Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213947
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714213947.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová, v právnej veci žalobcu GENERAL

FAKTORING, a.s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO 35 838 825 zastúpeného HMG &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO 35 885 459 proti žalovaným: 1/
D. H., nar. X.X.XXXX, naposledy bývajúcom v D., ul. B. č. XXX/XX, toho času na neznámom mieste,
zastúpeného opatrovníčkou D. Sopkovou, nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcou v D., ul. B. č. XXX/XX,
toho času v D., ul. U. XXX/X, 2/ D.. C. I., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v D., sídl. D. č. XX, 3/ D. B., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcom v U. č. XXX, o zaplatenie 2.102,52 € s príslušenstvom a o náhrade trov konania
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v sume 263,87 € do 3
(troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 3. rade účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 2.102,52 €, úroku vo výške
10,60 % p.a. zo sumy 963,97 € od 22.12.2010 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,50 % p.a.
zo sumy 963,97 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Odôvodnil to tým, že pohľadávku
nadobudol od veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky

bolo oznámené žalovaným listom zo dňa 28.12.2010. Uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 1.659,70 € (pôvodne 50.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 10,60%.
Žalovaní sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom dátum splatnosti prvej
splátky bol určený dňom 10.4.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 10.4.2008 s tým, že
splatnosť splátok bola stanovená vždy k 10. dňu v mesiaci. Na zabezpečenie úveru uzavrel právny
predchodca žalobcu Dohodu o ručení zo dňa 22.3.2005, v ktorej vyhlásil žalovaný v 3. rade, že uspokojí

pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Žalovaní v 1. a 2. rade nedodržiavali svoj záväzok vyplývajúci
imzoZmluvyoúvereatentonesplatilianidodňakonečnejplatnosti,t.j.do10.4.2008. Kudňupostúpenia
predmetnej pohľadávky, t.j. 21.12.2010 predstavovala pohľadávka celkom sumu 2.102,52 €, ktorá suma
pozostáva z istiny 963,97 €, nezaplatených úrokov vo výške 307,29 €, úrokov z omeškania v sume
831,26 € s tým, že istinu vo výške 963,97 € žalobca úročí riadnym úrokom vo výške 10,60% p.a. a
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. Odvolávajúc sa na ust. §§ 497, 502 ods. 1, 504,369 ods. 1 503 ods. 3, 303, 306, 311 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Obč. zák. § 3 ods.
1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 6Ro 89/2012-79 dňa 18.4.2012, proti ktorému podala v zákonnej

lehote žalovaná v 2. rade odpor, ktorý odôvodnila tým, že predmetnú zmluvu s právnym predchodcom
žalobcu neuzavrela a túto osobne nepodpísala a navrhla preto žalobu voči nej zamietnuť.

Žalovaní v 2. a 3. rade v priebehu konania vzniesli vo veci námietku premlčania voči uplatňovanej
pohľadávke a navrhli, aby súd voči nim žalobu zamietol: Súd rozsudkom č.k. 11C 85/2012-165 zo dňa
10.9.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C 85/2012-179 zo dňa 27.6.2013 voči žalovaným v
2. a 3. rade zamietol a vec o nároku žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie.

Ďalej rozhodol tak, že o trovách aj tohto konania rozhodne vo vylúčenom konaní. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 25.6.2014.

Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa priebehu konania už nezdržiaval v mieste trvalého bydliska a jeho
pobyt sa nepodarilo zistiť súd mu ustanovil opatrovníčku pre konanie v osobe jeho matky D. H. (§ 29
Obč. zák.).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z., je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením
dlhu.

Predmetom tohto sporu je pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ktorá vznikla porušením
zmluvných povinností zo strany žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Porušenie zmluvných
povinností zo strany žalovaného spočívalo v tom, že tento riadne a včas neplatil dohodnuté splátky úveru

a dostal sa do omeškania.Právny predchodca žalobcu - postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653 dňa 21.12.2010 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca
a žalovaní uzavreli dňa 22.3.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú

Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a na základe tejto zmluvy Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienkou čerpania týchto peňažných
prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov a pri neplnení zmluvných povinností a
ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve o Všeobecných obchodných podmienkach. Predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie splátkového - spotrebného úveru žalovaným postupcom v sume 50.000,- Sk

s dohodnutou výškou splátok 1.640,- Sk mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.4.2005 a konečnou
splatnosťou úveru 20.4.2008. Postupca bol dodávateľom služby - poskytovanie úverov, čo vyplýva aj z
predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri (poskytovanie úverov), žalovaný pri uzatváraní
úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s
cieľom smerujúcim (vzťahujúcim sa) k jej obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (viď čl. 2 písm. a/, písm.
b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Z formy a obsahu označenej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač
formulára mal pôvodný veriteľ už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
žalovaného, pričom žalovaný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, a
ani neovplyvnil.

V čase rozhodovania súdu platil už zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 11.
júna 2010, avšak jeho prechodné ustanovenia (§ 25 ods. 1 až 4) riešia použitie doterajšieho zákona č.
258/2001Z.z.Podľa§25ods.1zákonač.129/2010Z.z.právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak. Týmto predpisom bol zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, ktorý upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch).

V čase uzavretia zmluvy, t.j. dňa 22.3.2005 na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava,

ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je
(bolo) tak nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou
o úvere posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere

je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Z tohto je zrejmé, že
právny vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským.

Žalovaný v 1. rade najprv uznal nárok žalobcu pred súdom. Potom však v priebehu konania však
písomným podaním doručeným súdu 21.7.2014 (č. l. 182) oznámil, že neuznáva nárok žalobcu a žiada,
aby voči nemu bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že nárok je premlčaný, nakoľko konečná splatnosť

úveru bola stanovená na deň 10.4.2008 a odvtedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota, pričom
žaloba bola podaná na súd dňa 12.4.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia

doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného od 13.6.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. sa podľa § 100 ods. 1 veta prvá a § 101 Občianskeho
zákonníka, teda aj keby žalovaný nevzniesol námietku premlčania prihliadol na to, či je nárok žalobcu
premlčaný. Ako súd zistil z vyššie označenej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dohodnutá konečná

splatnosť úveru bola do 10.4.2008. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.4.2012, t.j. po uplynutí trojročnej
premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňom 10.4.2011. Z tohto je zrejmé, že právo žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom je premlčané, pretože si tento nárok žalobca neuplatnil na súde včas,
t.j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd žalobu aj voči žalovanému v 1. rade
zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná v 2. rade si uplatnila voči žalobcovi náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v konaní, v ktorom
mala plný úspech (žaloba bola voči nej zamietnutá vyššie označeným rozsudkom) v sume 351,49
€ pozostávajúcu zo sumy 126,- € - zaplatený súdny poplatok za podaný odpor, cestovné vlastným

motorovým vozidlom na trase Medzev - Michalovce a späť v sume 50,- € a ušlý zárobok 175,49 € (č.l.
56). Súd po preskúmaní uplatňovaných trov žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov konania v celkovej
sume 263,87 € pozostávajúcu:

1/ Sumu 126,- € za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor, ktorý uhradila žalovaná kolkovými
známkami (č.l. 94 pripojeného spisu sp. zn. 11C 85/2012).

2/ Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 11C 85/2012 žalovaná sa zúčastnila osobne
pojednávaní konaných na tunajšom súde v dňoch 15.1.2013 (č. l. 126 pripojeného spisu sp. zn. 11C
85/2012), 5.4.2013 (č. l. 140 pripojeného spisu sp. zn. 11C 85/2012), 10.9.2013 (č. l. 159 pripojeného
spisu sp. zn. 11C 85/2012).

Podľa § 72 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. (Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy), k hotovým

výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a
preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa § 73 ods. 1 cit. vyhl., nárok na cestovné má účastník, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt
alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne
zdržuje.Podľa § 73 ods. 2 cit. vyhl., účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky
cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové
vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom.

Súd zistil cenu cestovného prostredníctvom internetového portálu www.cp.sk , kde
cena cestovného lístka z miesta bydliska žalovanej v 2. rade t.j. Medzev - Michalovce pri použití
hromadnéhodopravnéhoprostriedkuje5,90€.Súdpretopriznalžalovanejv2.radenáhraducestovného
podľa cit. právnych ustanovení v celkovej sume 11,80 €.

3/ Podľa § 75 cit. vyhl., na určenie výšky náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku
a na určenie nákladov zákonného zástupcu osoby zúčastnenej na konaní alebo jej zástupcu, ktorý

nie je advokátom, na určenie nákladov opatrovníka ustanoveného osobe zúčastnenej na konaní, na
určenie nákladov nevyhnutného sprievodcu, ako aj na určenie výšky svedočného sa primerane použijú
ustanovenia § 72 až 74.

Z predloženého potvrdenia o dennom priemernom zárobku žalovanej v 2. rade vyhotoveného jej
zamestnávateľom - V. školou - C. D., J. XXX, XXX XX D. (č.l. 57) súd mal za preukázané, že tento

predstavoval v októbri 2012 - 49,42 €, januári 2013 - 38,10 €, apríli 2013 48,07 €, auguste 2013 - 39,90 €.

Súd preto priznal žalovanej v 2. rade náhradu straty na zárobku za dni, v ktorých sa zúčastnila
pojednávania na tunajšom súde, a to: 15.1.2013 (č. l. 126 pripojeného spisu sp. zn. 11C 85/2012) sumu
38,10 €, 5.4.2013 (č. l. 140 pripojeného spisu sp. zn. 11C 85/2012) sumu 48,07 €, 10.9.2013 (č. l. 159
pripojeného spisu sp. zn. 11C 85/2012) sumu 39,90 €, spolu 126,07 €.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi - žalobcom a žalovanými v 1. a 3. rade súd rozhodol
tak, že im ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaným v 1. a 3. rade, ktorí tiež mali vo veci plný úspech
žiadne odôvodnené trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.