Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010415
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119010415.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 24. 01. 2020 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: N. Z. B. W. I. J. Ý., nar. XX.XX.XXXX C. D. D., T. D. D. D., T..Č.. C. C. C. Ú. O. Ú., J.
X, D. D.,

j e v i n ý , ž e

dňa 22. 02. 2019 v čase medzi 10:00 a 11:30 hodine v Banskej Bystrici, na ul. K. XXXX/XX v byte svojich
rodičov X. Z., R.H. XX.XX.XXXX a K. Z., R. XX. XX. XXXX sa týmto opakovane vyhrážal slovami „práve
mi to došlo, poriešim to, zariaďte sa, dám ti poslednú ranu, pozabíjam vás a zakopem, ste na rade“, čím
takto svojím konaním vzbudil u svojich rodičov X. Z., R. XX. XX. XXXX a K. Z., R. XX. XX. XXXX, obaja
trvalo bytom K. XXXX/XX, D. D., dôvodnú obavu o ich život a zdravie tým, že svoje vyhrážky uskutoční

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na
chránených osobách - blízkych osobách a osobách vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák.

Za to sa mu u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia
slobody vo výmere 17 (sedemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21. 05. 2019 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3 Pv
71/19/6601-33 zo dňa 15. 05. 2019 na N. Z.É. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. 06. 2019 pre konanie a správanie sa obžalovaného N. Z.
v jeho priebehu, ktoré vznieslo pochybnosti o jeho duševnom stave a teda i trestnej zodpovednosti,
súd nariadil znalecké dokazovanie na prešetrenie jeho duševného stavu znaleckou organizáciou
Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela Pezinok. Keďže zo záverov nimi podaného znaleckého
posudku č. 5/2019 vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou v zmysle psychózy, ale len

poruchou osobnosti s polymorfnými črtami, ktorá je trvalou danosťou a nedá sa vyliečiť, súdu už nič
nebránilo vykonaniu súdneho konania.

Obžalovaný N. Z. sa cítil byť nevinný zo skutku mu kladeného obžalobou za vinu a pred súdom využil
svoje zákonné právo a k veci odmietol vypovedať. Keďže toto svoje zákonné právo napriek riadnemu
poučeniu obžalovaný nevyužil v prípravnom konaní, súd sa oboznámil čítaním s jeho výpoveďami z

prípravného konania po vznesení obvinenia, kedy dňa 23. 02. 2019 čl. 39-44 síce uviedol, že sa ku
skutku vyjadrí len pred sudcom, dňa 24. 02. 2019 čl. 21-25 pri svojom výsluchu pred sudcom pre
prípravné konanie uviedol, že v byte u rodičov sú dve maloleté deti a je jeho povinnosťou sa im náležite
venovať, snažiť sa ich brániť, aby im nebolo ubližované a aby mali zabezpečenú riadnu výchovu. Robí
to všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi, lebo vo vzťahu k maloletým deťom bolo predtým použité

fyzické násilie, preto tieto už boli odobraté zo starostlivosti ich matky a otca a boli dané do opatery
mojím rodičom. Ak niečo niekomu spôsobil, alebo spôsobil nejakú ujmu, on o tom nevie, čo sa stalo
je ťažko povedať, nevedel či niečo ľutuje, alebo by ho to mrzelo. On konal podľa svojich schopností a
možností a vždy tak robí. Nikomu sa ale nevyhrážal, fyzicky nikoho nenapadol, dodnes sa vôbec nič
nestalo. Poprel aj to, že by otca fyzicky nenapadol a poukázal na to, že sa mu rodičia snažili vsugerovať,

že bol hospitalizovaný na psychiatrii, ale sa im to nepodarilo. Stanovili mu diagnózu, pre ktorú bol teda
hospitalizovaný bol, ale nasadili mu také lieky, že ho skoro zabili. Pokiaľ ide o agresivitu, ide skôr o pud
sebazáchovy, lebo je to už len vtedy, keď sa už situácia nedá zvládnuť inak.

Svedkyňa - N.Á. K. Z., K. V., zotrvávajúc na svojej výpovedi z prípravného konania tiež popísala priebeh

incidentu zo dňa 22. 02. 2019, kde uviedla, že jej manžel podal trestné oznámenie na ich syna N. Z.,
pričom bola osobne prítomná. Jej syna pred troma rokmi a to v roku 2015 odhlásili z ich trvalého pobytu
pre neustále problémy, nakoľko dlhodobo užíval drogy, aké to nevedela uviesť. Tieto bral už od jeho
18-tich rokov. Obžalovaný bol v minulosti aj na liečení v Kremnici, aj na psychiatrii, čo mal nariadené
súdom po dobu 5-tich mesiacov, naposledy to bolo asi v roku 2017, odkiaľ svojvoľne odišiel. Keď prišiel

obžalovaný domov, často býval v stave po požití drog, kedy býval agresívny a preto sa im vyhrážal.
Vyhrážky z jeho úst boli také, že ich zabije, zakope a iné vyhrážky ako aj rôzne nadávky. Jej manžel
X. Z. bol ich synom dvakrát fyzicky napadnutý, pričom poškodený nebol ani raz na lekárskom ošetrení,
nakoľko neutrpel žiadne vážnejšie zranenia. Jednalo sa o silnejšie facky, čo priamo nevidela, vedela to
len z úst jej manžela, bolo to asi v roku 2018. Obžalovaný nemal od ich bytu kľúče. Vždy mu otvorili, keď

prišiel do bytu, nakoľko mali k nemu súcit, čo však on voči nim ako rodičom zneužíval. Zväčša mu radšej
nikdy neoponovali, aby nevyvolal hádku. V prípade, keď sa mu odporovalo, tak ihneď do nich skočil a
začal doslova vrieskať a šibrinkovať päsťou popod nos. Ku skutku uviedla, že okolo 08.00 hod. prišiel
ich syn N. Z. ku nim domov do miesta trvalého bydliska, pustili ho dnu do bytu, aby sa mal kam uchýliť,
najprv sa zatvoril v izbe. Následne išla spoločne s manželom na nákup a keď sa vrátili, tak obžalovaný

stále chodil okolo nich, pozeral im do tváre, hovoril im rôzne nezmyslené vety, ako by mali žiť, ako to
riešia, aby si zariadili život, kedy začal aj vravieť, že mu to práve došlo, že on to porieši. Poškodená s
ním vôbec nekomunikovala ani jej manžel, nechceli ho provokovať, avšak tento stále chodil okolo nich,
z čoho bolo zrejmé, že hľadá niečo, čím by ich mohol provokovať. Pomedzi stále vravel a opakoval,
že ich pozabíja, zakope, že sú na rade a vtedy jej manžel povedal, že ide podať trestné oznámenie,

nakoľko sa aj ona bála, tak išla s ním. Uvedené vyhrážanie zabitím zo strany obžalovaného bolo už
dlhodobého charakteru, takto sa začal voči nim správať intenzívnejšie už asi jeden rok, čo sa postupne
zvyšovalo, predtým sa im taktiež vyhrážal, keď bol pod vplyvom drog, avšak nemalo to takú intenzitu. Z
konania obžalovaného mali vážnu obavu, o ich zdravie ako aj život, ako aj o zverené deti súdom a to ich
vnúčatá, vo veku toho času 4 pol a 5 pol roka, ktoré navštevujú škôlku a bývajú s nimi. Voči vnúčatám si

obžalovanýzatiaľničvážnenedovolil.Vuvedenéránobolonaobžalovanomzreteľnevidieť,žemalniečo
v sebe, nejakú drogu, nakoľko jeho reč bola nesúvislá, pričom robil rôzne pohyby. Keď sa im začal slovne
vyhrážať, tak spolu s manželom opustili byt okolo 11.30 hod., následne boli vonku a v poobedňajších
hodinách sa rozhodli, že podajú trestné oznámenie. Obžalovaný bol naposledy odsúdený za ublíženiena zdraví, za čo mal podmienku a súdny dohľad. S manželom sa báli ísť domov do miesta bydliska,
nakoľko on bol schopný aj vyraziť dvere, pretože sa vyjadril, že ich vykopne, ak ho do bytu nepustia.
Obžalovaný je dlhodobo nezamestnaný, robil dohromady asi necelé 2 roky, už dlhšiu dobu užíva drogy,

alkohol požíval v malej miere, má 18 ročnú dcéru. Záverom uviedla, že sa syna N. Z. spolu s manželom
boja, pretože nemôžu predvídať čo by mohli z jeho strany očakávať, keď je tento pod vplyvom drog,
správa nepredvídateľne.

Svedok - N. X. Z., V. V. sa tiež odvolával na svoju výpoveď z prípravného konania, ktorá bola identická

s výpoveďou poškodenej a k veci uviedol, že to čo sa stalo c deň skutku bol len vrchol toho čo sa u
nich v domácnosti dialo. Bol 2 krát napadnutý zo strany jeho syna. V deň spáchania skutku sa triasol
od strachu. Obžalovaného trpeli, lebo si to vynucoval on sám. Majú v starostlivosti 2 zverené deti, nikdy
na domácnosť neprispel. Mohol bývať na záhradnej chatke. Pretože im ho bolo ľúto, cez zimu býval u
nich doma. Syn ho psychicky deptal, tvrdil zakopem Ťa, vyhodím Ťa cez okno, bol nadrogovaný a na pol
metra od tváre mu hučal do hlavy. Chodil domov nad ránom, alebo ráno, kvôli drogám mali problémy aj

so susedmi. Jemu sa obžalovaný vyhrážal so slovami, zakopem Ťa, vyhodím Ťa, čiže samé vyhrážky.
Poučoval ich akoby mali žiť. Raz dostal silnú facku len preto, že mu povedal aby si urobil poriadok vo
svojej izbe. V minulosti trestné oznámenia nepodávali. Jednoducho ho trpeli.
Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to správami na obvineného čl. 110-112,114, 117-120,
125, uznesením KS BB čl. 129-133, správou ÚVV a ÚVTOS čl. 115-116, odpisom z registra trestov čl.

126-127, lustráciou súdu čl. 147-151, zápisnicou o rozhodovaní o ponechaní vo väzbe s uznesením čl.
157-161, trestným rozkazom z čl. 162-163, odporom proti trestnému rozkazu čl. 169, vyjadrením obhajcu
k žalobe čl. 170-171, uznesením o pribratí znaleckej organizácie čl. 185-187, žiadosťou o prepustenie
z väzby čl. 189-191, 198-200, 206, uznesením o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby čl. 216-219,
sťažnosťou obž. čl. 211-21, 224, žiadosť obhajcu JUDr. Hríbika o oslobodenie od povinnosti obhajovania

čl. 213-215, uznesením KS v BB sp. zn. XTos/XX/XXXX čl. 227-228, uznesením o oslobodení JUDr.
Hríbika od povinnosti obhajovania čl. 229, ustanovením obhajcu JUDr. Némethovej čl. 230, žiadosťou
obhajcu JUDr. Némethovej o oslobodenie od povinnosti obhajovania čl.286, pripojeným spisom XT
XX/XXXX OS Banská Bystrica, po prečítaní, ktorých neboli stranami vznesené žiadne námietky ani
pripomienky.

Z dôvodu vyšetrenia duševného stavu obvineného bol už v rámci prípravného konania vypracovaný
znalecký posudok č. 26/2019 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr.
Martinom Somorom, na čl. 88-108, kde z jeho záverov vyplývalo, že obžalovaný v čase spáchania
skutku a ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou v pravom zmysle slova (psychózou). Jedná sa u

neho o osobnostnú poruchu, konkrétne disociálnu poruchu osobnosti a súčasne závislosť od viacerých
psychotropných látok. Obžalovaný chápal zmysel trestného konania v dostatočnom rozsahu. Jeho
súčasný duševný stav zodpovedá poruche osobnosti, ktorá je trvalá a dlhodobá, nie však vážnou, ktorá
by mala za dôsledok podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností. U obžalovaného
boli znížené len ovládacie schopnosti ale len v nepodstatnej miere. Rozpoznávacie schopnosti boli v

čase skutku zachované. Zároveň konštatoval, že na zistenú závislosť od psychotropných látok, ktorá
môže zhoršovať jeho pobyt na slobode považuje za potenciálne nebezpečný a odporúčal ochrannú
protitoxikomanickú liečbu ambulantnou formou.

V konaní pred súdom bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou Psychiatrickou

nemocnicouPhilippaPinelaPezinok,ktorávtejtovecivypracovalanovýznaleckýposudokč.5/2019zčl.
232-244. V zmysle jeho záverov vyplývalo, že obžalovaný trpí poruchou osobnosti s polymorfnými črtami
- menej diferencovaná osobnosť schizotypovej štruktúry s dissociálnymi a závislými rysmi, depravovaná
užívaním psychoaktívnych látok. Vplyvom dlhodobého užívania tzv. tvrdých drog došlo u obžalovaného
k depravácii (citovému otupenia) osobnosti a asociálnemu odklonu. V čase skutku mohol rozpoznať

nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli
mierne oslabené. Jeho súčasný psychický a zdravotný stav je primeraný, bez prítomnosti známok
duševnej choroby v zmysle psychózy, chápe dostatočne okolitú realitu a je schopný plnohodnotnej
účasti na súdnom konaní. Jeho pobyt na slobode je stále potenciálne nebezpečný, ak bude pokračovať
v užívaní psychotropných látok. V minulosti absolvoval dostatočne dlhý protitoxikomanický liečebný a

resocializačný pobyt a psychiatrické liečenia rôznou formou takže sa mu dostalo medicínskej pomoci
a ponaučenia o problematike. Pokiaľ bude pokračovať naďalej v užívaní drog, bude tak konať s plným
vedomím. Z uvedeného dôvodu ďalšia ochranná liečba by už neplnila svoj účel. So závermi znalca
MUDr. Martina Somoru sa stotožňujú v tom, že ide v jeho prípade o poruchu osobnosti, ktorá je trvaloudanosťou, nedá sa vyliečiť. Taktiež, že u neho ide o polyxikomániu avšak jeho osobnosť ešte nie je
drogami natoľko poškodená, žeby stratil úplne kontrolu nad užívaním drog. Na rozdiel od znalca MUDr.
Martina Somoru nepovažovali za vhodné ani účelné nariaďovať obžalovanému ochranné liečenie.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Objektom tohto trestného činu sa poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými
vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe
smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby
môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou

povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba
brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči
ktorémuvyhrážkasmeruje.Vzmysletohtovýkladuvyhrážanímsainouťažkouujmoumôžebyťnapríklad
aj vyhrážanie sa spôsobením škody veľkého rozsahu (podpálením domu) alebo zničením veci vysokej
umeleckej hodnoty, ku ktorej má poškodený citový vzťah, alebo vyhrážanie sa spôsobením ťažkej ujmy

na zdraví osobe blízkej poškodenému a pod..

Chránenou osobou sa podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. rozumie blízka osoba, ktorou sa na účely
tohto zákona podľa §127 ods. 4 Tr. zák. príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec
a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len

vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Na základe takto vykonaného dokazovania a v zmysle zásad stanovených v § 2 ods.10 Tr. por. a § 2
ods.12 Tr. por., po ich vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u
obžalovaného N. Z. došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 Tr. zák., z ktorého dôvodu ho súd uznal vinným
v zmysle obžaloby v celom rozsahu.

Závažnosť konania obžalovaného, ktorý bol zo spáchania skutku usvedčený najmä výpoveďou
poškodených rodičov a to K.W. Z. a X. Z., kde bolo evidentné, že tento sa dlhodobo pod vplyvom

toxikománie, pri ktorej si uvedomoval svoje konanie, vyhrážal sa obidvom poškodeným smrťou, ktorá
reálne vzbudila dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pretože uvedeného sa obžalovaný nedopustil len
jedenkrát, ako aj ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom č. 26/2019 vypracovaný
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Martinom Somorom, ako
i znaleckým posudkom č. 5/2019 vypracovaný znaleckou organizáciou Psychiatrickou nemocnicou

Philippa Pinela Pezinok, kde bolo zrejmé, že si plne uvedomoval okolitú realitu a navyše k tomu
svedčiaca jeho výpoveď z prípravného konania, že tento úmyselne narušil záujem spoločnosti, ktorý
spočíva v ochrane jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami, tým že vzbudil u poškodených
dôvodnú obavu z reálneho naplnenia vyhrážok, čím sa dostal do rozporu s ustanoveniami Trestného
zákona.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký

druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo správy o povesti na obžalovaného N. Z. podanej Mestom Banská Bystrica boli zistené len základné
údaje o jeho osobe. Z odpisu Registra trestov vyplynulo že tento bol doposiaľ až 12 krát súdne trestaný,
pričom iba v 1 prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z odpisu evidencie priestupkov
vyplynulo, že bol doposiaľ 3-krát priestupkovo postihnutý.U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., pričom však zistil jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože tento bol už za trestný čin odsúdený, a preto

vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. pri zvýšení
dolnejhranicetrestnejsadzbyo1/3,uložiltrestodňatiaslobodyvovýmere17mesiacovnepodmienečne,
ktorý trest súd považoval za dostatočný.

Pretože obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

S prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 5/2019 vypracovaný znaleckou organizáciou
Psychiatrickou nemocnicou Philippa Pinela Pezinok, súd ochranné liečenie neukladal, pretože, ako
vyplýva zo záveru tohto znaleckého posudku, by ďalšia ochranná liečba už neplnila svoj účel, keďže

obžalovaný v minulosti skutočne absolvoval dlhý protitoxikomanický liečebný a resocializačný pobyt,
ktorý u neho vôbec nesplnil svoj primárny účel, pretože tento je i naďalej užívateľom omamných a
psychotropných látok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2).
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho
prospech.

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1).