Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/2776/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100888764
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7100888764.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: J. F., E.. XX.X.XXXX,
G. Z. D. - S. Ť., v konaní o vymoženie dlžného poistného 1.531,43 € (46.136,- Sk) a trov exekúcie,
vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223,
96001 Zvolen, nástupca JUDr. Mgr. Andreja Dembického, pod sp. zn. EX 308/00, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22.5.2000 doručeného súdnemu
exekútorovi dňa 30.5.2000 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným
súdom Košice I dňa 8.6.2000, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej

Dembický.

2. Na základe oznámenia oprávneného súd z úradnej povinnosti zistil, že v predmetnom konaní nastal
dôvodnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.f)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) v zmysle
ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

3.V danej veci nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku, nakoľko uplynula vykonateľnosť rozhodnutia L. zo dňa 2. 3. 1998, ktoré sa stalo právoplatným
dňa 31. 3. 1998. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený
vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do 31.3.2008 (§ 27 ods. 2
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v platnom znení), uplynula vykonateľnosť

rozhodnutia L. zo dňa 2. 3. 1998, ktoré sa stalo právoplatným dňa 31. 3. 1998. Tým zaniklo právo
ním priznané. Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho
právoplatnosti, teda v danom prípade do 31.3.2008 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
- správny poriadok, v platnom znení), a uplynula vykonateľnosť rozhodnutia L. zo dňa 2. 3. 1998, ktoré
sa stalo právoplatným dňa 31. 3. 1998. Tým zaniklo právo ním priznané. Právo priznané exekučným
titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do

31.3.2008 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v platnom znení).
V zákonnej desaťročnej lehote musel podať oprávnený nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju
pohľadávku musel aj skutočne vymôcť. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo vymáhať
núteným výkonom plnenie priznané uvedeným rozhodnutím.

4.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (ďalej EP) v znení účinnom do 31.3.2017,

exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7.Podľa ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného
predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

8.Lehota podľa§ 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, je lehotou prekluzívnou, to
znamená, že sa v nej musí exekúcia nielen začať, ale i skončiť.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ak povinnosť platiť poistné na
nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom
2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.

decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

11. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol s účinnosťou ku dňu 31.12.2003 zrušený a nahradený zákonom
č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (medzitým bol síce tiež prijatý zákon č. 413/2002 Z. z. o
sociálnom poistení, avšak tento bol zrušený ešte pred nadobudnutím účinnosti). V zmysle citovaného

prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. sa pri platení a vymáhaní povinnosti
platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, ktorá vznikla pred 1.1.2004 a
nebola do31.12.2003 splnená, použijú predpisy účinné do 31.12.2003, a teda zákon č. 274/1994 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2003. V ustanoveniach § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom
do31.12.2003 je zakotvená prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom

na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, a to v rozsahu desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Z gramatického a logického výkladu predmetných
ustanovení pritom vyplýva, že vykonanie rozhodnutia pritom v stanovenej prekluzívnej lehote nestačí
začať, ale vykonanie rozhodnutia sa môže iba najdlhšie v tejto stanovenej prekluzívnej lehote realizovať.

12. Preklúzia pritom predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady
preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex
offo,ajkeďtoúčastníkkonanianenamietne.Prekludovanápohľadávkasanemenínanaturálnuobligáciu
a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky
je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné

obohatenie.

13. Pre úplnosť sa žiada dodať, že súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že desaťročná prekluzívna lehota,
v ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bola zavedená zákonom
č.242/2001 Z. z., ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý v

odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť dňa 1.6.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z.
neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal či aj rozhodnutia vydané pred jeho
účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Súd však
dospel k záveru, že i napriek tejto skutočnosti sa od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z.
ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 274/2001 v znení účinnom od 1.6.2001 vzťahujú aj na rozhodnutia,

ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. (nepravá
retroaktivita) a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia
ich právoplatnosti.14. Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo dňa 4.11.2002 (Snj
84/02) vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre
jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca

právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za
takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne
pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho
výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre
povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných

rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa
práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej
úpravy.

15. Z uvedeného vyplýva, že predmetným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne po 10-tich rokoch odo

dňa nadobudnutia ich právoplatnosti ex lege zanikla vykonateľnosť, čiže tieto rozhodnutia už nie sú
spôsobilé byť riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého by sa v exekučnom konaní mohlo
pokračovať. Nakoľko zánikom vykonateľnosti exekučného titulu zaniklo aj právo priznané exekučným
titulom, sú v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo

ním priznané.

16.Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

17. Podľa ust. § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

18. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

19. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. S poukazom na znenie ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie
rozhodnúť aj o trovách exekúcie. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením po
tom, ako súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie, a taktiež svoj exekučný spis.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§357 C.s.p.).