Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/581/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813210006.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

CreditONE s.r.o., Nedbalova 453/12, 811 11 Bratislava, IČO: 46 559 051, zast. PRO iURE - advokátska
kancelária, s.r.o., Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: T. Y., B.. XX.X.XXXX, X. T. XX, XXX
XX U., o zaplatenie sumy 208,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 140,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 140,- eur od 1.1.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trova konania vo výške 5,61 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 22,63 eur na účet právneho zástupcu žalobcu PRO iURE - advokátska kancelária, s.r.o. a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.9.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 208,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 ročne zo sumy 208,20 eur od 1.1.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalovaná sa za účelom
požiadania o krátkodobý spotrebiteľský úver v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu

registrovala na jeho webovej stránke A..S..U.. Za tým účelom žalovaná zo svojho účtu žalobcovi uhradila
registračnýpoplatok0,01eur.Zaplatenímregistračnéhopoplatkuvýslovnepotvrdilapravdivosťaúplnosť
informácií vpísaných do informačných kanálov a zároveň potvrdila súhlas so všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu. Následne žalovanej bolo informačným systémom žalobcu vygenerované a
zaslané na žalovanou uvedenú e-mailovú adresu heslo na prístup do informačného systému. Ako
prihlasovacie meno slúžila e-mailová adresa žalovanej. Žalovaná potom v informačnom systéme
zadala požiadavku o výšku a dobu poskytnutia krátkodobého spotrebiteľského úveru. Na základe tejto

požiadavky poskytol potom žalovanej úver v sume 140,- eur, o čom žalovanej poslal potvrdzujúcu sms
a zároveň jej poslal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na ňou uvedenú e-mailovú adresu. Žalovaná sa v
zmysle zmluvy - osobitné podmienky zaviazala úver spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vrátiť a to
v celkovej výške 158,20 eur do 31.12.2012. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní viac ako 50 dní, vznikol
mu nárok na aj na zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur. Vec sa najprv snažil vyriešiť mimosúdnou cestou,
ale bezúspešne. Uviedol, že si zároveň uplatňuje nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.

Žalovaná s podaným žalobným návrhom súhlasila iba čiastočne a to v časti uplatneného nároku na
zaplatenie istiny v sume 140,- eur.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. XXXX, výpismi z účtu vedeného v U. U., písomným vyjadrením žalovanej zo
dňa 4.4.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXX zo dňa 21.12.2012, žalobca žalovanej poskytol v zmysle
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, pôžičku v celkovej výške
140,- eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť do 31.12.2012 a zaviazala sa tiež zaplatiť úrok z úveru
v sume 18,20 eur. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronickej komunikácie a to vyplnením

formulára na webovej stránke veriteľa. Výška ročnej úrokovej sadzby bola 474,50 % a RPMN 8556,92
%. Celkovo sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 158,20 eur.

Podľa výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.12.2012, v prospech účtu bola pripísaná
suma 0,01 eur a dňa 21.12.2012 bol z účtu odpísaná suma 140,- eur.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 4.4.2014 uviedla, že zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj
nárok neobsahuje základné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. V
rozpore s § 9 ods. 1 tohto zákona nemá písomnú formu a taktiež neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. k), y), preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu je žalobcovi povinná vrátiť
iba sumu 140,- eur.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej
len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa
osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť
Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a) a e) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, Zákon o ochrane spotrebiteľa“), na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí
finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Prostriedkom diaľkovej

komunikácie je prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,
ponukový katalóg.Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10 c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k

31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o pôžičke na diaľku. Žalovanej zo strany žalobcu boli poskytnuté finančné prostriedkyvo výške 140,- eur, ktoré bola povinná žalobcovi vrátiť do 31.12.2012. Uvedené skutočnosti neboli medzi
účastníkmi konania sporné.

Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bola

poskytnutá pôžička vo výške 140,- eur, ktorú žalovaná v lehote jej splatnosti, t.j. do 31.12.2012 žalobcovi
nevrátila. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnila riadne a včas a preto žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie sumy 140,- eur a súd žalobu v tejto časti považoval za dôvodnú.

Súdtieždospelkzáveru,žemedziúčastníkmikonanianebolasíceuzatvorenázmluvaospotrebiteľskom

úveru podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko žalovaná mala splniť svoj zmluvný záväzok
v lehote 10 dní (peňažné prostriedky boli poskytnuté dňa 21.12. 2012 a záväzok mal byť splnený do
31.12.2012) a v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa
musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Uvedené však neznamená, že na predmetný zmluvný
vzťah sa nebudú vzťahovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 2 písm. c) citovaného zákona, v ktorom je
vymedzený pojem iného veriteľa. Iným veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie

podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť
Národnou bankou Slovenska. S poukazom na citované ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
je zrejmé, že žalobca má v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa. Pre posúdenie,
či tzv. iní veritelia a zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú zmluvami o spotrebiteľským úveroch a o
iných úveroch a o pôžičkách a sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sú podriadené pod režim

zákona č. 129/1010 Z. z., je relevantné ust. § 24 citovaného zákona, ktoré je osobitným ustanovením.
Z jeho znenia okrem iného vyplýva, že na iných veriteľov a na zmluvy o úvere a pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a § 11.

V nadväznosti na tieto skutočnosti súd konštatuje, že žalujúca strana nepreukázala, že zmluva o úvere

(o pôžičke) bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou v požadovanej písomnej forme. Nedostatok
písomnej formy zmluvy o úvere - pôžičke nemá za následok jej neplatnosť. Z ust. § 11 ods. 1 písm. a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v prípade, ak nie je dodržaná písomná forma zmluvy
o úvere, uvedená skutočnosť má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
prejednávanej veci nemal súd preukázané dodržanie písomnej formy zmluvy o úvere medzi účastníkmi

konania a z uvedeného dôvodu je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zo strany samotného žalobcu bolo poukázané, že v komunikácii so žalovanou využil iba elektronické
prostriedky a tiež žalovaná namietala nedostatok písomnej formy predmetnej zmluvy o úvere, z čoho
jednoznačne vyplýva, že žalovaná túto zmluvu nemala vôbec k dispozícii v písomnej forme. Keďže
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi neprislúcha právo na zaplatenie

zmluvných úrokov vo výške 18,20 eur s preto v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50,- eur,
nakoľko žalovaná bola v omeškaní so splatením úveru viac ako 50 kalendárnych dní. Aj v danom prípadesa pre platné dojednanie povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu žalobcovi vyžaduje dodržanie
písomnej formy. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nepreukázal, že zmluva o úvere bola dojednaná
písomne, preto logicky nemohla byť dojednaná písomne ani povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť dojednania
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto aj v tejto časti uplatnený nárok
žalobcu považoval za bezdôvodný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 140,- eur a
čo do zvyšku žalobu zamietol.

Žalovaná tým, že riadne a včas nesplatila poskytnutý úver - pôžičku v stanovenom termíne do
31.12.2012, dostala sa do omeškania dňom 1.1.2013 s plnením peňažného záväzku a od uvedeného
dňa si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej

úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu
1.1.2013 bola 0,75 % ročne. Výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu bola teda 8,75 % ročne. Súd
preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75 %
ročne od 1.1.2013 do zaplatenia z priznanej sumy 140,- eur. Čo do zvyšku, pokiaľ sa jedná o uplatnený

nárok žalobcu na úrok z omeškania z pohľadávky presahujúcej sumu 140,- eur, súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 68,20 eur s
príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 140,- eur s príslušenstvom
vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti

uplatneného nároku bol úspešný žalobca.

Žalovanásináhradutrovkonanianeuplatnilaaanizosúdnemuspisujejnáhradatrovkonanianevyplýva.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a vo
výške 66,55 eur z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia. V predmetnej veci mal žalobca úspech

vo výške 67 % a žalovaná vo výške 33 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (67%
- 33%), žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 34 % z jeho celkových priznaných
trov konania.Podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“) platnej a účinnej v rozhodnom období, súd priznal právnej zástupkyni
žalobcu trovy právneho zastúpenia nasledovne:

Tarifná odmena v sume 47,81 eur vrátane DPH podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
účinnej od 1.7.2013 a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 27.9.2013 ...............................19,92 eur
- písomné podanie na súd žalobný návrh zo dňa 27.9.2013 ............................19,92 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 18,74 eur vrátane DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál)
- rok 2013 vo výške 2 x 7,81 eur.

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu.

Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 66,55 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej, keď žalobcovi vnikol nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 34 % z celkových priznaných trov konania, súd zaviazal žalovanú na náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 5,61 eur (34 % zo sumy 16,5 eur) a na náhradu
priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 22,63 eur (34 % zo sumy 66,55 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.