Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204731
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204731.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcov: 1/J. G., T..

XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX 2/S. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX 3/K. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H.
G. XXX všetci zastúpení JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, AK so sídlom Weberova 2, Prešov,
IČO: 42 232 348 proti žalovanému N. G.Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. XXX, t. č. Ú.-Ú. C. zastúpený
JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, AK Sídlisko I. 997, Vranov n/T, IČO: 47 255 528 o uloženie
zákazu vstupu do nehnuteľnosti, vypratanie a uloženie zákazu približovania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade je vylúčený z užívania nasledovných nehnuteľností: stavba -
rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX,

parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 582 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č.
XXX všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. T. U., obec G., katastrálne územie G., evidované
Okresným úradom D. T. U., katastrálnym odborom.

Žalobu v časti vylúčenia z užívania nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade a vo vzťahu k žalobcovi
v 3.rade zamieta.

Žalobu v časti vypratania nehnuteľnosti a uloženie zákazu približovať sa žalobcom a v časti
alternatívneho petitu vo vzťahu k všetkým žalobcom zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v1.rade v pomere 34%.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade v pomere 100%.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 3.rade v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný
má zakázané vstupovať na nasledovné nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX,
nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere
582 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese D. T. U., obec G., katastrálne územie G., evidované Okresným úradom
D. T. U., katastrálnym odborom. Zároveň, že žalovaný je povinný vypratať nasledovné nehnuteľnosti:
stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na

LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 582 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
zapísaná na LV č. XXX všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. T. U., obec G., katastrálne
územie G., evidované Okresným úradom D. T. U., katastrálnym odborom, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa nesmie na vzdialenosť 30 metrov priblížiť k žalobkyni v 1. rade,2. rade a k žalobcovi v 3. rade. Žalovaný je povinný žalobcom v 1., 2., 3. rade zaplatiť trovy konania,
a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v
1.rade je manželkou žalovaného, žalobkyňa v 2.rade je dcérou žalovaného a žalobca v 3.rade je syn

žalovaného. Žalobkyňa v1.rade podala dňa 14.09.2015 na žalovaného trestné oznámenie z dôvodu,
že žalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije a že im podpáli dom. Poukázali na to, že žalovaný má už
dlhodobo problémy so svojou agresivitou a prejavmi násilia. Jeho prejavy sa zhoršujú pod vplyvom
alkoholu. Z uvedených dôvodov bol žalovaný trestné stíhaný aj v roku 2006 a odsúdený v trestnom
konaní s podmienečným odkladom výkonu trestu. V roku 2011 bol žalovaný riešený v priestupkovom

konaní, kde mu bola uložená pokuta. V roku 2014 bol opätovne liečený na psychiatrii. V tomto čase
bolo spolužitie so žalovaným stalo neznesiteľné. Z dôvodu veľkého strachu o život sa žalobkyňa aj
s deťmi odsťahovala zo spoločného domu v obci G. do D.. Po návrate žalovaného z psychiatrického
liečenia žalovaný opakovane kontaktoval žalobkyňu s žiadal ju aby sa vrátila späť domov. Žalobkyňa
v1.rade sa po naliehaní vrátila späť domov s tým, že sa dohodli, že žalovaný prestane definitívne
piť a že ich dom prepíšu na ich dcéru, t.j. na žalobkyňu v 2.rade, a to z dôvodu, aby v prípade, že

žalovaný znova začne piť a správať sa agresívne mali možnosť sa pred ním brániť a vyhodiť ho z domu.
Žalovaný v súčasnosti nie je vlastníkom domu, nemá v ňom zriadené žiadne vecné bremeno a dom
mu žalobkyňa v 1.rade umožnila užívať najmä z dôvodu príbuzenstva. Žalovaný sa vôbec nespráva
tak ako sľúbil, ale naopak. Žalovaný dokázal nepiť cca 4 mesiace. Potom sa žalovaný vrátil k svojmu
spôsobu života a prejavovania. Hoci sa snažil zdržať fyzických atakov, žalobkyni v 1.rade a žalobkyni

v2.rade vulgárne nadával. Naposledy sa tak udialo práve dňa 12.09.2015, keď sa žalovaný vrátil domov
opitý, začal vulgárne nadávať žalobkyni a žalobkyni v 2.rade. Keď sa mu žalobkyňa snažila dohovárať
a opýtala sa ho prečo znova začal piť, keď sľúbil, že piť nebude, začal kričať, že jeho nikto z domu
vyhadzovať nebude a že ho radšej podpáli. Následne dvihol ruku a chcel udrieť žalobkyňu v 2.rade,
no žalovaný v 3.rade zachytil ruku žalovaného. Po tomto incidente žalovaný stále verbálne atakoval

žalobkyne. Následne žalobkyňa v 1.rade podala trestné oznámenie. Na základe správania žalovaného
dňa 14.09.2015 podala Okresná prokuratúra obžalobu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
ust. § 208 ods.1 písm. j) TZ žalovaný bol taktiež vzatý do väzby. Medzičasom sa žalobkyňa dozvedela,
že žalovaný bol zatiaľ neprávoplatne prepustený z väzby. Preto majú žalobcovia obavu, aby žalovaný po
prepustení nenaplnil svoje vyhrážky. Uviedli, že majú zo žalovaného veľký strach a to, že ak sa žalovaný

opije, ublíži im na zdraví, prípade im podpáli dom. Ďalšie spolužitie s ním si nevedia predstaviť. Na
preukázanietejtoobavypoukazujúnaznalecképosudkyC..J.Č.J.č.67/2015,68/2015,02/2016podané
vkonanípredOSVranovn/Tsp.zn.13T37/2016.Žalobcoviatrpiasyndrómomtýranýchosôbažalovaný
depresívnymi poruchami a úzkosťami ako aj neurotickými symptómami. O skutočnosti, že žalovaný
môže svoje vyhrážky naplniť svedčia priestupkové konania, predchádzajúce odsúdenie, lekárske správy

a výpovede svedkov a pobyt žalovaného na psychiatrii. Dôkazy sa nachádzajú v trestnom spise OS.
Žalobcovia poukázali na ust. § 126 os. 1 OZ, § 146 ods. 1 OZ, § 417 ods. 1,2 OZ od ktorých odvodzujú
svoj nárok.

2. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení len poukázal na to, že ho pri prevode

domu oklamali a že má v dome doživotné právo bývania, ktoré mu môžu obmedziť len keď má vypité.
Dcéra mu písala, že z domu nechce nič a syn, že mu je ľúto, že je vo väzbe. Na liste vlastníctva ťarcha
nie je zapísaná. Právny zástupca žalovaného sa bližšie k veci nevyjadril.

3. Podaním zo dňa 27.03.2017, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené mimo pojednávania dňa

03.04.2017, právny zástupca žalobcov zaslal „úpravu petitu a doplnenie označenia dôkazov“, v
znení výroku tohto uznesenia. Uznesením súd o navrhovanú zmenu pripustil v tom smere, že
žalovaný je vylúčený z užívanie nasledovných nehnuteľností: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX,
nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere
582 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v okrese D. T. U., obec G., katastrálne územie G., evidované Okresným úradom D.
T. U., katastrálnym odborom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný je povinný
vypratať nasledovné nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc.
reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 582 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese

D. T. U., obec G., katastrálne územie G., evidované Okresným úradom D. T. U., katastrálnym odborom.
Žalovaný sa nesmie na vzdialenosť 30 metrov priblížiť k žalobcovi v 1. rade, v 2. rade a k žalobcovi v
3. rade. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3. rade zaplatiť trovy konania, a to do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.4. Alternatívne sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému vypratať nasledovné
nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX,

zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 582 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, zapísaná na LV č. XXX. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3. rade zaplatiť trovy
konania, a to. do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to, obsahom trestného

spisu sp. zn. 13T/163/2016, a to aj znaleckými posudkami č. 67/2015, 68/2015, 2/2016, 3/2016, 6/2016,
8/2016, výpoveďami žalobcov a žalovaného v trestnom spise, listom vlastníctva č. XXX, písomným
vyjadrením žalovaného, podaním žalobcov zo dňa 20.01.2017, listinami vyžiadanými z katastra
nehnuteľnosti a LV a notárskou zápisnicou N 106/2014, spisom tun. súdu sp. zn. 3C/121/2016.

6. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

7. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. G. vyplýva, že na ňom sú zapísané nehnuteľnosti, a to parcela č.
XXX o výmere 582 m2 a dom s.č. XXX, vlastníkom celej nehnuteľnosti je žalobkyňa v 2.rade S. G..
Právnym titulom nadobudnutie je darovacia zmluva Nz 7746/204. Z listu vlastníctva nevyplýva, že by na
nehnuteľnosti bola zriadená nejaká ťarcha.

8. Podľa notárskej zápisnice č. N/106/2014, Nz 7746/2014 vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade a žalovaný
darovali žalobkyni v 2. rade, svojej dcére nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G., a to parcelu č.
XXX o výmere 582 m2 zast. plochy nádvoria a dom s.č. XXX. Podľa bodu 5 sa obdarovaná zaviazala,
prijala osobný záväzok, že umožní svojim rodičom bývať do konca života v rodinnom dome. Podľa bodu

6 notárskej zápisnice, darca N. G., t.j. žalovaný vyhlásil, že súhlasí, aby v prípade, že požije akékoľvek,
aj malé množstva alkoholu obdarovaná bude oprávnená neumožniť mu bývať v rodinnom dome a užívať
darované nehnuteľnosti.

9. Z trestného rozsudku vydanom v trestnom konaní sp. zn. 13T/163/2016 vyplýva, že obžalovaný

N. G., nar. X.X.XXXX vo D. T. U., trvale bytom G. XXX, okres D. T. U., t.č. od 6.12.2015 v Ú. T. D. D. Y.
bol uznaný za vinného za to, že od presne nezisteného dňa v roku 2006 do 6.12.2015 v mieste trvalého
bydliska v rodinnom dome č. XXX v obci G., okr. D. T. U., týral svoju manželku J. G., T.. XX.X.XXXX a
svoje deti S. G., T.. X.X.XXXX a K. G.Y., T.. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom G. XXX, okr. D. T. U., a to
tým spôsobom, že ich opakovane slovne napádal, vulgárnym správaním, oslovovaním a nadávkami ich

ponižoval a pohŕdal nimi a manželku opakovane napádal fyzicky tak, že ju sotil alebo stlačil na určitých
miestach tela, hádzal po nej veci, kde takto spôsoboval povrchové zranenia, ktoré si niekedy aj vyžiadali
lekárske ošetrenie. Manželke sa taktiež opakovane vyhrážal zabitím a takýmto konaním v nich všetkých
vyvolával strach a stres, kde jeho konanie vyvrcholilo tým, že dňa 12.9.2015 v čase okolo 21.00 hod.
sa po návrate domov v rodinnom dome č. XXX v obci G., okr. D. T. U.Ľ. vyhrážal manželke J. G. a

dcére S. G., že ich pozabíja a že podpáli rodinný dom a všetci v ňom zhoria, kde toto konanie u nich
vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční a privolali políciu. V dôsledku takéhoto konania
obvineného podľa znaleckých posudkov č. 67/2015, 68/2015 a 02/2016, vypracovaných znalcom z
odborupsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetíadospelýchC..J.Č.,J.G.,S.G.trpiasyndrómom
týranej osoby a K. G. trpí depresívnymi tendenciami, úzkostnosťou a neurotickými symptómami. Dňa

6.12.2015 v čase okolo 18.00 hod. v rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci G., okr. D. T. U., sa
opätovne vyhrážal svojej manželke J.Í. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, okr. D. T. U. a ich
dcéreS.G.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomG.č.XXX,okr.D.T.U.,ženechmudajúnôž,žezabijenajprvich
a nakoniec zabije aj seba, pričom toto jeho konanie vzbudilo u manželky J. G. a ich dcéry S. G. dôvodnú
obavu,žesvojevyhrážkyuskutoční.Teda týralblízkeosobyspôsobujúcimfyzické,psychickéutrpenie,a

to údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu, citovým
vydieraním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie, inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
na chránenej osobe, čím spáchal zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to, bol
odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 40 ( štyridsať ) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona hona výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2017.

10. Z odôvodenia trestného rozsudku, obsahu trestného spisu a výpovedi svedkov v trestnom konaní
vyplýva presne popis skutkových okolnosti prípadu ako aj násilné správanie žalovaného voči žalobcom.

11. Zo záverov znaleckého posudku č. 37/2015 podaného v trestnej veci vypracovaného spoločnosťou

Q. - F. B. C. G.. G. M..B.. ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného vyplýva, že u
obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu F 10.2, no obžalovaný netrpel a ani netrpí
nejakou duševnou chorobou ani poruchou. Správanie obvineného je v dôsledku konzumu alkoholu pri
syndróme závislosti od alkoholu zmenené v tom zmysle, že sa opakovane dostáva do konfliktov v rámci
rodinných vzťahov. V období abstinencie je schopný korigovať svoje správanie a nie je jeho správanie
problémové a zároveň proklamuje snahu o abstinenciu a ochotu spolupodieľať sa na liečbe. Vzhľadom

k miere kritickosti ku konzumu alkoholu a k proklamácii ochoty spolupracovať znalci navrhujú uložiť
ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.

12. Podľa záverov znaleckého posudku č. 03/2016 podaného v trestnej veci znalca z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých C.. J. Č. sa u obžalovaného jedná o

osobnosť extra introvertovane socializovanú, psychosomaticky stabilizovanú, s uvoľneným brzdovým
systémom správania v situáciách, ktoré sú citovo a náladovo podfarbené. Má problémy s prispôsobením
sa. K charakterovým vlastnostiam, odchýlkam v správaní, či poruchám znalec uviedol, že obžalovaný
ťažko znáša frustrácie, je málo tolerantný, pozornosť sústreďuje na „krivdy“, ktoré mu boli spôsobené.
Má zníženú schopnosť akceptovať názory iných. Situačné afekty v jeho správaní sa prejavujú vo

forme nekľudu a porúch adaptability. Aktuálne efektívne napätie je u neho odvádzané neadekvátnym
spôsobom, významný podiel na tomto správaní má jeho závislosť na alkohole. K vierohodnosti
obžalovaného znalec uviedol, že všeobecná vierohodnosť sa vzťahuje na schopnosť spoľahlivo vnímať
udalosť, uchovať si ju v pamäti a verbálne je reprodukovať, tiež sa vzťahuje na schopnosť osoby
rozlíšiť skutočne zažité od iných mentálnych produktov. Všeobecnú vierohodnosť obžalovaného hodnotil

znalec ako zachovanú. Pri hodnotení špecifickej vierohodnosti jeho výpovedi konštatoval snahu
skresľovať udalosti vo svoj prospech. Až neskôr priznáva určitý podiel svojho správania na vzniknutom
probléme. Taktiež znalec konštatoval, že správanie obžalovaného bolo v značnej miere ovplyvnené jeho
alkoholovou závislosťou, čo aj sám obžalovaný priznal a je ochotný v záujme zmiernenia problémov,
ktoré svojim správaním v rodine spôsobil, podrobiť sa aj ústavnej protialkoholickej liečbe.

13. Zo záverov znaleckého posudku č. 02/2016 podaného v trestnej veci znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých C.. J. Č. ohľadom poškodeného K. G. súd zistil, že
u menovaného sa jedná o osobnosť introvertovane socializovanú, simplexnú, emočne labilnú, so
zníženou frustarčnou toleranciou a zníženým sebavedomím, je ľahko citovo zraniteľný. U poškodeného

znalec zistil prítomnosť známok neurotickej a depresívnej symptomatológie, prejavujúce sa zvýšenou
agitovanosťou, podráždenosťou, nechutenstvom, pocitmi viny, pocitmi potrestania, pesimizmom,
smútkom, pocitmi neistoty pred ľuďmi, strachom z budúcnosti a neurčitou úzkosťou. Osobnosť
poškodeného vo všeobecnosti možno považovať za vierohodnú a úprimnú, nezistil u neho vlastnosť
skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, resp. zatajovať ich, vypovedať nepravdivo, neúplne, účelovo

a nezistil skutočnosti, ktoré by signalizovali, že jeho výpoveď je niekým ovplyvnená. K syndrómu týranej
osoby znalec uviedol, že tento zahŕňa špecifické následky na opakovanú expozíciu traumatizujúceho
násilia, ktorého sa dopustila blízka osoba, nie je však automatickým následkom akéhokoľvek domáceho
násilia a nemusí byť u každej obeti domáceho násilia. U poškodeného K. G. sa podľa znalca
dôsledky traumatizácie dôsledkom správania sa jeho otca prejavili v emocionálnej oblasti depresívnymi

tendenciami, úzkostnosťou a neurotickými symptómami.

14. Zo záverov znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých C.. J. Č.
uvedených v znaleckom posudku č. 67/2015 podaného v trestnej veci ohľadom poškodenej S. G.
vyplýva, že sa jedná o osobnosť simplexnú, intro-extravertovane socializovanú, emočne labilnú, skôr

depresívne ladenú, úzkostnú, psychosomaticky narušenú, ľahko citovo zraniteľnú. Znalec u poškodenej
zistil prítomnosť známok neurotickej a depresívnej symptomatológie, tiež anxiozitu s tým, že vzhľadom
na výsledky aplikovaných techník usudzuje, že tieto psychické poruchy majú svoj pôvod a podstatu
najmä v súvislosti s objasňovaným trestným činom. Osobnosť menovanej vo všeobecnosti možnopovažovať za vierohodnú a úprimnú, znalec nezistil u nej vlastnosť skresľovať skutočnosti vo svoj
prospech, resp. zatajovať ich, vypovedať nepravdivo, neúplne, účelovo a nezistil skutočnosti, ktoré by
signalizovali, že jej výpoveď je niekým ovplyvnená. Znalec u poškodenej S. G. zistil známky poukazujúce

na syndróm týranej osoby prejavujúce sa formou naučenej bezmocnosti, ktorá kategória symptómov
týraných žien sa prejavuje tým, že osoba nemá žiadnu kontrolu nad nepríjemnými udalosťami, každý
pokus zmeniť nepríjemnú udalosť skončí prehrou, prepadne letargii a pasivite. Obeť vyhľadáva pomoc
až v momente, kedy je presvedčená, že jej ide o holý život. Znalec tiež konštatoval, že u poškodenej S.
G. znaleckým vyšetrením nezistil, aby vyšetrovaným konaním obžalovaného utrpela posttraumatickú

stresovú poruchu.

15. Záver o syndróme týranej osoby vo forme naučenej bezmocnosti znalec konštatoval aj v závere
znaleckého posudku č. 68/2015 podaného v trestnej veci ohľadom poškodenej J. G., rovnako ak
nezistenie posttraumatickej stresovej poruchy a totožne vyznel aj záver o vierohodnosti osobnosti
poškodenej J. G., keď znalec nezistil u nej vlastnosť skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, resp.

zatajovať ich, vypovedať nepravdivo, neúplne, účelovo a nezistil skutočnosti, ktoré by signalizovali,
že jej výpoveď je niekým ovplyvnená. K osobnosti poškodenej J. G. uviedol, že sa jedná o osobnosť
simplexnú, extravertovane ladenú, psychosomaticky narušenú, schopnú racionálne a účinne riešiť
rôzne situácie bez vytesnenia emócií. V čase znaleckého vyšetrenia znalec zistil u poškodenej J.
G. prítomnosť známok neurotickej a depresívnej symptomatológie, prejavujúce sa hlavne pocitmi

vnútorného chvenia, problémami so sústredenosťou, podráždenosťou a výbušnosťou, problémami s
dýchaním, precitlivelosťou, strachom o život, tiež anxiozitu, ktoré majú svoj pôvod a podstatu najmä v
súvislosti s objasňovaným trestným činom.

16. Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria I.. M. vykonala vyšetrenie

duševného stavu poškodených J. G., S. G. a K. G.. V znaleckom posudku č. 6/2016 podaného v
trestnej veci zo dňa 30.1.2016 uviedla, že poškodená J. G. v minulosti netrpela žiadnou duševnou
chorobou ani poruchou. V súčasnosti u nej zistila výskyt adaptačnej poruchy, ide o úzkostne-depresívnu
reakciu pri dlhodobo narušenom matrimoniálnom vzťahu s popisovanými slovnými aj fyzickými atakmi
zo strany jej manžela, podľa dostupných údajov, ktoré sú potencované jeho nadkonzumom alkoholu.

Záťažová situácia iniciovala u poškodenej výskyt a prejavy subjektívnej tiesne s emočnými prejavmi
úzkosti, obáv, smutnej nálady, s poruchami spánku. Prejavy nemajú trvalý charakter a spravidla po
vymiznutí okolností, ktoré ju sprevádzali, v krátkej dobe odznejú aj spontánne, bez liečby. Zistené
známky neurotickej a depresívnej symptomatológie u poškodenej nie sú takej intenzity a hĺbky, aby
si vyžadovali medikamentóznu liečbu. Adaptačná porucha s prejavmi smutnej nálady, s obavnými

emocionálnymi reakciami sa rozvinula v dôsledku konania a správania obžalovaného. U poškodenej
znaleckým vyšetrením nezistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy.

17. Ohľadom duševného stavu poškodenej S. G. v znaleckom posudku č. 7/2016 podaného v trestnej
veci zo dňa 31.1.2016 znalkyňa v záveroch konštatovala, že v minulosti výskyt žiadneho duševného

ochorenia nezistila. V súčasnosti trpí adaptačnou zmiešanou poruchou emócií a chovania pri dlhodobej
záťažovej(stresovej)situácii.Prejavyuvedenejporuchynemajútrvalýcharakteraspravidlapovymiznutí
okolností, ktoré ju sprevádzali v krátkej dobe odoznejú (spontánne, i bez liečby). Adaptačná porucha
sa rozvinula ako reakcia na dlhodobú stresovú situáciu v rodine, prejavuje sa u nej smutnou náladou,
úzkosťou,obavami,sosklonomkprecitlivelostiaplaču,celkovejpodráždenosti,spocitmineschopnostiv

danejsituáciivecriešiť,vsociálnevzťahovejoblastizistenévyhýbavépostoje.Vznikuvedenejpsychickej
poruchy je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. U poškodenej S. G. však nezistila prítomnosť
posttraumatickej stresovej poruchy.

18. Vyšetrený bol aj duševný stav poškodeného K. G. s tým, že závery uviedla znalkyňa v znaleckom

posudku č. 8/2016 v trestnej veci zo dňa 1.2.2016, podľa ktorých poškodený netrpí ani v minulosti netrpel
žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, ktorá by bola prítomná a jej vznik by bol v príčinnej súvislosti
s vyšetrovanou udalosťou a u poškodeného nezistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy.

19. Pri svojom výsluchu znalkyňa v trestnej veci uviedla, že tak ako je uvedené od roku 2006 do

14.9.2015, keď bolo podané trestné oznámenie, nebola zistená žiadna duševná porucha. V dobe
vyšetrenia dňa 29.1.2016 zistila u p. G. a u dcéry adaptačné poruchy, u syna nezistila žiadne známky
forenzne významnej duševnej poruchy alebo duševnej choroby. V čase jej psychiatrického vyšetrenia
nebola nutná medikamentózna psychiatrická liečba, avšak to nevylučuje, nakoľko súčasný zdravotnýstav nepozná, že v ďalšom priebehu sa mohli príznaky tejto poruchy vyvinúť iným smerom a mohla
by nastať taká situácia, žeby bola psychiatrická intervencia nutná. K obmedzeniu obvyklého spôsobu
spôsobu života pre zistenú duševnú poruchu u poškodenej J. G. a S. G. uviedla, že už z diagnostických

kritérií uvedenej úzkostnej poruchy, teda adaptačnej poruchy, ktorá vzniká na základe stresujúcej
udalosti alebo dochádza k jej rozvoju na základe takejto udalosti, táto nemusí mať katastrofický rast, ale
znamená však závažnú zmenu v živote a tak ako uviedla v znaleckých posudkoch, že u menovaných
dochádza k depresívnym rozladám, podráždenosti, poruchám spánku, nesústredenosti, má to vplyv
v bežnom živote, tak ako poškodená J. G. uviedla, že v práci mala byť povýšená, no netrúfala si

nakoľko mala osobné problémy, ktorý ďalší stres súvisiaci s výkonom jej povolania by v danej situácii
asi nezvládla. K znakom, ktoré popisujú naučenú bezmocnosť a sebazničujúcu reakciu uviedla, že čo
sa týka syndrómu týraného človeka všeobecne, nejedná sa o medicínsky pojem. Syndróm týraného
muža alebo ženy nie je v medzinárodnej klasifikácii uvedený. Syndróm týraného človeka je vlastne
súboromšpecifickýchcharakteristíkadôsledkovzneužívania,ktorévedúkuzníženejschopnostičloveka
efektívne reagovať na prežívané násilie. Podľa Dolgasovej, ktorá rozdelila práve tieto príznaky, možno

všetky symptómy u týraného človeka rozdeliť do troch kategórii. Po prvé príznaky spadajúce pod
posttraumatickústresovúporuchu,podruhépodnaučenúbezmocnosťapotretiesebazničujúcereakcie.
Čo sa týka naučenej bezmocnosti predstavuje špecifický dôsledok týrania blízkym človekom, jadro
teórie o naučenej bezmocnosti je, že pokiaľ sa jedinec naučí, že nemá žiadnu kontrolu nad nepríjemnými
udalosťami a že každý jeho pokus zmeniť nepríjemnú udalosť skončí prehrou, prepadne letargii a

pasivite. Veľký význam má reakcia obete na prvé incidenty násilia. Ženy, ktoré aktívne reagovali
v počiatočnej fáze zneužívania, napr. kládli útočníkovi podmienky ohľadom spolužitia s hroziacimi
určitými sankciami alebo zverejnením incidentu sú aj neskôr schopné účinne reagovať na pokračujúce
násilie. Naopak u ľudí s pasívnou reakciou na prvé incidenty sa prudko zvyšuje pravdepodobnosť
dlhotrvajúceho zneužívania a tieto obete vyhľadajú pomoc až v momente, kedy sú presvedčené, že im

naozaj hrozí vážne ohrozenie zdravia alebo im ide o holý život. Čo sa týka sebazničujúcich reakcií nie je
možné u týraných osôb vnímať ako psychopatológiu či charakterovú slabosť. Ide o typickú prirodzenú
stratégiu vyrovnávania sa s opakovaným a nevypočítateľným násilím, ktoré na obeti páchajú jej blízki.
Sebazničujúce reakcie sa objavujú najmä u dlhotrvajúceho týrania a zahrňujú tieto javy ako popieranie
viny útočníka, bagatelizáciu svojho zranenia alebo celého incidentu, že tá situácia nie je tak vážna,

zľahčovanie, eventuálne minimalizujú následky toho konania, snažia sa ho zakryť pred okolím.

20. Zo spisu tun. súdu sp.zn. 3C/121/2016 vyplýva ,že uznesením zo dňa 05.05.2016 súd vydal
predbežné opatrenie návrhom bol podaný žalobcami, ktorým uložil žalovanému zákaz dočasne
vstupovať do domu s.č. XXX, nach sa na parcele č. XXX ako aj na parcele č. XXX, zastavané plochy a

nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kú. G. a zároveň nepribližovať sa k žalobcom do vzdialenosti
30 metrov a to všetko do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.06.2016.

21. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

22. Podľa ust. § 126 ods. 1,2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Podľa ust. § 146 ods. 1,2 OZ ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Ak sa z
dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k
blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd
na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu

do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

24. Podľa ust. § 417 ods. 1,2 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby
súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

25. Podľa ust. § 705a OZ ( pri nájme bytu ) ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitieneznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

26. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

27. Podľa ust. §151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

28. Podľa ust. § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

29. Podľa ust. § 151o ods. 1,2,OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

30. Podľa ust. § 151p ods. 1,2,3,4 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo

zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.Vecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecužnemôžeslúžiťpotrebám
oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu
práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje

alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

31. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa ust. § 490 ods. 1,2 OZ vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami
§ 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je
ustanovené inak. Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a , podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu
určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.

33.Podľaust.§491ods.1,2,OZzáväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovneupravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51 ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na
záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú
záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

34. Podľa ust. Čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

35. Podľa ust. Čl. 3 ods. 1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.36. Podľa ust. Čl. 4 ods. 1,2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

37. Citované zákonné ustanovenie § 146 ods. 2 OZ umožňuje v prípade ak z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá
býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, súdu na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Toto ustanovenie slúži na ochranu týraných

osôb voči násilníkovi a umožňuje týranému a ohrozovanému manželovi domáhať sa ochrany voči
násilníkovi. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu
a je teda silnejšie ako vlastnícke , či iné právo násilníka. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému
obydliu môže byť v záujme ochrany života a zdravia obetí obmedzené.

38. K obmedzeniu alebo vylúčeniu užívacieho práva môže dôjsť len za splnenie určitých podmienok,
ktorými sú existencia fyzického alebo psychického násilia, toto fyzické, či psychické násilie smeruje voči
osobám ako sú manžel, bývalý manžel, alebo voči osobe blízkej násilníkovi, ktorým môžu byť teda ja
deti, povaha útokov voči uvedeným osobám musí mať takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka s
uvedenými osobami sa stalo neznesiteľným, návrh na odňatie užívacieho práva, príp. jeho obmedzenie

navrhol súdu manžel, alebo bývalý manžel. O obmedzení alebo vylúčení z užívacieho práva môže
právoplatne rozhodnúť len súd a len na návrh manžela alebo bývalého manžela aj keď by násilie
smerovalo voči blízkym osobám.

39. V prípade obmedzenia alebo vylúčenia užívacieho práva vlastnícke, alebo iné právo ostáva

zachované, obmedzuje sa len jeho jedna zložka -užívacie právo, ( ius utendi) a to buď na určitý čas
alebo na neurčito. Obmedzenie užívacieho práva alebo jeho vylúčenie neznamená, že je to navždy ak
sa zmena pomery , ktoré môžu spočívať v osobe násilníka, jeho správanie prípadne iných súd na návrh
niektorého z manželov môže obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva zrušiť.

40. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali po zmene petitu vydania rozsudku, ktorým by súd
rozhodol, že žalovaný je vylúčený z užívanie nasledovných nehnuteľností: stavba - rodinný dom, súpisné
číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č.
XXX o výmere 582 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. T. U., obec G., katastrálne územie G., evidované Okresným

úradom D. T. U., katastrálnym odborom. Zároveň, že žalovaný je povinný vypratať nasledovné
nehnuteľnosti: stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúce sa na parc. reg. „C“ č. XXX,
zapísaná na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 582 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, zapísaná na LV č. XXX všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D. T. U., obec
G., katastrálne územie G., evidované Okresným úradom D. T. U., katastrálnym odborom, a to až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa nesmie na vzdialenosť 30 metrov priblížiť k
žalobkyni v 1. rade, 2. rade a k žalobcovi v 3. rade. Žalovaný je povinný žalobcom v 1., 2., 3. rade zaplatiť
trovy konania, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Svoju žalobu odôvodnili tým,
že žalobkyňa v 1.rade je manželkou žalovaného, žalobkyňa v 1.rade je dcérou žalovaného a žalobca
v 3.rade je syn žalovaného. Dôvodom bolo to, že majú obavu, aby žalovaný po prepustení z väzby

nenaplnil svoje vyhrážky z ublíženia. Uviedli, že majú zo žalovaného veľký strach a to, že ak sa žalovaný
opije, ublíži im na zdraví, prípade im podpáli dom. Ďalšie spolužitie s ník si nevedia predstaviť. poukázali
na ust. § 126 os. 1 OZ, § 146 ods. 1 OZ, § 417 ods. 1,2 OZ od ktorých odvodzujú svoj nárok. Svoj
nárok však bližšie právne nezdôvodnili.

41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa v 1.rade je manželkou žalovaného,
žalobkyňa v 2. rade je jeho dcérou a žalobca v 3.rade je jeho synom.42. Vlastníkom nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kú. G., ohľadom ktorej sa domáhali vylúčenia
užívacieho práva žalovaného je v súčasnosti žalobkyňa v 2.rade. Bolo však preukázané, že tieto
nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1.rade a žalovaného ako manželov.

Tieto nehnuteľnosti obaja darovali dcére, teda žalobkyni v 2. rade darovacou zmluvou spísanou na
notárskom úrade N.. Š. N106/2014, Nz 7746/2014.

43. V tejto notárskej zápisnici, súčasťou darovacej zmluvy bol zriadený aj osobný záväzok žalobkyne v
2.rade ako vlastníčky nehnuteľnosti spočívajúci v práve doživotného bývania v prospech žalobkyne v

1.rade a žalovaného. Nemôže ísť o vecné bremeno, pretože tento záväzok nebol ako vecné bremeno
zapísané na liste vlastníctva, tak ako to vyžaduje vyššie cit zákonné ustanovenie OZ. Ide o bod 5,
kde obdarovaná ako osobný záväzok vyhlásila, že darcom, svojím rodičom umožní do konca ich života
bývať v rodinnom dome a užívať darované nehnuteľnosti, tak ako ich doposiaľ užívali. Podľa akých
zákonných ustanovení bol tento záväzok zriadený, resp. či nemalo ísť o vecné bremeno, v notárskej
zápisnici uvedené nebolo.

44. Podľa bodu 6 notárskej zápisnice , darca, žalovaný N. G., vyhlásil, že súhlasí, aby v prípade,
že požije akékoľvek, aj malé množstva alkoholu, obdarovaná bude oprávnená neumožniť mu bývať
v rodinnom dome a užívať darované nehnuteľnosti. Z obsahu tohto bodu, výkladu vyplýva, že mu
oprávnená neumožní bývať v rodinnom dome a užívať darované nehnuteľnosti. To, že by malo dôjsť

vyslovene k zániku tohto záväzku žalovanej ako takého však v zmluve ( NZ ) uvedené nebolo, teda
k zániku záväzku v zmysle zákona zrejme nemohlo dôjsť. Žalovaný len vzal na vedomie, že v prípade
požitia alkoholu mu žalovaná v 2.rade neumožní bývať v dome a užívať nehnuteľnosti. Súd má za
to, že tento záväzok ako taký naďalej existuje, nakoľko žiadnym zo spôsobov vymedzených v zákone
nezanikol.

45. Ako bolo uvedené predpokladmi pre vyhovenie žaloby ohľadom vylúčenia z užívacieho práva je
existencia fyzického alebo psychického násilia, toto fyzické, či psychické násilie smeruje voči osobám
ako sú manžel, bývalý manžel, alebo voči osobe blízkej násilníkovi, ktorým môžu byť teda ja deti, povaha
útokov voči uvedeným osobám musí mať takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka s uvedenými

osobami sa stalo neznesiteľným, návrh na odňatie užívacieho práva, príp. jeho obmedzenie navrhol
súdu manžel, alebo bývalý manžel. O obmedzení alebo vylúčení z užívacieho práva môže právoplatne
rozhodnúť len súd a len na návrh manžela alebo bývalého manžela aj keď by násilie smerovalo voči
blízkym osobám.

46. Prvý predpoklad je existencia fyzického alebo psychického násilia, toto bolo nepochybne v konaní
preukázané, ako to vyplýva z obsahu trestného spisu sp. zn. 13T/37/2016, pretože za takéto konanie,
ako je to vyššie uvedené, bol žalovaný právoplatne uznaný vinným. Je nepochybné, že k takémuto
fyzickému a psychickému násiliu žalovaným vo vzťahu k žalobcom došlo.

47.Taktiežjezrejmé,žebolnaplnenýajďalšípredpoklad,ato,žefyzické,čipsychické násiliesmerovalo
voči osobám ako sú druhý manžel, teda žalobkyni v 1. rade a dcére a synovi, žalobcom v 2a v 3.rade,
čo opäť vyplýva z trestného spisu.

48. Ja zrejmé, že bol splnený aj predpoklad toho, že povaha útokov voči uvedeným osobám, ako

je zrejmé z trestného spisu, má takú intenzitu, že ďalšie spolužitie násilníka s uvedenými osobami
v spoločnom dome alebo byte sa stalo neznesiteľným. Nie je možné spolužitie osôb, kde jedna z
nich druhým opakovane a dlhodobo vyhráža smrťou ublížením na zdraví a zničením majetku. Čo sa
týka spoločného bývania, je potrebné širším výkladom s poukazom na čl. 3,4 CSP a použitia analógie
povedať, že aj keď sa už nejedná o dom v spoločnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade a žalovaného,

naďalej podľa zriadeného osobného záväzku, tak ako je to vyššie uvedené, dom spoločne užívajú,
existuje spoločné užívanie predmetnej nehnuteľnosti pretože obdarovaná sa osobným záväzkom
zaviazala umožniť svojim rodičom užívať uvedené nehnuteľnosti ev. na LV č. XXX, k.ú. G. do konca ich
života (viď notárska zápisnica).

49. Posledným predpokladom je podanie návrhu na odňatie užívacieho práva, príp. jeho obmedzenie,
ktorý môže podať len manžel, alebo bývalý manžel. V tomto smere predpoklad nebol naplnený u
všetkých žalobcov, len u žalobkyne v 1.rade jeho manželky. Žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 3. rade niesú v tomto zmysle aktívne legitimovaní, nie sú manželom a ani bývalým manželom, preto je ich žaloba
v tomto smere nedôvodná.

50. O obmedzení alebo vylúčení z užívacieho práva môže právoplatne rozhodnúť len súd na návrh,
ktorý je predmetom tohto konania.

51. Na základe vyššie uvedeného a cit. zákonných ustanovení, preto súd žalobe, čo sa týka žalobkyne
v1.rade ako dôvodnej ohľadom vylúčenia žalovaného z užívacieho práva k cit. nehnuteľnostiam ako

dôvodnej vyhovel. Čo sa týka žaloby o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, žalobu vo vzťahu k žalobkyni
v 2. a v 3. rade pre nedostatok aktívnej legitimácie tak ako je to vyššie uvedené zamietol.

52. Žalobcovia sa ďalej domáhali v žalobe uloženia povinnosti žalovanému vypratať uvedené
nehnuteľnosti. Čo sa týka uloženia tejto povinnosti, súd túto časť žaloby považoval za nedôvodnú,
pretože ako je to uvedené, v prípade obmedzenia alebo vylúčenia užívacieho práva vlastnícke, alebo

iné právo ostáva zachované, obmedzuje sa len jeho jedna zložka -užívacie právu, (ius utendi) a to buď
na určitý čas alebo na neurčito. V danom prípade obmedzenie užívacieho práva alebo jeho vylúčenie
neznamená, že je to navždy, ak sa zmenia pomery, ako je napr. pokiaľ ide o osobu násilníka, súd na
návrh niektorého z manželov môže obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva zrušiť. Preto je žaloba
v tejto časti nedôvodná.

53. Uloženie povinnosti vypratať je možné len v určitých prípadoch vlastníckych reivindikačných žalôb.
Aktívnym legitimovaným je vlastník nehnuteľnosti, ktorým je len žalobkyňa v 2.rade, nie žalobkyňa v 1.
rade a žalobca v 3.rade, ktorý nemá v uvedenej nehnuteľnosti žiadané vlastnícke, či užívacie právo,
ten nie je aktívne legitimovaný vôbec na podanie akejkoľvek žaloby, či už vlastníckej o vypratanie

alebo o vylúčenie z užívania, tak ako ej to vyššie uvedené. Čo sa týka vlastníčky nehnuteľnosti, t.j.
žalobkyne v 2.rade táto sa môže podľa zákona domáhať určitej ochrany svojho vlastníctva. Momentálne
je zrejmé, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva, je
vo výkone trestu odňatia slobody, chýba tu preto právny dôvod a naliehavý právny záujem. Žaloba o
vypratanie je určitou formu vlastníckej (reivindikačnej žaloby), slúžiacej na ochranu vlastníckeho práva

podľa ust. § 126 ods. 1 OZ. Pri nehnuteľnostiach procesné právo výslovne hovorí o vydaní veci
len vo vzťahu k hnuteľným veciam. V prípade nehnuteľností hovorí o ich vyprataní. Žalobcovi stačí
preukázať oprávnenú držbu alebo oprávnenú detenciu veci. Žalobca musí iba preukázať, že nastali
skutočnosti,nazákladektorýchnadobudolvlastníctvo,prípadneinéprávo,oktorésadáoprieťžalobana
vydanie veci. Ak by žalovaný tvrdil, že právo neskôr zaniklo, musí to samozrejme dokázať. Podmienky

úspešnosti vindikačnej žaloby sú nasledovné: vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v
moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho
práva podľa § 123 OZ ), žalovaný
má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi (ak by vec bola spotrebovaná, zničená alebo
scudzená, prichádza do úvahy len žaloba o náhradu škody podľa § 420 OZ ), predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí
byťindividualizovanátakýmspôsobom,abyjubolomožnéodlíšiťodinýchvecí,najmäodvecírovnakého
druhu(výpiszLV),žalovanýveczadržiavaprotiprávne,t.j.bezexistenciezáväzkovéhoprávnehovzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, po zániku obligačného vzťahu je vindikačná žaloba prípustná, vlastník
musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej

žiada. Aktívnu legitimáciu (oprávnenie podať žalobu na súde) má vlastník protiprávne zadržiavanej veci,
pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho
subjektívneho vlastníckeho práva.

54. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (práva

oprávnenej držby) žalobcu. Preto skúmanie platnosti právneho úkonu, o ktorý žalobca opiera tvrdenie
o svojom vlastníckom práve, je prirodzenou súčasťou postupu súdu v konaní o takej žalobe. Vlastnícke
právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci.

55. Pokiaľ ide o neoprávnenú držbu tým, kto vec zadržiava, doktrína často zastáva názor, že žalobca

je povinný preukázať, že mu žalovaný vec neoprávnene zadržiava nielen ku dňu podania žaloby, ale
aj ku dňu rozhodovania súdu, čo v danom čase jednoznačne splnená nie je. Pre rozhodovanie súdu
je rozhodujúci stav ku dňu uverejnenia jeho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP ).56. V tomto konaní navyše, ako je to uvedené, žalobe o vylúčenie z užívanie predmetnej nehnuteľnosti
bolo vyhovené. Preto návrh na vypratanie aj z vyššie uvedených dôvodov je neopodstatnený. Ide o
dva právne inštitúty. U žaloby o vypratanie neboli, ako je to uvedené, splnené vyššie cit. zákonné

predpoklady. Preto súd žalobu v časti žaloby o vypratanie vrátane alternatívneho petitu zamietol ako
nedôvodnú vo vzťahu ku všetkých žalobcom.

57. Posledným bodom žalobného návrhu je uloženie zákazu žalovanému nepribližovať sa k žalobcom
na vzdialenosť 30 metrov. Žalobcovia tento svoj nárok právne nezdôvodnili, ani neuviedli, podľa akého

konkrétneho ustanovenia zákona požadujú uloženie zákazu. Poukázali len na ust. § 417 ods. 1,2
OZ . Podľa ust. § 417 ods. 1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia. Toto ustanovenie sa na danú žalobu nemôže vzťahovať pretože,
hovorí o tom, že ten komu hrozí škoda bezprostredne môže primeraným spôsobom zakročiť na jej
odvrátenie. Myslí sa tým priamy skutočný reálny zásah a hroziaca škoda, nie niečo, čo môže alebo
nemusí v budúcnosti vzniknúť.

58. Pokiaľ ide o odsek 2 cit. zákonného ustanovenia podľa neho ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má
právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Zákon predpokladá, že práva domáhať sa ochrany na súdu je viazané na podmienku, že ide o vážne
ohrozenie. Táto podmienka v danom prípade nemôže byť splnená, pretože žalovaný je v súčasnosti vo

výkone trestu odňatia slobody, žiadna reálna škoda im v čase vydania rozhodnutia súdu nehrozí. Je aj
otázne, či uloženie takejto povinnosti môže vôbec spadať po citované ustanovenie. Navyše, čo s týka
tohto bodu, Občiansky zákonník a ani iný civilný právny predpis neumožňuje uloženie takéhoto zákazu.
Toto bolo možné uložiť len v zmysle platného OSP do 30.06.2016 v rámci podaného návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, čo bolo aj vydané a takýto zákaz bol uložený. Uloženie určitých obmedzení

je možné len v trestnom konaní. Preto súd žalobu v tomto smere vo vzťahu k všetkým žalobcom ako
nedôvodnú zamietol.

59. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

61. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

62. Súd žalobe vyhovel čiastočne len vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade. Pomer úspechu vo vzťahu k nej
súd prepočítal, nakoľko žiadali vydať tri rozhodnutia, súd vyhovel len jednému, teda ide o jej úspech len
v pomere 33%, úspech žalovaného je tak 67%, pomere. Vo vzťahu ku žalobkyni v 1.rade bol úspešnejší
žalovaný a to v pomere 34% (67-33), preto mu súd vo vzťahu k žalobkyni priznal trovy konania v pomere
34%. Vo vzťahu k ostaným žalobcom v 2 a v 3.rade bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto

mu súd priznal vo vzťahu k ním trovy konania v pomere 100%. V zmysle platnej právnej úpravy o
konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) ačoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.