Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/831/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211469
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713211469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky : G.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., P. V. Y. XX/XX, proti odporcovi: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X,
prechodne bytom Z. X. XX, o zaplatenie 600,- €, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 9C/117/2014-26 zo dňa 10.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 9C/117/2014-26 zo dňa 10.07.2014 zaviazal odporcu k povinnosti
zaplatiť navrhovateľke 600,- Eur a na trovách konania zaplatený súdny poplatok 36,- Eur, všetko do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom sa voči odporcovi domáhala
zaplatenia žalovanej sumy a za zaplatený súdny poplatok z dôvodu, že mu dňa 31.08.2012 požičala
sumu 600,- Eur, ktorú jej mal vrátiť do 5 mesiacov odo dňa poskytnutia pôžičky.

Navrhovateľka tvrdila, že odporcovi poskytla finančné prostriedky vo výške 600,- Eur, ktoré údajne
potreboval na vyplatenie nájomného. Na poskytnutie tejto pôžičky, keďže nemala hotovosť, peniaze
vybrala v banke dňa 18.07.2012 vo výške 700,- Eur, pričom suma 100,- Eur bola pre jej osobnú potrebu
a 600,- Eur poskytla ako pôžičku odporcovi. Odporca jej prisľúbil vrátenie peňazí po tom, čo sa vráti z
Nemecka zo zárobku, kde bol asi po dobu jedného roka. No keď sa vrátil, peniaze, ktoré mu požičala,

jej nevrátil. Preto s I. B., ktorý je otcom odporcu, ho navštívila v Z. X. a snažila sa s ním dohodnúť na
vrátení poskytnutej pôžičky, a to aj formou prípadných splátok.

Odporca popieral požičanie sumy 600,- Eur na zaplatenie nájomného, pričom súdu nevedel vysvetliť,
prečo sa navrhovateľka obrátila na súd s podaným návrhom, keď mu neposkytla pôžičku. Uviedol, že
vzťahy medzi ním a navrhovateľkou nie sú dobré a nie sú dobré ani vo vzťahu k jeho otcovi, s ktorým
ona žije.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 a § 132
Občianskeho súdneho poriadku.Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, najmä z listinného dôkazu zo dňa
18.07.2012 B.B. O., a.s. Vrútky, z ktorého bolo zrejmé, že v uvedený deň navrhovateľka vybrala zo
svojho účtu hotovosť vo výške 700,- Eur. Z uvedenej sumy 100,- Eur použila pre svoju vlastnú potrebu a

600,- Eur poskytla odporcovi ako pôžičku. Podľa ústnej dohody uvedené finančné prostriedky odporca
jej mal vrátiť po tom, čo sa vráti z Nemecka zo zárobkov, kde bol zhruba po dobu jedného roka.
Po návrate jej finančné prostriedky nevrátil. Uvedenú skutočnosť potvrdil svedok I. B., ktorý je otcom
odporcu.Tentouviedol,žesámnavrholodporcovi,keďžeonnemalhotovosťanemoholsynoviposkytnúť
uvedené peniaze, aby požiadal navrhovateľku, aby mu poskytla pôžičku, lebo syn potreboval peniaze

na vyplatenie nájomného za byt. Potvrdil, že pôžička bola poskytnutá vo výške 600,- Eur a uviedol, že
spolu s odporcom a navrhovateľkou, ktorú vyzdvihli u jej kaderníčky, išli do banky a po vybratí finančných
prostriedkov tieto v jeho prítomnosti navrhovateľka odovzdala odporcovi. Keďže odporca neprodukoval
žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy o tom, že si finančné prostriedky nepožičal, súd prvého stupňa
konštatoval, že navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, ktorým preukázala, že poskytla odporcovi
pôžičku vo výške 600,- Eur, ktorú nevrátil, a preto jej návrhu vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 , keď navrhovateľke ako účastníčke úspešnej v
súdnom konaní priznal náhradu trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie si svojho práva vo výške
36,- Eur, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému
súdu,ženeúplnezistil skutkovýstavanazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovým

zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal
na to, že v minulosti sa domáhal vrátenia finančných prostriedkov od navrhovateľky a svedka vo výške
1.200,- Eur a pohrozil im súdnym vymáhaním dlhu, preto sa domnieva, že sa jedná o recipročný návrh
proti jeho osobe. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na
opätovné prejednanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí , ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového
materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu

je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, tak ako vyplýva z citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Nemohol potom odvolací súd
prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie pokiaľ poukazoval na skutočnosť,
že sa v minulosti domáhal vrátenia finančných prostriedkov od navrhovateľky a svedka vo výške 1.200,-

Eur a pohrozil im súdnym vymáhaním dlhu, a preto že sa domnieva, že ide o recipročný návrh na jeho
osobu. Odvolací súd konštatuje, že ide o účelové tvrdenie odvolateľa, pretože nič mu nebránilo, abypodal samostatný návrh a ničím nepreukázal, že takýto návrh v skutočnosti aj podal. Keďže odvolací
súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny.

V odvolacom konaní navrhovateľka bola úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si však neuplatnila,

preto bolo rozhodnuté, že sa navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.