Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614208063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N.
M., nar. XX.X.XXXX a R. M., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov - matky: B. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. - B., W. A. XXXX a otca: V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A. V., W. B. XXXX/X,
o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa
6.11.2014 č.k. 3P/59/2014-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného
naobemaloletédetizpôvodnýchsúm130,-EurnamaloletúN.a90,-EurnamaloletéhoR..Rozhodnutie
súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o
rodine. Vecne argumentoval tým, že zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania
vyvodil ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol podaný dôvodne. Od posledného
rozhodovania o výške výživného uplynula len veľmi krátka doba (päť mesiacov), počas ktorej došlo k

zmene majetkových pomerov rodičov maloletých detí v tom smere, že matka sa zamestnala a poberá
mzdu vo výške 607,56 Eur mesačne. Na strane otca sa zárobkové pomery takisto zlepšili, nakoľko
od 4.6.2014 sa zamestnal a poberá mzdu vo výške 289,- Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu teda
nie je možné konštatovať, že by majetkové pomery otca odôvodňovali zníženie výživného na maloleté
deti. Súd zároveň poukazuje na odôvodnenie rozsudku č.k. 5P/22/2014-41 zo dňa 5.5.2014, z ktorého
vyplýva, že otec sa dobrovoľne vzdal výhodného zamestnania. Z uvedeného dôvodu berúc do úvahy,
že matka maloletých detí za pomoci svojej matky zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a

uhrádza všetky výdavky súvisiace s ich štúdiom, ako aj všetky ostatné osobné výdavky a vzhľadom na
nepravidelné platenie určeného výživného otcom spláca aj pôžičku, ktorú si zobrala za týmto účelom,
súd návrh otca zamietol. Súd takto rozhodol prihliadnuc aj na skutočnosť, že hoci zárobkové pomery
otca sú na minimálnej úrovni, vyživovacia povinnosť je jeho zákonnou povinnosťou a nie je možné pre
jeho ľahkovážny postoj k plateniu výživného obmedziť maloleté deti v ich odôvodnených potrebách,
ktoré sú primerané ich veku, pričom u nich neboli zistené podstatné zmeny pomerov. Rozhodnutie o
trovách konania oprel o § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, ktorým sa naďalej domáhal (vychádzajúc z
jeho obsahu) zníženia výživného na obe maloleté deti. Poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalejargumentoval tým, že väčšina uvedeného v napadnutom rozsudku sa nezakladá na pravde, nakoľko
matka detí v písomnom vyjadrení klame a uvádza len to, čo je pre ňu výhodné. Klamala, aj keď požiadala
o vydanie duplicitného exekučného príkazu o vymoženie výživného

Matka, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojom písomnom vyjadrení prehlásila,
že všetko čo napísala vo svojom písomnom vyjadrení podanom v konaní sa zakladá na pravde, pričom
prikladá pokladničné bloky, z ktorých vyplýva čo všetko maloletej N. kupovala, keď odchádzala na
Zochovú chatu, ďalej doklady o zakupovaní učebných pomôcok pre obe deti, doklad o zúčastnení

sa maloletého R. na jazykovo-prírodovednom kurze, faktúru o zakúpení zariadenia do detskej izby
a doklady preukazujúce náklady na domácnosť. Čo sa týka duplicitného rozhodnutia o vymoženie
výživného, tu spravila chybu, pretože nevedela, že si nemôže výživné vymáhať aj cez druhého
exekútora, ktoré konanie už bolo zastavené.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo
veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s §

81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s
§ 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na
úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie otcom žiadaného zníženia výživného, keď prvostupňový
súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho výsledky správne i vyhodnotil a pretože odvolací

súd v celom rozsahu zdieľa i právny záver súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2
O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvého stupňa týkajúcej
sa veci samej, čiže so spôsobom, akým odôvodnil svoj záver, že v prejednávanej veci neboli
splnené podmienky na to, aby mohlo dôjsť ku zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom, tu k
požadovanému zníženiu výživného. Za správny a tiež výsledkami dostatočne vykonaného dokazovania

riadne podložený treba považovať predovšetkým ten názor súdu prvého stupňa vyplývajúci z kontextu
odôvodnenianapadnutéhorozsudku,podľaktoréhopriposudzovanízmenynastranevýživoupovinných
oboch rodičov maloletých detí, v tomto prípade však najmä otca ako rodiča, ktorý nemá deti, o ktoré
tu ide v osobnej starostlivosti a zároveň rodiča, ktorý sa domáha úpravy miery svojej skôr ustálenej
vyživovacej povinnosti, nebola splnená základná podmienka pre zmenu - zníženie výživného a to

podstatná zmena pomerov na strane tohto výživou povinného rodiča - otca oproti času predchádzajúcej
úpravy, konkrétne úpravy rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P/42/2012-49 zo dňa 27.8.2012,
kedy bolo určené naposledy výživné na obe deti, ktoré otec žiada v predmetnom konaní znížiť. Pri
určení tohto výživného súd vychádzal z príjmu otca 691 Eur mesačne u zamestnávateľa Q. X. - Q.
B. R. (mzda 291,- Eur a cestovné náhrady 400,- Eur), kde otec pracoval ako vodič kamiónu, a v

ktorom konaní potvrdil súdu, že z cestovných náhrad si dokáže ušetriť sumu, ktorú potom použije na
nákup oblečenia pre deti, dcére kúpil celú PC zostavu za 700,- Eur, predtým tlačiareň pre syna, pričom
z toho uhradil aj náklady na zubné ošetrenie pre dcéru vo výške 150,- Eur a cenu tábora pre obe
deti po 120,- Eur na osobu, deti zobral aj na dovolenku, za ktorú zaplatil 1 200,- Eur. Pokiaľ ide o
cestovnénáhrady,tietosícesúurčenénazabezpečeniestravyainýchvýdavkovvsúvislostispracovnou

cestou, avšak pokiaľ si z nich otec dokázal ušetriť vyššiu sumu, za ktorú deťom zakúpil popísané veci
a zaplatil popísané výdavky, preukazateľne zlepšujú jeho majetkové pomery. Proti tomuto rozhodnutiu
otec odvolanie nepodal. Následne sa otec zamestnal v spoločnosti A. s.r.o., kde pracoval v období
mesiacov júl až september 2013 s príjmom priemerne 358,62 Eur mesačne a cestovnými náhradami802,66 Eur mesačne, kde s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, potom sa zamestnal v
spoločnosti C. E. B. s.r.o., kde pracoval od 26.11.2013 do 19.3.2014 s príjmom 290 Eur mesačne podľa
predložených výplatných listín, kde ukončil pracovný pomer dohodou a zaevidoval sa na príslušnom

úrade práce od 19.3.2014, čo vyplýva z obsahu spisu a odôvodnenia nasledujúceho rozhodnutia súdu
v konaní, ktorého predmetom bola vyživovacia povinnosť otca na obe maloleté deti, v ktorom konaní bol
návrh otca na zníženie výživného zamietnutý z dôvodu, že otec sa postavil ľahkovážne k svojej zákonnej
povinnosti finančne prispievať na výživu svojich detí tým, že sa dobrovoľne vzdal svojho výhodného
zamestnania (konanie Okresného súdu Senica sp. zn. 5P/22/2014 a rozsudok č. k. 5P/22/2014-41 zo

dňa 5.5.2014). Otec sa ani proti tomuto rozsudku neodvolal. V predmetnom konaní otec návrhom súdu
doručeným dňa 3.4.2014 žiada opätovne o zníženie výživného z dôvodu svojej nezamestnanosti od
19.3.2014, pričom tento návrh podal ešte v čase prebiehajúceho konania o jeho skoršom návrhu, teda
za tých istých pomerov účastníkov, predovšetkým pomerov na jeho strane, ktoré sa posudzovali v tomto
konaní, kde bol otec neúspešný. Až v priebehu tohto konania nastala na jeho strane zmena v tom, že
sa zamestnal od júna 2014 s priemerným čistým mesačným zárobkom 289,63 Eur. Z uvádzaného je

možné potom uzavrieť len to, že pokiaľ ide o príjmové pomery otca z pracovného pomeru, tieto sa od
poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P/42/2012-49 zo dňa 27.8.2012
(samozrejme okrem obdobia nezamestnanosti otca od marca 2014 do júna 2014) v podstate nezmenili,
základná mzda otca sa pohybovala od 290 Eur do 358 Eur, otec však prišiel o benefity akými sú aj
diéty (cestovné náhrady), ktoré je potrebné považovať za faktor určujúci životnú úroveň rodiča, i keď

teda nie je možné z nich vychádzať priamo ako z príjmu, ako na to poukázal aj súd pri určovaní výšky
súčasného výživného na deti, z ktorého rozhodnutia súd v prejednávanej veci musí vychádzať ako zo
základupreposudzovaniezmenypomerov,ktorátaknastraneotcanastalazrieknutímsatohtomožného
benefitu, čo musí byť vyhodnotené obdobne, ako v prípade vzdania sa výhodnejšieho zamestnania bez
dôležitých dôvodov - pretože ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine obsahuje - použitím formulácie

„prihliadne aj vtedy“ podáva len príkladmý výpočet prípadov, v ktorých má súd pri určovaní výživného
vychádzať z iného než reálne dosahovaného príjmu výživou povinného rodiča. I keď otec po skončení
pracovného pomeru u zamestnávateľa Q. X. - Q. B. R. dohodou sa následne zamestnal v spoločnosti
A. s.r.o., v podstate s rovnakými podmienkami (základná mzda bola porovnateľná), kde však podľa
jeho tvrdenia s ním bol rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa (tu bez

konkretizácie čo k tomu zamestnávateľa viedlo), keď aj nasledujúci pracovný pomer v spoločnosti C.
E. B. s.r.o. (so mydou 290 Eur mesačne) bol skončený dohodou, čo súd v právoplatne skončenej veci
(sp. zn. 5P/22/2014) posúdil ako „vzdania sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitých dôvodov“, keď
v predmetnom konaní zmena nenastala, keďže súčasný príjem otca je 289,63 Eur, potom aj naďalej
súd musí vychádzať z tohto konštatovania. Napokon otec si musel byť vedomý ako svojej vyživovacej

povinnosti k deťom, tak aj výškou príjmu v súvislosti so skoršími konaniami, preto pokiaľ rozhodnutia v
týchto konaniach akceptoval a to aj vzhľadom na svoju, vyššie popísanú situáciu, je možné vychádzať
z toho, že pravdepodobne bol schopný si vyživovaciu povinnosť plniť.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného jednoznačne

došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaných detí, ktorá by sama o sebe
odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia, avšak vzhľadom na pomery otca je potrebné, aby sa naďalej
uspokojili s výživným z jeho strany určeným rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 9P/42/2012-49
zo dňa 27.8.2012, pričom nárast ich výdavkov od poslednej úpravy výživného bude potrebné pokryť
matkou, ktorej príjem sa od poslednej úpravy cit. rozsudkom zvýšil, keďže po materskej dovolenke s

maloletým F. (tu treba mať aj naďalej na zreteli, že matka má ešte aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, teda
o jednu viac ako otec) nastúpila dňa 1.4.2014 do zamestnania s príjmom 607,56 Eur mesačne.

Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca, tieto odvolací súd považuje za prezentované len vo všeobecnej
rovine, bez možnosti sa k ním, okrem už vyššie uvedeného, osobitne vyjadriť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k
záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky cit. ust. § 78 Zákona o rodine pre zmenu
výšky výživného žiadaným znížením. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.