Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/106/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410203959
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1410203959.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: P.. L.

Q., bytom P. XX, W., zastúpený: JUDr. Edita Szittayová, advokátka, so sídlom Úprkova 25, Bratislava,
proti odporkyni: U.. M. Q., bytom F. N. XX/A, W., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.3.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že nehnuteľnosť, rodinný dom zo súpisným číslom XXXX na parcele č. XXXX/X, zapísaný
na LV č. XXXX, k. ú. D., okres W. G., je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov P.. L.O., nar.
XX.X.XXXX a U.. M.O., rodenej J., nar. X.X.XXXX. Súčasne žiadal zaviazať odporkyňu na náhradu trov

konania.

Návrh odôvodnil tým, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na základe zápisu
stavby, rozhodnutím č. XXXX/XXXX zapísala navrhovateľa spolu s odporkyňou, ako bezpodielových
spoluvlastníkov rodinného domu zo súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, k. ú. D. podielom
1/1. Takto vyhotovila aj list vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. s uvedením Iné údaje: Parcela č. XXXX/X pod
stavbou je evidovaná na LV č. XXXX. Na pôvodnom liste vlastníctva XXXX je zapísané vlastníctvo
parcela č. XXXX/X o výmere 417 m2, ostatné plochy, parcela č. XXXX/X o výmere 200 m2, zastavané
plochy s uvedením Iné údaje: Stavba na parcele č. XXXX/X je evidovaná na LV č. XXXX. Navrhovateľ

ďalej uviedol, že tieto zápisy boli vykonané v súlade s platnými predpismi, keď právni predchodcovia
- rodičia odporkyne P.. F. J. a jeho manželka M., ich syn P.. F. J., I.. a jeho manželka F.. S. nadobudli
právo spoločného užívania parcely č. XXXX- ostatné plochy o výmere 617 m2, k. ú. D.. Následne aby si
obe rodiny zabezpečili bývanie, požiadali o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu,
ktoré im bolo vydané

9C/106/2010

dňa 23.9.1985. V roku XXXX boli na stavbe z časti vybudované základy domu. Vzhľadom na nedostatok
finančných prostriedkov P.. F. J. mladšieho, sa po uzavretí manželstva s odporkyňou spoločne s jej

rodičmi dohodli, že rodinný dom vybudujú pre vlastnú potrebu ich rodiny a na vlastné náklady. Nakoľko
právom osobného užívania pozemku bez stavby na ňom nebolo možné v tom čase previesť a nebolo
možnéstavaťnacudzompozemku,dohodlisasrodičmiodporkyne,žesinahrubústavbuvezmúpôžičku
v sume 200 000 Kčs. Dňa 16.3.1987 s odporkyňou uzavreli so Slovenskou štátnou sporiteľnou zmluvu opôžičke na sumu 250 000,- Kčs s možnosťou jej čerpania do 1.10.1988. Pôžička bola poskytnutá na účel
- stavba rodinného domu. Hrubú stavbu rodinného domu zabezpečovalo Bratislavské stavebné družstvo
na základe objednávky na výstavbu hrubej stavby na pozemku, ktorá bola dodávateľom potvrdená

s cenou dodávky 251.143,- Kčs. Hrubá stavba bola celá financovaná z predmetnej pôžičky, čo bolo
aj listom oznámené dodávateľovi s doložením dokladov. Dôkazom toho, že to mala byť stavba ich
rodinného domu s odporkyňou, je i skutočnosť, že rokovaním, preberaním a podpisovaním súpisu
vykonaných prác poverili jeho otca T.. G.. U.O.. Všetky faktúry boli síce vystavené na stavebníka -
rodičovodporkyne,uhrádzanévšakbolispôžičkovéhoúčtuvedenéhonajehomeno.Predmetnúpôžičku

po dobu manželstva s odporkyňou splácali spoločne. Následne začal pracovať ako lekár v zahraničí,
odkiaľ mal zabezpečený veľmi slušný príjem v devízach. V tom období mal vedený dolárový účet v
Živnostenskej banke v Čechách. Navrhovateľka v tom čase a ani po jeho návrate z D. nikde nepracovala.
V čase jeho pôsobenia v zahraničí sa v stavbe dva roky nepokračovalo. Začiatkom roku 1994 sa rozhodli
vstavbedomupokračovaťapretospolusodporkyňouiniciovalizosúladenieskutkovéhostavusostavom
právnym. Dňa 31.1.1994 s odporkyňou uzavreli kúpnu zmluvu medzi jej bratom a jeho manželkou ako

predávajúcimi, a nimi ako kupujúcimi o prevode polovice rozostavanej stavby rodinného domu spolu
so spoluvlastníckym podielom v jednej polovici k parcele č. XXXX, k. ú. D., za kúpnu cenu 1,- Sk.
Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu povolila vklad tejto zmluvy pod č. V-XXX/XX. Následne
dňa 6.2.1994 rodičia odporkyne darovali darovacou zmluvou svojej dcére polovicu rozostavanej stavby
rodinného domu so spoluvlastníckym podielom jedna polovica parcely č. XXXX, k. ú. D.. Správa katastra

pre hl. mesto SR povolila vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy pod č. V-XXX/XX. Stavba v tom
čase ešte nebola dokončená a vyžadovala ďalšie finančné prostriedky. Nakoľko rozostavané stavby bez
súpisného čísla v tom čase nebolo možné zaviesť do evidencie nehnuteľností, Správa katastra pre hl.
mesto SR na základe vkladov - V397/94, V-398/94 vyhotovila list vlastníctva č. 1353, k. ú. Lamač tak, že
v ňom rozostavaný rodinný dom nebol zapísaný ako parcela č. 1390 o výmere 617 m2, ostatné plochy vo

vlastníctve navrhovateľa a odporkyne v podiele 1 a odporkyne v podiele 1. Keďže financovanie výstavby
rodinného domu zabezpečovali od počiatku spolu s odporkyňou sami, nepochyboval o tom, že stavba
rodinného domu je ich spoločným majetkom. Koncom roku 1994 si požičal od brata za účelom dostavby
rodinného domu sumu 60 000 ATS a následne v júli 1994 sumu 20 000 ATS. V auguste v roku 1994
spolu s odporkyňou uzavreli so Slovenskou sporiteľnou úverovú zmluvu so záložným právom na sumu

vo výške 150.000,- Sk na dostavbu rodinného domu. Túto pôžičku splácal zo svojho príjmu na základe
dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s jeho vtedajším zamestnávateľom. Odporkyňa nepracovala.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 28.9.1994 vydal Obvodný úrad životného prostredia Bratislava IV
rozhodnutie, ktorým bol predĺžený termín ukončenia stavby rodinného domu na pozemku parcela č.
XXXX, k. ú. D. a povolená zmena stavebníka na P.. L.O. s manželkou U.. M.O.. Dňa 14.5.2002 bola

vydaná starostom Mestskej časti Bratislava D. listina o určení súpisného a orientačného čísla. uviedol,
že stavebné ako aj

9C/106/2010

kolaudačné rozhodnutie uvádza stavebníkov P.. L.O. a U.. M.O. ako bezpodielových spoluvlastníkov.
Na základe takto predložených listín bol dňa 10.9.2003 vyhotovený list vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. s

tým, že stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. XXXX/X je vo vlastníctve P.. L.O.
a U.. M.O. v podiele 1/1. Dňa 1.10.2003 sa odporkyňa obrátila na Správu katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu s návrhom n a opravu chýb v katastrálnom operáte v jej prospech. Správa katastra pre hl.
mesto SR Bratislavu IV dňa 22.5.2006 rozhodla tak, že návrhu nevyhovela a o odvolaní odporkyne
rozhodla tak, že jej odvolanie zamietla. Takýto právny názor však nevyslovila Okresná prokuratúra

Bratislava IV, ktorá konala na základe podnetu odporkyne a zo strany prokuratúry bol podnet vybavený
bez prokurátorského opatrenia. Okresná prokuratúra Bratislava IV nezistila žiadne porušenie zákona a
napriek tomu Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dňa 20.11.2006 obe tieto rozhodnutia zrušil a vec
vrátil na nové konanie s tým právnym záverom, že podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania

manželstva, s výnimkou vecí, získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného s manželov a vydaných v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému s manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva
alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Úrad vyslovil právny
názor, že Správa katastra porušila zákon, keď záznamom zapísala celý rozostavaný rodinný dom do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vzniklo už na základedarovacej zmluvy, ktorá preukazuje niečo iné. Napokon navrhovateľ uviedol, že má za to, že práve
Úrad geodézie, kartografie a katastra svojim vyššie uvedeným rozhodnutím porušil zákon z dôvodu, že
podľa judikátu R 42/1972, ak ide o postavenie nového rodinného domčeka, ktorého stavebníkmi boli

manželia a stavba bola dokončená za trvania manželstva, potom do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patrí nehnuteľnosť v celej hodnote ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Manželov
bez ohľadu na účasť iných osôb pri výstavbe. Podľa tohto judikátu, ak manželia nadobudli rodinný
domček, chatu, garáž, prípadne inú nehnuteľnosť za trvania manželstva a na zaplatenie použili čo i len z
časti spoločné peniaze, treba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť celú nehnuteľnosť,

nie iba jej ideálnu časť zodpovedajúcu hodnotou sume použitých spoločných peňazí.

Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, pretože rozhodnutie katastrálneho úradu a teda aj
zápis v príslušnom katastri nehnuteľností považuje za vecne a právne správny. Navrhovateľ nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali iný vlastnícky vzťah.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovací návrh, súd skúmal procesnú podmienku žalovateľnosti, teda,
či navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existencia
naliehavého právneho záujmu u všetkých určovacích žalôb je základnou procesnou podmienkou ich
úspechu. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo
navrhovateľa, alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Tento právny záujem musí existovať aj

v čase, kedy súd rozhoduje rozsudkom vo veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Žaloba o určenie v zmysle § 80
písm. c/

9C/106/2010

O.s.p. spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto

predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo
práva. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovaťiné(ďalšie)súdnekonanie.Určovacínávrhjespravidlaprípustnýprispornostipráv(právnych

vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže

privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny
záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu

medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

V posudzovanej veci právna zástupkyňa navrhovateľa odôvodňovala naliehavý právny záujem
navrhovateľa na ňom požadovanom určení, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

(§ 80 písm. c/ O.s.p.) tým, že jedine súd je oprávnený posúdiť a rozhodnúť, či financovanie stavby zo
spoločnýchfinančnýchprostriedkovúčastníkovkonaniazatrvaniaichmanželstvapreduzavretímkúpnej
i darovacej zmluvy malo dopad na vlastnícke právo účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa názoru súdu navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určenie
požadované navrhovateľom odstráni spornosť v tvrdeniach účastníkov konania, keď na jednej strane

navrhovateľ neuznáva darovaciu zmluvu, na základe ktorej rodičia odporkyne darovali odporkyni 1
domu s pozemkom, keď podľa názoru navrhovateľa jej bolo darované to, čo nadobudli za trvaniamanželstva spoločne a zo spoločných finančných prostriedkov a na strane druhej odporkyňa tvrdí, že
rozhodnutie katastrálneho úradu a teda aj zápis príslušnom katastri nehnuteľností považuje za vecne
a právne správny. Nehnuteľnosť, ktorú jej darovali rodičia nemôže patriť a nepatrí do bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov konania.

Za tejto situácie je podľa názoru súdu žiadúce, aby sa rozhodlo o tom, či predmet sporu patrí, alebo
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Navrhovateľ má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keď požadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom sa
odstráni pretrvávajúca neistota daného právneho vzťahu. Vyhovujúcim rozhodnutím by sa v katastri

vyznačila zmena vlastníckeho vzťahu k predmetu sporu, čo by v danom prípade znamenalo, že
účastníci by boli bezpodieloví spoluvlastníci predmetného rodinného domu. Zamietavým rozhodnutím
sa takisto s konečnou platnosťou vyrieši, či predmet sporu patrí, alebo nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania. V čase podania predmetného návrhu nebol podaný návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý bol podaný až dňa 29.12.2010 a tunajší
súd uznesením zo dňa 6.2.2012 č.k. 25C 434/2010- 39 konanie o vyporiadanie BSM prerušil do

právoplatného skončenia tohto sporu.

9C/106/2010

Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. 1353, zmluvou o pôžičke zo dňa
16.3.1987, zmluvou zo dňa 23.11.1987, kúpnou zmluvou zo dňa 31.1.1994, darovacou zmluvou zo dňa
6.2.1994,výpisomzlistuvlastníctvač.2818,kolaudačnýmrozhodnutímzodňa12.12.1995,rozhodnutím

Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 20.11.2006 č. : D. potvrdenie Ministerstva vnútra
SR zo dňa 11.5.1998, darovacou zmluvou zo dňa 5.2.1987, potvrdením Fakultnej nemocnice W. zo
dňa 1.8.2005, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.8.1994, kvitanciou zo dňa 8.10.1996, znaleckým
posudkom č. 5/1994 Ing. Štefana Holínka zo dňa 15.2.1994, čestným prehlásením účastníkov zo dňa
1.3.1994, potvrdením objednávky zo dňa 4.2.1987, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia

Bratislava IV zo dňa 28.9.1994, listinou starostu MČ BA D. zo dňa 14.5.2002, zmluvou o dodávke
stavebných prác zo dňa 7.10.1986, faktúrou č. XXX/XX, zmluvou o pristúpení k dlhu zo dňa 19.11.1990,
výpismi z účtu navrhovateľa, stavebným povolením OBNV Bratislava IV zo dňa 23.9.1985, rozhodnutím
bývalého OBNV Bratislava IV zo dňa 17.3.1987, rozhodnutím bývalého OBNV Bratislava IV zo dňa
7.9.1988, rozhodnutím bývalého OBNV Bratislava IV zo dňa 6.12.1990, rozhodnutím Obvodného úradu

životného prostredia Bratislava IV zo dňa 19.5.1993, oznámením Bratislavského stavebného družstva
zo dňa 26.8.1988, zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 30.8.1993, listom vlastníctva č. 2818, spisom
katastrálneho úradu č. X 175/03, dohodou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 17.6.2014,
dohodou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 24.6.2014, ako aj ostatným obsahom spisu,
vypočul účastníkov, svedkov M. J., P.. F. J., P.O., G.. X.O., B. O., H. O., G.. U. C., G.. T. U., a po poučení

podľa § 120 ods. 4 O. s. p. zistil tento skutkový stav:

Dňa 23.9.1985 Obvodný národný výbor Bratislava IV pod č. XXXX/XX/ZX prerokoval žiadosť P.. F.
J. a manželky M. a P.. F. J. a manželky S. o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu . Po jej
preskúmaní rozhodol tak, že stavbu rodinného domčeka na parc. č. XXXX kat. územie D. povolil. Dňa
7.10.1986 rodičia odporkyne P.. F. J. s manželkou a brat odporkyne P.. F. J. s manželkou uzavreli s

družstvom T., stavebné výrobné družstvo, Trnava, Priemyselná ul. 5 zmluvu o dodávke stavebných
prác - výkopové práce a vybudovanie základových konštrukcií predmetného rodinného domu. Dňa
13.12.1986 uzavreli účastníci konania manželstvo. Objednávkou zo dňa 4.2.1987 rodičia odporkyne
objednali dodávku hrubej stavby rodinného domu na stávajúcich základoch v členení vodorovná
izolácia, zvislá izolácia, obvodové murivo, priečky, strop keramický bez cementového poteru a osadenie

dverových oceľových zárubní bez drevených krídel. Dňa 16.3.1987 uzavreli účastníci konania so
Slovenskou štátnou sporiteľňou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sporiteľňa poskytla účastníkom
konania peňažnú pôžičku v sume 250.000,-Kčs na stavbu rodinného domu. Ručiteľmi záväzku boli
rodičia odporkyne. Počas trvania manželstva kúpnou zmluvou zo dňa 31.1.1994 súd brat odporkyne P..
F. J., I.. s manželkou F.. S. J. previedli na účastníkov konania P.. L.O. a U.. M.O. 1 parcely č. XXXX s 1

rozostavaného domu. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXX/XXXX dňa 17.2.1994.Darovacou zmluvou zo dňa 6.2.1994 rodičia odporkyne P.. F. J. a manželkou M. darovali svojej dcére U..
M.O. 1 parcely č. XXXX s 1 rozostavaného domu. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že odporkyňa je
vlastníčkou parc. č. 1XXX/X, ostatné plochy o výmere 417 m2 a zastavané plochy a nádvoria vo výmere

200 m2 - rodinný dom súp. č. XXXX v podiele 1. Nadobúdacím titulom je

9C/106/2010

darovacia zmluva V 3XX/XX zo dňa 17.2.1994. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.1.2008 č.k.
12C/64/2006-88, právoplatným dňa 27.2.2008 bolo ich manželstvo rozvedené.

Navrhovateľ vypovedal, že predmetný dom s odporkyňou stavali pre nich a ich deti. V roku 1987 na
stavbu domu čerpali pôžičku v sume 250.000,-Kčs, čo v tom čase bola veľká suma peňazí a okrem toho

sa dom financoval aj z iných zdrojov. V tom čase bol expert pre gynekológiu a mal veľmi slušný príjem.
Ďalšiu pôžičku čerpali v sume 150.000,-Sk a ďalšie peniaze im poskytol jeho brat. Poukazoval na judikát
R 42/1972 v tom, že pokiaľ je dom financovaný zo spoločných finančných prostriedkov, patrí do BSM.
Darovaciu zmluvu vnímal tak, že rodičia odporkyne jej darovali 1 pozemku. Na stavbu domu sa čerpali
obrovské finančné prostriedky, dom musí patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala predovšetkým na tú skutočnosť, že napriek tomu, že
v katastri je zápis vlastníckeho práva taký, aký je, predmetná stavba má patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, keď navrhovateľ roky platil stavbu celého domu, do predmetnej stavby
investoval veľmi slušné peniaze. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovala tým,
že jedine súd je kompetentný posúdiť a rozhodnúť, či financovanie stavby z prostriedkov BSM počas

manželstva s odporkyňou pred uzavretím kúpnej i darovacej zmluvy, aký to malo dopad na vlastnícke
právoúčastníkovkpredmetnejnehnuteľnosti.Rodičiaodporkynevroku1987postavililenzákladydomu.
Stavbu domu financoval len navrhovateľ. Navrhovateľ neuznáva darovaciu zmluvu zo dňa 6.2.1994, keď
rodičia odporkyne odporkyni darovali fakticky to, čo navrhovateľ postavil. Aj brat odporkyne účastníkom
previedol rozostavaný dom za 1,-Kčs, logicky by tomu tak nebolo, keby dom nebol staval navrhovateľ.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že návrh žiada ako nedôvodný zamietnuť. Je toho názoru, že zápis v
katastri nehnuteľnosti je správny, platný a nevidí dôvod na ňom nič meniť. Nemôže súhlasiť s tvrdeniami
navrhovateľa, že on investoval do domu, on čerpal pôžičku a podobne. Uviedla, že dom bol dokončený v
roku1994,iona doroku1998takistoslušnezarábala.Domstavali jejrodičiasbratomajehomanželkou.
Keď boli v Lýbii, aj pôžičku zo Slovenskej sporiteľni splácali jej rodičia. Brat s manželkou im nechceli

dom, teda jeho 1 predať, chceli im ju darovať, navrhovateľ s tým však nesúhlasil, preto im bol formálne
darovanýza1,-Sk.Druhúpolovicudomujejrodičiadarovali.Táto1nemôžepatriťdoBSM.Pôžičkasuma
250.000,-Kčs bola poskytnutá na stavbu predmetného domu. Uviedla, že zvislé i vodorovné konštrukcie
pre stavbu domu boli urobené ešte pred uzavretím ich manželstva, ktoré uzavreli v roku 13.12.1986.
Základy domu boli hotové 10.11.1986. Za požičanú sumu 150.000,-Sk sa kúpili kotle do domu.

Na pojednávaní právna zástupkyňa odporkyne žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď sám
navrhovateľ uvádza, že odporkyňa nadobudla 1 sporných nehnuteľností titulom darovania od svojich
rodičov a veci získané darom do BSM nepatria.

Svedkyňa M. J., matka odporkyne vypovedala, že 1 domu nemôže patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne , pretože druhú polovicu odporkyni - dcére s manželom

darovali. Hoci im syn F. na stavbu domu finančne prispieval, v zásade dom s manželom stavali sami.
V roku 1994, keď sa syn F. s manželkou rozhodli svoju polovicu domu účastníkom predať, dom už bol
kompletne hotový. Bola tam základná omietka, strecha, dvere, okná, všade betónové schody,

9C/106/2010zdravotechnika, ríny, rozvody plynu, elektriky, vane, umývadlá, batérie, obklady, obkladové drevá,
všetko.Potom,akosynF.smanželkousarozhodlipreviesťpolovicudomunaúčastníkov,smanželomsa
rozhodli odporkyni - dcére darovať druhú polovicu domu, aby tam žili a boli šťastní a spokojní. Takýmto

spôsobom odporkyňa - dcéra s manželom získali fakticky celý dom, za ktorý im ani synovi F. s manželkou
nedali ani korunu. Potom, ako bol odporkyni z katastra doručený list vlastníctva, psychicky sa zrútila.
Navrhovateľ si nemôže predsa prisvojiť to, čo ich dcére darovali. Pôžičku v sume 250.000,-Kčs, ktorú
účastníci konania čerpali od Slovenskej sporiteľne a na ktorej s manželom participovali len ako ručitelia,
do februára 1994 s manželom splácali sami. Navrhovateľ s odporkyňou na výstavbe predmetného domu

do roku 1994 neparticipovali finančne ani inak ničím. Do roku 1994 do domu nedal ani korunu. Keď bol
navrhovateľ s odporkyňou v D. v roku 1988-89 sa na stavbe postavilo najviac.

Svedok P.. F. J., otec odporkyne vypovedal, že predmetný dom začali stavať spolu s manželkou. Syn
F. prejavil vôľu odísť z Bratislavy, dcéra M. Prejavila o predmetný dom záujem, dom sa hore, dole
prevádzal. Napokon sa s manželkou rozhodli, že 1 domu dcére darujú. Syn F. s manželkou účastníkom
1 domu predali za symbolickú 1,-Sk. Uviedol, že hoci pôžička na dom bola poskytnutá navrhovateľovi a

odporkyni, splácali ju s manželkou len oni sami a to až do roku 1994. Za to, aby sa navrhovateľ vzdal
svojho podielu na predmetnom dome, aby tento dom vlastnila len ich dcéra, mu s manželkou ponúkli
chatu v hodnote 3 milióny korún. Navrhovateľ ich ponuku odmietol. Do predmetného domu s manželkou
vrazili cca 2 milióny korún.

Svedkyňa P.O., matka navrhovateľa vypovedala, že vie o pôžičke, ktorú s odporkyňou čerpali, nevie,

akú konkrétnu sumu. Predmetný dom sa začal stavať potom, ako sa navrhovateľ - syn vrátil z D.. Má
vedomosť o tom, že keď sa brat odporkyne rozhodol časť domu účastníkom predať, navrhovateľ mu dal
cca 500.000,-Kčs, hoci v zmluve bolo uvedené, že sa predáva za symbolickú 1,-Sk, to nebola pravda.
V roku 1986 vie, že boli urobené len výkopové práce. Na stavbu domu dávali synovi peniaze. Ako lekár
tiež slušne zarobil v D.. Mal tiež dedičstvo z O.. Ešte aj 5.000 šilingov, ktoré jej druhý syn daroval dcére

účastníkov a boli uložené na vkladnej knižke, táto sa musela odovzdať odporkyni a peniaze sa použili
na stavbu domu. Aj jej tretí syn, ktorý v tom čase nemal rodinu, požičal navrhovateľovi- bratovi peniaze
na stavbu domu.

Svedok G.. X.O., brat navrhovateľa vypovedal, že dom, ktorý je predmetom sporu stavali navrhovateľ a
odporkyňa ako pár. Niekedy v roku 1991 až 1994 navrhovateľ požiadal o požičanie peňazí na stavbu

predmetného domu. Požičal mu raz 50.000 šilingov, potom viackrát menšie sumy. Má vedomosť o tom,
že bratovi odporkyne za prevod domu navrhovateľ zaplatil cca 400.000,-Sk, celá rodina sa na to skladali.

Svedkyňa B. O. vo výpovedi uviedla, že je susedou vlastníkov domu, ktorý je predmetom tohto konania.
Uviedla, že v D. býva a žije odjakživa. Z jej uhla pohľadu predmetný dom stavala mama odporkyne.
V roku 1994 bol dom už dávno hotový. Vie, že na stavbe platila mama odporkyne, i ona jej požičala

peniaze.

9C/106/2010

Svedok H. O., bratranec otca odporkyne vypovedal, že na stavbe z titulu rodinného vzťahu pomáhal. Na
stavbe pracoval brigádnicky 2 roky od roku 1987 do roku 1999. Dom bol podľa neho hotový už v roku
1989. Má vedomosť o tom, že rodičia odporkyne predali záhradu v F., aby mohli financovať predmetnú

stavbu.

Svedok G.. U. C. vypovedal, že je susedom odporkyne, býva na tej istej ulici. Na predmetnej stavbe
vykonával v roku 1988- 1989 stavebný dozor. V roku 1989 bola urobená hrubá stavba, dom bol
zastrešený. Až v roku 1995 sa do domu nasťahoval navrhovateľ s rodinou. Ako investora na predmetnejstavbe vnímal matku odporkyne, ktorá stavbu dirigovala, vyplácala dodávateľov. Do konca roku 1995
navrhovateľa na stavbe nevidel. Má za to, že predmetný dom stavali rodičia odporkyne.

Svedkyňa G.. T. U. vypovedala, že je sesternicou odporkyne. Navrhovateľa videla možno 2x v živote.

Predtým, ako sa rodičia odporkyne rozhodli stavať dom, oslovili ju, ako stavebnú inžinierku, aby im
vypracovala projekt. Keď sa pripravovali projekty, navrhovateľ obrazne povedané, nebol na scéne. Dom
sa v rokoch 1989 - 1994 dokončoval. Len z vyjadrenia rodičov odporkyne v tom čase vie, že oni stavbu
domufinancovaliajhofinančnedokončovali.Ajlogicky,mladíľudiaposkončenívysokejškolyasinemajú
taký objem finančných prostriedkov, aby financovali stavbu domu.

Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že na uvedenom liste vlastníctva sú navrhovateľ a odporkyňa

vedení ako podieloví spoluvlastníci predmetnej stavby, každý v podiele 1.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.3.1987 súd zistil, že účastníci konania P.. L.O. s manželkou M.O. a
rodičia odporkyne P.. F. J. s manželkou M. uzavreli so Slovenskou štátnou sporiteľňou, OZ Bratislava
zmluvu o pôžičke a obmedzení prevodu nehnuteľností na základe ktorej im bola poskytnutá peňažná
pôžička suma 250.000,-Sk na účel stavbu rodinného domu.

Zo zmluvy zo dňa 23.11.1987 súd zistil, že navrhovateľ bol vyslaný na výkon práce všeobecného lekára
do D..

Z kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.1994 súd zistil, že brat odporkyne P.. F. J., I. a jeho manželka F.. S. J.
previedli na účastníkov konania P.. L.O. a U.. M.O. 1 parcely č. XXXX s 1 rozostavaného domu. Vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXX/XXXX dňa 17.2.1994.

Z darovacej zmluvy zo dňa 6.2.1994 súd zistil, že rodičia odporkyne P.. F. J. a manželkou M. darovali
svojej dcére U.. M.O. 1 parcely č. XXXX s 1 rozostavaného domu.

Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že na uvedenom liste sú navrhovateľ a odporkyňa vedení ako
bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X..

Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV zo dňa 12.12.1995

súd zistil, že úrad povolil užívanie stavby rodinného domu parc. č. XXXX/X k. ú D. s prípojkami (elektro,
plyn, voda, kanalizácia), na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. D.,

9C/106/2010

na ulici F. N., v obvode Bratislava IV, žiadateľom ( a zároveň vlastníkom) P.. L.O. a manž. M.O., bytom
Bratislava, P. XX, podľa projektovej dokumentácie skutkového stavu, otvorenej v kolaudačnom konaní.

Z rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2006 číslo D.
súd zistil, že úrad zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo XX/XX Na zo dňa 25.8.2006
a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava IV č. R.opr. zo
dňa 22.5.2006 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V závere odôvodnenia okrem iného vyslovila
záver, správny orgán mal zapísať podiely k stavbe - rodinný dom súpisné číslo XXXX na pozemku

parcelné číslo XXXX/X,. katastrálne územie D., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX nasledovne:
manželia P.. L.O., U.. M.O. rod. J. v 1 a JUDr. M.O. rod. J. v 1.

Z rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 1.3.2007 č. X-. súd zistil, že
správa katastra opravila údaj v katastri nehnuteľností tak, že zapíše stavbu - rodinný dom súpisné
číslo XXXX, ul. F. N. XX/A, postavená na parcele č. XXXX/X tak, že vlastníkmi sú: Q. L. P.. a M.O. r.J., U.. spoluvlastnícky podiel 1 a Q. M. rod. J., U.. spoluvlastnícky podiel . List vlastníctva č. XXXX,
k.ú. D. sa zruší v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správa katastra okrem iného uvádza, že
správa katastra nekonala v súlade so zákonom, keďže záznamom zapísala celý rozostavaný rodinný

dom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov napriek tomu, že veci získané darom nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vzniklo už na základe
darovacej zmluvy. Správa katastra teda nesprávne postupovala, keď zamietla návrh na opravu chyby
v katastrálnom operáte, nakoľko šetrením sa preukázala existencia predmetnej darovacej zmluvy, v
zmysle ktorej právo vzniklo. Správa katastra mala teda zapísať podiely k stavbe - rodinný dom súpisné

číslo XXXX na pozemku parcele č. XXXX/X, k.ú. D., zapísaný na LV č. XXXX nasledovne: manželia
P.. L.O. a U.. M.O. rod. J. v 1 a U.. M.O. rod. J. v 1.

Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.3.1994 súd zistil, že navrhovateľovi bola zrážaná zo mzdy
mesačne suma 3.600,-Sk titulom splácania úveru čerpaného v Slovenskej sporiteľni, Mestskej pobočke
v Bratislave vo výške 150.000,-Sk.

Z potvrdenia Fakultnej nemocnice v Bratislave zo dňa 1.8.2005 súd zistil, že navrhovateľovi od 1.9.1994

do 31.7.1996 bola z platu zrážaná suma po 3.600,-Sk mesačne.

Z kvitancie zo dňa 8.10.1996 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, Mestská pobočka v Bratislave
potvrdzuje, že P.. L.O. a M. splatili dňa 5.9.1996 pôžičku sumu 150.000,-Sk zabezpečenú obmedzením
prevodu nehnuteľnosti parc. č. XXXX k.ú. D., LV XXXX. Toto obmedzenie v dôsledku zániku
zabezpečenej pohľadávky zaplatením zaniklo.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. Štefana Horínka zo dňa 15.2.1994 súd zistil, že znalec rozostavaný
rodinný dom, vonkajšie úpravy a pozemok nachádzajúci sa v k.ú. D., zapísaný na LV č. XXXX, parc.
XXXX o výmere 617 m2 ocenil ku dňu 15.2.1994 na sumu 1.934.087,-Sk.

9C/106/2010

Z potvrdenia objednávky Bratislavského stavebného družstva, Galvaniho 10, Bratislava súd zistil, že

družstvo potvrdzuje prijatie objednávky P.. F. J. s manželkou na dodávku hrubej stavby rodinného domu
na stavajúcich základoch. Dodávky prác- vodorovná izolácia, zvislá izolácia, stav, základov, murivo,
priečky,stropkeramickýbezcementovéhopoteru,osadeniedverovýchoceľ.zárubníbezdvernýchkrídel
s termínom dodávky 1.5.1987-1.5.1989 za cenu 251.143,04,-Kčs.

Z rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Bratislava IV zo dňa 28.9.1994 súd zistil, že bol

predĺžený termín ukončenia stavby do 30.9.1995 a bola povolená zmena stavebníka žiadateľom P..
L.O. a manž. M.O..

Dňa 14.5.2002 bola starosta MČ Bratislava - D. vydal listinu č. 1XXX/XXXX o určení súpisného čísla a
orientačného čísla pre predmetnú stavbu.

Zo zmluvy o dodávke stavebných prác zo dňa 7.10.1986 uzavretej medzi P.. F. J. s manželkou a P.. F. J.

ml. a manželkou a dodávateľom T., stavebným výrobným družstvom, F. 5, S. súd zistil, že odberatelia si
objednali vybudovanie elektrickej prípojky, výkopov a vybudovanie základových konštrukcií s termínom
zahájenia stavebných prác 10/86 a ich ukončenia 12/86.

Na návrh účastníkov uznesením zo dňa 12.11.2013 súd predmetné konanie prerušil.

Vzhľadom k tomu, že k mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, súd uznesením zo dňa 12.8.2014 v

konaní pokračoval.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa§143Občianskehozákonníkavzneníplatnomdo31.12.1991(sostavbounehnuteľnostisazačalo
v roku 1985-1986) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
osobného vlastníctva a čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných darom, ako aj vecí, ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania
len jedného z manželov.

Podľa § 146 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.

9C/106/2010

S poukazom na uvedené, ak nedošlo k dohode uzavretej podľa § 143a, do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva (okrem vecí, ktoré podľa §

125 ods. 2 môžu byť, na základe osobitného zákona, iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických
osôb), s výnimkou a) vecí získaných dedičstvom, b) vecí získaných darovaním, c) vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania iba jedného z manželov a d) (podľa novely
Občianskeho zákonníka) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúciii majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako

právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Výlučným vlastníkom darovanej veci je ten z manželov,
ktorý bol obdarovaný.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že
návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa názoru súdu predmetný rodinný dom súp. č. XXXX
nachádzajúci sa v k.ú. D. v celosti nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania,

bývalých manželov.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Odbor výstavby a územného plánovania Bratislava
IV prerokoval žiadosť P.. F. J. a manželky M. a P.. F. J. a manželky S., bytom Bratislava, L. 4, zo
dňa 11.9.1985 o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu s dotknutými orgánmi štátnej správy
a so známymi účastníkmi konania a po jej preskúmaní stavebný úrad rozhodol tak, že dňa 23.9.1985

pod číslom XXXX/Z1 vydal stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu rodinného domčeka na parcele
č. XXXX, katastrálne územie D.. Stavba mala byť dokončená odo dňa právoplatnosti stavebného
rozhodnutia do 3 rokov, t.j. do 10/1998. V odôvodnení okrem iného uviedol, že stavebník preukázal, že
je na stavbu finančne pripravený a je vlastníkom pozemku. Stavebný úrad dospel k záveru, že žiadateľ
P.. F. J. s manželkou M. a P.. F. J. s manželkou S., bytom Bratislava, L. 4 spĺňa podmienky pre vydanie

stavebného povolenia. Dňa 7.10.1986 rodičia odporkyne P.. F. J. s manželkou a brat odporkyne P.. F. J. s
manželkou uzavreli s družstvom T., stavebné výrobné družstvo, S., F. ul. 5 zmluvu o dodávke stavebných
prác - výkopové práce a vybudovanie základových konštrukcií predmetného rodinného domu. Dňa
13.12.1986 uzavreli účastníci konania manželstvo. Objednávkou zo dňa 4.2.1987 rodičia odporkyne
objednali dodávku hrubej stavby rodinného domu na stávajúcich základoch v členení vodorovnáizolácia, zvislá izolácia, obvodové murivo, priečky, strop keramický bez cementového poteru a osadenie
dverových oceľových zárubní bez drevených krídel. Rozhodnutím bývalého Obvodného národného
výboru Bratislava IV zo dňa 7.9.1988 pod č. Výst. XXXX/XX/Gr. bola lehota výstavby rodinného domu

predĺžená do 31.7.1989. Rozhodnutím zo dňa 6.12.1990 pod č. Výst. 5057/90/Mi bola lehota výstavby
domu predĺžená do 12/1991 a napokon rozhodnutím zo dňa 19.5.1993 pod č. Výst. XXXX/XX/.Kd bola
lehota výstavby domu predĺžená do 30.9.1994. Vo všetkých rozhodnutiach sa ako stavebníci domu
uvádzajú P.. F. J. s manželkou M. a P.. F. J. s manželkou S.. Rozhodnutím Obvodného úradu životného
prostredia v obvode Bratislava IV, dňa 28.9.1994 bol predĺžený termín ukončenia stavby rodinného domu

na pozemku parc. č. XXXX k.ú. Lamač do 30.9.1995, zároveň bolo rozhodnuté o zmene stavebníka
žiadateľom P.. L.O. a manželke U.. M.O., obaja bytom L. 29, Bratislava. V odôvodnení sa okrem iného
uvádza, že zmenu stavebníka rodinného domu parc. č. XXXX k.ú. D. povoľuje stavebný úrad na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.1.1994 medzi P.. F. J. a manželkou

9C/106/2010

S. J. a P.. L.O. a manželkou U.. M.O. a na základe darovacej zmluvy zo dňa 6.2.1994 uzatvorenej medzi

P.. F. J. a manželkou M. J. a obdarovanou U.. M.O.. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané,
že dňa 13.12.1986 uzavreli účastníci konania manželstvo. Počas trvania manželstva dňa 16.3.1987
uzavreli účastníci konania so Slovenskou štátnou sporiteľňou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
sporiteľňa poskytla účastníkom konania peňažnú pôžičku v sume 250.000,-Kčs. Ručiteľmi záväzku boli
rodičia odporkyne. Počas trvania manželstva kúpnou zmluvou zo dňa 31.1.1994 súd brat odporkyne

P.. F. J., I.. s manželkou F.. S. J. previedli na účastníkov konania P.. L.O. a U.. M.O. 1 parcely č.
XXXX s 1 rozostavaného domu. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXX/XXXX dňa
17.2.1994. Darovacou zmluvou zo dňa 6.2.1994 rodičia odporkyne P.. F. J. a manželkou M. darovali
svojej dcére U.. M.O. 1 parcely č. XXXX s 1 rozostavaného domu. Z listu vlastníctva č. XXXX mal súd
preukázané, že odporkyňa je vlastníčkou parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 417 m2 a zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 200 m2 - rodinný dom súp. č. XXXX v podiele 1. Nadobúdacím titulom
je darovacia zmluva V XXX/XX zo dňa 17.2.1994. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.1.2008 č.k.
12C/64/2006-88, právoplatným dňa 27.2.2008 bolo ich manželstvo rozvedené.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Napriek
tomu, že účastníci konania čerpali na stavbu predmetného domu pôžičku v sume 250.000,-Kčs, čo v

roku 1987 bol nepochybne veľký objem peňazí, a ktoré financie sa použili na výstavbu predmetného
domu, a poťažne sa na výstavbu domu použili aj ďalšie finančné prostriedky z ďalších zdrojov, faktom
zostáva, že dom stavali a jeho výstavbu finančne zabezpečovali predovšetkým rodičia odporkyne P..
F. J. s manželkou M. a brat odporkyne P.. F. J. s manželkou S.. Účastníci konania len investovali
do stavby ktorá nebola ich majetkom. Investovali do stavby na pozemku do 31.12.1991 v osobnom

užívaní a od 1.1.1992 vo vlastníctve rodičov odporkyne P.. F. J. s manželkou M. a brata odporkyne
P.. F. J. s manželkou S.. Napriek tomu, že predmetná pôžička sa nepochybne splácala, javí sa byť
pravdepodobné, že do domu účastníci konania investovali predovšetkým potom, ako im bol prevedený
do vlastníctva, ktorému záveru súdu zodpovedá i odôvodnenie rozsudku o rozvode účastníkov, kde
navrhovateľ okrem iného uviedol, že bolo potrebné vynakladať značné finančné prostriedky na dostavbu

domu po jeho odkúpení a darovaní. Judikát R 42/72, na ktorý navrhovateľ v konaní poukazoval a podľa
ktorého ,, ak manželia nadobudli rodinný dom, chatu, garáž, poprípade inú nehnuteľnosť, ktorá môže byť
predmetomosobnéhovlastníctva,zatrvaniamanželstvaanazaplateniepoužilihociilensčastispoločné
peniaze, je nutné do bezpodielového spoluvlastníctva zaradiť celú nehnuteľnosť, nie snáď len jej ideálnu
časť, zodpovedajúcu hodnotou čiastke použitých spoločných peňazí“, a na základe ktorého má podľa

navrhovateľa predmetný dom patriť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov je podľa názoru
súdu na daný skutkový stav nepoužiteľný. Uvedený judikát reflektuje situáciu, ak k nadobudnutiu veci
vedľa vlastných prostriedkov toho ktorého manžela sa použili hoci i len sčasti prostriedky spoločné, stáva
sa nadobudnutá vec v celom rozsahu súčasťou BSM a stačila by i len mizivá čiastka z prostriedkov
spoločných k nadobudnutiu do BSM. Išlo by vlastne o investície z prostriedkov použitých z prostriedkov

oddelených do BSM a všetko by sa riešilo podľa § 150. V posudzovanej veci sa však nenadobúdala vec,
ale účastníci konania vynaložili určité spoločné finančné prostriedky, tieto investovali na stavbu domu,
investovali ich však do majetku rodičov odporkyne a jej brata s

9C/106/2010manželkou s čím boli zrejme uzrozumení, nepredpokladajúc preukazovanie a delenie majetku v
budúcnosti. Finančné prostriedky investované účastníkmi konania do stavby predmetného domu do
februára 1994, kedy došlo k prevodu nehnuteľnosti na účastníkov konania predstavujú pohľadávku

účastníkovkonaniavočirodičomabratoviodporkynesmanželkou. Vkontextevykonanéhodokazovania
sa však javí byť pravdepodobné, že účastníci konania a brat odporkyne s manželkou sa v rámci
prevodu 1 nehnuteľností za 1,-Sk ,,vyporiadali“, keď reálne takýto ,,symbolický“ prevod aj vzhľadom
na stav stavby v roku 1994 je nepravdepodobný. Tomuto záveru súdu zodpovedá aj výpoveď matky
navrhovateľa, ktorá okrem iného uviedla, že brat odporkyne s manželkou účastníkom konania 1 domu

previedlizasumucca500.000,-Sk.Pokiaľsajednáodruhúpolovicustavby,ktorájepredmetomkonania,
súd má za to, že pokiaľ sa rodičia odporkyne rozhodli druhú polovicu domu s pozemkom darovať
len svojej dcére - odporkyni, je to prejav ich vôle, ktorú je namieste akceptovať. Mohli sa rozhodnúť
tiež, svoju polovicu domu si ponechať. Potom, ako rodičia odporkyne jej 1 predmetných nehnuteľností
darovali a veci získané darom do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, výlučnou vlastníčkou
druhej polovice predmetného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v k.ú. Lamač, zapísaný na LV č.

XXXX je odporkyňa. Táto polovica predmetného domu do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
konania nepatrí, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal iný vlastnícky vzťah k predmetu sporu.

S poukazom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni nepriznal právo na

náhradu trov konania, keď v súvislosti s predmetným konaním jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.