Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308201218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5308201218.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom O. XXXX, T., proti odporkyni: O.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, zastúpená JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, so sídlom O. XX,
T., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/21/2008-175 zo dňa 25. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej tiež
„BSM“) tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva
navrhovateľa prikázal: 1) motor do cinkulára v hodnote 16,56 Eur, 2) pôžičku od V. F. v sume 331,94
Eur,3) pôžičku od A. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 132,78 Eur, 4) pôžičku od S. R., nar. XX.XX.XXXX

v sume 99,58 Eur. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného
vlastníctva odporkyne prikázal: 1) automatickú práčku Whirpool v hodnote 199,16 Eur, 2) chladničku v
hodnote 265,55 Eur, 3) plynový sporák Mora v hodnote 66,39 Eur, 4) príslušenstvo sporáka - napojenie
a 2 kusy plynových fliaš v hodnote 66,39 Eur, 5) 2 kusy kobercov - v spálni a obývačke v hodnote
265,55 Eur, 6) obývaciu stenu v hodnote 331,94 Eur, 7) 3 kusy žalúzií na okná v hodnote 66,39 Eur,
8) 2 sady pohárov a hrnce v hodnote 33,19 Eur, 9) pôžičku od S. T. v sume 331,94 Eur, 10) investície

do rodinného domu č. súp. XX v sume 578,74 Eur. Odporkyni uložil povinnosť titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť odporcovi sumu 1044,55 Eur v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyni taktiež uložil povinnosť titulom výplaty výlučného majetku
navrhovateľa navrhovateľovi vyplatiť sumu 150,00 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporkyňa bola tiež uložená
povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok za návrh na

začatie konania v sume 66,00 Eur a súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v sume 66,00 Eur, a to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe
rozsudku okresného súdu č. k. 12C/90/2004-59 zo dňa 20.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 01.10.2005. Týmto dňom, teda dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov

konania zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Keďže ohľadom jeho vyporiadania bývalí
manželia neuzatvorili dohodu, navrhovateľ sa odôvodnene návrhom podaným dňa 25.02.2008, v
zákonnej trojročnej lehote domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania.
Nespornými položkami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, na ktorých sa
účastníci v priebehu konania dohodli, ako aj na ich zostatkovej hodnote, sú : automatická práčka za
zostatkovú hodnotu vo výške 199,16 Eur, chladnička v zostatkovej hodnote 265,55 Eur, plynový sporák

Mora v zostatkovej hodnote 66,39 Eur, príslušenstvo sporáka, jeho napojenie a dva kusy plynových
fliaš v zostatkovej hodnote 66,39 Eur, dva kusy kobercov v spálni a obývačke v zostatkovej hodnote265,55 Eur, obývacia stena v zostatkovej hodnote 331,94 Eur, 3 kusy žalúzií na okná v zostatkovej
hodnote 66,39 Eur, dve sady pohárov a hrnce v zostatkovej hodnote 33,19 Eur, a napokon motor do
cinkulára v zostatkovej hodnote 16,56 Eur. Súd preto uvedené položky zaradil do masy bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov konania za nimi dohodnutú zostatkovú hodnotu. Súčasne z týchto vecí
prikázal do vlastníctva odporkyne automatickú práčku, chladničku, plynový sporák Mora, príslušenstvo
sporáka, jeho napojenie a dva kusy plynových fliaš, dva kusy kobercov v spálni a obývačke, obývaciu
stenu, 3 ks žalúzii na okná, dve sady pohárov a hrnce, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že tieto zostali v rodinnom dome číslo XX a do vlastníctva navrhovateľa prikázal motor do cinkulára,

ktorý si navrhovateľ pri jeho odchode z rodinného domu číslo XX vzal so sebou. Položkami, ktoré
účastníci zhodne z ich bezpodielového spoluvlastníctva vylúčili, a to dvoma sadami tanierových súprav
a dreveným lustrom sa okresný súd ďalej nezaoberal.
Spornou položkou z hnuteľných vecí zostal malotraktor, vo vzťahu ku ktorému odporkyňa tvrdila, že
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a navrhovateľ tvrdil, že tento si nadobudol z vecí patriacich
mu pred vznikom manželstva. Odporkyňu, ktorá navrhla malotraktor zahrnúť do masy bezpodielového

spoluvlastníctva s navrhovateľom, zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že táto hnuteľná vec
existujeapatrídobezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov.Odporkyňavšakokolnosť,žemalotraktor
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepreukázala, dôkazné bremeno v tomto smere
neuniesla, súd preto malotraktor do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nezahrnul.
Okresný súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nezaradil ani hranoly o objeme 3 m3,

nakoľko v konaní žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že tieto hranoly patria do masy bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov.
Ďalšou spornou položkou medzi účastníkmi konania boli i nimi vložené investície do rodinného domu
číslo súpisné XX. V tomto smere bolo dôkazné bremeno predovšetkým na navrhovateľovi preukázať
rozsah prác a investícií vložených do rodinného domu, keďže on túto položku do masy bezpodielového

spoluvlastníctva zahrnul. Navrhovateľ ako vloženú investíciu považoval aj ním vykonanú prácu na dome
číslo súpisné XX. Súdna prax však vo vzťahu k práci jedného z manželov vloženej do domu druhého
manžela vyslovila záver, že investíciou nie je práca jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu
druhého manžela, pretože manželstvo je spoločenstvom, v ktorom majú manželia povinnosť navzájom
si pomáhať a za takúto pomoc možno považovať aj prácu jedného manžela pri rekonštrukcii domu

druhého manžela, najmä keď ide o dom, v ktorom obaja aj s deťmi bývajú. Z uvedených dôvodov
okresný súd preto prácu vynaloženú navrhovateľom na rodinnom dome ako investície nepovažoval.
Navrhovateľ ako investíciu do rodinného domu číslo súpisné XX považoval aj investície do dreveného
schodiska, a to na zakúpenie drevených foršní v sume 150,00 Eur narezanie hranolov 10 x 10 cm s
dĺžkou 2,5 m, vymeranie a vybitie dier na odpočívadlá, vyhobľovanie foršní na presnú hrúbku a orezanie

na rovnakú šírku v sume 100,00 Eur, prácu stolárov na rezanie a na robenie čapov na schodisko
a na osadenie schodiska v sume 100,00 Eur, kúpu dosiek na podbitie schodiska v sume 50,00 Eur
a svoju robotu na tomto schodisku navrhovateľ ohodnotil sumou 183,88 Eur. Odporkyňa tvrdenia
navrhovateľa rozporovala. Uviedla, že drevo kupovala jej matka O. U.. Odporkyňa rozporovala aj
nákladynaspracovaniedreva.Navrhovateľa,akoužbolovyššieuvedené,zaťažovalodôkaznébremeno

preukázať vynaloženie uvedených investícií zo spoločných prostriedkov s odporkyňou do rodinného
domučíslosúpisnéXX,atakpreniesťtotosvojetvrdeniazrovinytvrdenídorovinydôkaznej.Navrhovateľ
súdu ku dňu jeho rozhodovania ním vyčíslené náklady na realizáciu schodiska a ich vynaloženie z
prostriedkov pochádzajúcich z masy bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou jednoznačným a
nespochybniteľným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý

by preukazoval ním vyčíslenú výšku investícií do schodiska v ním uplatnenej výške, ako aj dôkaz o
tom, že tieto investície boli hradené z prostriedkov pochádzajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva
s odporkyňou. Obdobne, pokiaľ navrhovateľ žiadal zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov s odporkyňou investície do odpadovej žumpy, a to z titulu kúpy štrku v sume 150,00 Eur,
kúpy cementu v sume 100,00 Eur, vykopanie žumpy v sume 163,88 Eur, zašalovanie a zabetónovanie

žumpy v sume 150,00 Eur, vykopanie a usadenie pripojenia, uloženie rúr a zasypanie rúr v sume 100,00
Eur, nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení. S poukazom na zhodné vyjadrenia účastníkov o tom, že
prostriedky z predaja teľaťa boli investované do žumpy, okresný súd vzal za nesporné, že do žumpy
bola investovaná suma po prepočte v sume 232,36 Eur. V prípade ďalších navrhovateľom žiadaných
investícií, ktoré mali patriť do masy bezpodielového spoluvlastníctva, a to sumy 200,00 Eur z titulu

vyčistenia a vynášania sutín a sena z prvého poschodia rodinného domu, ďalej sumy 2.455,51 Eur
z titulu kúpy vápna, cementu, piesku, dosiek na podbíjanie a zateplovacej vaty, vymurovanie štyroch
priečok, ohádzanie priečok, vyrovnanie podláh poterom bol okresný súd tiež toho názoru, že navrhovateľ
v celom rozsahu nepreukázal vynaloženie vyššie uvedených nákladov. Z uplatnených zaradil do masybezpodielového spoluvlastníctva len sumu 87,30 Eur, fakturovanú navrhovateľom za kúpu vápna, hydrát
a cementu a ďalej sumu 74,35 Eur podľa pokladničného dokladu zo dňa 02.09.2000 za úhradu cementu.
Pokiaľ navrhovateľ žiadal zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva investície do kúpeľne, a to

na kúpu cementu, štrku v hodnote 200,00 Eur, kúpu lepidla v hodnote 200,00 Eur, kúpu obkladu a dlažby
vhodnote1.059,70Eurajehoprácuvhodnote200,00Eur,ďalejinvestíciedoelektroinštalácievhodnote
769,65 Eur, vynaloženie týchto v celom rozsahu nepreukázal. Okresný súd preto pri vyporiadnaní
bezpodielového spoluvlastníctva na tieto tvrdenia navrhovateľa neprihliadal. Čiastočne však zaradil do
masy bezpodielového spoluvlastníctva investície do ústredného kúrenia, avšak nie v navrhovateľom

žiadnejsume331,94Eur,alelenvsume33,19Eur,ktorúodporkyňanerozporovala,atotitulomnákladov
na zakúpenie radiátorov. Ďalej sumu 33,73 Eur vynaloženú na zakúpenie materiálu na kúrenie a sumu
49,99 Eur, ktorá podľa zhodných tvrdení účastníkov bola vynaložená tiež na ústredné kúrenie. Do masy
bezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovsúdzaradiliinvestícievovýškepoprepočtenaplatnúmenu
13,11 Eur podľa fotokópie faktúry číslo 181/93 nachádzajúcej sa na rubovej strane čl. 10 súdneho spisu
a s tým spojenej fotokópie príjmového pokladničného dokladu nachádzajúceho sa na rubovej strane čl.9

súdneho spisu, sumu po prepočte na platnú menu 12,88 Eur v zmysle fotokópie faktúry číslo 228/95
(č. l. 10 súdneho spisu). Úhrady súm podľa pokladničných dokladov znejúcich na meno tohto času už
zomrelej O. U. súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nezahrnul, nakoľko nebolo
preukázané žiadnym spôsobom, že tieto náklady boli O. U. následne účastníkmi zaplatené, resp. že
tieto náklady hradili účastníci z ich spoločných prostriedkov.

Na základe uvedeného okresný súd preto do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z titulu
vložených investícií do rodinného domu číslo súpisné XX zaradil celkom sumu vo výške 578,74 Eur.
Investície do rodinného domu č. súp. XX spolu vo výške 578,74 Eur prikázal odporkyni ako podielovej
spoluvlastníčke tohto rodinného domu.
Navrhovateľ na preukázanie jeho tvrdení v súvislosti s investíciami do rodinného domu súpisné číslo

XX navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností.
Okresnýsúdtentonávrhnavrhovateľanavykonaniedokazovaniasúdnymznalcomzodboruoceňovanie
nehnuteľností zamietol. V nadväznosti na existujúcu dôkaznú situáciu, kedy nebolo zo strany
navrhovateľa nepochybným spôsobom preukázané, že práce na rodinnom dome súpisné číslo XX boli
financované z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva s odporkyňou, považoval súd

tento dôkaz za nehospodárny a nepreukazujúci základ uplatneného nároku, a to že rekonštrukčné
práce na rodinnom dome číslo súpisné XX boli financované zo spoločných prostriedkov navrhovateľa a
odporkyne. Týmto dôkazom by boli preukázané práce vykonané na dome číslo súpisné XX a ich rozsah,
nepreukazovalo by však to, čo bolo medzi účastníkmi sporné, a to financovanie týchto prác, teda kto
tieto práce financoval, či boli financované zo spoločných prostriedkov navrhovateľa a odporkyne alebo

z prostriedkov inej osoby.
Do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania okresný súd taktiež na základe zhodných
tvrdení účastníkov zaradil pôžičku voči S. T. (sestre odporkyne), a to vo výške, aká existovala ku dňu
zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, t. j. v sume 331,94 Eur. Ďalej tiež pôžičku
voči sestre navrhovateľa V. F. vo výške 331,94 Eur, tiež na základe zhodných tvrdení účastníkov.

Napokon i pôžičku voči matke navrhovateľa S. R. v sume 99,58 Eur a pôžičku voči bratovi navrhovateľa
A. R. vo výške 132,78 Eur. V posledných dvoch prípadoch, súd zaradil pôžičky do masy bezpodielového
spoluvlastníctva aj napriek tomu, že odporkyňa tieto položky rozporovala. V tomto smere okresný súd
poukázal na závery vyplývajúce z vykonaných dôkazov, predovšetkým výpovedí svedkov A. R. a S. R..
Majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov predstavuje spolu sumu 1.889,86 Eur

(hodnota hnuteľných vecí 1.311,12 Eur + investície v sume 578,74 Eur). Od tejto sumy súd odčítal
hodnotu finančného daru otca navrhovateľa vo výške po prepočte na platnú menu 464,71 Eur, vo
vzťahu ku ktorej sume otec navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.10.2009 uviedol, že túto sumu dal
obom účastníkom konania (rubová strana č. l. 75 spisu). Hodnota podielu každého z účastníkov na
tomto majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva po odčítaní daru predstavuje sumu

712,52 Eur. Pasíva účastníkov predstavujú spolu sumu 896,24 Eur. Podiel každého z účastníkov na
pasívach predstavuje sumu 448,12 Eur. Navrhovateľovi bol prikázaný majetok v hodnote 16,52 Eur a
pasíva v hodnote 564,30 Eur. Odporkyni bol prikázaný majetok v hodnote spolu 1873,30 Eur a pasíva
v hodnote 331,94 Eur. Odporkyňu, ktorej bol prikázaný majetok v rozsahu presahujúcom jej podiel na
tomto majetku a ktorá súčasne prevzala záväzky v nižšom rozsahu než je podiel na ňu pripadajúci, súd

zaviazal k povinnosti vyplatiť navrhovateľovi titulom vyrovnania podielov na majetku pochádzajúceho z
ich bezpodielového spoluvlastníctva celkom sumu 1.044,55 Eur. Túto sumu, ktorú súd uložil odporkyni
vyplatiť titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, súd vypočítal ako súčet sumy 695,96 Eur
(suma 695,96 Eur prestavuje rozdiel medzi výškou podielu pripadajúceho na navrhovateľa vo výške712,52 Eur a hodnotou majetku prikázaného navrhovateľovi vo výške 16,56 Eur) + suma 116,88 Eur
(suma116,88Eurpredstavujerozdielmedzivýškoupasívprikázanýchodporcovi564,30Eurapodielom,
ktorý na navrhovateľa na pasívach prináležal 448,12 Eur) + suma 232,36 Eur hodnota polovice daru

otca navrhovateľa, ktorá zostala v majetku odporkyne.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“). V danom prípade obaja účastníci žiadali bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať spôsobom
odlišným než rozhodol súd. Preto ani jeden z nich nebol v konaní v celom rozsahu úspešný. Z tohto
dôvodu súd žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Odporkyňu okresný súd v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položkou
číslo 6 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh
na začatie konania vo výške 66,00 Eur, nakoľko navrhovateľ je v konaní osobne od súdnych poplatkov
oslobodený a toto oslobodenie navrhovateľa trvá i ku dňu rozhodovania súdu, keďže naďalej je mu
poskytovaná právna pomoc Centrom právnej pomoci prostredníctvom ním ustanoveného advokáta a
v súlade s položkou 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov súd zaviazal odporkyňu aj k úhrade

súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vo výške 3% z
hodnoty majetku patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva, najmenej 66 €. Sadzba súdneho
poplatku v rozsahu 3% zo sumy 1.425,03 Eur predstavuje sumu 42,75 Eur. Preto súd odporkyňu zaviazal
k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie v minimálnej výške 66,00 Eur.
Samostatnýmvýrokomprvostupňovýsúduložilodporkynipovinnosťvyplatiťnavrhovateľasumou150,00

Eur titulom výplaty jeho výlučného majetku. V nadväznosti na uvedené uviedol, že za trvania manželstva
dostal navrhovateľ od svojho otca tehly, ktoré ako sa preukázalo neboli nové, a preto ich hodnotu určil
súd podľa vlastnej úvahy, pri aplikácií § 136 O.s.p. v celkovej sume 150,00 Eur pri 0,30 Eur za 1 ks tehly.
Pri počte 500 ks je hodnota spolu 150,00 Eur.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu vytýkal neúplne zistený skutkový stav veci, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, v nadväznosti na to nesprávne skutkové zistenia a tiež aj
nesprávne právne posúdenie veci. V bližších podrobnostiach odvolateľ v prvom rade uviedol, že okresný

súd nesprávne pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania
neprihliadol na investície do rodinného domu vynaložené navrhovateľom a spočívajúce v jeho práci
na predmetnom rodinnom dome a v nákladoch na použitý materiál (drevené schodiska, investícia do
odpadovej žumpy, do priečok na poschodí, náklady na kúpeľňu, elektroinštaláciu, ústredné kúrenie,
hospodársku budovu). Navrhovateľ vo svojom návrhu požadoval, aby na preukázanie jeho tvrdení

týkajúcich sa uvedených investícií bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru
oceňovania nehnuteľností, no súd tento návrh zamietol ako nehospodárny a nepreukazujúci základ
uplatňovaného nároku. Súd však musí v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov z úradnej
moci skúmať všetci veci patriace do BSM, preto mohol napr. vykonať ohliadku. Namiesto toho okresný
súd podľa vlastnej úvahy určil jednak hodnotu tehál, takisto vzal za preukázanú aj hodnotu malotraktora,

ktorý však v konečnom dôsledku nebol zahrnutý do bezpodielového spoluvlastníctva, tiež si neoveril ani
rozmery vybudovanej žumpy, ani skutočnú sumu na predané tehly, z ktorej boli financované niektoré
práce na dome. Obdobne súd postupoval aj pri ďalších investíciách, ktoré mali byť určite overené
znalcom, prostredníctvom navrhovateľom navrhovaného znaleckého dokazovania. S poukazom na
uvedené, odvolateľ vyslovil presvedčenie, že okresný súd rozhodol svojvoľne o odborných otázkach

týkajúcich sa ceny vecí patriacich do BSM a dostatočne nezistil všetky skutočností rozhodujúce pre
spravodlivé posúdenie veci. Pri svojom rozhodovaní okresný súd nezohľadnil ani doterajšiu judikatúru, v
zmysle ktorej, ak boli vynaložené hodnoty do cudzej nehnuteľnosti, čím došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia, ktoré je povinný účastník konania vydať, v takomto prípade pohľadávka bezdôvodného
obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred

rekonštrukciou a po nej (rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 5Obdo 1/2012 zo dňa 30.04.2012). Pri
určeníbezdôvodnéhoobohateniavprípade,žebolivynaloženéhodnotynacudziunehnuteľnosťsamusí
zohľadniť miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, účel jej využitia, cenová mapa, rovnako pri stanovení
jej hodnota pred rekonštrukciou, ako aj po nej, len takto zistený rozdiel potom vyjadruje skutočný
bezdôvodne nadobudnutý majetkový prospech (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 21/2007

zo dňa 26.02.2008). S poukazom na vyššie uvedené mal súd v konaní nariadiť znalecké dokazovanie
za účelom určenia sumy vložených investícií do rodinného domu súp. č. XX pred a po rekonštrukcií,
ako aj určenia hodnoty tehál v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. V tom, že prvostupňový súdnesprávne nezohľadnil navrhovateľom vložené investícií do rodinného domu, odvolateľ videl porušenie
práva na súdnu ochranu, a teda aj odňatie možnosti na konanie pred súdom.

Odporkyňa v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. V bližších podrobnostiach uviedla, že navrhované znalecké
dokazovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a bolo by maximálne neefektívne, pretože rozsah
údajnej investície do schodiska a do žumpy bol správne súdom zhodnotený len ako finančná investícia
aj to značne problematická, pretože navrhovateľ vo vzťahu k výške investícií neuniesol dôkazné

bremeno. Bolo by maximálne neefektívne, aby sa vykonalo znalecké dokazovanie na nepreukázané
investície, ktoré boli fakticky v hodnote 578,00 Eur a tieto investície neboli investíciami do dlhodobých
a zhodnotiteľných prvkov rodinného domu. Navrhovateľom vynaložené investície nemajú žiaden vplyv
na hodnotu domu tak, ako to vyplýva zo znaleckej praxe, týkajúcej sa výšky hodnoty nehnuteľnosti -
prvky dlhodobej životnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v zrušil a vec mu
podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku okresného súdu č. k. 12C/90/2004-59 zo dňa
20.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2005. Prvostupňový súd správne konštatoval,

že uvedeným dňom zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo toho času už bývalých manželov (§ 148
Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ si svoj návrh (zo dňa 21.02.2008) podal v zákonom stanovenej
trojročnej lehote. Boli preto splnené všetky zákonné predpoklady pre vyporiadanie bezpodielového
majetku manželov nadobudnutého za trvania manželstva (§ 149 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd konštatoval, ktoré položky sú medzi účastníkmi nesporné,
tie zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva a taktiež aj sporné, najmä navrhovateľom uvádzané
práce a investície do rodinného domu súpisné č. XX v k. ú. G.. V prípade sporných položiek okresný
súd v ich prevažnej väčšine konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal
jednak ich vynaloženie a taktiež aj to, že boli financované z prostriedkov patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. U časti sporných položiek, pri ktorých navrhovateľ preukázal ich vynaloženie,
ako aj financovanie prvostupňový súd vychádzal z dôkazov navrhovateľom predložených resp. z vlastnej
úvahy (§ 136 O.s.p.).

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo

nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpotrebyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
zmanželov,avecívydanýchvrámcipredpisovvreštitúciimajetkujednémuzmanželov,ktorýmalvydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely

oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, a na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti

(§ 150 Občianskeho zákonníka).

Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R
49/1993 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ
nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Pri nadobudnutí

vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa
takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM.
Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala,
ale i to, v akom stave vtedy bola napríklad z hľadiska jej kvality, veku, miery opotrebovania. Tentostav je rozhodný aj pre ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich už podľa
všeobecnezáväznýchcenovýchpredpisovčivývojacienvecí-cenámplatnýmvdobe,kedysavykonáva
vyporiadanie (R 42/1972).

Každý z manželov je oprávnení požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho (výlučného majetku)
vynaložil na spoločný majetok. Požiadavka vzájomného vyporiadania majetkových hodnôt bez
podielových spoluvlastníkov sa prejavuje v potrebe vzájomného vyporiadania hodnôt, ktoré sa vynaložili
z výlučného majetku jedného zo spoluvlastníkov na spoločný majetok a naopak. Znenie druhej

vety ust. § 150 Občianskeho zákonníka nasvedčuje, že zákon ukladá právo tomu zodpovedajúcu
povinnosť náhrady toho, čo bolo z individuálneho majetku vynaložené na spoločný majetok, ktorý je
predmetom vyporiadania. V tomto prípade zrejmé platí, že súd je povinný bez ďalšieho tieto skutočnosti
pri vyporiadaní zohľadniť. Pre určenie výšky investície je síce rozhodné to, čo ten-ktorý z manželov
vynaložil na spoločný majetok, avšak pri zohľadnení zníženia hodnoty vyporiadávanej veci pri zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Okamih pre určenie ceny veci pre účely vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva bude závislý od toho, aby rozhodnutie súdu zodpovedalo spravodlivému posúdeniu
veci pri zohľadnení okolnosti konkrétnej veci. Pre určenie ceny je rozhodná všeobecná cena,
pod ktorou rozumieme výslednú objektivizovanú hodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by
ten mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci

budú konať s patričnou informovanosť i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou.

Investíciami vynaloženými zo spoločného majetku na ostatný majetok jedného z manželov nie je práca
jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela (rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 22Cdo 1128/2005).

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva má každý z manželov nahradiť, čo zo spoločného sa
vynaložilo na jeho osobný majetok. Ide o náklad, ktorý bol vynaložený v dobe minulej a jeho výška ku dňu
zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je nijako modifikovaná.

Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v prípade investícií do jeho domu zo spoločného majetku
sú finančné prostriedky na tieto investície skutočne vynaložené. Ak ide o nadobudnutie veci, ktoré boli
zabudované do domu jedného z manželov, prípadne o náklady na prácu s tým spojené, sú určujúce
ceny týchto vecí a prác v čase, keď boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia -
spoločne - vynaložili spoločné prostriedky na osobný majetok jedného z nich a boli s týmto jeho použitím

uzrozumení a vedomí toho, že ich vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva bude pripadať do úvahy
len pri jeho vyporiadaní. Potom však vo výške skutočne vynaloženej, teda nie v cene zabudovaných
vecí a vynaloženej práce, ktoré by mali ku dňu zániku manželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu,
tzn. že ani v prípade vyššej ale ani nižšej cene. Práve princíp vypriadania je spočívajú v tom, že sa tak
vyporiadáva to, čo bolo manželmi v zhode na osobný majetok jedného z manželov vynaložené. Tiež

vylučuje, aby takéto vyporiadanie bolo nemorálne.

Podľa § 127 ods. 1,2 O.s.p ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.

Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej
inštitúcii.

Súd musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť

predmet konania. Tieto znalosti nemôžu nahradiť objektívne zistenie skutkového stavu mimo orgán,
ktorý o nich rozhoduje.

Základnou úlohou súdu je správne formulovanie otázok pre znalca. Súd je povinný položiť znalcovi len
skutkové otázky a vyvarovať sa otázok, ktoré sa vzťahujú na právne posúdenie predmetu znaleckého

posudku. Do pôsobnosti znalca nepatrí ani vykonávanie dôkazov, ale len súčinnosť s účastníkmi alebo
inými osobami, ktoré určí súd vo svojom uznesení.Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu celého prislúchajúceho
spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto vec ani správne právne neposúdil.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania odvolací súd

konštatuje, že medzi účastníkmi konania je sporný predovšetkým rozsah a cena navrhovateľom
vynaložených investícií do rodinného domu číslo súpisné XX nachádzajúcom sa v k. ú. G.. V tomto
smere prvostupňový súd doposiaľ nevykonal vo veci odborné posúdenie - navrhovateľom navrhované
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva za účelom určenia sumy vložených investícií do
rodinného domu súpisné číslo XX a taktiež aj určenia hodnoty tehál. Sumu, navrhovateľom vložených

a preukázaných investícií prvostupňový súd určil či už podľa predložených listinných dôkazov, o
ktorých nemal vážne a odôvodnené pochybnosti, resp. podľa svojej úvahy. Takýto postup v konaní
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov však odvolací súd nepovažoval za správny,
zodpovedajúci spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Okresný súd tým, že
nevykonal navrhované znalecké dokazovanie (hoci svoj postup v rozsudku odôvodnil podľa § 157

ods. 2 O.s.p.) nedostatočne zistil skutkový stav a preto aj vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom
konaní prvostupňový súd ustanoví znalca k cene navrhovateľom preukázaných investícii do rodinného
domu odporkyne, prípadne vykoná ďalšie účastníkmi navrhované dokazovanie a opätovne rozhodne.
Z odôvodnenia rozsudku súdu musí byť jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k záveru o výške sumy,
ktorú je jeden z účastníkov povinný zaplatiť druhému účastníkovi na vyporiadanie podielu. Preto výpočet

musí byť natoľko prehľadný, aby umožňoval posúdenie jeho správnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 30Cdo 483/2002).

S poukazom na závery vyplývajúce zo súdnej praxe za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku,
že okresný súd nesprávne pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov

konania neprihliadol aj na investície do rodinného domu odporkyne vynaloženú navrhovateľom a
spočívajúce v jeho práci , keďže takéto práce nemožno považovať za investície vynaložené zo
spoločného majetku na ostatný majetok jedného z manželov.

Odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu aj keď navrhovateľ výslovne namietal

nesprávnosť rozhodnutia len pri niektorých položkách, ktoré mali patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero
výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tomu-ktorému účastníkovi konania a o tom, či a
čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na
jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z bezpodielového

spoluvlastníctvaakonštituovaťichnovépráva.Akpotomúčastníkkonanianapadneodvolanímrozsudok
súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), odvolací súd
nie je v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z
výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 206
ods. 2 O.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na
výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 219 O.s.p.)
alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.) alebo zrušiť (§ 221 O.s.p.) tak, ako v danom prípade.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne o náhrade trov tak prvostupňového ako

aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.