Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816203858
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816203858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1/ W. M., E.. X.X.XXXX, J. I.
S.Č. Z., G. XXX/XX, 2/ A.. O. M., E.. XX.X.XXXX, J. I. S. Z., G. XXX/XX, proti žalovanému: A. Č., E..
XX.X.XXXX, J. I. B. D., B. XXX/XXX, zastúpený Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, Kalinčiakova
10, Vranov nad Topľou, IČO: 423 399 28, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 600,- eur a
náhrady škody v sume 7.000,- eur, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 27.6.2018 č.k. 11C/132/2016-101 a podanej námietke zaujatosti takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Sudkyňa JUDr. Andrea Zolotová nie je vylúčená z rozhodovania a prejednávania sporu.

II. Potvrdzuje sa rozsudok.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
takto, cit.:

„I. Súd žalobu žalobkyne v 1/rade a žalobcu v 2/rade zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni v 1/rade a žalobcovi v 2/rade nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.“

2. Citoval ustanovenia § 733, § 734, § 735, § 736, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 420 ods. 1 až 3, §
420a ods. 1 až 3, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 8,
čl. 15 ods. 1 a 2, § 137, §149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods 1 až 3 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade sa žalobcovia domáhali zaplatenia, vrátenia sumy 600
eur a odškodného v sume 7.000 eur. Ako žalobcovia uviedli, týchto nárokov sa domáhajú na základe
údajne uzavretej zmluvy o obstaraní opravy počítača. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní
nebolo preukázané, že by žalobcovia uzavreli so žalovaným zmluvu o obstaraní opravy počítača ako to
tvrdili. V tomto smere, neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie takýto skutočnosti a teda splnenie

zákonných predpokladov pre uzavretie takejto zmluvy vyžadovaných Občianskym zákonníkom, jej
porušenie žalovaným a ani následne odstúpenie od tejto zmluvy. Mal za preukázané, že žalobkyňa v
1.rade so žalovaným o ničom nerokovala, nedohadovala sa s ním a ani nejednala. So žalobkyňou v 1.
rade preto žiadna zmluva, či ústna alebo písomná uzavretá nebola, ani jej nebola prisľúbená pomoc.Preto žalobkyňa v 1.rade nie je v spore vôbec aktívne legitimovaná. Nebolo preukázané, že žalovaný
opravu osobne vykonal a ani to, že jemu mala byť vyplatená suma 600 eur, tá bola vyplatená inej osobe,
ktorá opravu v skutočnosti realizovala. Konštatoval, že pokiaľ ide o posúdenie nároku voči žalovanému

ako nároku na náhradu škody v sume 7.000 eur, v konaní nebolo žalobcami preukázané splnenie
všetkých zákonných predpokladov pre vznik škody, ktoré stanovuje Občiansky zákonník a v tomto
smere by ani neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia nepreukázali, že by sa žalovaný dopustil nejakého
protiprávneho úkonu, teda správania, ktoré sa prieči právu, či už zavineného alebo nezavineného,
teda porušenia nejakej zmluvnej povinnosti. Nebola taktiež preukázaná žiadna príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a vznikom škody a ani samotná výška škody. Navyše, ak nebolo preukázané
uzavretiezmluvyakototvrdiažalobcovia,niejemožnéhovoriťonejakejškodeaoporušenídohodnutých
zmluvných ustanovení vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný žiadnu škodu žalobcom nespôsobil. Poukázal
na to, že žalobcovia sa v prejednávanej veci nemohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez
toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany. Keďže žalobcovia v
petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd je viazaný ich

žalobným návrhom, nemôže byť ich žaloba už z toho dôvodu úspešná. Hmotnoprávny nárok žalobcov
nebol v konaní vykonaným dokazovaním preukázaný, lebo nebolo vlastne preukázané, že uzavreli so
žalovaným nejakú zmluvu, vôbec nie zmluvu o obstaraní opravy počítača, ako to tvrdili a ani odstúpenie
od nej. Zmluva o obstaraní je zmluvou odplatnou, v konaní však nebolo ničím hodnoverne preukázané,
že by sa účastníci zmluvy, strany sporu dohodli na nejakej odplate. Žalovaný to urobil na základe

priateľskejpomocibeznárokunanejakúodmenu.Sožalobcamižalovanýneuzavrelžiadenprávnyvzťah
a opravu vykonala iná osoba. Preto tiež žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Súd prvej inštancie preto
po vykonanom dokazovaní a z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok(ďalejlen„CSP“).Vzhľadomnato,žesúdprvejinštanciežalobuzamietol,žalovanýbolúspešný
v celom rozsahu, preto rozhodol tak, že má voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania
vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v zákonom stanovenej lehote. Namietali, že súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, keďže nemohli doložiť
vyjadrenie svedka, doklad o nefunkčnosti počítača, nemohli spochybniť cenovú ponuku, ktorá bola
predložená svedkom. To im nebolo dovolené sudkyňou, keď oni o to žiadali. Žalovaný mal tú možnosť.

Z jedného mena z jeho zoznamu svedkov vznikli dokonca dvaja a mali dojem, že proces riadi obhajca a
nie sudca. Svedectvá ich svedkov sa nebrali do úvahy. Namietali, že svedectvá svedkov žalovaného boli
v rozpore s výpoveďou žalovaného, pričom záznam výpovedí sudkyňa nenahrávala doslovne, vždy to
preštylizovala, teda ich výpovede sú úplne skreslené a s nimi sa vôbec nestotožňujú. Myslia si preto, že
ide o zaujatosť sudkyne, preto na ňu podali námietku zaujatosti. V odvolaní ďalej poukázali na okolnosti

uzavretia zmluvy so žalovaným. Uviedli, že medzi nimi a žalovaným bola ústne uzatvorená zmluva o
obstaraní veci. Žalovaný s ňou súhlasil, keďže konal činmi. Prebral počítač od nich niekoľkokrát, ako
aj peniaze, čo sám priznal počas výpovede. Sú toho názoru, že žalovaný ako obstarávateľ si neplnil
od začiatku svoje povinnosti, nedodal im písomné potvrdenie o predmete, cene a dobe obstarania. Za
taký doklad pýtal ďalších 100 eur, čo je protizákonné. Poukázali na to, že žalovaný bol jediná osoba,

s ktorou oni komunikovali a ktorému platili, čo úplne objasňuje jeho postavenie obstarávateľa. Podľa
nich, on podmienky nesplnil, preto mali právo na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný vypovedal, že počítač
opravoval priateľ jeho dcéry, až počas pojednávaní prišiel vypovedať skutočný opravár, ktorý potvrdil,
že oni spolu nikdy nekomunikovali. Je teda zrejmé, že žalovaný klamal. Tiež vypovedal sudkyni, že vec
nechcel vôbec riešiť, čo sudkyňa vôbec nebrala do úvahy, aj keď je to podľa nich dôležitý fakt. Namietali

potom, že s kým to potom mali vôbec riešiť, keď on sám mení opravárov a nemal záujem riešiť problém.
Veď predsa oni nemajú ani 600 eur, ani funkčný počítač. Majú predsa právo chrániť svoj majetok, čo
vyplýva z druhej hlavy Ústavy SR. Pýtali sa, že ako inak sa mohli domáhať svojich práv. Museli podať
žalobu, keďže žalobca sa bezdôvodne obohatil. Poukázali na to, že im nebolo umožnené vrátiť počítač,
keďžežalovanýhoodmietalprevziaťaproblémvôbecnechcelriešiť.Žiadali,abyodvolacísúdpreskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného zaplatiť bezdôvodné obohatenie v sume 600
eur a náhradu škody v sume 7.000 eur.6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobcovia doposiaľ hodnoverne
súdu nepreukázali, že počítač, ktorý je predmetom tohto sporu, je nefunkčný a najmä aké vady má.
Žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno o nefunkčnosti počítača. Žalobcom sa v celom

konaní nepodarilo preukázať uzavretie zmluvy medzi ním a nimi. Opätovne poprel, že by so žalobcami
uzavrel zmluvu o obstaraní alebo akokoľvek inú zmluvu. V ďalšom poukázal na to, že nie je pravdou,
že žalobcovia chceli mu vrátiť súčiastky a doniesli mu do práce počítač, aby si z neho zobral súčiastky.
Je to názoru, že žalobcovia nepreukázali vznik škody vo výške 7.000 eur, príčinnú súvislosť medzi jeho
konaním a vznikom škody a ani jeho zodpovednosť za náhradu škody. Podotkol, že žaloba žalobcov

nespĺňa ani formálne náležitosti pre takýto druh žaloby požadované. Rozsudok súdu prvej inštancie
navrhol potvrdiť ako vecne správny.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalovaní. Rozsudok považujú naďalej za nesprávny a trvajú
na svojom odvolaní. Považovali tvrdenia žalovaného o tom, že nepreukázali nefunkčnosť počítača za
zavádzajúce. Počítač nikdy po opravách nefungoval. Oni mali právo podľa zákona do 7. dní po tretej

oprave odstúpiť od zmluvy, a to bez udania dôvodu. Čo aj urobili. Zmluva bola konkludentne uzatvorená,
žalovaný bral počítač na opravu, pričom nikdy nehovoril o tretej osobe. Jediný, s kým komunikovali, bol
žalovaný, čo potvrdil p. L.. Nikdy s nimi žalovaný nedohodol nejaký kontakt s p. L.. Poukázali na to, že
súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal nezrovnalosťami vo výpovedi samotného žalovaného. Jeho
svedkovia sú nedôveryhodní vzhľadom na ich priateľské vzťahy. Zdôraznili, že sám žalovaný vyhlásil,

že nemal záujem riešiť reklamácie žalobcov. Taktiež jednoznačne deklarovali, že chcú počítač dostať
do pôvodného stavu, čiže aj s ich súčiastkami a nie jeho.

8. K vyjadreniu žalobcov podal vyjadrenie žalovaný, ktorý zotrval na svojich doterajších písomných
podaniach a ústnych prednesoch, vrátane jeho vyjadrenia zo dňa 12. 10. 2018. Považoval rozsudok

za správny a navrhol ho na trovy žalobcov potvrdiť.

9.Kvyjadreniužalovanéhopodalivyjadreniežalobcovia,ktorýzopakovalisvojepredchádzajúcetvrdenia
o uzavretí zmluvy o obstaraní veci a zodpovednosti žalovaného za opravu počítača. Zdôraznili, že
odmena bola dohodnutá ako výsledná suma za opravu počítača un bloc a nebolo predmetom dohody,

koľko z danej sumy je odmena za opravu. Nikdy nebolo povedané, že nie je v cene odmena za prácu.
Uviedli, že sudkyňa nebrala do úvahy ochranu spotrebiteľa pred zle odvedenou prácou, ako aj možnosť
odstúpenia od zmluvy do 7 dní bez uvedenia dôvodu. Sudkyňa umožnila opakovane zasahovať do
procesu obhajcom, čo opakovane využil. Umožnila miesto jedného oznámeného svedka vystúpiť dvom
(dlhoročným priateľom žalovaného) a im neumožnila nezávislého svedka, ktorý počítač vozil do práce.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že tak námietka zaujatosti vznesená žalobcami
voči zákonnej sudkyni, ako aj ich odvolanie, nie sú dôvodné.

11. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalobcami, ktorú vzniesli súčasne s

odvolaním proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej. Žalobcovia namietali zaujatosť zákonnej
sudkyne z dôvodu, že tá nenahrávala záznam ich výpovedí doslovne, ale vždy ich preštylizovala. Z
uvedeného dôvodu sú ich výpovede skreslené a nestotožňujú sa nimi sa vôbec. Namietali, že im nebolo
dovolené sudkyňou spochybniť cenovú ponuku, ktorá bola predložená žalovaným. Kým svedectvá ich
svedkov neboli brané do úvahy, resp. len v skreslenej forme, ktoré nezneli v ich prospech, svedectvá

žalovaného áno.

12. Podľa § 54 ods. 1 až 3 CSP, súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu
do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený
súd do siedmich dní. Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti

iný senát najvyššieho súdu.

13. Podľa § 56 CSP, lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie o
odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.14. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak
so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní

možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, dôvodom
na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku

zaujatosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa
náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

17. Pomer k sporu môže byť dôvodom vylúčenia sudcu, ak sú tu pochybnosti o tom, že sudca by

mal mať určitý záujem na spôsobe skončenia sporu, na výsledku sporu je teda sám zainteresovaný
alebo dokonca je sám stranou sporu. Pomer k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na
konaní znamená, že sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer k týmto
subjektom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a subjektom. O pomere sudcu k strane
sporu však nemožno hovoriť, ak síce sudca osobu pozná, jeho vzťah k nej je však neutrálny, teda ani

priateľský, ani nepriateľský.

18. Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne
niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym

pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje (Pozri uznesenie
Najvyššie súdu sp. zn. 1Nc/30/2012 zo dňa 23.05.2012).

19. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi.Týmtosarozumiesudca,ktorémubolavecpridelenánavybavenievsúladesplatnýmrozvrhom

práce príslušného súdu. Tak, ako sudca nemá právo si vyberať vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani
účastníci právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho ich predstavám. Sudca, ktorému bola vec pridelená,
je povinný v nej konať až do jej právoplatného vybavenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne
nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 49 a nasl. CSP.

20. Zákonná sudkyňa uviedla k vznesenej námietke zaujatosti žalobcami, že žalobcov ani žalovaného
osobné nepozná, je bez pomeru k veci a k stranám sporu. Necíti sa byť zaujatá. Poukázala na to, že
námietka zaujatosti vznesená žalobcami ako taká sa týka okolnosti spočívajúcej v procesnom postupe
sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.

21. Nadriadený súd aj s poukazom na obsah vyjadrenia zákonnej sudkyne Mgr. Andrei Zolotovej dospel
k záveru, že nevzhliadol dôvody, ktoré by vyvolali pochybnosti o nezaujatosti menovanej sudkyne.
Zákonná sudkyňa neuviedla žiaden relevantný osobný vzťah k prejednávanej veci a ani k stranám
konania, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jej objektívny pohľad na
vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

22. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania,
ktoré je spravidla charakterizované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto
hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže
objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.

júla 2010, sp. zn. 1Nc/20/2010). Je to predovšetkým vecou unesenia dôkazných tvrdení tej-ktorej strany
sporu v procese prejednávania merita veci.23. Námietka zaujatosti vznesená žalobcami sa týka procesného postupu zákonnej sudkyňa
(vykonávanie dokazovania). Spomínaný procesný postup konajúcej sudkyne však nie je dôvodom na
jej vylúčenie.

24.Odvolacísúdpoukazujenaust.§52ods.5vyhláškyč.543/2005Z.z.ospravovacomakancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého spravidla
sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred
súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb

doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že sudca nie je povinný zabezpečiť doslovný zápis prednesov, ak to nie je dôležité pre
posúdenie veci.

25. Keďže nebolo preukázané, že by v tomto konkrétnom prípade šlo o také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vylúčenie zákonnej sudkyne z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci pre

pomer k stranám sporu a ich zástupcom, ktorý by bol príbuzenský, priateľský alebo nepriateľský,
prípadne, že môže mať osobný alebo ekonomický záujem na určitom meritórnom ukončení konania
a podobne, čo predpokladá odňatie veci zákonnému sudcovi a jeho vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania v takejto veci, vyvolávajúc dôvodnú obavu, že by ju sudca nemohol objektívne a
spravodlivo posúdiť, nadriadený súd, vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výroku I. tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 54 odsek 1 a 2 CSP.

26. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý
proces. Tieto námietky vzniesli v súvislosti s vykonávaním dokazovania na súde prvej inštancie, keď

podľa odvolateľov im súd prvej inštancie nedovolil doložiť vyjadrenie svedka, doklad o nefunkčnosti
počítača, nemohli spochybniť cenovú ponuku, ktorá bola predložená svedkom. Podľa ich názoru súd
prvej inštancie nebral do úvahy ich svedkov, jedine v skreslenej podobe, ktorá nebola v ich prospech.
Na druhej strane mal súd prvej inštancie prihliadať na vyjadrenia svedkov žalovaného, hoci neboli
vierohodní.

27. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy
upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva.

28. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva,
ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti
ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť
konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie

veci. V rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti
zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

29.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcombolodoručenépoučenieoprocesnýchprávachapovinnostiach
strán sporu dňa 15.11.2016, v ktorom boli žalobcovia poučení o tom, že strany sú povinné uplatniť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení, návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonávanie dôkazov) včas,
najneskôr však do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí. Zároveň boli poučení o tom,
že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná v zmysle § 158 ods. 1 CSP.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 28. 06. 2017
za prítomnosti strán sporu vyhlásil, že čo sa týka navrhnutých dôkazov, budú vykonané dôkazy, ktoré
jednotlivé strany v konaní navrhli. Žalobcovia na predmetnom pojednávaní na otázku súdu, že vo svojej
žalobe a vyjadrení nenavrhli vykonať žiaden dôkaz, uviedli, že ako dôkaz navrhujú v konaní vypočuťžalovaného, žalobcu v 2. rade, dcéru B. M., syna O. M. a brata žalobkyne v 1. rade A. D. s tým, že žiadajú
vypočuť tiež svedkov, ktorých navrhol žalovaný. Žalovaný navrhol vypočuť žalobcov a ako svedkov K. L.,
O. K., O. A., O. L. a A. S.. Z obsahu zápisníc z pojednávaní na súde prvej inštancie je zrejmé, že všetci

navrhnutí svedkovia žalobcov s výnimkou O. M., ako aj svedkovia navrhovaní žalovaným boli vypočutí
za prítomnosti oboch strán sporu, teda aj žalobcov. Na pojednávaní dňa 27.6.2018 súd prvej inštancie
konštatoval, že všetky navrhované dôkazy v konaní boli vykonané. Následne dal súd priestor stranám
sporu na záverečné reči a po ich prednesení, vyhlásil dokazovanie za skončené.

31. K tvrdeniu žalobcov, že nemohli predložiť písomné vyjadrenie svedka odvolací súd uvádza,
že žalobcovia žiadali vypočuť všetkých svojich svedkov a pred súdom prvej inštancie predloženie
písomného vyjadrenia svedka nenavrhli. Navyše v odvolaní žalobcovia ani nešpecifikovali, ktorého
svedka písomné vyjadrenie im súd prvej inštancie neumožnil predložiť. Pokiaľ ide o doklad o
nefunkčnosti počítača, žiaden dôkaz v tomto smere nežiadali vykonať, a už vôbec z obsahu spisu
nevyplýva, že by súd prvej inštancie neumožnil vykonať akýkoľvek dôkaz. Samotný prvoinštančný súd

sa pýtal žalobcov, aké dôkazy chcú vykonať. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcov,
že nemohli spochybniť cenovú ponuku, ktorá bola predložená svedkom. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalobcovia boli prítomní na pojednávaní konanom dňa 14.2.2018, na ktorom bol vypočutý svedok K.
L., ktorý krátkou cestou predložil súdu cenové ponuky počítača. Ako je zrejmé zo zápisnice z toho
pojednávania, žalobkyňa v 1. rade svedkovi K. L. kládla otázky.

32. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov ohľadne hodnotenia výpovedí svedkov, ktorých navrhol
žalovaný, odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 185 ods. 1 CSP však súd rozhodne o tom, ktoré
z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie

dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v
rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Ďalej odvolací súd poukazuje na ustanovenie 191
CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Táto
zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a

dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu.

33. V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá
zásada vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) vyhodnotil

všetky svedecké výpovede, ktoré boli v prvoinstančnom konaní vykonané. Odvolacie námietky, ktoré
mali spochybniť prvoinštančným súdom zistený skutkový stav, predovšetkým vierohodnosť svedkov,
ktorých navrhol žalovaný, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že
O. A., O. L. a A. S. sú priatelia žalovaného, a preto je ich výpoveď spochybnená, odvolací súd konštatuje,
že žalobcovia túto skutočnosť ničím konkrétnym nepreukázali. Minimálne O. L. a A. S. vo svojej výpovedi

poukázali predovšetkým na to, že sú kolegovia. Odvolací súd nepopiera, že na pracovisku sú bližšie
vzťahy medzi kolegami, ale tu je potrebné pripomenúť, že svedok je povinný vypovedať pravdu a nič
nezamlčovať. Svedok je pri predvolaní poučený súdom o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede
a o jeho práve odoprieť výpoveď. K rozdielnym tvrdeniam medzi svedkami a žalovaným odvolací súd
konštatuje, že svedkovia O. A., O. L. a A. S. vypovedali, že potom ako prišli žalobcovia za žalovaným do

práce, žalovaný viackrát opakoval žalobcom, aby vrátili počítač a následne im on vráti peniaze. Uvedené
potvrdil žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaniach dňa 28.6.2017 a dňa 29.11.2017. Za porušenie
procesných práv zo strany súdu nemožno považovať to, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie nie podľa
predstáv odvolateľa. Hodnotenie dôkazov má v kompetencii súd a nie strana sporu.

34. Odvolací súd ďalej v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil.
Aj keď odvolací súd preferuje stručnejšie, ale o to presvedčivejšie odôvodňovanie rozhodnutí súdom
prvej inštancie, bez siahodlhých opisov a citácií celých výpovedí svedkov a strán sporu, prípadne aj

nesprávnych a naviac uvedených citácií zákonných ustanovení (v tomto prípade § 420a, § 427, § 428
OZ), uvedené však nič nemení na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací
súd udáva nasledovné.

36. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by

žalobcovia uzavreli so žalovaným zmluvu o obstaraní opravy počítača ako to tvrdili, t.j. že došlo medzi
nimi k dohode o predmete obstarávania, jeho ceny, o odmene za obstaranie a dobe obstarania.
V tomto smere neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie takýchto skutočností a teda splnenie
zákonných predpokladov pre uzavretie takejto zmluvy vyžadovaných Občianskym zákonníkom, jej
porušenie žalovaným a ani následné odstúpenie od tejto zmluvy.

37. Odvolatelia v odvolaní namietajú nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o
záver, že nedošlo medzi žalobcami a žalovaným k uzavretiu zmluvy o obstaraní veci. Sú toho názoru,
že opak je pravdou a došlo k jej uzavretiu konkludentnou formou a to prevzatím predmetu obstarania
- počítača a peňazí žalovaným.

38. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že súd prvej inštancie vec posúdil podľa
nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne
ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli

preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

40. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

41. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

42. Podľa § 733 Občianskeho zákonníka, zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje
objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby.
Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.

43. Zmluva o obstaraní veci je osobitným druhom zmluvy príkaznej. Podstatnými náležitosťami zmluvy o
obstaraní veci sú osobitné vymedzenie predmetu obstarania určitej veci, t. j. veci ktorú má obstarávateľ
obstarať (nemusí to byť len hmotná vec, môže ísť tiež o inú záležitosť, inú činnosť a pod.), cena
obstarania, t. j. odmena obstarávateľa za obstaranie veci a doba obstarania. Zmluvnými stranami
uzatvárajúcimi túto zmluvu sú objednávateľ a obstarávateľ a ide pojmovo vždy o zmluvu odplatnú. Výšku

tejto odmeny zákon neustanovuje, a preto musí byť vždy dohodnutá (viď § 734 Občianskeho zákonníka,
ktorý nepoužíva termín odmena ale cena). Forma zmluvy nie je predpísaná. Záväzok povinnej osoby
pritom spočíva len vo vykonaní činnosti, ktorá je v zmluve vymedzená a nie tiež v dosiahnutí výsledku.

44. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali, že medzi

žalobcami a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní veci. podľa § 733 a ďalej Občianskeho
zákonníka. Výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepodporujú tvrdenia žalobcov,
že žalovaný konkludentne súhlasil s uzavretím zmluvy o obstaraní veci tým, že prevzal od nich počítač
a peniaze. Žalobcovia tvrdili, že po kazivosti ich starého počítača sa rozhodli pre jeho opravu a inováciu,pričom túto službu mal vykonať žalovaný, ktorý tuto službu nevykonal správne a podľa podmienok.
Tvrdili, že počítač ani po dvoch reklamáciách nefungoval správne, neboli im doručené podklady pre
overenie nových súčiastok a predsa odstúpili od zmluvy o obstaraní veci a žiadajú vrátanie výdavkov za

službu. Svoje nároky špecifikovali ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 600 eur a
nárok na náhradu škody vo výške 7.000 eur.

45. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že svedkovia, ktorí boli vypočutí na pojednávaní na základe
návrhu žalobcov (I.. B. M., A. D., a C. M.) potvrdili, že neboli prítomní pri tom, ako sa žalobca v 2. rade

dohadoval so žalovaným na oprave, úprave alebo inej záležitosti spojenej s predmetným počítačom. O
dohode žalobcov so žalovaným sa mali dozvedieť až sprostredkovane od žalobcov. Svedok I.. B. M.
vypovedala, že bola osobne prítomná pri tom, keď balili počítač, keď ho dostali, pri telefonáte odstúpenia
od zmluvy a keď chceli vrátiť počítač v práci. Svedok A. D. vypovedal, že bol prítomný pri balení a
odovzdaní počítača do opravy, pri telefonickom odstúpení od zmluvy a v práci žalovaného, keď sa
pokúšali, aby im vrátil sumu 600 eur. Svedok C. M. vypovedal, že bol prítomný pri odovzdaní počítača

a telefonickom odstúpení od zmluvy. Účasť svedka O. M.a pred súdom prvej inštancie žalobcovia
nezabezpečili.

46. V tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže výpovede svedkov, ktorých navrhli
vypočuť žalobcovia, nepreukázali, že žalovaný so žalobcami uzavrel zmluvu o obstaraní počítača, resp.

opravy počítača, ani že by mal vykonať úpravu počítača, že sa na ňu sám zaviazal a ani to, že by
tak konal za odmenu. Nebol preukázaný úmysel žalovaného uzavrieť zmluvu o obstaraní veci, čo je
nevyhnutné aj pre žalobcami tvrdené konkludentné uzavretie zmluvy.

47.Pokiaľideožalovaného,tenvýslovnepopreluzavretietakejtozmluvyoobstaranívecisožalobcamia

svoje konanie charakterizoval ako motivované snahou o priateľskú pomoc, pričom za túto pomoc nemal
sľúbenú žiadnu odmenu ani iné protiplnenie. Pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalobca v 2. rade
ho oslovil prostredníctvom F. K. (ich kolegu), načo žalovaný kontaktoval svedka K. L., ktorý súhlasil s
opravou počítača a neskôr prostredníctvom žalovaného predložil žalobcovi v 2. rade cenové ponuky na
počítačové zostavy, keď oprava nebolo možná. Tvrdil, že na základe týchto ponúk si žalobca za pomoci

O.a K. vybral počítačovú zostavu, ktorú L. L. poskladal. V práci ju odovzdal žalobcovi v 2. rade, načo on
od neho prijal sumu 600 eur v hotovosti. Uvedenú sumu následne odovzdal L. P. Poprel, že by dostal
nejaké peniaze od žalobcov.

48.TvrdeniažalovanéhopotvrdzujúvýpovedesvedkovO.aK.aK.L.predsúdomprvejinštancie.Svedok

O. K. potvrdil, že povedal žalobcovi v 2. rade, že žalovaný má známeho s tým, že oprava u neho môže
bude lacnejšia, prípadne by mohol mať nejakú súčiastku do počítača, keďže oprava v počítačovom
servise by mohla byť drahšia. Po predložení cenových ponúk žalobca v 2. rade vec konzultoval s ním a
na jeho odporúčania si vybral počítačovú zostavu v cene 600 eur. Podľa názoru súdu, žalobca v 2. rade
si mohol byť vedomý, že úpravu počítača mohla vykonať tretia osoba.

49. Svedok K. L. potvrdil, že sa na neho obrátil žalovaný prostredníctvom jeho brata s tým, či by nevedel
opraviť počítač. Vedel o tom, že v rámci dobrej vôle chcel žalovaný pomôcť kolegovi z práce. Svedok
považoval počítač za neopraviteľný a vrátil mu ho späť. Po určitej dobe sa na neho obrátil opätovne
s tým, že by chcel urobiť generálnu opravu počítača a chcel, aby mu urobil zoznam nejakých variant,

čo by sa tam dalo urobiť. Svedok predložil cenové ponuky v cenovom rozmedzí od 249 eur do 1.221
eur (č.l. 75- 76 spisu). Vyskladal počítačovú zostavu v hodnote 600 eur, ktorú predložil svojmu bratovi,
ktorý ju posunul žalovanému. Potvrdil, že nemal dohodnutú odmenu za opravu, resp. úpravu počítača a
cena pozostávala výhradne s počítačových komponentov, ktoré boli použité pri oprave počítača. Súdu
prvej inštancie predložil krátkou cestou dodací list a pokladničný doklad na sumu 600 eur za zakúpené

počítačové komponenty (č.l. 79 spisu).

50. Je teda zrejmé, že peniaze v hodnote 600 eur nebola odmena za vykonanie činnosti obstarania veci,
ale náklady K. L. na nákup počítačových komponentov do počítača pre žalobcu v 2. rade. Z vykonaného
dokazovania nebolo tak preukázané, že žalobca v 2. rade zaplatil sumu 600 eur žalovanému titulom

odmeny za vykonanie činnosti obstarania opravy, resp. úpravy počítača. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že
žalovaný pýtal od nich sumu 100 eur za faktúru, žalovaný to poprel, pričom žiadne dôkazy svedčiace o
tejto skutočnosti žalobcovia nepredložili. Je preto dôvodná námietka žalovaného o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie v tomto spore.51. Pokiaľ ide o samotnú nefunkčnosť počítača, ktorú tvrdili žalobcovia, a ktorá mala byť dôvodom
pre reklamácie a napokon pre odstúpenie od zmluvy, ani v tomto smere ju žalobcovia hodnoverne

nepreukázali. Odvolací súd nepopiera výpovede svedkov, ktorí vypovedali o jeho nefunkčnosti po
jeho oprave. No bolo na žalobcoch uniesť dôkazné bremeno preukázaním jeho nefunkčnosti aj
hodnovernejším spôsobom ako je napr. návrh na vykonanie dôkazu odborným vyjadrením alebo
potvrdením počítačového servisu.

52. Nebolo preukázané, že došlo medzi stranami sporu k dohode o obstaraní počítača, ani k dohode
o odmene za obstaranie počítača, a teda neboli ani naplnené podmienky pre platné uzavretie zmluvy
o obstaraní veci podľa 773 Občianskeho zákonníka. Nebolo tak povinnosťou žalovaného predložiť
písomné potvrdenie o predmete, cene a dobe obstarania a nemohli žalobcovia od zmluvy odstúpiť,
ako správne konštatoval súd prvej inštancie. Nebol tak dôvodný nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému vo výške 600 eur titulom odstúpenia od údajnej zmluvy o obstaraní veci.

Situáciu, ak by aj malo dôjsť k odstúpeniu od nejakej zmluvy a z toho vyplývajúcu povinnosť vzájomného
synalagmatického plnenia, pričom v danom prípade žalobcovia nežiadali vrátenie sumy 600 eur oproti
vráteniu počítačových komponentov, vysvetlil v dostatočnom rozsahu súd prvej inštancie v bode 127.
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

53.Pokiaľžalobcoviavodvolanínamietali,žeimneboloumožnenévrátiťpoužitékomponenty,svedkovia
O. A., O. L. a A. S. potvrdili tvrdenia žalovaného, že potom, ako prišli žalobcovia za žalovaným do práce
na pracovisko RZP vo K. E. J., žalovaný viackrát opakoval žalobcom, aby vrátili počítač a následne im
on vráti peniaze. Svedok K. L. vo svojej výpovedi potvrdil, že bolo by to úplne bez problémov, pretože
tá firma, od ktorej predložil doklad, by bez problémov prijala komponenty naspäť a vrátila plnú sumu.

54. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná aktívna
legitimácia žalobkyne v 1. rade v danom spore. Žalobcovia sú manželia, pričom veci nadobudnuté počas
manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 OZ. Pokiaľ žalobkyňa
v 1.rade poukázala v odvolaní na to, že žalobca mal jej plný súhlas, aby dohodol podmienky, aktívna

legitimácia žalobkyne v 1. rade je daná. Uvedené však nič nemení na vecne správnom rozhodnutí súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami v 1. a 2. rade.

55. V nadväznosti na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti žalobného nároku o náhradu škody 7.000 eur. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu

škody sú: existencia škody, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť
medzi touto škodou a protiprávnym konaním a zavinenie. Ako vyplýva z vyššie uvedeného v konaní
nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil nejakého protiprávneho konania, resp. porušenia
zmluvnej povinnosti zo zmluvy o obstaraní veci, ako tvrdili žalobcovia. Nebolo preukázané, že zmluva
o obstaraní veci medzi žalobcami a žalovanými bola uzavretá, teda žalovaný sa za takejto situácie

nemohol dopustiť porušenia zmluvnej povinnosti z tejto zmluvy. Žalobcovia taktiež neuniesli dôkazné
bremeno, keďže nekonkretizovali, nešpecifikovali výšku uplatňovanej škody 7.000 eur, ani vznik tejto
škody v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Súd nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať
dôkazné bremeno za žalobcov. V danom prípade žalobcovia tvrdili, že im žalovaný spôsobil škodu tým,
že nemali peniaze, ktoré zaplatili za opravu a funkčný počítač, a teda si museli zakúpiť zariadenia, ktoré

by si inak nezakúpili. Tieto svoje tvrdenia však nijako nepreukázali.

56. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

57. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobcovia v konaní
neboli úspešní, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnému žalovanému
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

58. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).