Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214230589
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7214230589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
Y. U. nar. XX.X.XXXX a maloletú F. U. nar. XX.X.XXXX v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach Staničné námestie 9 Košice deti rodičov: Y. Z. nar.
XX.X.XXXX trvale bytom V. XXXX/XX M. - F. M. právne zastúpenej JUDr. JCLic.Tomášom Majerčákom,
PhD. advokátom so sídlom Južná trieda 28 Košice a U. U. nar. XX.X.XXXX trvale bytom G. XXX právne
zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou so sídlom Štúrova 20 Košice v konaní o
návrhu otca o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Košice II č.k. 45P/172/2014-566 zo dňa 31.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zverení maloletých detí Y. U. nar. XX.X.XXXX a F. U. nar.
XX.X.XXXX do starostlivosti otca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k.
24C/55/2011-39 zo dňa 23.8.2011 vo výroku o výchove, úprave styku a rozsudok Okresného súdu
Košice II č.k. 14P/284/2017-175 zo dňa 19.3.2019 vo výroku o výživnom k maloletej Y. U. nar.
XX.X.XXXX a maloletej F. U. nar. XX.X.XXXX tak, že maloletú Y. U. a maloletú F. U. zveril odo dňa
právoplatnosti rozsudku do osobnej starostlivosti otca. Zároveň rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení

a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej Y. 80 Eur mesačne a na výživu maloletej F. 80 Eur mesačne, ktoré je povinná poukazovať
k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku súdu do
budúcna. Styk matky s maloletou Y. a maloletou F. neupravil. Konanie o zmenu úpravy styku otca
s maloletou Y. a maloletou F. zastavil. Rodičom U. U. a Y. Z. ako aj maloletým deťom Y. U. a F. U.
nariadil povinnosť podrobiť sa psychologickému a sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu dvoch rokov odo

dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Konajúci súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že z vykonaného rozsiahleho dokazovania vyplynul
jednoznačne záver, že v danom prípade ide o situáciu v zmysle ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, teda
o situáciu, keď jeden z rodičov, v tomto prípade matka maloletých, bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletými deťmi, ktorý bol upravený právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 24C/55/2011-39 zo dňa 23.08.2011. Súd pritom vychádzal z dohody

rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že styk otca s mal. deťmi sa nerealizuje v
dohodnutom rozsahu od 10/2014, od kedy matka neumožňuje otcovi styk s deťmi a to aj napriek tomu,
že ten sa v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu na styk pravidelne dostavuje a čaká, že mu matka
deti na styk odovzdá.Matka ako hlavný dôvod nerealizovania styku otca s deťmi uviedla podozrenie, že otec deti sexuálne
zneužíval a navyše nie je ani dostatočne schopný sa o deti riadne a v plnom rozsahu postarať.
Na základe vyššie uvedeného dokazovania nebolo hodnoverne preukázané, že by zo strany otca

dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu mal. detí, či inému nevhodnému správaniu. Matka svoje tvrdenie
opieraojednovyjadrenie-správuklinickéhopsychológaPhDr.E.,ktorávjanuári2015mal.detivyšetrila.
Zo správy PhDr. E., však matkou tvrdené skutočnosti vo vzťahu k otcovi priamo nevyplývajú, navyše aj
znalec ustanovený do konania zhodnotil túto správu, ako správu s nejednoznačným záverom, ktorá v
žiadnomprípadeneodôvodňujezáverotom,žezostranyotcadochádzaksexuálnemuzneužívaniumal.

detí. Iné dôkazy o údajnom sexuálnom zneužívaní mal. detí zo strany matky neboli súdu predložené.
Súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že ani samotné správanie matky neodôvodňovalo
záver o možnom sexuálnom zneužívaní mal. detí ich otcom, keďže zo správy polície a vyjadrení matky
vyplýva, že matka nikdy pre podozrenie z takéhoto trestného činu na otca trestné oznámenie nepodala a
nežiadala ani o zákaz styku otca s mal. deťmi, či iné opatrenie na ochranu detí. Taktiež ani súdny znalec
po vykonanom vyšetrení otca a mal. detí, nezistil žiadne markery, ktoré by poukazovali na ich možné

sexuálne zneužívanie a rovnako na strane otca neboli potrebným vyšetrením preukázané ani len sklony
k sexuálnemu násiliu, či problematické potreby alebo prejavy v tejto oblasti.
Dokazovaním súd zistil, že na strane otca sú dané schopnosti a zručnosti nevyhnutné k riadnej
starostlivosti o mal. deti, že otec má k svojim dcéram vytvorený blízky citový vzťah, prejavuje o ne
dlhodobýaskutočnýzáujemavštruktúreosobnostiotcanebolizistenéžiadnerizikovéaniproblematické

črty. Na základe opakovaných sociálnych šetrení v domácnosti otca mal súd za preukázané, že otec má
vo svojej domácnosti vytvorené vhodné a prospešné výchovné prostredie pre plnohodnotnú starostlivosť
o mal. F. a mal. Y. a je pripravený sa o ne všestranne postarať.
Z analýzy znaleckého posudku vyplynulo, že správanie matky pri zohľadnení všetkých dostupných
zdrojov informácií, možno z pohľadu klinickej psychológie označiť ako výrazne asociálne a

problematické. Vo vzťahu k iným ľuďom vykazuje značný negativizmus až hostilitu, s čím korešponduje
dominantne egoistická a egocentrická orientácia jej správania, v ktorom absentujú bazálne prosociálne
štruktúry, preto v rámci kvalifikovaného odhadu možno jej osobnosť označiť ako výrazne nevyrovnanú,
emočne instabilnú s asociálnymi črtami. Kvôli násilne a manipulatívne prerušenému kontaktu detí s
ich otcom, ktoré v dôsledku matkinho správania štyri roky nevideli svojho otca, nedovoľuje podľa

znalca pochybovať o extrémne negatívnom ovplyvňovaní oboch maloletých zo strany matky, pričom
iných príslušníkov rodiny nemožno z toho vylúčiť. Osobnostné predpoklady matky na starostlivosť o
maloleté deti znalec zhodnotil na základe dostupných informácií a reality posledných štyroch rokov z
pedopsychologického hľadiska ako veľmi problematické až patologické a z hľadiska potreby maloletých
dievčat za rizikové, pretože matka hľadá uspokojovanie jej egoistických potrieb a ignoruje potreby

vyvíjajúcich sa dievčat, pre ktoré pravidelný kontakt s ich otcom je nezastupiteľný a môže negatívne
ovplyvniť aj ich partnerské vzťahy v dospelosti. Vzťah matky k maloletým deťom znalec zhodnotil ako
rizikový až patologický, keďže pred bazálnymi potrebami maloletých mať kontakt s oboma rodičmi,
matka uprednostňuje svoje potreby, svoje záujmy a vlastnú predstavu o výchove detí, bez ohľadu na
ich skutočné potreby.

Matka v priebehu takmer celého konania nespolupracovala so súdom, vedome nepreberala a odmietala
preberať zásielky súdu, čím sa nielen vyhýbala samotnému konaniu, ale najmä úmyselne sťažovala
dokazovaniesúduvtomtokonaní.Právepresprávaniematky,ktorábolanapojednávaníriadnepoučená
o tom, že súd považuje za nevyhnutné vykonanie znaleckého dokazovania a ktorá neposkytla potrebnú
súčinnosť súdu ani znalcovi ustanovenému v konaní, aj napriek uloženej poriadkovej pokute a snahe

súdu o jej predvedenie k znalcovi, bolo zmarené znalecké dokazovanie u PhDr. F.. Rovnako dlhotrvajúca
vedomá nespolupráca matky s kolíznym opatrovníkom, ktorá pre údajný rozpor so záujmom mal. detí,
odmietala vykonanie sociálnych šetrení v priebehu niekoľkých rokov v jej domácom prostredí, sťažovala
postup súdu. V záujme riešenia vzniknutej rodinnej spolupráce súd formou uznesenia o neodkladnom
opatrení nariadil rodičom a mal. deťom účasť na psychologickom a odbornom poradenstve, ktoré

sa však nezrealizovalo opäť pre nespoluprácu zo strany matky, ktorá nepreberala nie len zásielky
zo súdu, ale ani zásielky neziskovej organizácie, v ktorej sa malo predmetné výchovné opatrenie
realizovať a práve pre správanie samotnej matky, sa výchovné opatrenie minulo účinkom. Nevhodný
a nespolupracujúci prístup matky je zrejmý aj v konaní o nútený výkon súdneho rozhodnutia pod sp.
zn. 27Em/9/2014, kde matka aj napriek opatreniam zo strany súdu smerujúcim k splneniu rozhodnutia

súdu vo výroku o styku otca s mal. deťmi, doposiaľ styk otca s mal. deťmi neumožnila. Celé doterajšie
správanie matky preukazuje jej negatívne nastavenie voči otcovi a snahu o sabotovanie súdneho
konania, s cieľom zachovať ňou vytvorený faktický stav.Súdprvejinštanciezisťovalajnázormaloletýchdetí.Obemal.detipripohovoreskolíznymopatrovníkom
zhodne uviedli, že chcú zotrvať v starostlivosti matky. Aj keď ide o deti, ktoré sú vo veku, kedy za
bežných okolností už sú schopné samostatne a relevantne vyjadriť svoju vôľu k predmetu konania, je

nevyhnutné aj takýto dôkaz vyhodnotiť v kontexte ostatných dôkazov a v ich vzájomných súvislostiach.
Znalec jednoznačne zdôraznil, že pri pohovore s maloletými deťmi, deti nedokázali uviesť ani jeden
skutočný dôvod, pre ktorý by sa nemal otec s nimi stretávať a ich odpovede odrážali názory matky,
ktoré sú im už dlhodobo podsúvané, bez vlastných empirických skúseností zo stretnutí s otcom za
obdobie posledných štyroch rokov. Znalec poukázal na to, že vysoko pravdepodobné ovplyvňovanie

až manipulácia z matkinej strany za obdobie štyroch rokov, viedli s najväčšou pravdepodobnosťou k
ich skresleným názorom aj napriek ich prípadnej mentálnej vyspelosti, čo znemožňuje ich autentické
rozhodovanie vo veci. Preto aj keď mal. deti prejavujú aktuálne negatívny postoj k starostlivosti otca
a preferujú starostlivosť matky, pri hodnotení vykonaného dokazovania vo vzájomných súvislostiach
súd prvej inštancie konštatoval, že prejavená vôľa detí, nekorešponduje s ich skutočnými potrebami a
záujmom. Aj tu je potrebné poukázať na správanie matky, ktorá nerešpektovala upozornenie kolízneho

opatrovníka o potrebe vykonať pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti matky a počas rozhovoru
kolízneho opatrovníka s mal. deťmi bola matka prítomná u detí, ktoré jej blízkosť vnímali.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie nepochybne preukázané splnenie
podmienok zákona na zmenu zverenia v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ale aj odôvodnený záver,
že v záujme mal. detí je, aby do budúcna zabezpečoval ich výchovu a starostlivosť otec, ktorý má

lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu detí, uznáva pozíciu matky v živote detí, je schopný vytvoriť
pre deti nielen stabilné a podnetné výchovné prostredie, ale zabezpečiť výchovu detí zodpovedajúcu
morálnym a spoločenským hodnotám, bez ich negatívneho ovplyvňovania. Aj keď možno očakávať
prechodné problémy pri zmene zverenia, mal. deti môžu takýmto spôsobom nakoniec len získať a prežiť
detstvo s normálnymi spomienkami, bez patologického ovplyvňovania. Pri vhodnom odbornom vedení,

sú obe deti schopné prekonať ich neurotické problémy a riadne sa začleniť do domácnosti otca. Súd mal
za preukázané, že pokiaľ ide o najlepší záujem mal. detí, nie je rešpektované ich právo na vytváranie
vzťahových väzieb rovnocenne s oboma rodičmi, k čomu matka svojim bezdôvodným a tvrdohlavým
prístupomnevytvárapodmienkyatotoprávodetínaopakvcelomrozsahupotláčaamarí,porušujeprávo
mal.detínazachovanieichvzťahukotcovi,neprihliadanaichcitovéavývinovépotreby,nerešpektujeich

právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, teda s otcom mal. detí tak, ako to špecifikuje § 24
ods. 4 Zákona o rodine, čím vážne porušuje odôvodnené práva detí. Preto súd v súlade s ustanovením
§ 25 ods. 4 Zákona o rodine zveril mal. Y. a mal. F. U. do osobnej starostlivosti otca, sledujúc práve
rešpektovanie práva mal. detí na zachovávanie a rozvíjanie ich vzájomných väzieb s oboma rodičmi,

keďže dokazovaním nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie práva
otca podieľať sa na výchove detí.

3. Rozhodnutie o tom, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine zákonnými

zástupcami maloletých detí sú obaja rodičia, pričom súd nezistil žiadne relevantné dôvody, z ktorých by
vyplývalo ohrozenie takýchto záujmov mal. detí, prípadne zneužívanie týchto práv zo strany niektorého
z rodičov.
Keďže súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otcovi, matku zaviazal prispievať
naichvýživusumou80Eurmesačnenakaždédieťa,pričomzohľadnilschopnosti,možnostiamajetkové

pomery matky s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávnených detí.
Styk matky s maloletými deťmi súd prvej inštancie neupravil vzhľadom na vyjadrenie otca, že matke
nebude brániť v styku a ak matka prejaví záujem o kontakt s maloletými deťmi, bude sa snažiť s matkou
dohodnúť.
Nakoľko súd prvej inštancie vo výroku rozsudku rozhodol o zmene zverenia maloletých detí do osobnej

starostlivosti otca, čím zanikli dôvody, pre ktoré súd z úradnej moci začal konanie o zmenu úpravy styku
otca s maloletými deťmi, preto v tejto časti konanie zastavil.

4. Nariadenie výchovného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že svojim rozhodnutím zmenil
pôvodné rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti druhému

rodičovi. Vychádzal pritom z vyjadrenia znalca, ktorý uviedol, že pri zmene výchovného prostredia
možno na strane detí očakávať prechodné problémy, pre ktoré bude zrejmé potrebné vyhľadať odbornú
pedopsychologickú pomoc pre deti. Tieto problémy by mali byť krátkodobého charakteru, pričom
dobu dvoch rokov na realizáciu výchovného opatrenia považoval súd za primeranú na dosiahnutiestanoveného cieľa. Takáto odborná pomoc by mohla prispieť k upokojeniu vzťahov v rodine, obnoveniu
vzájomnej komunikácie medzi jej členmi a za súčinnosti odborne spôsobilého subjektu by mala byť
zároveň poskytnutá jednotlivým členom rodiny potrebná pomoc na prekonanie ich negatívnych pocitov.

5. Výrok o trovách štátu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že štátu vznikli trovy z dôvodu vyplatenia
odmeny znalcom ustanovených v tomto konaní, pričom o trovách štátu rozhodne súd osobitným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP s prihliadnutím na §
55 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, ako aj podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP.

Má za to, že súdom nebol zisťovaný skutočný stav, v akom boli dcéry počas stretávania sa s otcom
a v akom stave sú dcéry, keď sa s otcom nestretávajú. Najzávažnejším bolo nezisťovanie skutkového
stavu ohľadom tvrdenia matky o sexuálnom zneužívaní dcér, čo bolo dostatočným dôvodom na to,
aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol. Taktiež má za to, že z vyjadrenia psychologičky PhDr.
E. jednoznačne vyplýva, že otec maloleté deti sexuálne zneužíval, pričom má podozrenie aj na oveľa

horšie zneužívanie z jeho strany. Na základe zlého psychického a fyzického stavu dcér postupovala a
zamedzila ako matka ďalšiemu sexuálnemu zneužívaniu a aj inému ubližovaniu dcéram zo strany otca.
Súd svoje rozhodnutie založil na znaleckom posudku, ktorý bol výsledkom hodinového sedenia znalca
s oboma deťmi naraz bez použitia vedeckých metód, ktoré sa bežne používajú pri znaleckom zisťovaní
s odvolaním sa znalca iba na dostatočnú prax v odbore.

Kolíznou opatrovníčkou, pediatrom, školou a deťmi samotnými bolo jasne vyjadrené, že dcéry v jej
výhradnej starostlivosti prospievajú, sú zdravé, učia sa výborne, v kolektíve a medzi učiteľmi sa vedia
vhodne správať. Dcéry chcú zostať výlučne v jej starostlivosti. Dcéram nestretávanie sa s otcom
prospieva. Poukázala aj na zdravotný stav maloletých detí za obdobie, keď otec s nimi býval v jednej
domácnosti, ako aj za obdobie, keď už bol odsťahovaný, zdravotný stav maloletých detí bol nepriaznivý,

matka bola upozorňovaná na psychologický pôvod stavu dcér. Preto začala hľadať vysvetlenia u
psychológa. Matka rovnako ako vo svojom písomnom podaní na súd prvej inštancie zo dňa 23.5.2019
podrobne rozpísala priebeh psychologických vyšetrení maloletých detí u psychiatričky PhDr. W. E. zo
dňa 20.1.2015, 22.5.2015, 6.10.2015, 1.12.2015, 14.3.2016.
Od roku 2015, odkedy dcéry s otcom neboli, sa začali postupne uzdravovať. Má za to, že svojim

konaním po potvrdení jej obavy zo sexuálneho zneužívania dcér otcom pani psychologičkou E., teda
znemožnením ubližovania zo strany otca dcéram, dcéry zachránila od smrti. Znalec vykonal zhodnotenie
jej schopnosti starať sa o dcéry na základe lživých vyjadrení otca a na základe tvrdenia, že jej správanie
je asociálne a silne egoistické. Päť rokov údajne nespolupracuje s inštitúciami a vzhľadom na vážnosť jej
stavujunetrebadotejtokomunikácietlačiť.Mázato,žedetiniesútýranématkoutým,žesanestretávajú

s otcom, ale je to ich záchrana, že sa s ním nestretávajú.
Vyjadrila sa aj k nespolupráci s inštitúciami. Od roku 2014 po záver roku 2017 listy súdu preberala, s
úradom práce komunikovala a na trestné oznámenia otca polícii odpovedala. Odmietla psychologické
vyšetrenie dcér, čo odôvodňuje ich zlým psychickým stavom, čo jej povedala psychologička PhDr.
E. a zároveň upozorňovala na zbytočnú retraumatizáciu dcér. S úradom práce komunikovala, no

odmietla jeho návštevu z dôvodu, že to nebolo pre dcéry vhodné. Voči kolíznemu opatrovníkovi
stratila dôveru, pretože tento nenahlásil na políciu jej udanie ako rodiča o podozrení zo sexuálneho
zneužívania dcér ich otcom. Na listy súdu odpisovala od začiatku konania až po záver roka 2017 a
následne od mája roka 2019 znova preberá listy. Rok a pol, kedy poštu doma nepreberala, čakala
na psychologický nález od PhDr. E., ktorý však do dnešného dňa nedostala. Na takmer všetky listy,

ktoré jej prišli k zamestnávateľovi, uvádzala dôvod neprevzatia, to, že čaká na psychologické nálezy od
psychiatričky dcér na svoju obhajobu. Súhlas, ktorý dala na opätovné psychologické vyšetrenie dcér na
pojednávaní dňa 19.6.2015 vzala späť a nesúhlasí s opätovným vyšetrením dcér, nakoľko je to zbytočná
retraumatizácia dcér a považuje to za tlak súdu na jej osobu. Súdu oznámila, že chce byť vypočutá bez
prítomnosti otca dcér. Namietala aj tú skutočnosť, že súd maloleté dcéry nevypočul napriek tomu, že už

majú pätnásť resp. trinásť rokov, čiže už nie sú malé deti, vedia vyjadriť svoj názor. S touto skutočnosťou
sa súd vôbec nevysporiadal. Jednoducho zveril deti do starostlivosti otca bez toho, aby skúmal, aký
negatívny dopad to bude mať na maloleté deti. Súdu zaslala aj písomné vyjadrenia oboch dcér.8. K odvolaniu matky podal otec písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že plne súhlasí so znaleckým
posudkom súdneho znalca. Tvrdenia uvedené v odvolaní matky považuje za konšpirácie. Deťom sa
venoval, chcel im vytvoriť detstvo plné zážitkov, kamarátov, v obklopení rodiny. Taktika matky je meniť

zážitky deťom, spochybňovať otca a obracať všetko proti nemu. Zidealizovaný otec sa stáva v očiach
detí tým najhorším a matka dokonalou. Je mu úprimne ľúto, že sa stal vymazaným rodičom. Stále však
verí, že si nájdu s deťmi k sebe cestu, že dcéry niekde vo svojich srdciach majú tú lásku, ktorou ich
obklopoval, pokiaľ ich matka nepodala návrh na rozvod a nevymazala ho z ich životov. Zažil spôsob
výchovy detí matkou, nepochybuje, že ich manipuluje, ovplyvňuje a berie deťom ich práva a zároveň aj

jeho práva. Zároveň vyjadril pochybnosť voči písomným podaniam maloletých dcér. Tieto mali možnosť
byť vypočuté pred súdom bez nátlaku matky. Ich písomné podania bez riadnej expertízy znalca nemajú
výpovednú hodnotu.

9. Matka podala k vyjadreniu otca vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojej
doterajšej procesnej obrane. Poukázala na tú skutočnosť, že otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu

nevyvrátil jej dôkazy preukazujúce, že deťom pri návštevách u neho bolo ubližované až tak, že boli na
pokraji života a že potom, čo sa s ním prestali stretávať, sa postupne duševne i telesne uzdravovali.
Toho času sú už zdravé a patria medzi najlepších žiakov v triede, a to bez úľav. Rovnako sa nedotkol ani
skutočnosti, že o prospech v škole sa vôbec nezaujíma, nezaujíma sa o zdravotný stav dcér, nezaujíma
sa o pravidelné platenie výživného, na ktorom dlhuje 1.790,57 Eur, čiže sa nezaujíma, aby dcéry boli

zabezpečené. Uviedla, že podal na ňu šesť súdnych podaní a minimálne štyri trestné oznámenia. V
prípade výkonu rozhodnutia, ktorý sa vedie pod sp. zn. 27Em/9/2014 žiadal minimálne 19x o udelenie
pokuty za marenie výkonu súdneho rozhodnutia v celkovej výške minimálne 42.060 Eur a opakovane
žiadal o udelenie maximálnej možnej výšky pokuty. Uviedla, že otec ich v roku 2014 a 2015 opakovane
navštevoval aj za účasti polície, z čoho boli dcéry vystrašené, a to aj napriek tomu, že mu jedenkrát

dvere otvorila a informovala ho aj políciu, že bol sám usmernený kolíznou opatrovníčkou, aby podal
návrh na výkon súdneho rozhodnutia, pričom sám policajt informoval otca dcér, že tak má urobiť a tieto
návštevy nemajú význam. Otec však návštevy aj s políciou opakoval ďalej. Brala to ako zastrašovanie.
Jeho návštevy dcér v škole a návštevy starých rodičov spôsobili to, že dcéry boli z toho vystrašené a báli
sa chodiť do školy, nevedeli sa sústrediť, aj toto považuje matka za zastrašovanie. Morálny profil otca

zhrnula tak, že dlhé roky bývali pod jednou strechou v neustálych hádkach a jej strachu, čo bude znova
za problém, nosil si priateľky do ich postele, strieľal v spoločnej spálni, nevracal sa v noci domov, lebo sa
opil, navštevoval herne, odmietal budovať ich vzťah, pracoval veľmi veľa no k zvýšeniu financií nedošlo,
počasvšetkýchkonfliktovsamatkasnažiladcérydotohonemiešať,snažilasarozprávaťpriamosotcom.
Otec ju pred dcérami pravidelne ohováral, vymýšľal si o nej skutočnosti, opakovane dcéram hovoril, aby

jej nehovorili, čo robili u neho a či brali lieky a podobne, dcéry keď prišli domov jej opakovane s plačom
hovorili, že „Mami nehovor, že sme ti to povedali, lebo bude po nás kričať“. Nebolo možné ho na nič
upozorňovať, pretože stále sa na ňu vykričal, či je ona dokonalá. Dcéry telefonicky vydieral, volal im a
hovoril im do telefónu, aký je nešťastný, že môže byť s nimi, ako veľmi ich miluje a že preto plače. Dcéry
boli z tohto jeho konania smutné a plakali. Po psychologickom vyšetrení u PhDr. E. dňa 20.1.2015, kedy

psychologička matke povedala, že dcéry sú vo veľmi zlom stave a všetko majú v hlave vytesnené, sa
rozhodla ich vynechať z celej situácie. Dcéry vedeli, že prebiehajú súdne konania, no nevedeli z akého
dôvodu. Povedala im, že sa s otcom stretávať nemôžu, no nateraz im nemôže povedať prečo. V máji
2019 bola nútená im celú situáciu objasniť a až vtedy sa všetko dozvedeli.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani k vyjadreniu otca nevyjadril.

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP)

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov

odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

16. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania a aké listinné dôkazy predložili, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutočný a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo naspravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav,
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že rodičovské práva

a povinnosti patria obom rodičom od narodenia dieťaťa do jeho plnoletosti. Rozvodom manželstva
ani jeden z rodičov nestráca žiadnu časť výkonu rodičovských práv. Trvajú v plnom rozsahu naďalej.
Zásahy do ich výkonu možno robiť len v súvislosti s konaním menovaným v ust. § 38 Zákona o rodine
(pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností). Pre aplikáciu tohto
ustanovenia však musí rodič naplniť niektoré zo zákonom kvalifikovaných konaní. Bez splnenia tejto
podmienky do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča zasahovať nie je možné. Ako je uvedené

v § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské
práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávneho postavenia otca aj matky pri ich výkone.
Práva a povinnosti rodičov a detí charakterizuje určitá vzájomnosť, napríklad rodič má nielen povinnosť
dieťa vychovávať, ale je to aj jeho právo, ktorému zodpovedá povinnosť dieťaťa rešpektovať primerané

výchovné prostriedky, ktoré rodičia pri výchove uplatnia. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu
o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami
rodičov o realizácii ich výchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však
otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených
predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na

zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných
zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov, čo je premietnuté do čl. 41 ods. 4
Ústavy SR. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre
zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné
pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné

pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia.
Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci
druhý nedáva k tomu dôvod. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje
pri styku s ním svoju úlohu pri výchove danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý
maloleté deti vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem detí vytváral priaznivé podmienky

na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením detí k tomu, aby mali správny vzťah k tomuto
rodičovi.

24. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd zároveň musí dbať, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu
vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu
umiestnenia maloletého dieťaťa je, že jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený v dohode rodičov, alebo v súdnom rozhodnutí.

25.Uvedenýmizásadamisasúdprvejinštancieriadil,keďvykonaldokazovanienaobjektívneposúdenie
najlepšieho záujmu maloletých detí.

26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a podľa § 35 CMP zistil skutočný stav
veci, najmä, že od októbra 2014 matka neumožňuje otcovi styk s deťmi. Dôvodom malo byť podozrenie,

že otec sexuálne zneužíval dcéry, ako aj jeho neschopnosť riadne sa o maloleté deti postarať. Matka
sexuálne zneužívanie maloletých dcér otcom nepreukázala a súd to ani vykonaným dokazovaním
nezistil. Naopak, výsluchom otca, šetrením kolízneho opatrovníka v jeho rodine, ako aj znaleckým
dokazovaním mal súd dostatočne zistené, že otec je plne spôsobilý a pripravený sa o maloleté deti splnou vážnosťou a riadne postarať. Uviedol, že matke nebude brániť v stretávaní sa s dcérami. Súd
dokazovaním nezistil žiadnu príčinu, prečo by bolo stretávanie sa maloletých detí s oboma rodičmi v
rozpore s ich záujmami. Pokiaľ matka namietala nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, najmä

jej nevypočutím a nevypočutím ani maloletých detí, matka vo veci vypočutá bola dňa 19.6.2015.
Na pojednávanie dňa 22.5.2018 bola riadne predvolaná, bez ospravedlnenia sa ho nezúčastnila. Na
pojednávanie dňa 31.5.2019, kedy bolo rozhodnuté vo veci samej, bola riadne predvolaná, nezúčastnila
sa ho s odôvodnením, že ona chce byť vypočutá v neprítomnosti otca. Je preto nepochybné, že
nevyužila možnosť riadne pred súdom vypovedať. Súdu dňa 23.5.2019 doručila podrobné vyjadrenie

k znaleckému posudku č. 30/2018 PhDr. V.. Taktiež kolízny opatrovník dňa 27.5.2019 doručil súdu
podrobnú správu zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov na strane matky maloletých
detí, ktoré vykonal dňa 24.5.2019. Zároveň do spisu doložil podrobné vyjadrenie matky zo dňa
22.5.2019. Podľa odvolacieho súdu sa matka dostatočným spôsobom vyjadrila k veci samej, ako aj
znaleckému dokazovaniu.
Čo sa týka námietky matky, že neboli vypočuté maloleté deti, ich účasť na pojednávaní dňa 31.5.2019

mala zabezpečiť matka, svoju úlohu si však nesplnila. Maloleté deti však boli vypočuté súdnym znalcom
PhDr. V., čo súd prvej inštancie bral pri rozhodovaní do úvahy.
Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že odvolacie námietky podľa § 365 ods. 1, písm. e/
CSP, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani podľa § 365
ods. 1, písm. b/ CSP, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej

patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,niesúdôvodné.
Odvolací súd nezistil žiadnu inú vadu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie strany riadne poučil o ich právach
a povinnostiach, zákonným spôsobom vykonal dokazovanie zákonne získanými dôkazmi, pričom ani
odvolateľka na iné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nepoukázala.

Odvolací súd posudzoval odvolanie podľa odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1, písm. f/
a h/ CSP. Zistil, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov uviedol v odôvodnení rozsudku.
Správnym vyhodnotením dôležitosti a pravdivosti dôkazov pri zachovaní pravidla formálnej logiky dospel
k správnemu skutkovému zisteniu.

Súd prvej inštancie aplikoval príslušnú právnu normu. Obsah tejto právnej normy správne interpretoval
a zároveň ju aj správne aplikoval. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka opakovane
bezdôvodne a zámerne od októbra 2014 neumožňuje otcovi styk s mal. deťmi, ktorý mali upravený v
rozsudku o rozvode na základe ich dohody. Ňou tvrdené sexuálne zneužívanie maloletých detí súdu
nepreukázala, súd ich vlastným šetrením nezistil. Aj keď rodičovské práva a povinnosti patria obom

rodičom, matka maloletých detí bránila otcovi v realizácii týchto práv a povinností, a to napriek tomu,
že otec maloletých detí výkon svojich rodičovských práv a povinností nemal pozastavený, nemal ich
obmedzené a ani nebol pozbavený týchto rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie mal teda
jednoznačne preukázané, že boli naplnené zákonné ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine, kedy
môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o zmene umiestnenia maloletých
detí zaoberal a aj správne vyhodnotil aké dôsledky bude mať pre maloleté deti zmena ich umiestnenia.
Najdôležitejšou požiadavkou pritom je, aby bolo rešpektované právo maloletých detí na zachovanie ich
vzťahu k obom rodičom. Matka im toto právo uberala od októbra 2014. Od tohto obdobia s otcom fakticky
nekomunikuje, nedostatočne komunikovala takmer v priebehu celého konania so súdom prvej inštancie,

napriek nútenému výkonu súdneho rozhodnutia styk otca s mal. deťmi neumožnila, nespolupracovala
s kolíznym opatrovníkom, pre jej nespoluprácu sa nerealizovalo neodkladné opatrenie, ktorým bola
rodičom aj maloletým deťom nariadená účasť na psychologickom a odbornom poradenstve, zmarila
znalecké dokazovanie u PhDr. F. a nespolupracovala ani so súdnym znalcom PhDr. V.. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie správne logicky vyvodil, že v prípade, ak by maloleté deti naďalej

zostali v osobnej starostlivosti matky, táto naďalej bude brániť otcovi, aby sa s maloletými deťmi stýkal.
Po zmene umiestnenia maloletých detí možno očakávať prechodné problémy, avšak ako aj znalec
v posudku uviedol, že maloleté deti môžu takýmto spôsobom nakoniec len získať a prežiť detstvo s
normálnymi spomienkami bez patologického ovplyvňovania. Pri vhodnom odbornom vedení sú obe deti
schopné prekonať ich neurotické problémy a riadne sa začleniť do domácnosti otca. Za tým účelom

súd prvej inštancie aj správne rozhodol o uložení výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d)
Zákona o rodine, a to povinnosti mal. deťom, ako aj rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu. Tu však odvolací súd podotýka, že ak by vznikli na strane maloletých
detí neprekonateľné a neriešiteľné problémy so zmenou umiestnenia, prípadne ak by otec zámerne aopakovane bezdôvodne neumožňoval matke styk s maloletými deťmi, táto môže podať návrh na zmenu
umiestnenia maloletých detí.

27. Rodičia majú rodičovské práva a povinnosti k obom maloletým deťom rovnaké. Súd prvej inštancie
v rozsudku správne rozhodol o tom, že práva a povinnosti zastupovať maloletým deti a spravovať ich
majetok priznal obom rodičom. Tento výrok rozsudku matka v odvolaní ani nenamietala.

28. Matka v odvolacom konaní výšku uloženej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom nenamietala. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine vyhodnotil dôkazy, prihliadol na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje.

29. Matka v rámci odvolacieho konania nenamietala, že jej styk s mal. deťmi nebol upravený. Aj v tejto
časti sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď styk matky s mal. deťmi
súd prvej inštancie neupravil z dôvodu vyjadrenia otca, že matke nebude brániť v styku s mal. deťmi a
ak matka prejaví záujem o kontakt s mal. deťmi, bude sa snažiť s matkou dohodnúť. Takýmto spôsobom
by bolo rešpektované právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Aj tu odvolací súd

dodáva, že v prípade, ak by sa rodičia nevedeli dohodnúť na styku matky s mal. deťmi, ktorýkoľvek z
rodičov môže podať návrh na úpravu styku.

30. Súd prvej inštancie zastavil konanie o zmenu úpravy styku otca s mal. Y. a mal. F. a to z dôvodu,
že vo výroku tohto rozsudku rozhodol o zmene zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca.

Matka tento výrok rozsudku v rámci odvolacieho konania nenapadla. Dôvody, pre ktoré súd z úradnej
moci začal konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zanikli, preto odvolací súd potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania v tejto časti ako vecne správne.

31. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku rozhodol o trovách štátu tak, že o týchto trovách rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Ani proti tomuto výroku rozsudku
matka odvolanie nepodala. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s uvedeným výrokom súdu prvej
inštancie ako vecne správnym, a preto ho potvrdil.

32. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku rozhodol aj o náhrade trov konania v zmysle § 52 v spojení

s § 55 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ani proti tomuto výroku
odvolanie podané nebolo. Odvolací súd považoval odôvodnenie tohto výroku súdom prvej inštancie za
vecne správne, preto ho potvrdil.

33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).