Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/703/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313217227
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313217227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr.
Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: M. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom Z., D. S. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou pre konanie: C. F.,
zamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o zaplatenie sumy 457,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31. júla 2014, č.k. 23C/74/2014-73 - v
určenia neprijateľnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd určil, že zmluvná
podmienka dojednaná v bode 3 Dodatku k Zmluve o pripojení uzatvorenej medzi T-Mobile Slovensko
a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava a odporcom zo dňa 09.06.2010 v znení: „V prípade porušenia
akejkoľvekpovinnostiuvedenejvbode2tejtozmluvy,alebovčlánku3bod3.6Všeobecnýchpodmienok,
alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške
47,80 Eur/1.440,- Sk.“ je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, z r u š u j e .

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

409,83 Eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 190,21 Eur od 06.09.2010
do zaplatenia, zo sumy 35,14 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,38 Eur od 06.07.2010 do
zaplatenia, a zo sumy 183,10 Eur od 06.08.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia (výrok I). Výrokom II. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 3 Dodatku k
Zmluve o pripojení uzatvorenej medzi T-Mobile Slovensko a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava a odporcom
zo dňa 09.06.2010 v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy,
alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných

podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur/1.440,- Sk.“ je neplatná z dôvodu jej
neprijateľnosti. Výrokom III. v ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 24,19 Eur a trov právneho zastúpenia
v sume 84,61 Eur k rukám advokáta navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia (výrok IV.).

Rozsudok odôvodnil s použitím ust. § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) a b), § 43 ods. 1 a 2, zák. č.

610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 18.05.2010, § 51, § 544 ods. 1 a 2, §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995, v časti uplatnenej zmluvnej pokuty §
37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z
listinných dôkazov predložených samotným navrhovateľom mal súd za preukázané, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o pripojení zo dňa
09.06.2010viažucejsaktel.č.č.AXXXXXXXXXXaSIMkarteč.XXXXXXXXXXXXXXXXXX,nazáklade
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi minimálne v období od 15.05.2010 do
14.09.2010 elektronické komunikačné služby presne vymedzené v zmluve, pričom odporca právnemu
predchodcovi navrhovateľa za poskytnuté služby riadne a včas nezaplatil za predmetné obdobie odplatu

vo výške 409,83 Eur (faktúra číslo 7007597147 neuhradená v rozsahu 190,21 Eur, faktúra číslo
7008600207 neuhradená v rozsahu 35,14 Eur, faktúra číslo v 7005652646 neuhradená v rozsahu 1,38
Eur v a faktúra číslo 7006637664 v neuhradená v rozsahu 183,10 Eur ). Nakoľko odporca riadne a včas
navrhovateľovi jednotlivé splatné pohľadávky za poskytnuté služby neuhradil, súd mu uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 409,83 Eur ako odplatu za poskytnuté a neuhradené telekomunikačné
služby aj s príslušným úrokom z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo

výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, teda odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania splnením peňažného dlhu bola vo výške 1% ročne.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur poukázal

na ust. § 544 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí
byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Nakoľko právny predchodca navrhovateľa, ako aj samotný
navrhovateľ odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 3. Zmluvy o pripojení zo dňa
09.06.2010, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení posúdil predmetné dojednania o

zmluvnej pokute.

V zmysle bodu 3. Zmluvy o pripojení zo dňa 09.06.2010 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že
„v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy, alebo v článku 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku

zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur/1.440,- Sk."

Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej
pokute spôsobom ,,...v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom
určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti
právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok,

obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje
posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru
nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Upozornil že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným

spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. 2 Odon /90/97
vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokuty spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu splatnosti
zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité, popísané
povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu nemožno
vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť zaistený

zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“.
Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo /1526/2009,
v ktorom uviedol, že zmluvné dojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná
na ,,porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré
konkrétnepovinnostizozmluvnéhovzťahumajúbyťzabezpečenézmluvnoupokutou.RovnakoNajvyšší

súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MObdo/4/2003 uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí
byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na
základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie navrhovateľa, že zmluvná pokuta bola
účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba
podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou

navrhovateľa, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo (faktúra právneho predchodcu navrhovateľač. 7107051000 neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny
výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho
určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto

neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za
ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neurčitosť
dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského súdu
v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu pod sp. zn. 41Cob/20/2009 alebo 41Cob/267/2008. Pre
poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej

pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur ako nedôvodný zamietol. Pre neplatnosť
dojednania o zmluvnej pokute súd zistil aj ďalší dôvod. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti
zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V prejednávanej
veci, zo znenia bodu 3. Zmluvy o pripojení jednoznačne vyplýva, že záujemca sa zaväzuje zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur ak poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v bode 2 tejto zmluvy,
alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných
podmienok, pričom však zmluvná pokuta je splatná až keď dôjde v dôsledku takéhoto konania, prípadne
nekonania odporcu k vypojeniu SIM karty zo strany Podniku. Teda k aktívnemu konaniu zo strany
navrhovateľa (ak sa v tom, ktorom prípade tak rozhodne konať) smerujúcemu k vypojeniu SIM karty

odporcu z prevádzky. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (viď. Rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/2575/2010). Zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v
zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na porušenie zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy
ako nepodmienenú. V tejto súvislosti súd zaujal názor, že nie je možné vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu viazať kumulatívne, jednak na porušenie zmluvnej povinnosti, ako aj následne na vypojenie

SIM karty z prevádzky. Z týchto dôvodov potom takéto dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval
za neplatné pre jeho rozpor so zákonom (ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka) nehovoriac o
tom, že navrhovateľ ani žiadnym spôsobom napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. nepreukázal, že jeho právny predchodca vypojil pre porušenie povinností odporcu SIM kartu
odporcuzprevádzky,prípadnežebyodporcasámpožiadalovypojenieSIMkartyzprevádzky(vtakomto

prípade by pokuta bola splatná dňom doručenia takejto žiadosti odporcu navrhovateľovi). Okrem toho
navrhovateľ v konaní ani len netvrdil, že odporca sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky, preto
súd v tomto zmysle ani nevykonával žiadne dokazovanie.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že ním uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty (aj keď neplatne dojednané) sa vôbec stalo ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej splatným,

teda že by nastali skutkové okolnosti predpokladané dodatkom ku zmluve majúce za následok vznik
povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu (že by došlo k vypojeniu SIM karty odporcu z prevádzky).

Tiež uviedol, že súd mal za nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej
zmluvy. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý zároveň
obsahujeigenerálnuklauzulu,ktorázakazujevspotrebiteľskýchzmluváchustanovenia,ktoréspôsobujú

v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje
za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného
zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a
ceny plnenia alebo na neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ). V prejednávanej
veci zmluva o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení uzatvorená medzi účastníkmi konania je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú skutočnosť podľa všetkého nespochybňuje
ani samotný navrhovateľ.

Ďalejurobilsúdnukontroluzmluvnýchpodmienokvtomzmysle,čitietonespôsobilihrubúnerovnováhuv
právach a povinnostiach v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej
pokute. Po posúdení zmluvnej pokuty i z tohto pohľadu dospel k záveru, že zmluvná pokuta spôsobuje

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany. Navrhovateľ uplatňuje od
odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške,
ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Neprijateľnosť sankcie,
ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal sa osobitne prejavuje v spojení s časovým
aspektom jej uloženia. Navrhovateľ, ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ

ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončízmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej
pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné (a to bez ohľadu na to aká situácia nastala v tom
ktorom konkrétnom prípade). Ustanovenia § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť

dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Umožňuje však dojednanie,
ktorým výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť aj percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby
porušenia povinnosti. Vychádzajúc z toho, že odporcu zaťažuje povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu
v rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti poruší niektorú zo zmluvných
povinností, vzhľadom na tento nepomer, ako aj jednostrannú povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a jeho

nemožnosť ovplyvniť text zmluvných dojednaní, súd zmluvné dojednania o povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nakoľko súd takúto podmienku v spotrebiteľskej
zmluve určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a v konečnom dôsledku to bol aj jeden (nie však
jediný) z dôvodov, pre ktoré nepriznal navrhovateľovi plnenie z takejto podmienky, súd takúto podmienku
v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.

Nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu posúdil za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi

aj z toho dôvodu, že k jeho uplatneniu došlo zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v
prospech ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná. Pritom samotnému veriteľovi nič nebránilo si tento
nárok uplatniť (pravdaže okrem mnohých rozhodnutí súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali
neplatnosť dojednaní o zmluvnej pokute v jeho zmluvách o pripojení). Už z tohto konania veriteľa možno
vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradení zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia

zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré tento jeho nárok údajne zakladalo. V minulosti súdy
opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore
s dobrými mravmi a je potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany ak jeho účelom nie je
dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej
šikana (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 20.04.2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003, rozsudok NS ČR

zo dňa 28.05.2007, sp. zn. 32 Odo 202/2006). Pritom treba poukázať na základné funkcie zmluvnej
pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie však
nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute,
teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej
povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu

v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už postupníkom vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s
ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti odporcom možno konštatovať,
že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej funkcie, najmä keď ako sankcia pre nesplnenie povinnosti
zaplatiť kúpnu cenu (objednaných služieb) voči samotnému veriteľovi slúžil už ním uplatnený nárok na

úroky z omeškania. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie
vo vzťahu k odporcovi, ktoré by v súlade § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemalo požívať právnu
ochranu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že dojednanie o zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním
individuálnym, a preto ani prípadná aplikácia ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neprichádza do úvahy, že zmluvné strany dojednaniu o zmluvnej pokute dospeli na základe vzájomnej
predzmluvnej komunikácie a zohľadnenia potrieb a preferencií odporcu, že ak by odporca chcel, mohol
uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť obsah zmluvy vo vzťahu k tejto zmluvnej
podmienke, že právny predchodca navrhovateľa mal a stále má v ponuke viacero variant služieb
a dojednaní zmluvy o pripojení je potrebné uviesť, že na takéto námietky neprihliadol, nakoľko ich

považoval za neopodstatnené. Z predloženej zmluvy o pripojení ako aj jej dodatkov je nepochybne
zrejmé, že sa jedná o formulárové zmluvy, v ktorých je dohoda o zmluvnej pokute právnym predchodcom
navrhovateľa predpísaná v konkrétnom znení a je na spotrebiteľovi či ju ako celok podpíše alebo nie. To,
že odporca mohol podpísať aj inú formulárovú zmluvu nerobí z tej, ktorá bola predmetom posudzovania
v tejto veci apriori zmluvou s osobitne dohodnutými zmluvnými podmienkami ako sa to snaží podsúvať

súdu navrhovateľ. Každú zmluvu je z pohľadu dohody o zmluvných podmienkach potrebné skúmať
osobitne. Taktiež každú podmienku ako súčasť konkrétnej zmluvy je potrebné skúmať z pohľadu, či táto
konkrétna podmienka bola dohodnutá v tejto konkrétnej zmluve individuálne.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci 89,60%-tný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 24,19 Eur za zaplatený

súdny poplatok z návrhu na začatie konania (zaplatený súdny poplatok 27,- Eur a z toho 89,60% je suma24,19 Eur) a trov právneho zastúpenia v sume 84,61 Eur vyčíslených v súlade s ust. § 10 ods. 1, §
14 ods. 1 písmeno a) a b), § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo
655/2004 Z.z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde základná sadzba tarifnej

odmeny za 1 úkon právnej služby predstavovala sumu 31,54 Eur, pričom trovy právneho zastúpenia
pozostávali z dvoch úkonov právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie návrhu na
vydanie platobného rozkazu ako aj 2 krát režijný paušál vo výške 7,81 Eur (2 x 31,54 Eur + 2 x 7,81
Eur ) x 20% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 94,44 Eur a z toho po 89,60% predstavuje
sumu po 84,61 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ a to výlučne do
čo výroku II., ktorým súd rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žiadal, aby odvolací súd
na základe § 220 O.s.p. rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zmluvná podmienka dojednaná
v bode 3 Dodatku k Zmluve o pripojení uzatvorenej medzi T-Mobile Slovensko a.s., Vajnorská 100/
A, Bratislava a odporcom zo dňa 09.06.2010 v znení,: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
uvedenej v bode 2 tejto zmluvy, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5

bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur/1.440,-
Sk.“ nie je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, resp. nie je neprijateľnou zmluvnou podmienku.
Podľa odvolateľa súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a správnym hodnotením dôkazov by súd musel dospieť k odlišným skutkovým zisteniam a následne

vec aj správne právne posúdiť a žalobe vyhovieť v rozsahu uplatnenou v žalobnom návrhu. Podľa
odvolateľa zmluvná pokuta medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dojednaná riadne
a platne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty a
dojednanie je individuálne a určité. Zmluvné strany sa jednoznačne písomne dohodli porušenie ktorých
povinností zakladá oprávnenie uplatniť si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa označiť zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku bez
akéhokoľvek odôvodnenia postráda oporu v zákone a nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Zo žiadneho právneho predpisu pritom nevyplýva zákaz dojednania
zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom.
Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z

dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným. Ich primárnym cieľom nie je dosiahnuť finančné
plnenie od dlžníka, ale prinútiť ho pod hrozbou majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti.
Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia, ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky plniť.
Postavenie odporcu ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo, žalobcovi by

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, keby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti.

Žalovanému boli sprístupnené služby v zmysle zmluvných dojednaní za zvýhodnenú akciovú cenu 11,81
Eur, pričom jeho reálna hodnota predstavovala 14,58 Eur za mesiac. Okrem toho mu právny predchodca
navrhovateľa poskytol benefit v podobe dvojnásobného počtu voľných minút pre príslušný program
Služieb počas 24 mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy za nezmenenú cenu bližšie špecifikovaný

v ust. čl. 1 písm. b) zmluvy o pripojení, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24 mesačnej doby
viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi
nevznikol, ak by si žalovaný a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom plnil svoje povinnosti,
ku ktorým sa zmluvne zaviazal riadne a včas. Nezaplatenie ani len minimálnej fakturovanej ceny za
poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takom prípade nie je možné označiť za neprimeranú
pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli právneho predchodcu žalobcu
k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa vopred neoznámil posudzovanie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, čím sa žalobcovi ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Konkrétne bolo odopreté právo žalobcu obhajovať súdom prvého stupňa vyslovenú

neprijateľnú podmienku. V tomto smere podporne odkazujeme na dôvodovú správu k ust. § 153 ods.
4 O.s.p., podľa ktorej súd „musí umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným (porovnaj tiež § 100 ods.
1 in fine), inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť
konať pred súdom a tak bez ďalšieho vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie

apelačnéhosúdu(§221ods.1písm.f)).Vprípade,akbysaajodvolacísúdstotožnilsprávnymnázoromsúdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa nášho názoru
bolo vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z úradnej moci súdom prvého stupňa nadbytočné.
Dôvodom je skutočnosť, že žalobca prevzal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od svojho právneho

predchodcu zmluvou o postúpení pohľadávok, preto neprichádza do úvahy, aby súd prvého stupňa vo
výroku svojho rozhodnutia určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky má význam iba za tohto predpokladu, ak by túto zmluvnú podmienku bol dojednal priamo
žalobca a malo by to význam v tom smere, aby pre neho platil zákaz jej ďalšieho používania. Záverom
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 9Co/31/2012.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202
O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal

rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade konania, teda v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je treba priznať úspech
pre nadbytočnosť napadnutého výroku.

Z obsahu spisu zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa

spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Bratislava, ako podnikom a odporkyňou ako účastníčkou
podľa § 43 zák. č. 610/2003, tzn. zo Zmluvy o pripojení zo dňa 09.06.2010 súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava s odporcom uzatvoril
dňa 09.06.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej zriadil odporcovi potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti a sprístupnil mu súvisiace služby. Právny predchodca navrhovateľa pri uzavretí zmluvy

aktivoval odporcovi program „Relax 60“ za zľavnený mesačný paušálny poplatok 11,81 Eur. Na základe
predmetnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi elektronické komunikačné
služby, špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach.
Odporca sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v
cenníku. Odporca sa zároveň zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM

karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého
by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej
alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany odporcu; za žiadosť
o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany
účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka

od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane podniku.

V zmysle bodu 2 Zmluvy sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa
zvolenéhoprogramuslužiebadodržiavaťsvojepovinnostivsúladesozmluvouopripojení,všeobecnými
podmienkami poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej siete
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.

V zmysle bodu 3. Zmluvy o pripojení zo dňa 09.06.2010 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že
„v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto zmluvy, alebo v článku 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku
zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur/1.440,- Sk.“

Napadnutý výrok je výrokom, ktorý sa viaže na zamietajúcu časť rozsudku (inak nenapadnutú
odvolaním), ktorým výrokom súd rozhodol ex offo, tzn. bez návrhu.V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej

sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky

zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,
že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný

vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.

ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniťichobsah.Vods.3potomzákonodarcademonštratívnevymenúva,ktoréustanoveniauvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné

a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskehozákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí

i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred

pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové
zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť
sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich

obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na
cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom

nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnejpokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní
individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53

ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Podstatným je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej
pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou
pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah
a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných

podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že
spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by
bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
navrhovateľa neobstojí.

Ďalej odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku,
ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok

hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru

odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve o pripojení mala byť pevne dojednaná zmluvná
pokuta 47,80 Eur v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedených v označených
bodoch, medzi nimi i nezaplatenie ceny za služby, či ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutím doby
viazanosti.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že žalovaný ako mal možnosť používať poskytované služby za
zvýhodnenúcenu.Avšakipozohľadnenívýhodzískanýchnazákladepredmetnejspotrebiteľskejzmluvy
žalovaným ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná
zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom, je neprimerane vysoká
v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu
v stabilnej výške bez ohľadu na to kedy a z akého dôvodu dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či
na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Obdobne odvolací súd považoval za
neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom

spotrebiteľ povinný uhradiť dohodnutú zmluvnú bez ohľadu na výšku jeho dlhu, resp. že „v prípade
porušenia akejkoľvek povinnosti“. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky individuálne nedojednané v danej spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute spôsobujú z

uvedených dôvodov okrem neurčitosti i značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý poruší akúkoľvek povinnosť
plynúcu zo zmluvy, aby zaplatil dohodnutú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka),

ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda žalovaného nie sú
záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu
sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska

právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia

alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať

ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh

navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol.

Nadbytočné však bolo, keď prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej
povinnosti ex offo vo výroku rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti. V predmetnom prípade navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzal
od postupcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na tú

skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola prevzatá zmluvou o postúpení, neprichádza do úvahy,
aby súd vo výroku rozhodnutia určil túto zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto
neprijateľnú zmluvnú podmienku bol dojednal navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby ju v
ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval.

Vzhľadomnavyššieuvedené,bolonevyhnutým,abyodvolacísúdvtejtočasti,vktorejsúdprvéhostupňa
určil, že uvedené zmluvné podmienky sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, napadnutý rozsudok z
dôvodu nadbytočnosti výroku s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že ho v tejto časti zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. i ) O.s.p. bez potreby vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vodvolacomkonanímalnavrhovateľúspech,alenakoľkosináhradutrovodvolaciehokonanieneuplatnil

návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a tiež, že odvolaním bol napadnutý výrok o ktorom súd rozhodol ex
offo bez návrhu, preto bolo dôvodné o náhrade trov odvolacieho konania rozhodnúť v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.