Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232020
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112232020.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa N. C. A., s.r.o., so sídlom K., O. 5, IČO XX XXX
XXX, v konaní zastúpeného E. C., s.r.o., so sídlom K., O. X proti odporkyni J. P., bytom G., K. G. XXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne J. na ochranu občana spotrebiteľa I., so sídlom
O., G.. legionárov 5, T. XX XXX XXX, v konaní zastúpeného B.. T. Z., advokátom, so sídlom A., ul. A..
hrdinov XXX/XX o zaplatenie 5.721,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na

strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/194/2013-70 zo dňa 06. novembra
2015, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ýzaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania vo výške 500,77 eur k rukám B.. T.
Z., advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 130,14 eur k rukám B.. T. Z., advokáta do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania /výrok I./,
odporkyni náhradu trov konania nepriznal /výrok II./ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne

náhradu trov konania nepriznal /výrok III./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sa návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2012 domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.721,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
2.731,79 eur od 31.08.2011 do zaplatenia a vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 134,35 eur
titulom nesplateného úveru. Posúdením skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním podľa
§ 497, § 499 a § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods.1 až 4, §

558 a § 553 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm.a/ a § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a uviedol, že návrhu navrhovateľa súd nemohol vyhovieť z viacerých
dôvodov. Hlavným a najpodstatnejším dôvodom zamietnutia návrhu je tá skutočnosť, že odporkyňa
nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní, teda povinnosť, splnenia ktorej sa navrhovateľ voči nej
domáha, odporkyňa nemá. Pasívnu legitimáciu odporkyne navrhovateľ odvodzuje zo skutočnosti, že
odporkyňa mala v Dohode pristúpiť k záväzku dlžníka, jej manžela M. Rychtárecha, ako dlžníka z

úverovej zmluvy. Samotná táto skutočnosť, resp. tvrdenie navrhovateľa, nebola v konaní preukázaná.
Dôkazom o tomto tvrdení mal byť navrhovateľom predložený listinný dôkaz, a to Dohoda. Z jej znenia
však nevyplýva platné pristúpenie k peňažnému záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. V
samotnej Dohode absentuje písomné vyhlásenie odporkyne, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok.
Takýto text, z ktorého by vyplývala takáto dohoda, v Dohode nie je uvedený. Nie je postačujúce uviesť :
"Osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. 40/1964 Zb.". Z tohto znenia nie je zrejmá vôľa

(a ani jej prejav) odporkyne pristúpiť k záväzku dlžníka, jej manžela M. P.. Navyše k tejtoskutočnosti sa odporkyňa vyjadrila vo svojom výsluchu tak, že je možné, že aj navrhovateľovi písala a
požiadala o splátkový kalendár, avšak nemala v úmysle pristúpiť k záväzku. Ani z označenia
Dohody, a to "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" nevyplýva, že by sa malo

jednať o dohodu o pristúpení k záväzku. Z tohto dôvodu je táto Dohoda objektívne aj zavádzajúca (ak
v nej mala byť uzatvorená aj dohodu o pristúpení k záväzku). Touto Dohodou takisto nemohlo dôjsť, a
ani nedošlo, k platnému uznaniu dlhu dlžníka. Pre platné uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka
ako aj pre uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby dlžník uznal určitý dlh,
resp. záväzok. Tento právny úkon musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný. Ako vyplýva zo znenia Dohody,

odporkyňa (ktorá navyše nie je ani dlžníčkou, úverovú zmluvu nikdy neuzatvorila, a preto ani nemohla
uznať dlh) neuznala žiadny určitý záväzok. Z Dohody nie je zrejmý určitý právny dôvod vzniku záväzku,
čo je takisto jedným zo základných zákonných predpokladov pre platné uznanie dlhu. V Dohode
navyše nie je uvedená ani presná výška uznaného dlhu. Z Dohody vyplýva, že odporkyňa uznáva
dlh pozostávajúci z istiny vo výške 2.765,79 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo
bude vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov) a nákladov na

inkasné konanie vo výške 150 eur. Z takto formulovaného uznania dlhu nie je možné ustáliť jeho výšku,
pretože z neho nie je zrejmá výška dlžného príslušenstva. Takisto nie je zrejmé, aký je právny dôvod
dlhu pozostávajúceho z nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur a samotného príslušenstva. Pre
úplnosť súd uvádza, že aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ v dohode
o uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu

(zmluvy), bez toho, aby konkretizoval právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny
úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý a je potrebné ho
považovať za neplatný právny úkon. Obsahom Dohody mala byť aj dohoda o splátkach dlhu, ktorá je
takisto neplatným právnym úkonom, pretože je nejasná, zmätočná a uzatvorená neurčito. V tejto dohode
absentuje aj taký podstatný údaj splátkového kalendára, akým je výška splátky. Ak navrhovateľ uviedol,

že tento údaj nebol uvedený pre to, že chcel umožniť odporkyni splácať dlh podľa jej možností, tak toto
tvrdenie nedáva súdu zmysel. Ak by tomu tak malo byť, neexistuje žiadny racionálny dôvod neuviesť
to práve v splátkovom kalendári. Okrem toho však v splátkovom kalendári nie je uvedený ani počet
splátok(zrejmepreabsenciuvýškysplátky).ZvyššieuvádzanýchdôvodovtátoDohodanemohlavyvolať
žiadne právne následky, a teda ani také, ktoré sú priaznivé pre navrhovateľa (preukázanie existencie

dlhu odporkyne a následné plynutie novej desaťročnej premlčacej doby), pretože uznanie dlhu nebolo
platne urobené. Ide o absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom k dôvodom, pre ktoré súd návrh
navrhovateľa zamietol, sa súd nezaoberal premlčaním pohľadávky navrhovateľa voči odporkyni (keďže
žiadna neexistuje) a argumentáciou navrhovateľa, resp. vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
ohľade tejto skutočnosti. Rovnako tak aj okolnosťami ako došlo k splatnosti dlhu z úverovej zmluvy

(či odstúpením od zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti, alebo inak), resp. k zániku zmluvného
vzťahu. Rozhodnutie o náhrade trov konania odporkyne a vedľajšieho účastníka na jej strane súd
prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým,
že odporkyňa bola v konaní plne úspešná ale vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo
na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd

odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka súd uviedol, že právne
postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach
§ 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou

konania orozvod,neplatnosťmanželstvaalebourčenie,čitumanželstvojealebonieje),aleboakide
oprávnickúosobu,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaantidiskriminačnéhozákona,zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4
Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však

koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník
ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože
koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké
právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Občiansky

súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie
vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolaniemáiba
v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkoma vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom

poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon
celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým

nie je. Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva
má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo
aj vedľajší účastník na strane odporcu. Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s
rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní
o trovách konania súd vždy posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je

ochranaprávspotrebiteľov.Vedľajšíúčastníkbolzaloženýzatýmtoúčelomazatýmtoúčelomajexistuje.
Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa,
ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že
relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý
všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením

plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru
súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom
konkrétnom prípade vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní,
ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa
28.01.2013, obsahom ktorého bola aj námietka premlčania, ktoré súd v konaní ani neposudzoval. Práve

po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností
prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Vo
vyjadrení rovnako uviedol, že sa nemieni zúčastniť pojednávania a navrhuje, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti. Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom
konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší

prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na
riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade
trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení
právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Proti tomuto rozsudku do výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporkyne podal vedľajší účastník včas odvolanie. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania vrátane trov odvolacieho konania.
Uviedol, že je ich cieľom, ku ktorému by mali prispieť aj súdy, aby sa spotrebiteľské právne vzťahy
vyčistili od nečestnosti a nemorálnosti, aby advokáti zistili, že ak sa budú v spolupráci so združeniami
venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu nepriznania náhrady trov konania

združeniu zo strany konajúcich súdov ani v úspešných konaniach. Len tak sa bude podľa jeho
názoru možné celoplošne vyporiadať s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve.
Ďalej uviedol, že v momente ako sa nájde efektívny spôsob činnosti združení na ochranu práv
spotrebiteľov, ktoré s pomocou advokátskych kancelárií, držia krok so žalobcami - dodávateľmi, vynoria
sa úvahy o nehospodárnosti , nadbytočnosti a účelovosti právneho zastúpenia združení. Pri takomto

rozhodovanísúdovonáhradetrovkonania,akojetoajvtomtoprípade,sadodávateľomavymáhačským
spoločnostiam stále oplatí zahlcovať súdy na Slovensku tisícami ďalších žalôb, pričom nič neriskujú.
Desaťtisíce občanov, sú v dôsledku splácania úžerníckych úverov, alebo úverov zaťažených
neprijateľnými sankčnými mechanizmami, a to často z premlčaných nárokov, od trhu odstavené.
Vstupom vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konania, sa navrhovateľ zrazu ocitne v

postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich so spormi,
pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Účasť združenia v konaní je pre spotrebiteľa
efektívna a svojou činnosťou združenie sleduje napĺňanie vysokých cieľov politiky EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľov. Ak by bola držaná línia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, znamenalo by to,
že navrhovateľ je oprávnený bez sankcií uplatňovať státisíce žalôb na súdoch, proti málo informovaným

spotrebiteľom a ak úspešný nebude, súd ho na náhradu trov konania nezaviaže.Navrhovateľ sa k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom na strane odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v zmysle

§ 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods.
2 O.s.p. z týchto dôvodov:

Odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa iba
vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka /výrok III./, preto odvolací súd preskúmaval
iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudok súdu prvého stupňa je vo

zvyšnej časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu na začatie konania z vlastnej iniciatívy vstúpil do
konania na stranu odporkyne vedľajší účastník zastúpený na základe plnej moci advokátom. Vedľajší
účastník na strane odporkyne podal súdu prvého stupňa dňa 22.02.2013 písomné vyjadrenie vo veci
samej, v ktorom spochybnil uplatnené nároky navrhovateľa, poukázal na neplatnosť dohody o uznaní

záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, vzniesol aj námietku premlčania a navrhol prerušiť konanie
nadobudoskončeniaprejudiciálnehokonaniavedenéhonaSúdnomdvoreEÚpodš.C-460/12. Súd
prvého stupňa následne vec prejednal na pojednávaní a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom,
ktorým vo veci samej návrh navrhovateľa zamietol.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom

zásady zavinenia, ktorá sa uplatní v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Odvolací súd sa v prejednávanej veci po jej dôkladnom preskúmaní nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania síce tak, ako uvádza, správne postupoval
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, na ktorého sa z hľadiska

náhrady trov konania rovnako vzťahuje procesný úspech odporkyne v konaní, náhradu trov konania v
konečnom dôsledku nepriznal pre ich neúčelnosť.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že vedľajší
účastník ako spotrebiteľské združenie je zo svojej podstaty nevyhnutne odborníkom na podporu a
ochranu záujmov práv spotrebiteľov, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako

účelné. Odvolací súd tiež nepovažoval za správnu právnu úvahu súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej
trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva aj s prihliadnutí na vyhodnotenú jednoduchosť sporu.

Pokiaľ ide o prvý argument súdu prvého stupňa, tento podľa odvolacieho súdu neobstojí. Zákonom č.
384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok,

zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo
umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z § 3 ods. 4 ktorého
vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto

združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže
právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať
účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší
účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať

všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom
konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojommene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých
okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť
si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, §

25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu
pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore
ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
článku 47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť
nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až

do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc
je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho
účastníka nemožno pritom vyvodiť len zo skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy
do mnohých konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho
podania sú vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďže takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona
a vstupom do konania len napĺňal cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší

účastník konania vo veci kvalifikovaným spôsobom vyjadril /tak ako v tomto prípade, keď poukázal na
neplatnosť dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, vzniesol odôvodnenú námietku
premlčania a navrhol prerušiť konanie na dobu do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na
Súdnom dvore EÚ pod š. C-460/12/, nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto konaní
označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.

Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty, vychádzajúce zo súdnej
praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť,
že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú
(takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného
je samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať aj vo väzbe na výsledok

sporového konania, ktoré pre odporkyňu po intervencii vedľajšieho účastníka dopadlo v konečnom
dôsledku úspešne.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ako správne
konštatoval vedľajší účastník vo svojom odvolaní, znamená porušenie princípu rovnosti zbraní v
občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený

v konaní, ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu a v
prípade svojho procesného úspechu by mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporkyne, vychádzajúc z § 93 ods. 4 O.s.p., zvoliť
právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov
rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné

osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku III. o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania v sume 500,77
eur, pozostávajúcich z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby á 200,82 eur /prevzatie a príprava

zastúpenia; písomné vyjadrenie vo veci samej/, dvoch režijných paušálov /7,63 eur za úkon prevzatie
a príprava zastúpenia a 8,04 eur za úkon písomné vyjadrenie vo veci samej/ a 20 % DPH zo súčtu
tarifných odmien a režijných paušálov /83,46 eur/.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný

a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
neúspešnému navrhovateľovi vo výške 130,14 eur, pozostávajúca z tarifnej odmeny za úkon právnej
pomoci - odvolanie do výroku o náhrade trov konania v sume 100,41 eur, režijný paušál za tento úkon
v sume 8,04 eur a 20 % DPH zo súčtu tarifnej odmeny a režijného paušálu /21,69 eur/.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,

konkrétne tarifná odmena za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie vo vecisamej podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky, tarifná odmena za odvolanie podľa § 13a ods. 2 písm. b) v
spojení s § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky /odmena vo výške 1/2 základnej tarifnej odmeny/, režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok, v ktorom bol úkon

právnej pomoci vykonaný a daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. Povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania uložil odvolací súd
navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .