Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Sýkorová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240388
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113240388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: K. U.

N., N..V..Q.., N. N.: K. XX, XXX XX G., F. XX XXX XXX, zastúpeného M. H. Z.. M. U., N..V..Q.., N. N.
H.J. XX, XXX XX G., proti odporcovi: G. S., J.. XX.XX.XXXX, G.: Y. XXXX/X, XXX XX Ž., občan SR, o
zaplatenie 497,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 300,- eur z a s t a v u j e.

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2013 domáhal súdneho výroku, v
ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 497,30 eur spolu so
zmluvnoupokutouvovýške0,065%denneaúrokomzomeškaniavovýške1,775%ročnezosumy27,25

eur od 06.04.2013 do 21.05.2013, zo sumy 27,25 eur od 06.05.2013 do 21.05.2013, zo sumy 27,05 eur
od 22.05.2013 do 05.09.2013, zo sumy 27,25 eur od 06.06.2013 do 05.09.2013, zo sumy 27,25 eur od
06.07.2013 do 05.09.2013, zo sumy 27,25 eur od 06.08.2013 do 05.09.2013, zo sumy 708,50 eur od
16.08.2013 do 05.09.2013, zo sumy 667,30 eur od 06.09.2013 do 06.10.2013, zo sumy 617,30 eur od
07.10.2013 do 14.10.2013 a zo sumy 497,30 eur od 15.10.2013 do zaplatenia a to tak, že tento úrok
z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 480,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z o meškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne 480,- eur, len 8,5%

ročný úrok z omeškania zo sumy 497,30 eur do zaplatenia.

Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že s odporcom dňa 17.09.2010 uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8200031983, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 480,- eur a odporca sa
zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 27,25 eur. V súlade
s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 27.04.2012 vo výške 654,- eur,
ktorý sa odporca zaviazal splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 27,25 eur v termínoch splatnosti
podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už
pri splátke č. 30, zaplatil len sumu 1.137,70 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s

úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ uplatnil právo veriteľa tj. okamžitú splatnosť úveru
z dôvodu omeškania. Oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo odporcovi doručené dňa
30.07.2013, dňa 15.08.2013 došlo k uplatneniu sankcie straty výhody splátok, kedy bol odporca povinný
uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlžných splátok činí 497,30 eur. Navrhovateľsi ďalej uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy a popri nároku na
zmluvnú pokutu zo sumy omeškaných splátok si uplatnil aj úrok z omeškania tak, aby výška zmluvnej
pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
3-násobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Podaním doručeným súdu dňa 28.01.2014 navrhovateľ uviedol, že odporca dňa 06.11.2013 uhradil
sumu 100, eur a dňa 02.12.2013 ešte sumu 200,- eur, spolu zaplatil 300,- eur a pôvodná výška
žalovaného dlhu 497,30 eur sa tak ponižuje o tieto jednotlivé úhrady. Žalovaná suma teda zahŕňa
zostatok dlžnej istiny 99,88 eur a zostatok dlžných úrokov 97,44 eur.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 23.05.2014.

Súd podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 28.01.2014 vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu v
časti o zaplatenie 300,- eur, keďže poukazuje na to, že žalovaná suma 497,30 eur sa ponižuje o úhrady
v sume 300,- eur, a preto žalovaná suma pozostáva už len zo zostatku nezaplatenej istiny 99,88 eur

a zostatku dlžných úrokov 97,44 eur.

Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 a 3 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so
späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo
ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v časti

o zaplatenie sumy 300,- eur, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výroku týkajúceho sa zastavenia konania.Zároveň súd podotýka, že prípadný nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania vo
vyššie uvedenej časti by bol neúčinný, keďže k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým
pojednávaním vo veci samej, a preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v

ustanovení § 6 OSP nerealizoval ani výzvu podľa ustanovenia 96 ods. 2 OSP.

Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a
na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z písomnosti označenej ako ,,Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere“ (žiadosť/zmluva) č. 8200031983 zo dňa 14.09.2010/17.09.2010 medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že odporcom v žiadosti je uvádzaný žiadaný

úverový limit vo výške 480,- eur, ktorý by bol povinný splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 27,25
eur pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01% a nasledovný revolving 274,68 eur pri ročnej úrokovej sadzbe
68,44%.

Podľa navrhovateľa v časti „údaj o schválenom revolvingovom úvere“ sa úver poskytol vo výške 480,-
eur, pri úrokovej sadzbe 70,01% ročne a celkovej sume, ktorú ma odporca zaplatiť vo výške 981,- eur

a revolving 274,68 eur pri úrokovej sadzbe 68,44% ročne a celkovej sume, ktorú má odporca zaplatiť
vo výške 654,- eur.

Následným oznámením veriteľa zo dňa 17.09.2010 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere boli stanovené údaje o výške úveru 480,- eur, ďalej splatnosť úveru 36 mesačných
splátok, výška splátky 27,25 eur, dátum splatnosti prvej splátky od 05.11.2010 do splatnosti poslednej

splátky 05.10.2013, celkovo mal odporca zaplatiť 981,- eur. Ďalej boli stanovené údaje o revolvingu, a
to výška revolvingu 317,88 eur, pričom celkovo mal odporca zaplatiť 654,- eur. Ročná úroková sadzba
úveru 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

Súd mal z karty klienta na č.l. 9 preukázané, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver vrátane
poskytnutia revolvingového úveru, z titulu ktorých bolo odporcovi vyplatené 640,20 eur (viď položka

„vyplatená čiastka vrátane revolvingu“).

Okrem toho z uvedeného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ potvrdil prijatie odporcom realizovaných
splátok registrovaných v období od 06.10.2010 do 15.10.2013 v celkovej výške 1.137,70 eur, ktorý údaj
korešponduje aj s položkou označenou ako „splatené“.

ĎalejbolosúdudoručenéOznámenieozosplatnenízodňa19.08.2013adresovanéodporcovi(doručené

mu dňa 30.07.2013- č.l. 8).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Navrhovateľakoveriteľvdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej

zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto
zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Súd konštatuje, že žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere na č.l. 5

neobsahuje povinné náležitosti zmluvy, a to minimálne náležitosť podľa:

- § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. konečnú splatnosť úveru,

- § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy,

podľa ktorého namiesto konkrétneho uvedenia dátumu, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru, sa
uvádza len toľko, že splátok má byť 36 a tieto majú byť splatné vždy v 5. deň v mesiaci, nemožno
mať podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnounáležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme
spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy
dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi

zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala a nemožno ho s určitosťou určiť ani preto, že z tejto zmluvy nie
je jasné, kedy nastáva splatnosť prvej splátky (napr. či 5. deň mesiaca nasledujúceho po uzatvorení
zmluvy, alebo inak), a teda od ktorého dňa sa má odpočítať 36 mesiacov, a tak s určitosťou nemožno
dospieť k prípadnému konkrétnemu dátumu splatnosti poslednej 36.splátky.

Okrem toho nie je v zmluve uvedený ani údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných

poplatkov.

Účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom podľa názoru súdu zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k / zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý každý z atribútov
vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naviac, pokiaľ úplne absentuje suma úrokov (nie je uvedená suma - výška úrokov, len

celková čiastka k zaplateniu), potom súd konštatuje, že požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným
ustanovením splnená nie je. Uvedenému účelu potom nemôže zodpovedať zmluva neobsahujúca
aj vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov (ktoré majú byť zaplatené spotrebiteľom okrem istiny a iných
poplatkov než úrokov). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani
chýbajúcim údajom o úrokoch, z dôvodu čoho nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie

reálne mu poskytnutej sumy.

Podľa názoru súdu nepostačuje ak by tieto údaje boli prípadne uvedené len v dodatočne navrhovateľom
vyhotovenom oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (č.l. 7), ktorý je dlžníkom odosielaný až
po vyplnení a podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere.
Aj z obsahu tohto oznámenia je celkom zrejmé, že pokiaľ je žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere

datovaná dňom 14.09.2010 a oznámenie je datované dňom 17.09.2010, oznámenie bolo vyhotovené
až po tom, čo odporca podpísal žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie až následne malo
byť odporcovi doručené, a to už s údajmi o úvere, ktoré ním podpísaná žiadosť/zmluva o revolvingovom
úvere neobsahovala (tu už je uvedená aj konečná splatnosť úveru). Okrem toho aj z čl. 2.2 zmluvných
dojednaní navrhovateľa na č.l. 6 možno vyvodiť, že toto oznámenie navrhovateľ posiela dlžníkom

dodatočne až po predchádzajúcom vyplnení a podpísaní žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere.

Dlžník sa teda dozvie niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy o úvere (napríklad už
spomínanú konečnú splatnosť úveru) až po tom, čo z jeho strany dôjde k podpisu listiny označenej
ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje,
aby už pri podpise zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti

zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru
až po podpise zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (žiadosť/
zmluva o revolvingovom úvere) neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti a z uvedeného dôvodu
je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov.

Súd konštatuje, že aj tak, nebyť vyššie uvedeného dôvodu, by nepriznal navrhovateľovi sumu uplatnenú

titulom odplaty/úrokov, a to z dôvodu, že odplata za úver uvedená v zmluve v rozsahu 70,01%
ročne (klasický úver) , resp. 68,44% ročne (revolvingový úver) zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov (rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11
o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi).

Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd je toho názoru, že úroky v tejto výške (70,01% ročne, resp. 68,44 % ročne) sú odplatou, ktorá
nesleduje cieľ zabezpečiť navrhovateľovi primeraný zisk a odmenu za poskytnutý úver, pretože súd zistil,ževčaseuzatvoreniazmluvybolibežnéúrokovésadzbybánkvrozsahu11,04 %ročne,atedavzmluve
uvedená úroková sadzba úveru/revolvingu prevyšuje tieto štandardné úroky viac než 6 -násobne.

Zhrnúc vyššie uvedené je úver bezúročný a bez poplatkov, a teda súd nemôže navrhovateľovi priznať

nič iné, ako len rozdiel medzi odporcovi vyplatenou a odporcom splatenou istinou úveru.

Odporcovi bola vyplatená suma 640,20 eur a odporca na úvere zaplatil sumu minimálne 1.137,70 eur
(prípadne i viac, vzhľadom na medzičasom vykonané platby v sume 300,- eur, o ktoré navrhovateľ vzal
návrhspäť,ktoréalenebolipreukázané).Ztohtovyplýva,že odporcasplatiljemuposkytnutúistinuúveru
(ktorú dokonca aj preplatil, a to takmer dvojnásobne). Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa
zamietol, nakoľko z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nebolo možné priznať ani úroky,

ani poplatky, a keďže neexistuje ani nesplatená istina, súd nemohol navrhovateľovi priznať ani sumu
nesplatenej istiny. Keďže súd zamietol sumu čo do istiny, nemohol priznať ani na ňu sa viažuce úroky
z omeškania.

Osobitne sa súd zaoberal aj nárokom na zmluvnú pokutu, ktorý nárok považoval rovnako za nedôvodný.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Súd vychádza z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. 14. bode 14.4
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľa, ktoré zmluvné podmienky majú
povahu všeobecných obchodných podmienok, má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo medzi účastníkmi
konania jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s

vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie kupujúceho
k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s predávajúcim vstúpiť do zmluvného
vzťahu.

Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je
nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť

použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv
povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege
úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,065 % denne (23,73% ročne) z
dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami
strán a z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je

ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške
úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate
paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného
záväzkuškodcu,ktorýmápovahupeňažnéhoplnenia).Vychádzajúczuvedenéhopotomtakétoprávona
zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

požívať právnu ochranu a návrh, ktorým je v súdnom konaní uplatnený nárok z tohto práva vzniknutý,
musí byť súdom zamietnutý.

Okrem toho, v praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná navrhovateľom vo
formulárovej podobe bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so všeobecnými podmienkami, čo
nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo všeobecných podmienkachhraničiaceho s čitateľnosťou, čím spotrebiteľ stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením
Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za
neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok

vôle odporcu, pričom je možné mať pochybnosti o tom, či a do akej miery mal odporca vôbec reálnu
možnosťsaoboznámiťsoznenímuvedenýchpodmienok,vktorýchjezakotvenéustanovenieozmluvnej
pokute a či mu tieto boli spolu so zmluvnou dané k dispozícii. S poukazom na uvedené súd návrh
zamietol i v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal celkovo priznania sumy 497,30 eur s úrokom z omeškania a zmluvnou
pokutou.

Podaním doručeným súdu dňa 28.01.2014 navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 300,-
eur, pretože tvrdí, že odporca uhradil dňa 06.11.2013 časť dlhu v sume 100,- eur a dňa 02.12.2013 časť
dlhu v sume 200,- eur.

Zavinenie na zastavení konania nesie navrhovateľ, keďže tento vzal návrh na začatie konania späť,
pričom zároveň súd nemal v konaní preukázané, že by predmetný návrh bol podaný dôvodne a

navrhovateľomvzatýspäťpresprávaniesaodporcu,atozdôvodu,ženavrhovateľsúdunedoručilokrem
podaniadoručenéhodňa28.01.2014(čiastočnéspäťvzatienávrhunazačatiekonania)žiadeninýlistinný
dokument, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, resp. zistiť, že žalovaná istina s príslušenstvom boli
skutočne čiastočne uhradené odporcom po podaní návrhu (naviac, vzhľadom na to, že odporca mal
sumu 100,- eur uhradiť dňa 06.11.2013 a keďže návrh bol na súd podaný dňa 29.11.2013, v tejto časti

nedošlo ani k úhrade po podaní návrhu, ale pred ním). Len samotné konštatovanie, že tomu tak bolo,
nepreukazuje naplnenie predpokladov podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta OSP pre priznanie
náhrady trov konania navrhovateľovi. Súd má teda za to, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné
bremeno, resp. povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti (odvíjajúce sa od ustanovenia §§ 101 ods.
1 a 120 ods. 1 OSP) ohľadne úhrady časti dlhu odporcu po začatí konania. Z tohto dôvodu procesné

zavinenie na zastavení tejto časti konania nesie navrhovateľ a jemu sa pričíta neúspech v tejto časti.

Vo zvyšku, teda v tej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu, bol
navrhovateľ neúspešný v celom rozsahu, nakoľko súd celý zvyšok nároku navrhovateľa zamietol. Preto
navrhovateľ bol i v tejto časti neúspešný.

Súd teda konštatuje, že neúspech navrhovateľa bol daný v celom rozsahu a odporca bol tak v celom

rozsahu úspešný.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že si odporca počas konania žiadne trovy konania neuplatnil (nepodal návrh na

rozhodnutie o trovách konania) a súd rozhoduje o náhrade trov konania toho- ktorého účastníka výlučne
na návrh, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.