Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/195/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205681
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314205681.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej14protižalovanému:H.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.XXX,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie
legionárov 5, o zaplatenie sumy 494,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 13. 03. 2015, č. k. 21C/79/2015-48 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75,45
Eur s prísl.. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 91,40 Eur. Zároveň rozhodol
o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. a
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 91,40 Eur za dva úkony právnej
služby.

Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,

aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že trovy právneho
zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne
potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za
účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli

vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a
chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že
združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovanému ako
spotrebiteľovi ochranu práv neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta.
Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa

spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník tedado konania nepriniesol žiaden prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas
hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom

vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného
účastníka. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republika vydaného vo
veci 3Cdo/188/2012.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.

2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu
práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých

existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo
takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,

o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica

teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach

neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania mohol
vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť

do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania
je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého
sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako
združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu

a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako
spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda

v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas
účastníka so vstupom do konania.Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je
potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne

platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem
pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania

zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala
či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu

účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.
s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou

v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada
trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci žalobca v konaní úspech nemal, nakoľko jeho žaloba v časti týkajúcej sa zmluvnej
pokuty bola zamietnutá. Preto pri rozhodovaní o trovách konania sa muselo vychádzať z ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.S
prihliadnutím na výsledok sporu ohľadne zmluvnej pokuty, žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešného žalovaného trovy konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo

svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným

právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Predmetom konania v prejednávanej veci boli dva samostatné nároky a to nárok na zaplatenie ceny
poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je právne bezvýznamné,
že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou sumou. Pri právach so samostatným
skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom
nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený by bol úspešný a v akom rozsahu a v ktorom zase

nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom
na uplatnený nárok najmä s aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za
čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky bola čiastočne úspešná a čiastočne sa
zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech

alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatneuplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti
na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému z účastníkov. V súvislosti s
rozhodovaním o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné pripomenúť, že vo vzťahu k nároku

na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca nemal ani čiastočný úspech a preto pri rozhodovaní o trovách
konania vedľajšieho účastníka sa správne vychádzalo z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s.
p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešný vedľajší

účastník do doby vydania rozhodnutia odvolacím súdom žiaden úkon právnej služby nevykonal. Za
úkon označený ako vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 07. 07. 2015 odmena priznaná byť nemohla,
nakoľko takýto úkon právnej služby doručený odvolaciemu súdu až po vydaní potvrdzujúceho uznesenia
žiaden vplyv na toto rozhodnutie nemal, a teda nie je možné ho považovať za úkon potrebný na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.