Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213227160
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213227160.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľa :

B..D.E.,U..XX.XX.XXXX,R.E.V.X,XXXXXŠ.,zastúpenéhoadvokátkou:JUDr.MiroslavaHargašová,
so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava proti odporcovi : NEVITEL, a.s., so sídlom Kračanská cesta
40, 929 01 Dunajská Streda, IČO : 36 240 826, zastúpenému Ružička Csekes, s..r.o.,so sídlom Vysoká
2/B, 811 06 Bratislava, pracovisko : Štúrova 1090/7, 929 01 Dunajská Streda o zaplatenie 20.989,68
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 20.989,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od
16.10.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania titulom súdneho poplatku 1.259,00

Eur a titulom trov právneho zastúpenia 2.503,09 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr.
Miroslavy Hargašovej, to všetko do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.12.2013 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie žalovanej sumy.
Tvrdil, že s odporcom uzavreli dodatok k pracovnej zmluve v zmysle ktorého mu prináleží 6 mesačné
pre prípad skončenia pracovného pomeru, pričom došlo ku skončeniu pracovného pomeru a odporca
mu odstupné napriek výzve neuhradil. Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania, lebo tvrdí, že odporca
je s plnením v omeškaní. Uplatnil si aj náhradu trov konania.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že

nespochybňuje platnosť dodatku ku zmluve, ale dohodnuté odstupné sa týka skončenia pracovného
pomeru len zo strany odporcu, pričom v danom prípade pracovný pomer bol ukončený zo strany
navrhovateľa. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.

8Cpr/3/2013

-2-

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľa, vypočutím svedkyne - bývalej generálnej
riaditeľky a predsedníčky predstavenstva odporcu ( č.l. 67 ), oboznámením sa s obsahom listín
predložených navrhovateľom a tiež odporcom a to : pracovná zmluva ( č.l. 6 ), dodatok k pracovnej
zmluve ( č.l. 7, 8, 9 a 10 ), žiadosť o skončenie pracovného pomeru ( č.l. 11 ), výpoveď ( č.l. 12 ), žiadosť

o skončenie pracovného pomeru- odpoveď ( č.l. 13 ), výplatná páska ( č.l. 14 a č.l. 17 až 19 ), výzva na
úhradu - pokus o zmier a doručenka ( č.l. 15 ), žiadosť o doplnenie ( č.l. 16 ), zápočtový list ( č.l. 41 ),dohoda o rozviazaní pracovného pomeru ( č.l. 53 a č.l. 54 ), výpis z obchodného registra na odporcu
( č.l. 58 ), dodatok k pracovnej zmluve ( č.l. 65, 75, 76 a 77 ), elektronická pošta ( č.l. 66 a zhodne aj na
č.l. 75 ), výpis z účtu ( č.l. 78 ), účtovný denník ( č.l. 79 ), úplné znenie stanov ( č.l. 80 ) a na základe

takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2010 ( č.l. 6 ) si navrhovateľ a odporca dohodli pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu na dobu neurčitú. Dňa 30.12.2010 uzavreli dodatok o zmene základnej
mesačnej mzdy ( č.l. 7 ). Dňa 01.08.2011 uzavreli ďalší dodatok, ktorým došlo ku zmene bodov 1/ a
2/ pracovnej zmluvy. Z dodatku zo dňa 30.01.2012 ( č.l. 9 ) vyplýva, že si dohodli zmenu základnej

mesačnej mzdy. Dňa 31.10.2012 uzavreli dodatok, ktorým sa zmenil bod č. 8 pracovnej zmluvy o
odstupné s účinnosťou od 01.11.2012 s tým, že si dohodli individuálne 6 mesačné odstupné v prípade
skončenia pracovného pomeru. Dodatok za odporcu podpísala svedkyňa - bývalá generálna riaditeľka
a predsedníčka predstavenstva.

Navrhovateľ listom zo dňa 03.06.2013 ( č.l. 11 ) požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou.

Odporca predložil navrhovateľovi dohodu o skončení pracovného pomeru datovanú dňom 25.06.2013,

už podpísanú odporcom, s návrhom na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňa 02.07.2013 a
je tam uvedený aj odsek - bez odstupného. Uvedená dohoda nie je podpísaná navrhovateľom.

Navrhovateľ listom zo dňa 26.06.2013 ( č.l. 12 ) dal písomnú výpoveď z pracovného pomeru. Odporca
výpoveď prevzal dňa 01.07.2013 ako z výpovede vyplýva.

Na č.l. 13 sa nachádza odpoveď odporcu zo dňa 09.07.2013 o tom, že opakovanej žiadosti navrhovateľa

vyhovejú a súhlasia so skončením pracovného pomeru.

Na č.l. 54 sa nachádza listina označená ako dohoda o skončení pracovného pomeru datovaná
dňom 11.07.2013, už podpísaná odporcom s tým, že podľa nej mal pracovný pomer navrhovateľa u
odporcu skončiť dňa 20.07.2013, len je tam vynechaný ako bod 2 - „bod - bez odstupného“. Dohoda
navrhovateľom podpísaná nie je.

Na č.l. 14 sa nachádza výplatný lístok na mesiac september 2013, z ktorého vyplýva, že odporca
navrhovateľovi vyplatil základnú mzdu aj preplatkom dovolenky a náhradou za čerpanie dovolenky.

Navrhovateľ vyzval odporcu pred podaním návrhu na zaplatenie odstupného ako to vyplýva z výzvy zo
dňa 28.10.2013, ktorá bola odporcovi podľa pripojenej doručenky doručená dňa 29.10.2013 ( č.l. 15 ).

8Cpr/3/2013

-3-

Listom zo dňa 05.12.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na doplnenie zápočtového listu o výšku
odstupného. Pripojil aj podací lístok.

Na č.l. 17 až 19 navrhovateľ pripojil výplatné lístky za mesiace apríl, máj a jún 2013, z ktorých vyplýva,
že v týchto troch mesiacoch mal hrubý príjem celkom 10.459,43 Eur. V priemere na jeden mesiac to

predstavuje hrubý príjem 3.498,28 Eur.Na č.l. 41 je pripojený zápočtový list. Nie je tam uvedené odstupné. Vyplýva z neho, že navrhovateľ bol
u odporcu zamestnaný do 30.09.2013. Dôvod skončenie je tam uvedený § 67 zák. práce.

Na č.l. 58 je pripojený výpis z obchodného registra na odporcu. Vyplýva z neho, že od 29.05.2001

do 14.02.2014 za spoločnosť boli oprávnení konať a zastupovať vo všetkých veciach zaväzujúcich
spoločnosť všetci členovia predstavenstva, pričom za spoločnosť konali predseda predstavenstva
a generálny riaditeľ samostatne alebo hociktorý člen predstavenstva spoločne s predsedom
predstavenstva.

Na č.l. 65 je pripojený nepodpísaný dodatok k pracovnej zmluve bývalej generálnej riaditeľky - svedkyne
a na č.l. 74 je pripojená dohoda už podpísaná. Jej text je v podstate zhodný ako text dodatku

navrhovateľa o 6 mesačnom odstupnom pri skončení pracovného pomeru. Dodatok je podpísaný
svedkyňou ako zamestnancom aj ako štatutárom odporcu v tom čase. Na č.l. 66 a zhodne aj na č.l.
75 je pripojená elektronická komunikácia svedkyne s iným vtedajším zamestnancom odporcu ( ktorý
už zomrel ako to vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu ), v ktorom svedkyňa ho žiada o
vypracovanie dodatku o odstupnom pre ňu v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou.

Na č.l. 67 je výpoveď svedkyne - bývalej generálnej riaditeľky a predsedníčky predstavenstva odporcu.
Vyplýva z nej, že dodatky pre navrhovateľa boli vypracované na jej podnet. Nebolo špecifikované nijako
pre aký prípad skončenia pracovného pomeru, len pre skončenie pracovného pomeru. Jej pracovný
pomer bol ukončený dohodou, zo strany odporcu. Bolo jej vyplatené 6 mesačné odstupné podľa dodatku
k pracovnej zmluve. Uviedla, že dodatok bol ako motivačný podnet, pretože navrhovateľ pre odporcu

pracoval aj pre jej zahraničnú dcérsku spoločnosť.

Na č.l. 77 je pripojená dohoda o skončení pracovného pomeru svedkyne u odporcu, ktorú už podpísala
za odporcu nová generálna riaditeľka a predsedníčka predstavenstva s tým, že obsahuje aj dohodu o
vyplatení 6 mesačného odstupného. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, odporca chcel dať
svedkyni výpoveď, ale potom sa dohodli. Na č.l. 78 pripojil výpis z účtu o poukázaní sumy 20.095,81

Eur. Vyplýva to aj z účtovného denníka ( č.l. 79 ).

Na č.l. 80 je pripojené úplné znenie stanov odporcu. Z listiny pripojenej na č.l. 101 vyplýva, že tieto boli
zverejnené v obchodnom vestníku.

Podľa ust. § 1 ods. 6/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku o
odstupnom zo dňa 31.10.2012 v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a

pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny
predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy
ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

8Cpr/3/2013

-4-

Podľa ust. § 15 Zák. práce zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku
o odstupnom zo dňa 31.10.2012 prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa ust. § 76 ods. 1/ / zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku
o odstupnom zo dňa 31.10.2012 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný

pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že
zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá jenásobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná
doba podľa § 62.

Podľa ust. § 76 ods. 2/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku

o odstupnom zo dňa 31.10.2012 ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku
1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa
pracovnýpomerskončildohodou.Tejtožiadostijezamestnávateľpovinnývyhovieť.Zamestnancovipatrí
odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov,
počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

Podľa ust. § 76 ods. 3/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku

o odstupnom zo dňa 31.10.2012 ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že zamestnanec
zotrvá v pracovnom pomere len časť výpovednej doby, zamestnancovi patrí pomerná časť odstupného.

Podľa ust. § 76 ods. 4/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku
o odstupnom zo dňa 31.10.2012 zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz,

chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu
prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení
pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;
to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený
a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil
zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ
nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Podľa ust. § 76 ods. 5/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku o

odstupnom zo dňa 31.10.2012 ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu
istémuzamestnávateľovialebokjehoprávnemunástupcovidopracovnéhopomerupreduplynutímčasu
určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so
zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného
nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Podľa ust. § 76 ods. 6/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku o
odstupnom zo dňa 31.10.2012 odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách
alebo racionalizačných opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov na iného zamestnávateľa podľa tohto zákona.

8Cpr/3/2013

-5-

Podľa ust. § 76 ods. 7/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku
o odstupnom zo dňa 31.10.2012 odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa ust. § 76 ods. 8/ zák. práce v znení účinnom do 31.12.2012, teda aj v čase podpísania dodatku
o odstupnom zo dňa 31.10.2012 zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných
prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.PodľaPodľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa§3/nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomod01.02.2013výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa skončil
výpoveďou zo strany navrhovateľa dňom 30.09.2013. Nie je medzi nimi sporné ani to, že bol uzavretý

a podpísaný dodatok k pracovnej zmluve o 6 mesačnom odstupnom. Nie je sporná ani výška mzdy
navrhovateľa u odporcu. Nie je sporná ani výška jeho priemernej mzdy. V týchto smeroch totiž ani jeden
z účastníkov uvedené nerozporoval. Sporným medzi účastníkmi ale boli podmienky, za ktorých by mal
mať navrhovateľ nárok na vyplatenie odstupného.

Navrhovateľ tvrdí, že dohoda o odstupnom sa neviazala na skončenie pracovného pomeru iniciovaného

odporcom ako zamestnávateľom, ale na odstupné mal mať podľa uzavretého dodatku nárok pri
akomkoľvek skončení pracovného pomeru, z ktorejkoľvek strany. Svoje tvrdenie preukazoval aj
výpoveďou svedkyne - bývalej generálnej riaditeľky a zároveň bývalej predsedníčky predstavenstva
odporcu, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že odstupné nebolo viazané na žiadny konkrétny
spôsob ukončenia pracovného pomeru. Odporca tvrdí, že platnosť dodatku k pracovnej zmluve o

odstupnom nespochybňuje. Tvrdí ale, že dodatok o odstupnom sa vzťahoval len na prípady ukončenia
pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, čo ale nie je daný prípad. Na druhej strane
poukazujenaskutočnosť,žesvedkyňa -akobývalágenerálnariaditeľkaapredsedníčkapredstavenstva
nemala oprávnenie na podpísanie takého dodatku bez súhlasu, resp. schválenia dozornou radou v
zmysle stanov. Poukázal na to, že stanovy boli v úplnom znení zverejnené v obchodnom vestníku, teda

boli verejne dostupné aj tretím osobám, a tieto mali možnosť sa s nimi oboznámiť. Tvrdil, že ak by bolo
prijaté ako platné tvrdenie navrhovateľa o odstupnom, išlo by o šikanózny výkon práva, o právny úkon v
rozpore s dobrými mrvami, lebo takto by mohol každý zamestnanec hneď po nástupe do zamestnania
skončiť pracovný pomer a muselo by mu byť vyplatené odstupné. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo
potrebné vyriešiť, či dodatok k pracovnej zmluve je alebo nie platný. Bolo potrebné vyriešiť, či má

navrhovateľ nárok na vyplatenie odstupného za podmienky, ktorá je v konaní preukázaná, že pracovný
pomer skončil výpoveďou on. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel v tomto smere súd k záveru,
že navrhovateľ má právo na vyplatenie odstupného ako ho svojím návrhom požaduje a to z dôvodov
nasledovných.

V prvom rade je nutné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodatok o odstupnom

sa nevzťahuje len na dôvody skončenia pracovného pomeru zo strany

8Cpr/3/2013

-6-

odporcu ale všeobecne na akýkoľvek spôsob skončenia pracovného pomeru či už zo strany odporcu ako
zamestnávateľa alebo navrhovateľa ako zamestnanca. Tomuto záveru nasvedčuje text a znenie dodatku

a tento záver potvrdzuje aj výpoveď svedkyne. Nebol dôvod považovať vo vzťahu k navrhovateľovi ani
vo vzťahu k odporcovi,jejsvedeckú výpoveď týkajúcu sa okolností uzavretia dodatku k pracovnej zmluve
navrhovateľa za nehodnovernú. Naviac nepriamym dôkazom tohto záveru je tiež dôkaz o vyplatení
odstupnéhosvedkynizostranyodporcutiežnazákladevpodstateidentickéhotextudodatkukpracovnej
zmluve ako má navrhovateľ. Je pravdou, že u svedkyne bol skončený pracovný pomer dohodou, ktorú

inicioval odporca ( ako to vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, ktorý potvrdil, že odporca
ako zamestnávateľ chcel dať svedkyni výpoveď, ale nakoniec sa dohodli o skončení pracovného pomeru
dohodou ), ale bez uvedenia dôvodu, ako to vyplýva z predloženej dohody o skončení pracovného
pomeru.Akbymalbyťakosprávnyzáver,žetakétorozšíreniepočtumesiacovjemožnéplatnedohodnúťlen ak existujú dôvody skončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa v zmysle ust. § 76/
zák. práce, potom ani v prípade svedkyne nemalo byť vyplatené odstupné svedkyni, lebo pracovný
pomer sa síce skončil zo strany odporcu ako zamestnávateľa, ale bez uvedenia dôvodu ako to vyplýva z

dohody o skončení pracovného pomeru. Tým, že jej vyplatil odstupné, čo sporné nie je, vlastne uznal, že
odstupné je možné vyplatiť aj z iných dôvodov než dôvodov obsiahnutých v zákonnom ustanovení § 76
zák. práce a teda aj bez uvedenia dôvodov. Okrem toho odporca tvrdí, že svedkyňa nemala oprávnenie
na podpísanie takéhoto dodatku bez súhlasu dozornej rady ( teda prekročila svoje oprávnenie ) a naviac
stanovy odporcu boli zverejnené v obchodnom vestníku a teda boli každému dostupné a každý sa

s nimi mohol oboznámiť. V tomto smere si opätovne odporca protirečí, lebo na jednej strane tvrdí,
že platnosť dodatku nespochybňuje, len tvrdí, že nejde o dôvod skončenia pracovného pomeru zo
strany odporcu ako zamestnávateľa a preto navrhovateľ nemá právo na vyplatenie odstupného. Na
druhej strane, ale tvrdením o prekročení oprávnenia svedkyne ako bývalého štatutára platnosť dodatku
predsa len spochybňuje. Okrem toho tvrdí, že by išlo o šikanózny výkon práva a že ide o rozpor
s dobrými mravmi. Ani uvedené tvrdenia a závery nemožno považovať sa právne správne. Naopak,

ak by bola pripustená správnosť tvrdenia odporcu, išlo by zo strany odporcu o konanie, ktoré by v
podstateporušovalozásadurovnostiprístupuodporcukjednotlivýmbývalýmzamestnancom,vpodstate
o diskrimináciu navrhovateľa. U navrhovateľa totiž odporca tvrdí, že dohoda je vlastne neplatná, lebo
bývalá konateľka prekročila svoje oprávnenia pri podpise dodatku o odstupnom, keďže nemala súhlas
dozornej rady a navrhovateľ o tom musel a mohol vedieť, lebo stanovy boli zverejnené. Potom tvrdí, že

na odstupné by mal nárok, ale nie, ak on skončil pracovný pomer, ale len ak by to boli dôvody na strane
odporcu podľa § 76 zák. práce. Na druhej strane, u iného bývalého zamestnanca, svedkyne, vlastne
tým, že jej 6 mesačné odstupné a to bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru na základe
identického dodatku k jej pracovnej zmluve vyplatil, uznal nielen oprávnenia svedkyne na podpísanie
takéhoto dodatku, ale aj platnosť takéhoto dodatku a tiež uznal, že takéto odstupné má byť vyplatené aj

z iných dôvodov než sú zákonné dôvody uvedené v zákonnom ustanovení § 76 zák. práce. Rozdielny
prístup odporcu z takého istého dodatku k dvom rôznym bývalým zamestnancom by bolo možné chápať
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Naviac podporným dôkazom svedčiaceho tomuto záveru
sú aj dokonca dva návrhy odporcu o skončení pracovného pomeru navrhovateľa u nich a obidvoch
bez odstupného, čo tiež vlastne potvrdzuje rozdielny prístup odporcu k dvom rôznym zamestnancom.

Okrem toho je nutné uviesť, že síce zákonné ust. § 76 zák. práce obsahuje podmienky, za ktorých vzniká
zákonný nárok zamestnanca na odstupné, ale zároveň dáva zákonnú možnosť dohodnúť si odstupné
aj z iných než tam uvedených dôvodov a aj v inej výške. Nikde nie je bližšie špecifikované, aké sú tie
iné prípady a nikde nie je uvedené, že by sa tak malo stať len za podmienky, že pracovný pomer chce
skončiť zamestnávateľ. V tomto smere je nutné poukázať aj na zákonné ust. § 1 ods. 6/ zák. práce a

zákonom danú možnosť

8Cpr/3/2013

-7-

dojednania výhodnejších podmienok zamestnanca než upravuje zák. práce alebo iný pracovnoprávny
predpis. Nutné je poukázať aj na zák. ust. § 17 ods. 43/ zák. práce, ktoré rieši situáciu ak by malo ísť o

neplatnosť právnych úkonov v pracovných veciach a zamestnanec neplatnosť nespôsobil, čo nemôže
ísťpretonajehoujmu.Preto,aksinavrhovateľaodporcadohodliodstupnéprevšetkyprípadyskončenia
pracovného pomeru a zo strany ktoréhokoľvek z nich, ide o platné dojednanie a navrhovateľ tak právo
na vyplatenie odstupného a odporca povinnosť vyplatiť mu žiadané odstupné. Nič na tom nemení ani
zápočtový list. Nejde o listinu, s ktorou by sa spájali účinky vzdania sa nároku navrhovateľa na vyplatenie

odstupné, lebo taký záver z neho nevyplýva. Nemožno sa v plnej miere stotožniť s argumentáciou
odporcu, že nie je možné tieto dva prípady odstupného porovnávať alebo vychádzať z prvého pre
prípad tohto. Je pravdou, že spôsob skončenia pracovného pomeru je rozdielny ako už bolo uvedené
a aj preukázané, ale ani v prípade svedkyne ako bývalej zamestnankyne odporcu nebol dôvodom na
skončenie pracovného pomeru dôvod uvedený v § 76 zák. práce.

Výplatným termínom na výplatu mzdy bol 15 - deň v mesiaci. Uvedené nespochybňovali účastníci
konania. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa skončil dňa 30.09.2013 uplynutím dvojmesačnej
výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po doručení výpovede,
teda dňom 01.08.2013 pretože výpoveď navrhovateľa bola odporcovi doručená dňa 01.07.2013.Nasledujúcim výplatným termínom tak bol dátum 15.10.2013. Do toho dátumu odporca navrhovateľovi
nevyplatil. Dňom nasledujúcim, teda dňom 16.10.2013 sa odporca s plnením žalovanej sumy dostal do
omeškania. Z tohto dôvodu je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zákonom danej

výške.

Keďže návrh navrhovateľa je dôvodný, bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, pretože jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. Odporca
bol v konaní v neúspešný, lebo mu bola v plnom rozsahu uložená povinnosť úhrady, ktorej sa domáhal
navrhovateľ. Z tohto dôvodu o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p.
a úspešnému navrhovateľa bola priznaná náhrad trov konania v plnej výške účelne vynaložených trov.

Ide o zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 1.259,00 Eur a o náhradu trov právneho zastúpenia za
právne služby poskytnuté navrhovateľovi advokátkou v celkovej výške 2.503,09 Eur. Ide o náhradu za
6 úkonov právnych služieb ( 1. príprava a prevzatie veci zo dňa 23.10.2013 - § 13 ods. 1 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení jej neskorších zmien a doplnkov, 2. spísanie návrhu 30.12.2013 - § 13 ods. 1
písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení jej neskorších zmien a doplnkov, 3. vyjadrenie k odporu odporcu

14.03.2014 - § 13 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení jej neskorších zmien a doplnkov, 4. účasť
na pojednávaní dňa 18.04.2014 - § 13 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení jej neskorších zmien
a doplnkov, 5. účasť na pojednávaní dňa 01.04.2014 - § 13 ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení
jej neskorších zmien a doplnkov, 6. účasť na pojednávaní dňa 06.05.2014 - § 13 ods. 1 písm. a/ vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v znení jej neskorších zmien a doplnkov ). Hodnota jedného úkonu právnych služieb

vychádza z hodnoty sporu ( 20.989,68 Eur ) a za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 370,14
Eur. Okrem toho je to suma 2 x režijný paušál za 2 úkony právnych služieb v roku 2013 po 7,81 Eur a
za 4 úkony právnych služieb v roku 2014 po 8,04 Eur. Priznaná bola aj náhrada trov titulom výdavkov
cestovnom za cestu na pojednávanie z miesta výkonu povolania advokátky navrhovateľa a späť na tri
pojednávania - § 16 ods. 4/ vyhl. ( 18.03.2014, 01.04.2014 a 06.05.2014 ) ako základná náhrada - 3 x

18,67 Eur, náhrada za spotrebu pohonných hmôt - 5,92 Eur + 5,86 Eur + 5,88 Eur. Za čas strávený na
ceste na tieto pojednávania pri každej ceste - § 15 písm. b/ a § 17 ods. 1/ vyhl. 3 x ( 4 x 13,40 Eur ) bola

8Cpr/3/2013

-8-

priznaná suma 3 x 53,60 Eur. Celková výška náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu

2.503,03 Eur. Podľa ust. § 149 O.s.p. je odporca povinný náhradu trov konania priznanú navrhovateľovi
vyplatiť jeho advokátke, ktorá právne služby navrhovateľovi poskytla. Navrhovateľovi nebola priznaná
náhrada trov konania v sume 377,95 Eur za jeden úkon, ktorý si navrhovateľ uplatnil a to výzva na
úhradu zo dňa 28.10.2013 ( č.l. 15 ). Za takýto úkon podľa vyhl. o odmenách a náhradách advokátov
nemá právo na náhradu a preto mu ani nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.