Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713208663
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713208663.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: Q. I., C.. X.X.XXXX, S. M., B. XXXX/
XX, zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93,
IČO:44250029,protižalovaným:1/Vášdom,Vášbyts.r.o.,Jarmočná3988/30,Poprad-Veľká,IČO:46
759 123, 2/ Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 3/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ
s.r.o., Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 46 141 341, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek
Piršel s.r.o., so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 47 255 498, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa

16.2.2016 pod č. k. 20C/129/2013-322, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 20C/129/2013-322 určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa
15.5.2013 v M. k nehnuteľnostiam, a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod
XX, na ulici B. v M., postaveného na parcelách reg. „C“ parc. č. 3222/33, parc. č. 3222/38, parc. č.
3222/43, parc. č. 3222/48 a parc. č. 3222/53 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu o veľkosti 5128/1229580, to všetko zapísané na LV č. XXXX v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom M. pre obec a k. ú. M., je neplatná. O trovách konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že
žalobkyňa podaním zo dňa 18.6.2013 domáhala sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu č. X
na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, na ulici B. v M., vrátane podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový
dom postavený. Žalobkyňa namietala pohľadávku, ktorá bola dôvodom vykonania dobrovoľnej dražby,
nemožnosť zúčastniť sa dražby a skutočnosť, že jej nebol oznámený výsledok dražby. Žalovaný v 2.
rade ako navrhovateľ dražby namietal nesplnenie podmienok pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby

v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby. Žiadal návrh zamietnuť. Žalovaný v 3. rade ako dražobník
navrhol takisto žalobu zamietnuť. Dražba bola vykonaná štandardne. Boli splnené všetky zákonné
podmienky pre jej platnosť. Odmietol tvrdenie, že bola znemožnená účasť zástupcovi žalobkyne na
dražbe a že jej nebola doručená zápisnica o priebehu dražby. Z vykonaného dokazovania súd mal
preukázané, že žalobkyňa je vedená ako vlastníčka bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, pričom
žalobkyňa si neplnila povinnosti z Úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade dňa 4.7.2008 pod
č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v 2. rade ako veriteľ dňa 5.2.2013 oznámil okamžitú splatnosť úveru a

žiadal zaplatenie 10.162,86 eur a s prihliadnutím na uzavretú záložnú zmluvu k bytu navrhol vykonanie
dobrovoľnej dražby. Návrh bol podaný 20.2.2013 k rukám zástupcu dražobnej spoločnosti - žalovaného
v 3. rade. Toho istého dňa žalovaný v 3. rade vyzval žalovanú na sprístupnenie bytu za účelom
vyhotovenia znaleckého posudku. Žalobkyňa neposkytla súčinnosť a znalkyňa Y.. M. Č. vypracovalaZnalecký posudok č. 26/2013 z dostupných podkladov žalovaného v 2. rade. Určila všeobecnú hodnotu
bytu na 33.800,- eur. Po vypracovaní znaleckého posudku uzavreli žalovaní v 2. rade a 3. rade Zmluvu
o vykonaní dobrovoľnej dražby dňa 10.4.2013. Dňa 10.4.2013 žalovaný v 3. rade vydal oznámenie o

dražbe na deň 15.5.2013 v seminárnej miestnosti hotela O. v M.. Žalobkyňa bola opätovne vyzvaná na
sprístupnenie predmetu dražby, k čomu ale nedošlo. Na dražbe 15.5.2013 sa vydražiteľom stal žalovaný
v 1. rade za cenu 30.420,- eur. Priebeh dražby bol osvedčený notárkou B.. O. M.. Zápisnica o priebehu
dražby bola žalovanému v 3. rade vrátená 11.6.2013 ako nevyzdvihnutá žalobkyňou v odbernej lehote.
Právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného v 3. rade na zaslanie zápisnice o priebehu dražby, avšak

bez predloženia plnomocenstva, na čo žalovaný v 3. rade nereagoval. Následne bol predmet dražby
odovzdaný žalovanému v 1. rade bez súčinnosti žalobkyne.

2)SvedkoviaL.I.,X.I.potvrdili,žežalobkyňazásielkypreberala,alesichobsahomsaneoboznamovala.
Podľa znaleckého posudku W.. B.. W. P., žalobkyňa netrpela duševnou poruchou či chorobou, ktorá by
odôvodňovala zníženú rozpoznávaciu schopnosť žalobkyne. Obsah právnych úkonov chápala.

3) Po vyhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Súd v prvom
rade konštatoval, že u žalobkyne je naliehavý právny záujem na riešení otázky neplatnosti dražby s
odkazom na § 80 písm. c/ O.s.p.. Je možné uplatniť návrhom na začatie konania, aby bolo určené,
či tu je právny vzťah alebo právo, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ďalej súd citoval jednotlivé

ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej „ZoDD“). Podľa § 11 ods. 1
zákona, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom
dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa ods. 4, dražobník je povinný
najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej
dražbe na úradnej tabuli obce a v rovnakej lehote zverejniť oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s

pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Podľa ods. 7, dražba
je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné
na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eur / osobu na deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku
dražby. Podľa § 12 ods. 1 zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby, pričom osoba, ktorá má predmet dražby v držbe je povinná po

predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku
predmetu dražby (§ 12 ods. 2). Podľa § 12 ods. 4 zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby. V konaní bolo preukázané, že dražobník - žalovaný v 3. rade si nesplnil zákonnú
povinnosť a nedodržal predpísanú zákonnú lehotu na odoslanie znaleckého posudku. Znalecký posudok

bol žalobkyni doručovaný až 19.4.2013, pričom dražba sa konala 15.5.2013. Zákonná 30- dňová
lehota splnená nebola. Podľa § 12 ods. 5 zákona, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky
proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom.
Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných

dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu
dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne
do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

4) Súd konštatuje, že pohľadávka žalovaného v 2. rade voči žalobkyni nebola predmetom súdneho

prieskumu. Žalovaný v 3. rade mal, podľa názoru súdu, zabezpečiť okrem tvrdení žalovaného v 2.
rade riadne podklady pre zistenie pravosti a výšky pohľadávky, k čomu však nedošlo. Žiaden doklad
o výške a pravosti pohľadávky predložený žalovaným v 2. rade žalovanému v 3. rade predložený
nebol. Podľa § 16 ods. 2 zákona (ZoDD), zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie
navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby

a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná
bezplatne. Zmluva o dražbe neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a to nie je uvedené najnižšie
podanie, predpokladané náklady dražby ani výšku odmeny dražobníka. Podľa § 16 ods. 10 zákona, ak
zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto
zákonom, je neplatná. Podľa § 21 ods. 2 zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy

alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúcivlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
budeneplatnálentáčasťdražby,ktorejsatakýtorozsudoktýka(§23ZoDD).Subjekt,ktorýsadomnieva,

že boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a tým bola dotknutá na svojich právach,
môže žiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné
aleboprocesnéspoločenstvonerozlučné,jeurčujúcapovahapredmetukonaniavyplývajúcazhmotného
práva. Pri určení neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania
z právnej povahy dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4 zákona), kde zmluva a proces vykonania dražby

vykazuje vady, ktoré súd považuje za podstatné, majúce za následok neplatnosť dražby. U žalobkyne
je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, pretože výsledok tohto konania jednoznačne
ovplyvní právne postavenie žalobkyne a môže byť podkladom pre zmenu evidencie nehnuteľností.
Dražba nebola vykonaná podľa Zákona č. 527/2002 Z.z., pretože žalovaní v 2. a 3. rade si nesplnili
svoje zákonné povinnosti. V konaní nebola preukázaná pravosť a výška pohľadávky žalovaného v
2. rade, ktorý navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby. Neboli doložené relevantné doklady o spôsobe

výpočtu dlhu žalobkyne, o splatnosti pohľadávky. Súd konštatuje, že žalobkyňa v úverovom vzťahu bola
spotrebiteľkou, pričom žalovaný v 3. rade nedodržal zákonné povinnosti vyplývajúce z § 12 ods. 4, §
13a ods. 2 a § 16 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Je pravdou, že žalobkyňa zásielky nepreberala v
odbernej lehote, ale toto nemôže byť dôvodom zamietnutia návrhu vo veci samej. Žalobkyňa nie je
osoba znalá práva, pričom žalovaní v 2. a 3. rade sú spoločnosťami, ktoré majú dostatok vedomostí i

praktických skúseností s výkonom dobrovoľných dražieb, pričom mali zabezpečiť jej riadny výkon. Keď
žalovaný v 2. rade so žalobkyňou uzavreli záložnú zmluvu, žalovaný v 2. rade tu nepreukázal, že by
žalobkyňa mala možnosť záložnú zmluvu preštudovať, že bola bankovým úradníkom žalovaného v 2.
rade poučená o následkoch. Zanedbanie odbornej starostlivosti zo strany banky je pritom porušenie § 2
písm. u/ a § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tu sa poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v
prípade Stanková vs. Slovenská republika, resp. na rozhodnutie Paulič vs. Chorvátsko. Každý zásah do
obydlia je potrebné posudzovať citlivo a dotknutá osoba má mať právo za každých okolností dovolať sa
ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Išlo tu o zásah do obydlia, ktorý vykonal súkromný subjekt
- dražobník, ktorý do doby podania návrhu na určenie neplatnosti dražby nepodlieha žiadnej súdnej

kontrole. Naviac, žalobkyňa má zabezpečené ústavné právo vlastniť majetok a užívať ho. Hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Z tohto dôvodu súd návrhu v celom
rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný v 2. rade. Poukazuje na návrh na vykonanie

dražby z 20.2.2013, v ktorom je vyhlásenie žalovaného podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z.,
kde navrhovateľ dražby dražobníkovi vyhlasuje, že záložným právom zabezpečená pohľadávka voči
dlžníkovijepravá,všpecifikovanejvýškeapodľavyššieuvedenýchúdajovsplatná.ObdobneajvZmluve
o vykonaní dražby z 10.4.2013 je vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle § 16 ods. 2 zákona a je
priamovtextezmluvyobsiahnuté.Akvyhlásenianetvoriaprílohuoznačenýchdokumentov,alesúpriamo

obsiahnuté v texte, nepovažuje sa to za vadu. Potom súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Čo sa týka Zmluvy o vykonaní dražby 10.4.2013, dal
odkaz, že v určenom rozsahu je obsah zmluvy o vykonaní dražby upravený Rámcovou zmluvou zo dňa
7.7.2011, na ktorý nakoniec poukazuje aj prvoinštančný súd. Preto je nepochopiteľný záver súdu, že
obsah rámcovej zmluvy nie je možné žiadnym spôsobom zistiť. Keď súd konštatuje, že dražba nebola

vykonaná v súlade so zákonom, a ak súd zistil neúplnosť podkladov potrebných pre zistenie skutkového
stavu, a to priamo z predložených dôkazov, mal vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
samej. Ak tu bola vedomosť o existencii rámcovej zmluvy, tak si takýto dôkaz mal súd zabezpečiť. Čo sa
týka mimoriadnej splatnosti, tak táto obsahuje členenie pohľadávky v časti istiny a príslušenstva. Napriek
tomu to súd prvej inštancie v odôvodnení popiera. Súd konštatoval nepreukázanie doručenia oznámenia

o mimoriadnej splatnosti, pričom ale žalobkyňa nikdy nespochybnila titul pre vznik pohľadávky, pre ktorú
sa dražba vykonala. Je pravda, že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti bolo zasielané bez doručenky,
pričom nepreberanie písomností a zásielok zo strany žalobkyne nemôže byť na ťarchu žalovaného v 2.
rade. Aj samotná žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že nepozná obsah doručovaných zásielok, listy
odovzdala zaťovi, ju to nezaujímalo. Je to v rozpore s tvrdením svedkyne X. I., ktorá tvrdila, že spolu

so žalobkyňou prečítali list, lebo mu žalobkyňa nerozumela a napísali žiadosť. Vedela, že banka chce
zaplatiť 10.000,- eur. Je tu záznam z pojednávania z 24.6.2015. Je zrejmé, že žalobkyňa a jej dcéra X..
I. si boli vedomé o splatnosti dlhu a vedeli o jeho výške. Podľa navrhovateľa, došlo k platnému uzavretiu
záložnej zmluvy, čo je potvrdené aj svedkom L. I.. Naviac aj žalobkyňa, keď tvrdila, že nič nepodpísala,vzápätí uviedla, že traja podpísali zmluvu, na zmluve je jej podpis a bolo to v júli. Naviac, žalobkyňa aj pri
znaleckom hodnotení pri otázkach smerujúcich k zisteniu jej kognitívnych schopností vedome odmietla
spolupracovať. Ak súd vytkol žalovanému výkon práv v rozpore s dobrými mravmi, tak takýto záver nemá

oporuvovykonanomdokazovaní.Užalovanéhov2.radesúlegitímneočakávania,abysúdzrozumiteľne
pomenoval nepredloženie dokladov vedúcich k záveru o neplatnosti dražby a čo mal súd prvej inštancie
na mysli. Navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť, a zaviazať žalobkyňu
k náhrade trov odvolacieho konania.

6) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaného v 3. rade. Navrhuje zmeniť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, resp. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Súd je viazaný návrhom, pričom je výlučne vecou účastníkov konania, že každá
zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami do procesu vnesie ten skutkový
materiál, ktorý bude v súlade s ich procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na

skutočnostiach predložených procesnými stranami a čo strany nepredložia, nemôže brať za základ
pre svoje rozhodnutie. Žalobkyňa v žalobnom návrhu, ani v ďalších písomných podaniach či ústnych
tvrdeniach nenamietala zasielanie - doručovanie znaleckého posudku, čo súd označil ako jeden z
dôvodov neplatnosti dražby. Nenamietala neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby z dôvodu absencie
podstatných náležitostí. Súd napriek tomu, bez možnosti vyjadrenia sa žalovaného v 3. rade k týmto

skutočnostiam, určil dražbu za neplatnú. Viazanosť súdu žalobou sa prejavuje ako neprekročiteľnosť
navrhovaného súdneho výroku a súčasne viazanosť tzv. skutkom, teda žalobnými tvrdeniami podľa §
79 ods. 1 O.s.p. a inými tvrdeniami podľa § 101 ods. 1 O.s.p. o právne významných skutočnostiach,
z ktorých žalobca vyvodzuje uplatnený nárok. Platí tu aj zásada, aby sa žiadna zo sporných strán
nedostala do zjavnej nevýhody vo vzťahu k druhej strane. Preto súd ako nestranný orgán je viazaný

podaným návrhom a dôvodmi v ňom uvedenými. Čo sa týka znaleckého posudku, odvolateľ cituje zákon,
že ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom vykonania dražby. Podľa sémantického výkladu to znamená
spôsoby zariadenia, aby sa niečo niekam dostalo. Dražobník to splnil tým, že zariadil, aby sa znalecký
posudok dostal k žalobkyni. Plnil dňa 12.4.2013 (piatok) tým, že poštovou prepravou žalobkyni zaslal na

dve adresy zásielku s oznámením o dražbe a znalecký posudok. Dražba bola vykonaná 15.5.2013, to
znamená, že 30-dňová lehota bola dodržaná. Nemôže to byť považované za dôvod neplatnosti dražby.
Závery súdu prvého stupňa sú v jednoznačnom nesúlade s jasne uvedenými povinnosťami dražobníka
v Zákone o dobrovoľných dražbách a z vykonaných dôkazov v priebehu konania. Čo sa týka zmluvy o
vykonaní dražby, tak pri otázke najnižšieho podania je odkaz na Prílohu č. 2 - Rámcovú zmluvu. Nie

je pravdivé tvrdenie súdu, že zmluva neupravuje najnižšie podanie a predpokladanú výšku nákladov a
odmenu dražobníka. Zmluva odkazuje na Rámcovú zmluvu zo dňa 7.7.2011, ktorá je súčasťou zmluvy.
Odôvodnenie si tak odporuje, pretože na jednej strane súd uvádza, že zmluva neobsahuje predpísané
náležitosti a hneď na druhej strane uvádza, že zmluva odkazuje na rámcovú zmluvu. Žalovaní v 2. a
3. rade zvolili formu rámcovej zmluvy a čiastkovej zmluvy, čo vyplýva priamo z úpravy ich zmluvnej

voľnosti. Nie je porušením zákona dojednanie vo viacerých dokumentoch, resp. že jeden odkazuje na
druhý. Súd ale neumožnil žalovanému v 3. rade vyjadriť sa k neplatnosti dražby a jej dôvodom. Odvolateľ
zdôrazňuje, že dražba je neplatná, ak boli porušené ustanovenia zákona, a osoba, ktorá podala žalobný
návrh, musí byť porušením zákona dotknutá na svojich právach. Nepostačuje akékoľvek porušenie
ustanovení zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba dotknutá na svojich právach. Odvolateľ je toho

názoru, že žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o dobrovoľných dražbách neporušil. Zabezpečil,
aby dlžník ako spotrebiteľ mal čo najvyššiu mieru informovanosti, aby sa dosiahol čo najvyšší výťažok z
dražby, a aby aj z ľudského hľadiska bol dopad čo najmenej bolestivý. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa
nevyplýva žiadne porušenie zákona, pričom rozhodnutie uvedie dražobníka do bezmocnosti vykonať
akúkoľvek dražbu bez toho, aby nebola určená za neplatnú.

7)NavýzvuodvolaciehosúduboladoloženáZmluvaobezúčelovomsplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX
(č. l. 469 spisu) zo dňa 4.7.2008, na základe ktorej Tatra banka, a.s., poskytla bezúčelový úver 420.000,-
Sk s úrokovou sadzbou 6,89 % ročne a 8,08 % p.a. výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Úroky
z omeškania sú 15 % ročne. Poplatok za spracovanie žiadosti je 9.000,- Sk. Je dohodnutá mesačná

splátka 4.548,- Sk s dátumom splatnosti v 27. deň v mesiaci a počtom splátok 132. Súčasne bola
uzavretá Zmluva o záložnom práve na zabezpečenie návratnosti úveru, pričom bol zriadený záloh
dlžníkom, a to k bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX na adrese B. XX v M. v bytovom dome súp.
č. XXXX.8) Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a k tomu uvádza ďalšie dôvody:

9) Okresný súd vyhovel návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 15.5.2013,
kde došlo k predaju bytu č. X pôvodne vo vlastníctve žalobkyne. Dôvodom dobrovoľnej dražby bol návrh
žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa z predchádzajúcej Zmluvy o bezúčelovom splátkovom
úvere zo dňa 4.7.2008, na základe ktorého žalobkyni ako dlžníkovi bol poskytnutý bezúčelový úver

420.000,- Sk za poplatok 9.000,- Sk. Zmluva o bezúčelovom splátkovom úvere sa v danom prípade má
riadiť Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatváradodávateľsospotrebiteľom.Dodávateľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a 4 OZ). Z hľadiska charakteru
úverového vzťahu a pri ochrane verejného záujmu týkajúceho sa spotrebiteľov vyplýva aj pre súdnu
moc povinnosť poskytovať spotrebiteľom ochranu aj z úradnej moci. Ak žalobkyňa ako dlžník na
zabezpečenie pohľadávky z úveru uzavrela zmluvu o záložnom práve, tak pre tvrdené neplatenie

úverového vzťahu riadne a včas, žalovaný v 2. rade ako veriteľ pristúpil k predčasnej splatnosti úveru,
a to oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 5.2.2013. Žalovaný
veriteľ ustálil výšku pohľadávky z úveru k 4.2.2013 na 10.162,86 eur, z toho na istine 9.815,58 eur. Dlžník
bol vyzvaný, aby najneskôr do 3 kalendárnych dní od doručenia zaplatil pohľadávku s príslušenstvom.
Súčasne upozornil na možnosť realizácie zmluvného zabezpečenie cez zmluvu o záložnom práve.

Keďže žalovaný v 2. rade mal so žalovaným v 3. rade uzavretú Rámcovú zmluvu o vykonávaní dražieb
zo dňa 7.7.2011 (č. l. 364 spisu), došlo k uzavretiu Zmluvy o dobrovoľnej dražbe zo dňa 10.4.2013
medzi žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a dražobníkom - žalovaným v 3. rade. Okresný súd
konštatoval, že zmluva o dobrovoľnej dražbe je neplatná, pretože nemá všetky náležitosti požadované
zákonom. Podľa § 16 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., zmluva o vykonaní

dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie,
predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o
tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby,
že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Podľa § 16 ods. 10 zákona, ak zmluva uzavretá
medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je

neplatná. Podľa súdu prvej inštancie, v zmluve chýba náležitosť, a to uvedenie najnižšieho podania.
Je potrebné potvrdiť, že v podmienkach dražby, a to najnižšieho podania je odkaz, že dohodnuté sú v
Prílohe č. 2 Rámcovej zmluvy. Zákon v § 16 ods. 2 jasne uvádza, že zmluva o vykonaní dražby musí
obsahovať najnižšie podanie, nie odkaz na rámcovú zmluvu. Obdobne na str. 3 Zmluvy o dobrovoľnej
dražbe sa v záverečných ustanoveniach uvádza, že predpokladané náklady, výška odmeny dražobníka

a ostatné práva a povinnosti zmluvných strán, touto zmluvou neupravené, sa upravujú ustanoveniami
Rámcovej zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 7.7.2011, ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Zákon vyžaduje
presne uviesť predpokladané náklady dražby, nie spôsob ich určenia. Potom okresný súd správne
poukázal na § 16 ods. 2 ZoDD, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a dražobníkom neobsahuje
náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne,

pokiaľ určil neplatnosť dražby. Ak je neplatne uzavretá zmluva o vykonaní dražby, potom žalobkyňa
môže s poukazom na § 21 ods. 2 ZoDD v prípade porušenia ustanovení tohto zákona požadovať
určenie neplatnosti dražby. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa z predchádzajúceho úverového vzťahu a
realizácie záložného práva, súdy sú oprávnené z úradnej moci skúmať zákonnosť vykonania dražby
nielen z dôvodov vymedzených navrhovateľom. Z hľadiska ochrany verejného záujmu a ochrany

práv spotrebiteľov sa potom spotrebiteľom poskytuje širšia ochrana. Okresný súd takisto poukázal na
nedodržanie zákona pri ustanovení § 12 ods. 4 zákona, že dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby
znaleckýposudok,atonajneskôr30dnípredodňomkonaniadražby.Odvolacísúdvtejtovecipoukazuje
na iné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/131/2011, ktoré judikuje, že najmenej 30 dníod doručenia znaleckého posudku možno dražbu vykonať. Aj v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co/123/2013 sa konštatuje, že ak nie je platná zmluva o vykonaní dražby, je dražba neplatná,
a to aj v súvislosti s uvedením trvalého pobytu vlastníka, čo má vplyv na doručovanie znaleckého

posudku. Ak žalovaný v 3. rade tvrdí, že dodržal zákonnú lehotu 30 dní na odoslanie predmetu dražby,
tak podľa doručenky na č. l. 362 prvé doručenie znaleckého posudku bolo vykonávané 16.4.2013 a
19.4.2013 bola zásielka s výzvou a znaleckým posudkom doručená žalobkyni. Aj z týchto listinných
dôkazov možno konštatovať, že nebola dodržaná zákonná podmienka zaslať vlastníkovi predmetu
dražby znalecký posudok najneskôr 30 dní predo dňom konania dražby. Aj tým bol porušený Zákon o

dražbách s dôsledkami podľa § 21 ods. 2 ZoDD domáhať sa určenia neplatnosti dražby.

10) Ak žalobkyňa spochybňuje pravdivosť vyhlásenia žalovaného v 2. rade ako navrhovateľa dražby
o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo (§ 7 ods.
2 zákona), tak Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014 pri realizácii záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby uviedol, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného

práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenie
pohľadávky voči vlastníkovi veci, ale na druhej strane Ústavný súd konštatuje, že úlohou všeobecného
súdu je posúdiť vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa podľa § 7 ods. 2 už z hľadiska predchádzajúceho
Nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011, aby nebola vec predávaná za dlh, ktorý je v hrubom
nepomere k hodnote zálohu. Odvolací súd má isté pochybnosti o prehlásení navrhovateľa o pravosti,

výške a splatnosti pohľadávky, najmä čo sa týka výšky pohľadávky, pretože Zmluva o bezúčelovom
splátkovom úvere ako spotrebiteľský úver na 420.000,- Sk znamená poskytnutie tohto úveru za poplatok
za spracovanie žiadosti v rozsahu 9.000,- Sk. Už sú judikované rozhodnutia, ktoré považujú takúto
poplatkovú povinnosť za spracovanie žiadosti za neplatné dojednania. Takýto poplatok neprináša žiadnu
pridanú hodnotu pre dlžníka. Potom je pochybnosť o tom, že z hľadiska vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru dňa 5.2.2013 je pohľadávka nesporná v rozsahu 10.162,86 eur. Je na zváženie,
či vec nebola predávaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (viď rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2.7.2011), kde aj podľa judikovaného rozhodnutia PL. ÚS
23/2014 je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti veriteľa podľa § 7 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby. Je potrebné potvrdiť aj tú skutočnosť, že

zatiaľ nebol preukázaný žiaden listinný dôkaz o tom, aby oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a výzva na zaplatenie z 5.2.2013 bola doručovaná žalobkyni, čím by sa riešila otázka zročnosti dlhu.
Dôkazné bremeno v tomto prípade je na veriteľovi. Tu okresný súd konštatoval chýbajúci listinný dôkaz
na preukázanie splatnosti pohľadávky, ktorá bola predmetom realizácie záložného práva.

11) Keďže pri uzatváraní zmluvy o vykonaní dražby neboli dodržané všetky náležitosti vyžadované § 16
ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z., potom je zmluva neplatná. Takisto nebolo dodržané ust. § 12 ods. 4
ZoDD o doručovaní vlastníkovi predmetu dražby znaleckého posudku o draženej nehnuteľnosti. Došlo
k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, čo znamená dotknutie osoby - žalobkyne na jej právach,
potom podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách je možné riešiť otázku neplatnosti dražby, o

čom správne rozhodol súd prvej inštancie. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne, pokiaľ určil dobrovoľnú dražbu vykonanú 15.5.2013 za neplatnú.

12) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).