Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117201878
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117201878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členov senátu JUDr. Mária Jamrišková PhD. a JUDr. Marián Blaha v právnej veci žalobcu
U. U., nar. XX. L. XXXX, XXX XX, F. XX, zastúpenej URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,
advokátska kancelária, 811 01 Bratislava, Zámocké schody 2/A, IČO: 47 244 895, proti žalovanému
Všeobecná úverová banka, a.s., 829 90 Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému
ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., 811 05 Bratislava, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 461,16
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
10Csp/26/2017-120 zo dňa 31. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/26/2017-120 zo dňa 31. júla 2018 v
napadnutej časti výroku - druhá výroková veta, kde súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
391,48 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 6. apríla 2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania - štvrtá výroková veta rozsudok súdu prvej inštancie
mení tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového konania

v plnom rozsahu.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 69,68 Eur
s 5% ročným úrokom z omeškania od 31. januára 2017 do zaplatenia zastavil (prvá výroková veta),
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 391,48 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 6. apríla 2017
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta), vo zvyšku súd žalobu

zamietol (tretia výroková veta) a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu 69,78% trov konania od
žalovaného (štvrtá výroková veta).

2. Žalobou podanou na súd dňa 2.2.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 461,16
Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a tvrdila, že túto sumu zaplatila nad
rámec poskytnutej istiny úveru, pretože Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a
bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných v § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010

Z. z. Podaním doručeným súdu dňa 19.5.2017 zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
69,68 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že v skutočnosti zaplatila žalovanému nižšiu sumu, ako
pôvodne tvrdila v žalobe. Súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 zo dňa

9.11.2016 a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vec rozhodol na
pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Vykonaným dokazovaním zistil, že
strany sporu uzavreli dňa 23.4.2013 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na

základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni sumu 1.500,- Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť s
úrokom 12,9% ročne v 48 mesačných splátkach po 41,39 Eur splatných od 23.5.2013 do 23.4.2017.
Mesačná splátka obsahovala aj poistné v sume 1,22 Eur mesačne. Žalobkyňa sa zároveň zaviazala
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru 33,- Eur splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania, celkové
náklady úveru mali predstavovať sumu 460,97 Eur a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
15,06 %. Podľa tabuľky s prehľadom splácania uhradila žalobkyňa titulom úveru spolu sumu 1.916,87

Eur. Výzvou zo dňa 30.1.2017 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie 461,16 Eur, čo malo
predstavovať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

5. Súd prvej inštancie posúdil vzťah strán, z ktorého vznikol spor ako vzťah spotrebiteľský a vychádzal
zo záveru, že v prípade vyššie uvedenej zmluvy ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona

č. 129/2010 Z. z. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil následne podľa úpravy § 2
písm. g), § 9 ods. 2 písm. j), a k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ďalej poukázal na úpravu § 53 ods.
3, § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.) a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z.z.

6. Za účelom posúdenia nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd prejudiciálne
zaoberal otázkou, či je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe
preskúmania zmluvy súd prisvedčil žalobkyni, že zmluva neobsahuje náležotosť podľa § 9 ods. 2 písm.
j) Zák. č. 129/2010 Z.z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobkyňa
mala podľa zmluvy uhradiť úver mesačnými splátkami v počte 48, každá splátka po 41,39 Eur (v splátke
je obsiahnutá aj suma 1,22 Eur mesačné poistenie) a zároveň mala zaplatiť poplatok za poskytnutie
úveru v sume 33,- Eur. Podľa bodu 3 zmluvy predstavujú celkové náklady úveru 460,97 Eur a z vyššie
uvedených predpokladov bola vypočítaná RPMN vo výške 15,06%. Súd prvej inštancie poukázal na

úpravu § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok. Pre posúdenie otázky spornej medzi stranami, teda, či sa do sumy,
ktorú mala žalobkyňa ako spotrebiteľ titulom úveru zaplatiť pre účely vypočítania RPMN malo zahrnúť

aj dohodnuté poistné súd považoval za rozhodujúce zistenie, či bolo dohodnuté poistenie podmienkou
získania spotrebiteľského úveru, resp. jeho získania za dohodnutých podmienok.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že dôkazné
bremeno preukázať, že poistné bolo so spotrebiteľkou individuálne dohodnuté, teda že dohodnutie

poistného nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, ťaží žalovaného ako dodávateľa. Podľa
súdu z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva, že žalobkyňa mala možnosť uzavrieť zmluvu aj bez
poistenia, ide o formulárovú zmluvu vopred vyhotovenú žalovaným v postavení dodávateľa s tým, že
spotrebiteľ ju môže len uzavrieť alebo odmietnuť ako celok. Dobrovoľnosť uzavretia poistenia úveru
by zo zmluvy vyplývala len vtedy, ak by v zmluve bola uvedená rozdielna výška splátky s poistením

a bez poistenia, a bolo by zrejmé, že žalobkyni sa dáva na výber z týchto alternatív s možnosťou
označiť preferovanú voľbu. V zmluve je však priamo uvedená výška mesačnej splátky úveru 41,39 Eur
obsahujúca poistné a s možnosťou splátky bez poistného zmluva nepočíta. Žalovaný na preukázanie
fakultatívne koncipovaného poistenia predložil „štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere“, v tomto dokumente je na viacerých miestach uvedená suma splátky zahrňujúca aj poistné, t. j.

41,39 Eur, pričom výška splátky bez poistného t. j. 40,17 Eur (41,39 mínu 1,22 Eur) nie je nikde uvedená,
navyše aj tento dokument má formulárovú povahu a je vopred vyhotovený žalovaným ako dodávateľom,
a preto aj jeho vyhlásenie v uvedenom dokumente nemá vyššiu dôkaznú silu ako jeho samotné
tvrdenie. Žalovaný predložil aj „informácie finančného sprostredkovateľa k dojednanému poisteniu“,tieto však obsahujú len základné informácie ohľadom poistenia, avšak žiadne údaje o fakultatívnosti
alebo obligatórnosti poistenia. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že
poistenie so žalobkyňou individuálne dojednal a nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, a preto mala byť do celkovej čiastky, ktorú mala žalovaná zaplatiť zahrnutá aj suma poistného.

8. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala žalobkyňa zaplatiť 48 splátok po 41,39 Eur (vrátane
poistenia), ďalej poplatok za poskytnutie úveru vo výške 33,- Eur, spolu teda sumu 2.019,72 Eur. Po
odrátaní poskytnutej istiny úveru 1.500,- Eur predstavuje suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť 519,72

Eur a nie 460,97 Eur uvedených v zmluve. RPMN je vypočítaná z nesprávnych predpokladov, bez
zahrnutia poistného, a preto je v zmluve uvedená v nesprávnej výške. Pokiaľ zák. č. 129/2010 Z. z.
ukladá povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere určité náležitosti, ktoré upravujú povinnosti
spotrebiteľa spojené s výškou jeho peňažného záväzku, musia byť tieto uvedené v správnej výške, v
opačnom prípade by zákonná úprava stratila význam a dodávateľ by svoju povinnosť splnil tým, že
do zmluvy uvedie akékoľvek údaje (o RPMN, odplate a podobne) neodrážajúce skutočnosť, aj keď

z formálneho hľadiska by zmluva obsahovala všetky náležitosti, nemala by však reálnu výpovednú
hodnotu pre spotrebiteľa v súvislosti s podmienkami uzavretej zmluvy. V tomto prípade mohol údaj o
odplate 460,97 Eur vyvolať u žalobkyni ako spotrebiteľa dojem, že na základe zmluvy uhradí len túto
sumu, teda o 58,75 Eur menej ako je skutočná celková odplata 519,72 Eur. Ide o údaj, ktorý mohol
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto ho je možné sankcionovať

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008, ktorá je transponovaná do zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej
inštanciedospelkzáveru, ženedostatkomnáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverejenielenabsencia
takejto náležitosti, ale aj uvedenie nesprávneho údaja, predložená zmluva o úvere preto nespĺňa
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.

9. Podľa súdu prvej inštancie je celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť v zmluve uvedená
nesprávne aj v prípade, ak do nej nemalo byť zahrnuté aj poistné. Splátka úveru bez poistného
predstavuje sumu 40,17 Eur a po vynásobení počtom splátok (48) a pripočítaním sumy 33,- Eur ako
poplatku za poskytnutie úveru mala žalobkyňa zaplatiť spolu 1.961,16 Eur. Po odrátaní istiny úveru

1.500,- Eur predstavuje celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť sumu 461,16 Eur, čo je viac ako
v zmluve uvedených 460,97 Eur. Súd neprisvedčil obrane žalovaného, že ide len o „bagateľný rozsah“
vo výške 0,19 Eur, pretože výška prípadného rozdielu je podľa súdu irelevantná, údaje o celkových
nákladochaRPMNsadajúmatematickyexaktnevyčísliť,apretoniejemožnétolerovaťžiadnuodchýlku.
Neobstojí ani argument žalovaného, že rozdiel je spôsobený zaokrúhlením, pretože splátku nemožno

rozdeliť na tisícinu Eur alebo ešte menší zlomok. Ak žalovaný určil splátku úveru vydelením celkovej
odplaty a istiny úveru počtom splátok 48 a túto sumu následne zaokrúhlil na stotiny Eura, mal už
po vykonanom zaokrúhlení takto presne určenú výšku splátky vynásobiť počtom splátok a výslednú
sumu uviesť ako celkové náklady spotrebiteľa. Posudzovanie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
musí byť za účelom ochrany spotrebiteľa prísne formálne a dodávateľovi nemôžu byť v tomto smere

poskytované žiadne úľavy vyznievajúce v neprospech spotrebiteľa.

10. Na druhej strane súd prvej inštancie prisvedčil obrane žalovaného, že zmluva o úvere obsahuje
zákonom v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. stanovenú náležitosť, a to výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ako

aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 a uzavrel, že v Zmluve o
úvere je riadne uvedená výška splátky v sume 41,39 Eur obsahujúca istinu, úrok a poplatky za poistenie
a zároveň obsahuje zmluva aj počet splátok a termíny ich splatnosti.

11. Pokiaľ žalovaný namietal, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov len za kumulatívneho

splnenia predpokladov uvedených v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože zákonodarca
použil spojku „a“, súd prvej inštancie s týmto nesúhlasil, takýto výklad by bol v rozpore so samotnou
podstatou a účelom zákona a smernice, ktorými je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Pre skonštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, stačí, ak v zmluve chýba jediná z náležitostí
uvedených v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.

12. Nakoľko úver poskytnutý žalobkyni v tomto prípade podľa názoru súdu prvej inštancie je úverom
bezúročným a bez poplatkov, žalovaný mal nárok len na vrátenie poskytnutej istiny 1.500,- Eur a nie
aj na zaplatenie úverov a poplatkov. Nakoľko skutkové tvrdenia strán ohľadom výšky sumy, uhradenejžalobkyňou sú rôzne, (podľa žalovaného v odpore ide o 1.916,87 Eur, podľa žalobkyne o sumu 1.895,08
Eur), súd prvej inštancie vychádzal z tabuľky s prehľadom splácania predloženej zo strany žalovaného,
podľa kotrej žalobkyňa titulom úveru uhradila spolu sumu 1.916,87 Eur. Po odpočítaní poskytnutej istiny

úveru mal súd za to, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu o 416,87 Eur viac ako bola povinná, a
táto suma predstavuje podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie žalovaného
titulom plnenia bez právneho dôvodu. Nakoľko žalobkyňa v konaní žiada len o zaplatenie sumy 391,48
Eur, súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v tejto výške.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z. priznal súd žalobkyni aj
príslušnýúrokzomeškania,atopočnúcdňomnasledujúcimpodoručenívýzvyžalobkynižalovanémuna
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá bola preukázateľne donútenú žalovanému spolu so žalobou
dňa 4.4.2017. Súd preto priznal žalobkyni úrok z omeškania len od 5.4.2017 a vo zvyšku žalovaného
úroku z omeškania žalobu zamietol (žalobkyňa sa domáhala zaplatenia úrokov z omeškania od
31.1.2017).

14. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP na základe záveru,
že žalobkyňa bola úspešná v časti 391,48 Eur, čo zo žalovanej sumy 461,16 Eur predstavuje 84,89 %.
Žalovaný bol úspešný v časti žaloby, v ktorej súd konanie zastavil, 69,68 Eur, čo predstavuje 15,11%. V
konaní bola celkovo úspešnejšia žalobkyňa, ktorej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

69,78%.

15. Proti tomuto rozsudku v rozsahu druhého a štvrtého výroku podal odvolanie žalovaný a navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie

žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, konanie pred súdom prvej inštancie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalovaný namietal, že tým, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN

v zmluve o úvere, ako aj k nesprávnemu uvedeniu celkovej čiastky došlo zo strany súdu prvej
inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Žalovaný poukazoval na zmluvnú dokumentáciu, ktorú predložil prvostupňovému súdu počas konania
a z ktorej vyplývalo, že zmluva o úvere so žalobkyňou bola uzavretá po predzmluvných rokovaniach,
keď si samotná žalobkyňa mohla zvoliť a zvolila, či o poistenie úveru má záujem. Žalobkyňa ako

bývalá zamestnankyňa žalovaného mala o týchto skutočnostiach nepochybne vedomosti, nakoľko sama
pracovala ako odborníčka v banke. Žalobkyňa si sama vybrala poistenie úveru, zmluva o úvere už
potom prirodzene rátala s poistením a takéto fakultatívne poistenie podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch nemá byť zahrnuté do výpočtu RPMN a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Súd prvej inštancie však ani nevykonal výsluch žalobkyne a bez ďalšieho ustálil, že poistenie

bolo povinné a malo byť zahrnuté do uvedených výpočtov, pričom sa ani nevysporiadal s námietkami
žalovaného, ktorý poukazoval na formulár s názvom „štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, časť 3, náklady spojené so spotrebiteľským úverom“, z ktorého tiež vyplýva, že poistenie na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru nie je nutné uzatvoriť na získanie spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok.Súdprvejinštancievtomtosmereuviedol,ženaviacerýchmiestachjeuvedená

suma41,39Eur(výškasplátkyzahŕňajúcaajpoistné),tátosumasatamvšakpodľažalovanéhouvádzala
jedine z dôvodu, že si žalobkyňa možnosť poistenia úveru zvolila. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že poistenie bolo podmienkou získania úveru, alebo získania úveru za ponúkaných parametrov,
podľa žalovaného ide o tvrdenie mylné, žalobkyňa nemusela poistenie uzavrieť, ona však oň sama
požiadala.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že neprisvedčil obrane žalovaného ohľadom
„bagateľného rozdielu“ spôsobeného matematickými zákonitosťami (0,19 Eur) z dôvodu, že takýto
argument nemá údajne oporu v zákone žalovaný uvádza, že nehľadal oporu v zákone, ale jednoducho
sa snažil vysvetliť, z akého dôvodu (neovplyvniteľného ľudským faktorom) došlo k takto minimálnemu

centovému rozdielu, ktorý ale určite za riadnych okolností nemôže mať dopad na posúdenie výhodnosti
ponúkaného produktu. Podľa žalovaného žalobkyňa by týmto rozdielom mínus 0,19 Eur určite nebola
uvedená do omylu a ani by to určite neovplyvnilo jej rozhodnutie uzavrieť úverovú zmluvu. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že po zaokrúhlení splátky mal sumu žalovaný vynásobiť počtom splátok,opomenul však vysvetlenia žalovaného predkladané v konaní, že žalovaný vychádza z celkovej čiastky
vypočítanej špecializovaným software. Záver súdu, že údaje sa majú matematicky exaktne vyčísliť a
preto nemožno tolerovať žiadnu odchýlku (pričom súd neuviedol ako konkrétne by mali exaktné čísla

vyzerať), je síce na prvý pohľad jednoduchý, pre banku však neudržateľný. Celková čiastka, ktorú
mal žalobca zaplatiť na základe špecializovaného softwaru pracujúceho v automatizovanom režime
bola 1.960,97 Eur, pri počte rovnakých splátok - 48 nie je skutočne možné dostať sa k celému číslu,
ktoré by nebolo potrebné matematicky zaokrúhľovať. Pri akomkoľvek zaokrúhľovaní však dochádza k
nepatrným odchýlkam, ktoré však podľa žalovaného nemajú spôsobilosť zaviesť spotrebiteľa do omylu

v otázke posúdenia výhodnosti úveru. Napokon takýto centový rozdiel ani nemohol reálne nastať, keďže
žalobkyňa úver predčasne splatila. Súd prvej inštancie sa však ani týmito námietkami žalovaného v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.

18. Žalovaný preto rozsudok súdu prvej inštancie nepovažuje za jasný a presvedčivý, súd neodpovedal
jednoznačne a riadne na zásadné otázky sporu, zdôvodnenie nezodpovedá zákonom a Ústavou

kladeným požiadavkám na riadne zdôvodnenie rozhodnutia súdu. Rozsudok súdu prvej inštancie
je preto podľa žalovaného prakticky nepreskúmateľný a trpí vadami, ktoré majú za následok
jeho nezákonnosť. Podľa žalovaného bez riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia je
neakceptovateľné vysloviť záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru a s tým
súvisiaceho vzniku bezdôvodného obohatenia.

19. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu
a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože tento je vecne správny.

20. V pomerne dlhom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa súhlasí so záverom súdu prvej inštancie. V

konaní vyčerpávajúcim a nevyvrátiteľným spôsobom preukázala, že úverová zmluva uzavretá medzi
sporovými stranami neobsahuje, resp. obsahuje nesprávne minimálne jednu z obligatórnych náležitostí
taxatívne vymenovaných v § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. a preto súhlasí so súdom prvej inštancie, že
úverová zmluva nespĺňa všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, a preto nastupuje zákonná
sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti. Žalobca je presvedčený, že právna argumentácia

žalovaného nie je správna, v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré
je podľa žalobcu zákonné, dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, súd prvej inštancie
sa vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku všetkým podstatným a významným otázkam potrebným pre
správne vyvodenie právnych záverov. Žalobca súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nesprávne
uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na výšku rozdielu) má rovnaké

právne následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákon spája so sankciou v
podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie. Súd prvej
inštancie podľa žalobcu vo svojom odôvodnení veľmi detailne a zrozumiteľne objasnil skutočnosti, na
základe ktorých dospel k právnemu záveru, že RPMN je v predmetnej zmluve uvedená v nesprávnej
výške, v dôsledku čoho žalovaný do zmluvy uviedol aj nesprávnu celkovú čiastku, ktorú je žalobca ako

spotrebiteľ povinný zaplatiť.

21. Žalobca súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o to, či
v prípade poistenia išlo o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku alebo nie, súhlasí so súdom prvej
inštancie, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné ich meniť a preto nemôže

ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Súhlasí so súdom prvej inštancie, že o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku by išlo v prípade, ak by všetky údaje neboli vopred predtlačené na
formulárovom vopred pripravenom dokumente, ale spotrebiteľ by mal možnosť o obsahu dokumentu
akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť, čo v tomto prípade nebolo. Argument žalovaného, že žalobkyňa je
bývalou zamestnankyňou žalovaného a preto bez pochýb mala vedomosť o takýchto skutočnostiach

je podľa názoru žalobcu absolútne irelevantný a bezvýznamný, v tomto prípade ide o posudzovanie
obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bez ohľadu na to, kde klient pracuje tak, ako to vyplýva
aj zo zákona. Žalobca zastáva názor, že aj keď síce na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že predmetné
poistenie je fakultatívne (strana 2 štandardné európske informácie), po zohľadnení tej podstatnej
skutočnosti, že žalobca nemá reálnu možnosť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do obsahu vopred

predpripravených dokumentov a ak chcel úver získať, musel prijať všetky vopred zakomponované
podmienky žalovaného sa domnieva, že predmetné poistenie nie je možné považovať za fakultatívne
dojednanie.22. Žalobca tiež súhlasil so súdom prvej inštancie, že okrem uvedených dôvodov je v zmluve uvedená
nesprávna celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť (a to aj v prípade, ak by sa vychádzalo z
predpokladu, že poistné nemalo do nej zahrnuté). Je zrejmé, že po zadaní vstupných údajov suma,

ktorú mal žalobca zaplatiť vo výške 1.961,16 Eur a po odpočítaní istiny vo výške 1.500,- Eur výjde
celková čiastka 461,16 Eur, čo nie je totožné s údajom uvedeným v predmetnej zmluve. Žalovaný
sa síce snažil v konaní „pretlačiť názor“, že rozdiel vo výške 0,19 Eur predstavuje bagateľný rozdiel,
žalobca však súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zákonodarca jasne určil, že za akých okolností
nastupuje zákonná sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pričom nie je stanovený žiadny

limit, ktorý by bolo možné akceptovať v prípade, ak sa údaj uvedený v zmluve odchyľuje od skutočnosti.
Právny názor žalovaného, že rozdiel vo výške 0,19 Eur nemôže mať dopad na posúdenie výhodnosti
ponúkaného tovaru je podľa žalobcu nesprávny, nemá oporu v zákone. Žalobca súhlasí so súdom prvej
inštancie pokiaľ ide o zákonom stanovené náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľovi už
na prvý pohľad musia byť zrejmé všetky obligatórne zákonné náležitosti určené zák. č. 129/2010 Z.z.
a nie mať dôvod počítať s tým, že tieto údaje nemusia celkom odzrkadľovať skutočnosť a je možné

očakávať nejaké, čo aj menšie odchýlnosti. Z obsahu úverovej zmluvy musí byť spotrebiteľovi pri jej
uzavretí zrejmá aj presná výška RPMN. Bolo základnou povinnosťou žalovaného ako dodávateľa v
zmluve jednoznačne zrozumiteľne a najmä správne uviesť jednotlivé obligatórne náležitosti. Žalobca sa
domnieva,žesúdprvejinštanciesvojimrozhodnutímnaplnilzákonnépožiadavkynariadne,presvedčivé
a náležité odôvodnenie rozhodnutia.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,
keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo

miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

24.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie vykonaným dokazovaním správne a dostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie o nároku
žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia však vychádza z nesprávneho právneho názoru, že

úver poskytnutý žalobkyni ako dlžníkovi - spotrebiteľovi zo strany žalovaného ako veriteľa (bankový
subjekt) je úverom bez poplatkov a bez úrokov z dôvodu absencie podstatnej zákonom stanovenej
náležitosti v zmluve o úvere. Na základe uvedeného právneho názoru potom súd prvej inštancie mal za
to, že všetky úhrady zo strany žalovanej mimo istiny poskytnutého úveru sú bezdôvodným obohatením
na strane žalovaného, a to titulom plnenia bez právneho dôvodu.

25. Žalovaný ako veriteľ poskytol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
uzavretej dňa 23.4.2013 žalobkyni úver vo výške 1.500,- Eur, a žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť
s úrokom 12,9% ročne, a to v mesačných splátkach v počte 48 po 41,39 Eur za každú splátku so
splatnosťou od 23.5.2013 do 23.4.2017. Dohodnutá mesačná splátka 41,39 Eur obsahovala aj poistné

v sume 1,22 Eur mesačne, žalobkyňa sa zároveň zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru
33,- Eur splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania. Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ (Zmluva) celkové náklady žalobkyni ako dlžníka mali predstavovať sumu 460,97 Eur pri
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 47,29% bola v zmluve určená RPMN 15,06 %.
V zmluve sú uvedené všetky údaje, z ktorých bola RPMN 15,06% vypočítaná, pričom mesačná splátka

poistného do týchto údajov zahrnutá nebola. Žalovaný tvrdil, že k zahrnutiu mesačnej splátky poistného
do RPMN nedošlo z toho dôvodu, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo podmienkou pre poskytnutie
úveru, nešlo o povinné poistenie, ale bolo uzavreté dobrovoľne, žalobkyňa si poistenie úveru vybrala
sama.

26. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 31.7.2018 v neprítomnosti
žalobkyne a jej právneho zástupcu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise,
žalovaný zastúpený právnym zástupcom na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, pričom zotrval na
všetkých písomných podaniach a vyjadreniach. Okrem dokazovania listinnými dôkazmi predloženými v
konaní žalobkyňou aj žalovaným mal súd k dispozícii viaceré vyjadrenia oboch sporových strán. Súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
sporových strán, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a akými úvahami sa riadil pri
vyhodnotení písomných dôkazov.27. Ako už odvolací súd uviedol, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
zistil skutkový stav správne a v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o žalobe žalobcu, podstatné a
pre rozhodnutie dôležité zistenia skutkového stavu uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozsudku,

na posúdenie zistených skutočností aplikoval správnu právnu úpravu, odvolací súd preto nepovažoval
za potrebné zopakovať (ani doplniť) dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za postačujúce, zodpovedá zákonom a Ústavou
kladeným požiadavkám na riadne zdôvodnenie rozhodnutia súdu, tento rozsudok je preskúmateľný v
odvolacom konaní. Nedošlo k odňatiu práva žalobcu na riadne zdôvodnenie rozsudku, žalobca vedel

proti záverom súdu náležite argumentovať, čo v odvolaní aj urobil.

28. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že
poistenie so žalobkyňou dojednal individuálne a toto poistenie nebolo podmienkou uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými v konaní
žalovaným, okrem iného aj „Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere“, kde

sa v časti 3 uvádza, že poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru nie je podmienkou
získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, predložil aj „Informáciu finančného
sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu“, v ktorej sú obsiahnuté základné podmienky poistenia
uzatvoreného v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou medzi stranami sporu (v závere je obsiahnuté
vyhlásenie klienta, žalobkyňa informáciu podpísala). Odvolací súd nesúhlasí so súdom prvej inštancie,

že dobrovoľnosť uzavretia poistnej zmluvy k úveru by zo zmluvy o úvere vyplývala len v prípade, ak by
v nej bola uvedená rozdielna výška splátky (výška splátky s poistením a výška splátky bez poistenia)
a bolo by zrejmé, že žalobkyni sa dáva na výber z týchto alternatív s možnosťou označiť preferovanú
voľbu, pričom poukázal na to, že v predmetnej zmluve je priamo uvedená výška mesačnej splátky úveru
41,39 Eur obsahujúca poistné a zmluva nepočíta s možnosťou splátky bez poisteného.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že v Zmluve rovno uvedená mesačná
splátka vrátane poistného a nie alternatívne (výška splátky bez poistného a výška splátky s poistným)
neznamená to, že uzavretiu zmluvy nepredchádzalo rokovanie medzi zmluvnými stranami tak, ako to
tvrdil žalovaný. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si sama zvolila variant zmluvy s poistením, žalobkyňa

tieto tvrdenia v konaní nevyvrátila. Súd prvej inštancie uviedol zistenia vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, napokon však tieto neposúdil vo vzájomnej súvislosti. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že v určitých prípadoch by mohlo byť vyššie uvedené hodnotenie súdom prvej inštancie a jeho
úvaha (v zmluve uvedená rovno splátka úveru s poistným verzus v zmluve uvedené alternatívne
splátka s poistným a splátka bez poistného) relevantná pre rozhodnutie vo veci, napr. keby veriteľ

neuvádzal tvrdenia o rokovaní v súvislosti so zmluvou a nepredložil iné písomné dôkazy, vždy je
však potrebné posúdiť konkrétny skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, posúdiť jednotlivé
prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu a prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného.

30. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že zmluva bola zo strany žalovaného vopred pripravená, nebolo jej

umožnené akýmkoľvek spôsobom túto pripomienkovať a dopĺňať a pracovníčka, ktorá žalobkyni dala
zmluvu na podpis povedala, že zmluvu nie je možné meniť ani pripomienkovať, ak chce žalobkyňa
spotrebný úver, musí podpísať zmluvu tak, ako je vopred pripravená. V žalobe bol navrhnutý ako
dôkaz aj výsluch žalobkyne, právny zástupca žalobkyne v ďalšom konaní už výsluch žalobkyne ako
dôkazný prostriedok nenavrhol a na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Žalovaný na druhej strane

namietal, že uzavretie poistného v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere nebolo povinné, žalobkyňa
mala možnosť uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného tiež
uviedla, že žalobkyňa je bývalá pracovníčka žalovaného na pobočka banky, kde jej bol úver poskytnutý,
a preto jej tvrdenia považuje za prinajmenšom sporné. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
výsluchom žalobkyne, s čím odvolací súd súhlasí, takýto výsluch v kontexte predložených listinných

dôkazovpokiaľideohodnoteniesúdupotrebnýnebol.Samozrejme,inábybolasituácia,kebyžalobkyňa,
resp. jej právny zástupca prítomný na pojednávaní bol poprel tvrdenia žalovaného o tom, že žalobkyňa je
bývalá pracovníčka žalovaného, že mala možnosť uzavrieť úverovú zmluvu bez poistenia, že k uzavretiu
úverovej zmluvy došlo na základe vzájomných rokovaní a bol by na preukázanie týchto tvrdení navrhol
výsluch žalobkyne, súd prvej inštancie by nepochybne bol takýto dôkazný prostriedok vykonal.

31. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že pre rozhodnutie o nároku žalobkyne bolo
rozhodujúce zistenie, či bolo dohodnuté poistenie podmienkou získania spotrebiteľského úveru, resp.
jeho získania za dohodnutých podmienok. Súhlasí aj s jeho záverom, že s poukazom na § 53 ods. 3Občianskeho zákonníka, dôkazné bremeno preukázať, že dohodnutie poistného nebolo podmienkou
uzavretia zmluvy o úvere ťaží žalovaného ako dodávateľa. Nesúhlasí však s tým, že žalovaný v
konaní (predloženými listinnými dôkazmi, tvrdeniami, ktoré relevantne neboli vyvrátené) nepreukázal,

že poistenie so žalobkyňou individuálne dojednal. Odvolací súd sa naopak domnieva, že z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva záver, že žalovaný ako dodávateľ preukázal, že dohodnutie
poistného nebolo v tomto prípade podmienkou zmluvy o úvere, ale že ide o individuálne dohodnutú
podmienku. Vzhľadom na úpravu § 2g) Zák. č. 129/2010 Z.z. potom náklady na poistné premietnuté
do mesačnej splátky úveru nemusel žalovaný zahrnúť do RPMN vyčíslenej v zmluve. V súvislosti s

vyjadreniami žalobcu (ale napokon aj s vyjadreniami žalovaného), ktorí poukazovali na iné rozhodnutia
súdov SR v obdobných prípadoch odvolací súd uvádza, že vždy je potrebné vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu, v sporovom konaní posúdiť konkrétne procesné prostriedky útoku a procesné
prostriedky obrany v ich vzájomnej súvislosti tak, aby bolo možné rozhodnúť o konkrétnom nároku
uplatnenom žalobcom.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že uzatvorenie
poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver. Žalobkyňa bola o tejto skutočnosti informovaná aj vo formulári Európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, v konaní relevantne nepoprela, že s týmto dokumentom sa oboznámila
(resp. sa s ním mohla a mala oboznámiť), z tohto dokumentu vyplýva, že poistenie na zabezpečenie

spotrebiteľského úveru nebolo podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, preto pokiaľ aj ide o
formulárový dokument a uvádza sa v ňom výška mesačnej splátky so zahrnutím poistného neznamená
to, že uzavretie poistného bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Odvolací
súd podotýka, že v podobných prípadoch ide vždy o vopred pripravené formuláre zo strany veriteľa,
v podstate je nepredstaviteľné, aby sa takýto dokument „tvoril“ za prítomnosti veriteľa a dlžníka, resp.

v spolupráci medzi finančným poradcom v zastúpení veriteľa a dlžníkom. Podstatné je vždy, či takýto
formulár bol uzavretý po predchádzajúcich rokovaniach, žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si sama vybrala
úver aj s poistením, odvolací súd vzhľadom aj na predložené listinné dôkazy aj na to, že žalobkyňa tieto
tvrdenia relevantne nepoprela nemá dôvod o tom pochybovať.

33. Odvolací súd súhlasí so zvyšnou časťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde vyhodnotil
obranu žalovaného, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010
Z.z. (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Pokiaľ žalobkyňa v žalobe
tvrdí, že žalovaný ju „klamal a zaviedol do omylu“ v súvislosti s poskytnutým úverom, v súvislosti s
výškou celkových nákladov, odvolací súd poznamenáva, že z formálneho vyhodnotenia zmluvy o úvere

uzavretej v tomto prípade pri porovnaní so zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzavretými inými veriteľmi
jenepochybné,žežalovanýsasprávalprofesionálne,akobankovýsubjekt,ktorývykonávasvojučinnosť
pod dohľadom NBS. Odvolací súd zastáva názor, že rozdiel v mesačnej splátke 0,19 Eur, ktorý žalobca
vysvetľoval výpočtami špecializovaným softvérom, by bol takým prvkom, ktorý by uviedol žalobkyňu
ako spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o celkovú výšku úveru, ktorú má splatiť, ani to nemohlo ovplyvniť

rozhodovanie žalobkyni, či si tento konkrétny spotrebiteľský úver zvolí. Ako na to správne poukázal aj
žalobca v odvolaní, napokon nedošlo k žiadnemu rozdielu v sume zaplateného úveru, žalobkyňa úver
splatila predčasne.

34. Na základe uvedených záverov odvolací súd nepovažoval za oprávnený nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
výroku, kde súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 391,48 Eur s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

35. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie, a to v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v
konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, krotý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trovodvolacieho konania voči žalobkyni. O výške trov prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).