Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Monoková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/183/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201069
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814201069.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č.1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 zast. JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina
Benku 9-C1, 814 52 Bratislava, IČO: 31 783 325 proti žalovanej: Ľ. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. W.. X. XXXX/
XX, XXX XX B. K. I., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Q. R.Í., V. R. W. B. K. I. o zaplatenie
50,70 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť istinu v sume 50,70 eur ako
aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa na výzvu revízora dňa 10.10.2011 na linke
MHD č. 55 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným cestovným dokladom. Žalobcovi preto
v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu žalovaná zaplatila cestovné v sume 0,70 eur
a úhradu 50 eur. Žalovaná dlžnú sumu vo výške 50,70 eur dodnes neuhradila a nereagovala ani na
písomnú upomienku „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ zo dňa 19.12.2011, v ktorej jej bola poskytnutá
dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky žalobcu.

Vo veci súd vydal platobný rozkaz zo dňa 12.02.2014, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných
rúk. Súd preto vykonal šetrenie pobytu žalovanej. Šetrením súd nezistil iný aktuálny pobyt žalovanej,
a preto jej uznesením zo dňa 05.06.2014 č. k. 13C/183/14-21 ustanovil opatrovníčku na zastupovanie
v konaní.

Opatrovníčka žalovanej sa nevyjadrila.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, hlásením o porušení
tarifných a prepravných podmienok zo dňa 10.10.2011, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie
pohľadávky zo dňa 15.12.2011 zaslanej žalovanej, platobným rozkazom tunajšieho súdu a zistil tento
skutkový stav:

Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 10.10.2011 je zrejmé, že žalovaná
cestovala na linke č. 55, voz č. 3529/2 bez platného cestovného lístka.

Z pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.12.2011 zaslaným žalovanej jej žalobca
oznámil, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku vo výške 51,70 eur, z titulu nezaplateného cestovného
vo výške 0,70 eur, poštovného vo výške 1 euro a úhrady vo výške 50 eur. Žalovanej bola poskytnutá
dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky žalobcu.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky
a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej
preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom
nesmie byť obmedzená ( § 772 Občianskeho zákonníka ).

Podľa ustanovenia § 9 písm. b) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov
vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže

uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14
ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu
(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona je cestujúci povinný zaplatiť cestovné a
na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným
lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným
lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu
prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného
zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.

Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona tarifa upravuje sadzby základného cestovného, príplatkov a zliav z
neho a ďalších úhrad spojených s prepravou cestujúcich, ich batožiny a domácich zvierat a s prepravou
autobusových zásielok, ako aj podmienky, za ktorých sa sadzby uplatňujú. Tarifa obsahuje všetky úhrady,
ktoré súvisia s podnikaním dopravcu.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 2 citovaného zákona úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej
autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v
prepravnom poriadku.

Tarifu zverejňuje dopravca. Dopravca je povinný zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje tarify
sprístupnili verejnosti v priestoroch pre cestujúcich a v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v
autobuse, a aby osádka autobusu a revízori boli informovaní o tarife a poskytli informáciu cestujúcemu
pred vykonaním prepravy alebo počas nej (§14 ods. 3 citovaného zákona).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

Citované ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave
osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok,
právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj
pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi
cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho
dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným
dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu
a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o
zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch
podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného
prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy
o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe
všeobecne záväzných predpisov.

Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného
prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie
všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 186/1996 Z.z. o cestnej doprave
v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy. Cestujúcemu
zároveň vzniká povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom,
ktorý je povinný na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné,
ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku
mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za
takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná cestovala bez platného cestovného
lístka, čím porušila zákon. Za porušenie tejto povinnosti jej zákon ukladá povinnosť zaplatiť úhradu do
stonásobku základného cestovného. Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá
konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ.

Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. uvedené je súd povinný z úradnej
moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania.
Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom
nároku. Žalovaná cestovala bez cestovného lístka dňa 10.10.2011, nakoľko sa na vyzvanie revízora
nepreukázala platným cestovným lístkom, bola na zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa
cestovným lístkom žalobcom prostredníctvom súdneho revízora vyzvaná priamo na mieste pri kontrole,
čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, kde je uvedené „cestujúci odmietol
zaplatiť požadovanú sumu za porušenie MPP a Tarify MHD.“ Jednoročná premlčacia lehota teda
uplynula dňa 10.10.2012. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že
jej náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je u vedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.