Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209857
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209857.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35807598, právne zastúpený
AK JUDr. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, IČO :
00 166 073, v konaní náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/173/2012-81 zo dňa 18.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 10C/173/2012-81 zo dňa 18.11.2014 zamietol návrh na prerušenie
konania a návrh vo veci samej. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku
k výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania uviedol, že nie je dôvod na
prerušenie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ktoré ustanovenie kreuje len prípadnú možnosť (nie
povinnosť) rozhodnutia procesného súdu o prerušení konania, ak dospeje, že prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie, alebo ak dal na takéto konanie

podnet. Konštatoval, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že Súdnemu
dvoru Európskej únie boli predložené na zodpovedanie prejudiciálne otázke, formulované v návrhu na
prerušenie konania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ani
neuviedol pod akou značkou je predmetné konanie na Súdnom dvore Európskej únie vedené. Z návrhu
vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je náhrada škody
pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa domáha navrhovateľka (ktorá nie je účastníčkou
tohto konania), pričom účastníci tohto konania (navrhovateľ a odporca) vystupujú v predmetnom konaní

na strane odporcov. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok, ktoré formuloval navrhovateľ nemá význam
na rozhodnutie v tejto veci, s týmto konaní nesúvisí, nakoľko predmetom tohto konania je nárok
navrhovateľananáhraduškodyvočiodporcovispôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom.Pretonávrh
na prerušenie konania zamietol.

Súd prvého stupňa rozsudok vo veci samej odôvodnil poukazom na ust. § zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov a vykonané

dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutkové a právne skutočnosti.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 6.793,05 Eur a
nemajetkovú ujmu vo výške 1.358,61 Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučnéhosúdu, ktorý mal spočívať v prieťahoch v konaní, keď o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 09.05.2012, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, hoci exekučné konanie začalo dňa 22.02.2011.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, a to z exekučného spisu 6Er/203/2011,
že žiadosť o udelenie poverenia došla súdu dňa 16.03.2011. Súd uznesením sp. zn. 6Er/203/2011
zo dňa 04.05.2011 žiadosť o udelenie poverenia v časti zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.09.2011. Uznesením sp. zn. 6Er/203/2011, EX 3612/11 zo dňa 21.09.2011 exekučné konanie v

časti zastavil a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2011. Následne súd uznesením sp. zn.
6Er/203/2011 zo dňa 15.02.2012 žiadosť o udelenie poverenia vo zvyšnej časti zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2012. Uznesením sp. zn. 6Er/203/2011 zo dňa 07.08.2012 súd
exekučné konanie zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.10.2012. Voči predmetným
uzneseniamnavrhovateľnepodalopravnýprostriedok.Nazákladeuvedenéhosúdprvéhostupňadospel
k záveru, že k nesprávnemu úradnému postupu v tomto exekučnom konaní nedošlo. Pokiaľ ide o v

zákone stanovenú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa
konštatuje, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu
15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor v
žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.
Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.

c) a d), t.j. notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov
neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravená v § 44 ods. 2 bola do Exekučného poriadku
zavedená s účinnosťou od 01. júna 2010 a keďže v predmetnej veci bol rozsudok Rozhodcovského
súdu, teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak
exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak zákon takúto lehotu v prípade
negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01. júnom 2010). Súd
prvého stupňa poznamenal, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
rozhodcovskýrozsudokzhľadísk,ktorésúvymedzenévust.§45zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskom
konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010). Exekučný súd
v rámci predmetného exekučného konania takto postupoval v súlade so zákonom, preto uvedený
postup exekučného súdu, ktorým preskúmaval exekučný titul nemožno vyhodnotiť ako nesprávny

úradný postup, tento postup našiel vyjadrenie v samotnom rozhodnutí, keďže exekučný súd zistil rozpor
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia najskôr v časti a následne vo zvyšnej časti
zamietol. Je nepochybné, že v danom prípade išlo o rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci, v
ktorej sa vyžaduje zvýšená ochrana spotrebiteľa a súd má povinnosť preskúmavať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takéto preskúmanie je po skutkovej aj právnej
stránke, práve s poukazom na charakter tejto veci ako spotrebiteľskej, kde je potrebné venovať osobitnú
pozornosť, vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konania,
zložitejšie a náročnejšie, a to aj po časovej stránke. Preto samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na
vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože postup našiel vyjadrenie v

rozhodnutí.Pokiaľtedaexekučnýsúdzhromažďovaldôkazyprerozhodnutie,tietohodnotilaposudzoval
ich, teda išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a pre takúto činnosť nie je možné
považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné hodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť
ani ako nesústredený a neefektívny. Postup exekučného súdu sa nevyznačoval okolnosťami, ktoré by
bolo možné hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Dĺžku konania od podania návrhu na vydanie

poverenia do vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, pri neexistencii zákonom
stanovenej lehoty pre vydanie takéhoto rozhodnutia, súd prvého stupňa nepovažoval vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti za neprimeranú. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvého stupňa
dospel k právnemu záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatnené peňažné plnenie
ako majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, keď nemal preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny

úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľaust.§142ods.1vspojenísust.§151ods.1O.s.p.,podľaktorých
odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania, voči navrhovateľovi v
konaní neúspešnému, no z dôvodu, že odporca si náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu trovy

konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Podstata navrhovateľových odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu

odňalamožnosťkonaťpredsúdom(ust.§205ods.2písm.a)vspojenísust.§221ods.1písm.f)O.s.p.),
b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (ust. §205 ods.
2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.),
c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.),

d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

g/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a

predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudca, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné ho z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto

sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa
odvolateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
jeho žiadosť o zrušenie (odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu). Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu, bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne

aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa
meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Podľa
neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj

prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Preto s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.,podľaust.§156ods.3O.s.p.vyhlásilrozsudok,
ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne

správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania

dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie. Najmä námietku navrhovateľa, že okresný

súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho
neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal nepochybne
preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 18.11.2014, keď právny zástupca
navrhovateľa prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 21.10.2014. Podaním zo dňa 14.11.2014
doručeným prvostupňovému súdu 18.11.2014, teda v deň pojednávania, podal návrh na zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. S
poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. boli splnené
podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, nakoľko
účastník nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

K odvolaciemu dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na

uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 9NcC/53/2014-49 zo dňa 17. júla 2014, z ktorého vyplýva okrem
iného, že sudkyňa JUDr. Laura Žideková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na tamojšom súde pod sp. zn. 10C/173/2012. Preto s poukazom na uvedené neobstojí námietka
navrhovateľa, že zákonnú sudkyňu JUDr. Lauru Židekovú, ktorej bola predmetná vec pridelená na
prejednanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd

aj námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť
sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu, a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na

pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z tvrdení, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z uvedeného
exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na
náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

Pokiaľ okresný súd zároveň uvedeným rozsudok zamietol aj návrhy navrhovateľa na prerušenie konania
a okresný súd pojal tieto rozhodnutia do rozsudku, odvolací súd aj v tejto časti preskúmal rozhodnutie
súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že aj v tejto časti je jeho rozhodnutie vecne správne, a preto ho
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, pričom sa v celom rozsahu aj v tejto časti stotožnil s odôvodnením

prvostupňového rozhodnutia.

Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, no náhradu trov odvolacieho konania nenavrhol
nahradiť, preto mu ich súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.