Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Jánošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112222499
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112222499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa Prima

bankaSlovensko,a.s.,Hodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,zastúpenéhoAdvokátskakancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti odporkyni I. Ľ., F..
XX. XX. XXXX, T. J. XXXX/XX, T. T., o zaplatenie 100,23 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,23 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25
% ročne od 01. 07. 2011 až do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku
vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 43,73 Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava,

v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 19.09.2012, domáhal od odporkyne zaplatenia
sumy 100,23 Eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb uzavretej dňa 28.12.2007.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
najmä vyjadreniami navrhovateľa, zmluvou zo dňa 28.12.2007, listom zo dňa 21.06.2011, výpisom z
účtu Všeobecnými obchodnými podmienkami, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uviedol, že dňa 28.12.2007 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb. V nej sa dohodli na vedení účtu. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné

obchodné podmienky (ďalej len „VOP“).

Nakoľko odporkyňa neuhradila debetný zostatok na účte, navrhovateľ dňa 21.06.2011 odstúpil od
zmluvy. Ku dňu 30.06.2011 bola výška aktuálneho debetného zostatku v sume 100,23 Eur.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 18. 12. 2013 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 100,23 Eur. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Požadované sankčné úroky súd vzhľadom kvýslovnému vyjadreniu navrhovateľa nepovažoval za úroky z omeškania. Súd ich nepovažoval ani za
úroky, ktoré by veriteľovi patrili za poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka,
keďže nedošlo k poskytnutiu úveru.

V zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku priznal žalovanú istinu ako aj sankčný úrok 9,25 % ročne od
01. 07. 2011 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V písomnom vyhotovení rozhodnutia
priznal len istinu vo výške 100,23 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Krajský súd na odvolanie navrhovateľa zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu z dôvodu rozporu
jeho znenia v zápisnici o verejnom vyhlásení rozhodnutia a v jeho písomnom vyhotovení. Aj keď krajský
súd zrušil rozhodnutie v celom rozsahu, v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia nespochybnil

správnosť priznania istiny navrhovateľovi voči odporkyni vo výške 100,23 Eur. V tejto časti okresný súd
opätovne rozhodol tak, že návrhu vyhovel, pričom poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo
dňa 18. 12. 2013.

V časti požadovaných „sankčných“ úrokov vo výške 20 % ročne súd tieto priznal rovnako ako v
rozhodnutí zo dňa 18. 12. 2013 v rozsahu 9,25 % ročne od 01. 07. 2011 a v prevyšujúcej časti návrh

zamietol a to z týchto dôvodov:

Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru krajského súdu napriek tomu, že navrhovateľ tieto úroky
nazval sankčné úroky, ktorý termín zákon nepozná, z obsahu žaloby a ich charakteru ako sankcie
vyplýva, že sa môže jednať len o úroky z omeškania (keď dojednaný úrok predstavuje odmenu, nie
sankciu).

V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní 4Cdo/12/1999, na ktorý poukázal odvolací súd
vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, súd potom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia nazval tento úrok
úrokom z omeškania, aj keď došlo k jeho označeniu navrhovateľom ako sankčný úrok.

Ako už bolo uvedené v prvom rozhodnutí okresného súdu, charakter vzťahu medzi účastníkmi
predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľ ako dodávateľ poskytol služby odporkyni výlučne

na nepodnikateľské účely, aj keď bola zmluva uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 01. 02. 2013. Sadzbu úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch je treba posudzovať v zmysle § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1997 Z. z.
V čase omeškania predstavovala k 01. 07. 2011 9,25 % ročne.

V tejto súvislosti súd poukazuje na novelu Nariadenia vlády SR 281/2010, ktoré od 01. 07. 2010

mení nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.Ďalejzákonč.129/2010Z.z.,ktorýmbolodoObčianskehozákonníkazavedenéustanovenie
§ 53b O. z., podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis. Z dôvodovej správy predkladateľa vyplýva, že takéto opatrenie

smerovalo ku zamedzeniu poskytovania úžerného plnenia. Toto zákonné ustanovenie je kogentné a
nie je rozhodné, či došlo k uzatvoreniu dohody ohľadom inej výšky úrokov z omeškania. Súd považuje
za sporné, či vôbec sa v danom prípade jednalo o dohodu ako dvojstranný právny úkon, keď v tomto
smere navrhovateľ odkazuje len na všeobecné podmienky a sadzobník poplatkov banky a nepredložil
ani zmluvu o poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ bol neúspešný len v časti
zaplateniasankčnéhoúroku.Súdmupriznalnáhradutrovzaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške16,50
Eur a trovy právneho zastúpenia 58,15 Eur. Navrhovateľ si ich uplatnil v celkovej výške 58,16 Eur za 2
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu) - hodnota jedného úkonu 16,60
eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. plus 2-krát režijný paušál 7,63 Eur a 20 %DPH. Ďalej si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,29 Eur za jeden úkon
(podanie odvolania - 16,60 Eur hodnota jedného úkonu, režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH).

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, ale ich náhradu

znížil podľa § 150 ods. 2 OSP. Postupoval tak z dôvodu, že ide o drobný spor a trovy právneho
zastúpenia 87,45 Eur sú neprimerané k výške istiny 100,23 Eur. Právny zástupca zastupuje navrhovateľ
v obdobných sporoch, pričom ide o právne a administratívne nenáročné opakované zastupovanie.
Súd na základe uvedeného považoval za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
prejednávanej veci trovy vo výške 60,23 Eur (súdny poplatok 16,50 Eur + 29,08 Eur ako polovica

uplatnených trov právneho zastúpenia pred okresným súdom + 14,65 Eur ako polovica uplatnených trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.