonca po 4 rokoch
bez akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie vo vzťahu k námietkam žalovanej k uplatnenému
nároku zobral žalobu späť. Žalovaná od počiatku súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci do vlastníctva žalobcu, sporným ostala len výška vyplatenia, nebránila

saanipredajunehnuteľnostíarozdeleniakúpnejcenyvždyvrámcimimosúdnehousporiadania,ako ajv
rámci svojho postoja v konaní. Na základe uvedeného preto je možné ju považovať v konaní za úspešnú
podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a pri rozhodnutí je potrebné, aby súd zohľadnil aj
okolnostidanéhoprípaduatedapriznalžalovanejprotižalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu.Takéto
rozhodnutie bude v súlade i so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR z 08.03.1973

sp. zn. Cpj/8/1972 a R54/1970.

8. Podľa § 22 ods.5 Zákona o advokácii advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia
klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetkyneodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení
tejto povinnosti netrvá. Právny zástupca doručil súdu dňa 08.10.2018 podanie, ktorým oznámil súdu,
že žalobcovi vypovedal dňa 08.10.2018 plnomocenstvo s tým, že žalobca je t.č. mimo územia SR

a nemôže sa zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 11.10.2018 o 13.00 hod. Z obsahu toho
oznámenia nevyplýva, že žalobca netrval na splnení povinností jeho právneho zástupcu v lehote do
15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v
zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ktorým neodkladným úkonom bola nepochybne aj
účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 11.10.2018 o 13.00 hod., nakoľko

tento úkon spadá do zákonom určenej 15 dňovej lehoty. Navyše z predmetného podania a oznámenia
nie je zrejmé, či vôbec právny zástupca doručil žalobcovi ako klientovi oznámenie o odstúpení od zmluvy
o poskytovaní právnych služieb tak ako to má mysli citované ust. § 22 Zákona o advokácii. Právny
zástupca žalobcu bol teda povinný sa zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 11.10.2018 o 13.00
hod. . Keďže sa na nariadené pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o
odročenie pojednávania zo zákonom predpokladaných dôvodov, súd prejednal vec v jeho neprítomnosti

a v neprítomnosti žalobcu.

9. Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

10. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Zákon vychádza zo zásady, podľa ktorej nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v
spoluvlastníckom vzťahu. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu

môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho
rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne
právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou
zrušenia tohto právneho vzťahu.

12. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Prvým spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov
podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že
ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď

rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý
zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd
musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností. V zmysle ustálenej judikatúry okrem technickej nedeliteľnosti stavby
sazareálnenedeliteľnúpovažujestavbaajvtedy,akspoluvlastníciniesúochotníhradiťnákladyspojené

s reálnou deliteľnosťou stavby. Je potrebné zdôrazniť, že otázka či je nehnuteľnosť reálne deliteľná alebo
je reálne nedeliteľná, je otázka právna. Je nepochybné, že byt vo všeobecnosti nemožno považovať za
reálne deliteľnú nehnuteľnosť.

14. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené
tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
15. Ak nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu
záujem, prichádza do úvahy tretí z uvedených spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to
nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.16. Ako je už uvedené, v prejednávanom spore nebolo možné reálne rozdelenie veci, rovnako tak nebolo
možné prikázať predmetnú nehnuteľnosť za primeranú náhradu jednému z podielových spoluvlastníkov,

nakoľko ani žalobca ani žalovaná predmetnú nehnuteľnosť nechcú. Preto súd rozhodol tak, že nariadil
predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov s tým, že kým nedôjde
k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej a až do úspešného
predaja veci môžu ako podieloví spoluvlastníci svoje podielové spoluvlastníctvo zrušiť dohodu alebo
iným spôsobom.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd v
danej veci na strane jednej síce nie je viazaný návrhmi strán, a to s poukazom na ust. § 216 ods.2
Civilného sporového poriadku, na strane druhej však rozhodol v zmysle návrhu žalovanej, a preto možno
žalovanú považovať za úspešnú stranu. (k tomu viď Stanovisko najvyššieho súdu publikované pod

Cpj/8/1972). Vzhľadom na to súd priznal žalovanej proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Zároveň prihliadol aj na postoj žalobcu v konaní, ktorý menil počas konania svoje návrhy bez
adekvátnejargumentácieasprávalsaobštrukčnýmspôsobomakotovyplývazosúdnehospisu.Ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.