Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201364
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814201364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protižalovaným:1.O.Č.Q.,G..XX.XX.XXXX,K.XXXXXK.G.
E. 304, zast. opatrovníčkou I. A., O. U. A. I. 2. Q. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K. G. E. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: 1. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
Nám. Josipa Andriča č.1, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, 2. Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan
Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava o zaplatenie 1690,24 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 1127,62 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 21.03.2011 do 20.04.2013 v sume
102,67 eur a úrok z vo výške 8,75% ročne zo sumy 1127,62 eur od 21.04.2013 do zaplatenia a iné trovy
konania v sume 26,26 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 113,09 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade a v 2. rade sa náhrada trov konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1690,24

eur s úrokom z omeškania 227,66 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy
1690,24 eur od 21.04.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo
dňa 27.09.2012 medzi postupcom A. A., Q..A.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili dňa 29.05.2003 zmluvu č. 561057525, ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy
A. A. Q..A.. poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto
právnevzťahyzozmluvyoúveresaspravujúObchodnýmzákonníkombezohľadunapovahuúčastníkov
záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do

úvahyanipriposudzovaníotázokpremlčania,keďževšeobecnáprávnaúpravapremlčaniajeobsiahnutá
v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4809,95 eur, ktorá
pozostávala z istiny 4477,56 eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 332,39 eur a ostatného
príslušenstva v sume 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 332,39 eur predstavujúcu úrok z
omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver 3319,39 eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 44,48 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si
uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.04.2013 v počte 38 a celkovej výške 1690,24
eur s tým, že zvyšné splátky si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z

omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky
úveru samostatne. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradili žiadne sumy. Uplatňovaná
suma pozostáva z 38 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 1690,24 eur ( t.j. rozdiel medzi
neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky ) a
zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania a zo

sumy 1690,24 eur si uplatňuje od 21.04.2013 do zaplatenia.

Opatrovníčka žalovaného v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.

Žalovaná v 2. rade so žalobou súhlasila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalobcu, výpoveďou
žalovanej v 2. rade, a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu a na dôvodoch v nej
uvedených, to, že podľa ich nároku sa jedná o nesporný nárok preukazuje a j to, že napriek vstupu
dvoch vedľajších účastníkov do konania sa do dnešného dňa žiaden z nich nevyjadrila predmetný nárok
uplatňovaný žalobou nenamietal, v prípade úspechu si uplatňujú náhradu trov konania.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že so žalovaným v 1. rade nie je v žiadnom kontakte, sú už viac ako 6 rokov

rozvedení., čo sa týka predmetnej zmluvy o splátkovom úvere je pravdou, že takúto zmluvu uzatvorili,
ona už k zmluve žiadne doklady nemá, nakoľko po rozvode manželstva v roku 2009 všetko zostalo
u žalovaného v 1. rade, ako on s tým naložil nevie. Úver bol spočiatku splácaný nakoľko na účet
jej prichádzali rodinné prídavky , koľko presne bolo z predmetného úveru splatené nevie uviesť. Je si
však vedomá, že celý úver určite nebol splatený a že tam zostal nejaký dlh. Aj keď sú s manželom

šesť rokov rozvedení do dnešného dňa sa neviedlo žiadne konanie o vyporiadanie BSM. Čo sa týka
pomerov uvádza, že zabezpečuje starostlivosť 13 ročnému synovi z manželstva so žalovaným v 1. rade
na toho jej žalovaný v 1. rade výživné neplatí, náhradné výživné poberá od štátu , je pravda, že sa vedie
exekúcia. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, zabezpečuje ešte starostlivosť
štvorročnému synovi čiže poberá výživné od štátu 50 eur a rodinné prídavky na dve maloleté deti. Čo sa

týka ďalších majetkových pomerov so žalovaným v 1. rade boli vlastníkmi bytu, tento však v súčasnosti
podlieha exekúcii, pokiaľ vie, ten byt sa mal predávať, ale už tri roky je nepredajný, iný majetok nevlastní.
Čo sa týka jej priateľa s ktorým žije v spoločnej domácnosti tento je tiež nezamestnaný a zabezpečujú
starostlivosť jednému spoločnému maloletému dieťaťu. Byt o ktorom uvádzala, že je v exekúcii bol v jej
vlastníctve spolu so žalovaným v 1. rade, pokiaľ má vedomosť tak tam záväzky kvôli ktorým sa vedie

exekúcia predstavuje 12000 eur a byt by mohol byť predaný ešte za vyššiu sumu, takže potom prípadne
z tejto sumy, pokiaľ by bol byt predaný bola by ochotná a schopná vyrovnať tento dlh, inak v to v jej
schopnostiach teraz v súčasnosti nie je.A. ako banka a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžník uzatvorili dňa 29.05.2003 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0561057525 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v

tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3319,39 eur
(100.000 Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 44,48 eur (1340
Sk) a to v mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená
na deň 20.04.2013, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 9,30% ročne.

Podľa čl. VI. bod 1 zmluvy žalovaní ako dlžník vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými

podmienkami, súhlasia s nimi, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len VOP)

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa
budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky

vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.2 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná a/alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.3., bod 1.4. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta fyzickej osoby nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky a do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po

splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach

zmluvy o úvere. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru
a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z
omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok
prostriedkov na ich úhradu, a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške,
dohodlisaklientabankanatom,žebankajeoprávnenáuspokojiťsplatnéúrokyvoformezaťaženiaúčtu.

Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého
úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené
prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke

okremúrokovzúverustanovenýchvzmluvetiežúrokyzomeškaniazdlžnejčiastky,pričomdlžnáčiastka
sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo za podmienok uvedených v písm. a) až q) bodu 7.6.1. VOP, banka
je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o

úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009 adresovaným žalovanému v 1. rade a
žalovanej v 2. rade spoločnosť A.ko postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu ako
postupníka.

Listom zo dňa 24.01.2014 označeným ako pokus o zmier, žalobca žalovanému v 1. rade a žalovanej v
2. rade oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pričom dlžná suma predstavuje sumu
7540,66 eur. Zároveň boli žalovaní vyzvaní na splnenie dlžnej povinnosti najneskôr do 31.01.2014.

A. A., Q..A.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 04.11.2009 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1105/2011/CE. Podľa článku IV. bod 4.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán

o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.04.2013, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 4809,95 eur a istina celkom sumu 4477,56 eur, a počet dní omeškania 1172.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

V čase uzavretia zmluvy bolo v SR upravené právne postavenie spotrebiteľov v zákone č. 634/1992 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a Občiansky zákonník zaviedol osobitnú ochranu v ust. § 52 a nasl. až v období
po 01.04.2004, už dovtedy platná úprava poskytovala ochranu pred neprimeranými podmienkami, keď
zakazovala aby typové zmluvy (spotrebiteľské zmluvy), medzi ktoré treba zaradiť aj predmetnú zmluvu,obsahovali neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa

dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť.
Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník
možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské
neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom
zákonníku, resp. zák. o ochrane spotrebiteľa je v súčasnosti pomenovaná), ale možno ju označiť ako
druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva

musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej
zmluvnej strany.

Vzhľadom na uvedené zmluva o splátkovom úvere bola uzatváraná v režime spotrebiteľských zmlúv
( vzhľadom na jej predmet a povahu).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §23a zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Ustanovenie § 23a
zákona o ochrane spotrebiteľa výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa typová zmluva nesmie obsahovať.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od

ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa. Vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana
spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného

zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú,
pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej

únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextuuzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Súd má za to, že pri posudzovaní plynutia premlčacej doby v danej právnej veci je potrebné aplikovať
a to vzhľadom na dohodu o plnení v splátkach § 103 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia doba

jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná
splatnosť bola dohodnutá na 20.04.2013. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v
súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 24.02.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 24.02.2014. Keďže v danom prípade
bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré

sú splatné odo dňa 20.03.2011, teda 26 splátok z 38 neuhradených splátok, ktorých zaplatenie svojou
žalobou uplatňuje žalobca.Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva. Dualistický systém záväzkového
práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.)
v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie,
že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Žalobcasiuplatňujenároknazaplateniesumy1690,24eurpredstavujúcej38splátokaúrokzomeškania
v sume 227,66 eur a ročný úrok z omeškania od 21.04.2013 do zaplatenia.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 9,3% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2009, ) činila úrok 8,13%
ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto
výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.

V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 3,32 eur (100 Sk)
štvrťročne. Potom splátka istiny a úroku z úveru po odpočítaní poplatku za správu úveru v sume 1,11 eur
mesačne predstavuje sumu 43,37 eur ( výška splátky 44,48 eur - poplatok 1,11 eur ) a keďže žalobca
si uplatnil nárok na 38 splátok, pričom nepremlčaných bolo 26 splátok, ktorých splatnosť nastala po

24.02.2011 vo výške 43,37 eur súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1127,62 eur ( 26 x 43,37
eur) a čo do zvyšku žalobu zamietol.

Čo sa úroku z omeškania, žalobca si uplatnil jednak kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok
splatných od 21.03.2010 do 20.04.2013, ktorý si kapitalizoval zo sumy splátky 37x 44,48 eur pri výške
úroku z omeškania 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka a nariadenia vlády. Keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na časť premlčaných splátok a
poplatok za správu úveru, z ktorej sumy bol taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo
žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok na úroku z omeškania v sume 102,67 eur, ktorý vyčíslil za
jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania tak ako žalobca no sumy splátky
25 x 43,37 eur a čo do zvyšku ( v sume 124,99 eur ) v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 1690,24 eur od 21.04.2013
do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s
Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy
1127,62 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru a to odo dňa
21.04.2013 tak ako žiadal žalobca, a čo do zvyšku, teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania

zo sumy predstavujúcej poplatky za správu úveru žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 1127,62
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu 20.04.2013 kapitalizovaný. Súd vyčíslil
sumu úroku z omeškania k uvedenému dňu no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje sumu 102,67
eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 1230,29
eur, čo predstavuje 63%, neúspech 37%, čo predstavuje úspech žalovaných, a takto po odpočítaní

úspechu žalovaných o úspechu žalobcu, vzniklo žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania
právo na náhradu trov konania v pomere 26%.

Žalobca si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 101 eur, preto mu súd priznal
náhradu iných trov konania v sume 26,26 eur ( 26 % zo zaplateného poplatku v sume 101 eur ).

Náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“).

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 81,33 eur a súd
priznal žalobcovi nárok na odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd, účasť na konaní podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 243,99
eur a na režijný paušál za 3 úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony v roku 2014 po 8,04 eur

a jeden úkony v roku 2015 po 8,39 eur teda spolu 24,47 eur.

Súd taktiež priznal náhradu za stratu času za 5 začatých polhodín ( jedna polhodina 13,98 eur ) na ceste
Košice - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 20.01.2015 a to v sume 69,90
eur a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 20.01.2015 motorovým vozidlom - Košice
- Vranov nad Topľou a späť pri počte 100 kilometrov, priemernej spotrebe 5 l/100 km a cene pohonných

hmôt 1,16 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur vo výške 24,10 eur. Právny zástupca je platcom DPH
priznal mu súd aj DPH v sume 72,49 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy 362,46 eur ( odmena
+ režijný paušál + náhrada za stratu času + cestovné ), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume
434,95 eur.

Takto spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 434,95 eur, z čoho 26% predstavuje sumu

113,09 eur.

Čo sa týka vedľajších účastníkov, ktorí vystupovali na strane žalovaných, ich nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníkov, na strane ktorých v konaní vystupujú,
nakoľko žalovaní neboli v konaní úspešní, súd vedľajším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu