Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202187
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5719202187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., C. XXXX/X a otca: MVDr.
Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., E. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu

matky na zvýšenie výživného, o odvolaniach matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
9P/120/2019-132 zo dňa 4. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa
zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa
zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného na
maloleté dieťa podaný na tunajší súd dňa 10.06.2019 zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa podaný na tunajší súd dňa 12.07.2019 zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Súd pri zmene výšky výživného sa má zamerať najmä na zmenu pomerov, ktoré od poslednej
úpravy výživného nastali, jednak na strane povinného, jednak na strane oprávneného. Zmena pomerov
nastala u matky, keďže tejto sa síce príjem v zásade nezmenil, zanikla jej vyživovacia povinnosť k
teraz už plnoletej dcére, ktorej v čase posledného rozhodovania o výživnom prispievala na štúdium
na VŠ (príspevok na bývanie) sumou 200,- eur mesačne. Výdavky maloletého tak, ako ich uvádzala v
ústnom prednese a v písomných podaniach neboli zo strany maloletého v celom rozsahu potvrdené.
Maloletý uviedol, že oblečenie zakupujú sporadicky, botasky na basketbal taktiež zakupujú podstatne

menej často ako uvádza matka (matka uviedla každé dva mesiace). Rovnako maloletý uviedol, že
vreckové nedostáva, pričom aj kiná, prípadne iné zábavné centrá navštevuje podstatne menej. Výdavky
na maloletého prirodzene vzrástli plynutím času, je starší o 6 rokov, má zvýšené výdavky aj súvisiace
s návštevou školy. Otcov príjem sa zmenil, pokiaľ súd v čase posledného rozhodovania vychádzal
z jeho potenciálneho príjmu vo výške približne 1.600,- eur aktuálne je jeho príjem okolo 731,- eur,
avšak do 27.05.2019 pracoval v spoločnosti, kde jeho vymeriavací základ predstavoval sumu cez

1.600,- eur. V priebehu niekoľkých rokov otec opakovane súdu svojím konaním preukazoval, že je v
jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať podstatne vyšší príjem ako reálne v súčasnosti poberá.
Jeho vyjadrenia, že nechce prax veterinára lebo by sa musel zaoberať aj predajom produktov a inýchvecí a nerobil by čisto len veterinársku prácu sú v dnešnej dobe neaktuálne, nakoľko toto je teda v
možnostiach otca a rodič by mal využiť akúkoľvek možnosť, a v prípade, že ňou disponuje aj schopnosť
na dosahovanie čo možno najvyššieho príjmu. Potencionalita príjmu otca sa teda výrazne neznížila.

Pokiaľvčaseposlednéhorozhodovaniaovýživnombolovýživnévovýške190,-eurprispôsobenénajmä
vyššiemu príjmu otca, v dnešnej dobe možno povedať, že korešponduje aj s výdavkami maloletého a
súd dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané. Zvýšenie výživného súd matke zamietol z
toho dôvodu, že nedošlo k navýšeniu výdavkov u maloletého tak, ako to uvádzala, čo v zásade potvrdil
vo svojej výpovedi aj samotný maloletý. Je potrebné taktiež prihliadnuť na skutočnosť, že matka nemusí

v súčasnosti vynakladať finančné prostriedky na výživu dcéry. Na základe uvedeného pre súd vyplynulo,
že nedošlo k takej zmene pomerov na strane otca, matky a maloletého, ktoré by znamenali zmenu
výšky výživného. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že nie sú splnené zákonné
podmienky na zmenu výšky výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, teda i keď došlo k zmene
pomerov účastníkov, táto nepredstavovala pre súd takú zmenu, pre ktorú by bolo potrebné výživné
meniť. Súd považoval za potrebné uviesť, že naposledy určené výživné bolo na v tej dobe aktuálne na

pomery maloletého neprimerane vysoké, ale potenciálny príjem otca to umožňoval. V súčasnosti možno
konštatovať, že takéto výživné je primerané aj s ohľadom na výdavky maloletého. Ak teda bolo určené
aj vyššie výživné, toto sa postupom času stáva adekvátne. Zhodnotením vyššie uvedených skutočností
súd návrh otca zamietol. Rovnako súd zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného, keďže považoval
aktuálne určené výživné za dostatočne vysoké, aby slúžilo na pomerné hradenie bežných výdavkov na

maloletého ako aj na časť mimoriadnych výdavkov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP,
tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka, a to voči výroku II., ktorým

súd zamietol návrh na zvýšenie výživného. Svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP. Má za to, že skutkové závery súdu sú nesprávne a absolútne nedôvodné. Potencionalita
príjmov otca je na úrovni dvojnásobnej, ako z tej, z ktorej vychádzal súd. Ako medicínsky reprezentant
(dealer liekov) zarábal v minulosti aj 3.500,- eur. Súd potencionalitu príjmov otca nesprávne vyhodnotil.
Neštudoval predošlé spisy, nezisťoval potencionalitu. Majetkové pomery otca sa zmenili aj v tom, že

po smrti jeho matky zdedil jej byt a jeden teraz môže prenajímať, alebo predať. Majetkový zisk otca
min. 80.000,- eur. Nie je pravda, že skôr súdom určené výživné bolo nadhodnotené a až teraz sa
zreálnilo. 10-ročný chlapec vo vývoji skonzumuje častokrát väčšie porcie ako dospelý, nehovoriac o
súčasnosti, kedy má 16 rokov a športuje. Náklady na bývanie a stravu sa nijako zvlášť nezmenil. Už len
tieto náklady, ktoré sú preukázateľné, presahujú výšku skôr určeného výživného 190,- eur. Nikde nie sú

zohľadnené ďalšie nálady. Súd nemôže vychádzať zo stavu, že neexistujú. Matkine príjmy sú takmer
rovnaké. Pokiaľ jej odpadla vyživovacia povinnosť voči dnes už plnoletej dcére H., je to pravda, avšak
jej materiálne podmienky sa nijako zvlášť nezlepšili. Pokiaľ by nežila v spoločnej domácnosti s bývalým
manželom, nemala by prostriedky ani pre neplnoletého B.. Exmanžel matky nie je biologickým otcom B.,
ale exmanželke pomáha. Keby nebolo pomoci expartnera, žila by na úrovni núdze, až chudoby. Potreby

maloletého B. sú presne na takej úrovni, ako uvádza matka vo svojom návrhu. Pokiaľ súd v inom konaní
o schválenie čerpania prostriedkov z úspor maloletého neschváli toto čerpanie, výdavky matky vzrastú o
približne 3.000,- eur jednorázovo, rozpočítaním na splátky po 100,- eur, 30 mesiacov, alebo 2,5 roka. V
návrhu nie je uvedené skladanie sa študentov na stužkovú, čo predstavuje 20,- eur mesačne po dobu 3
rokov (36 x 20 = 720,- eur). Nezohľadňuje túžbu maloletého B. o vodičský preukaz. Nie je tam započítaný

bicykel a jeho servis. Navrhované výživné vo výške 450,- eur je absolútne reálne a opodstatnené.
Maloletý B. je vo veku, kedy nemá ako teenager absolútne žiadny prehľad o výdavkoch rodiny, ani
svojich výdavkoch, nemôže podať hodnoverné svedectvo. Tenisky a okuliare nie sú nadhodnotené a
ostatné výdavky sú tiež reálne a skutočné. Z jeho výpovede je zjavné, že nechcel nikoho z rodičov zraniť,
ani poškodiť. Ale pri tomto type konania to nejde. Je presvedčená, že v budúcnosti ako plnoletý nikdy

nepožiada o úpravu výživného, lebo sa nebude chcieť súdiť s otcom, ale ani s mamou. Mama je však len
mama a určite bude mäkká a bude robiť všetko, aby jeho potreby uspokojila. Na otázku sudcu, ktorú mal
položiť maloletému B., prečo si nepýta na niektoré výdavky od otca, bola nútená súdu oznámiť, pretože
viackrát mu odpovedal, že posiela mame výživné, nech si pýta od nej. Predstava otca, že z výživného
sa dá ešte niečo použiť aj pre iné osoby, je scestná. Otec má tento mylný dojem celých 16 rokov života

maloletého B.a. Výživné má byť podľa súdu primerané na pomerné hradenie bežných aj mimoriadnych
výdavkov. Súd nijako nezohľadnil osobnú starostlivosť matky podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine v
platnom znení. Pokiaľ otec prispeje 190,- eur a náklady sú 450,- eur, matka dopláca 260,- eur a nijakonie je zhodnotená jej osobná starostlivosť. Mnohokrát je to aj viac, čo matka na syna ako výdavok minie.
Pri príjme matky 692,- eur jej zostáva 430,- eur.
Pri príjme otca 1.686,- eur brutto do 27.05.2019 a výživnom 190,- eur mu zostane viac ako 1.200,- eur

pre jeho potreby. Nie je tu ani náznakom porovnateľná životná úroveň medzi otcom, matkou a synom.
Je priam hanebné, pokiaľ otec žiadal znížiť výživné na syna na sumu 50,- eur mesačne. Zdôrazňuje, že
maloletý B. chce študovať na vysokej škole a ako plnoletý si od otca pýtať nebude. Vie, že by neuspel
a súdnu cestu nevyužije. Súd nijako neodôvodnil, prečo neuznal náklady vyčíslené matkou, prečo sa
priklonil k vyjadreniam maloletého syna B., ktorý vo svojom veku nevie o hospodárení a nákladoch

domácnosti vôbec nič, ale alibisticky nevyhovel žiadnej zo strán a tým ponechal výživné v pôvodnej
výške. Neodôvodnil, v čom bolo prv určené výživné nadhodnotené, akým spôsobom sa teraz zreálnilo.
Neodôvodnil, prečo by matka popri svojej osobnej starostlivosti mala prispievať finančne viac ako otec.
Takto sa javí rozhodnutie súdu aj ako nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací
súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku II. zmenil a návrhu matky na zvýšenie výživného na
sumu 450,- eur mesačne počnúc mesiacom júl 2019 vyhovel, alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

4. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktoré odôvodňuje ust. §
365 ods. 1 písm. d) CSP. Poukazuje na to, že počas pojednávania matka vyhlásila, že bude musieť
vrátiť úspory maloletého, ak súd v inom konaní neschváli ich čerpanie. Uvedené vyhlásenie upresnila v
odvolaní. Tým potvrdila, že manipulovala s majetkom maloletého B. bez právoplatného súhlasu súdu.

Nezákonné manipulovanie s majetkom maloletého potvrdil aj vyšetrovateľ, ktorý však zastavil trestné
stíhanie pre údajné uplynutie premlčacej doby. Následne bolo zastavené aj trestné stíhanie vedené
pre prečin sprenevery. Má za to, že prvostupňový súd znaky možných trestných činov nevyhodnotil,
nie je mu známe, že prvostupňový súd dal podnet k vyšetrovaniu. Domnieva sa, že odvolací súd by
mal dať podnet k riadnemu vyšetrovaniu vo veci nakladania s majetkom maloletého, aby nedošlo k

opomenutiu povinnosti v zmysle § 340 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej poukazuje, že je naplnený aj
odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Prvostupňový súd odmietol vykonať otcom
navrhnuté dokazovanie, a to prostredníctvom personálnych agentúr - charakter práce medicínskeho
reprezentanta, požadovaný vek, odbornosť, ponuky v ZSK, výška platu, ako aj možné pokračujúce
trestné činy na majetku maloletého. Tiež nevykonal dokazovanie o použití sumy 1.330,- eur doplateného

výživného, o ktorom matka tvrdí, že ho nemohla použiť pre maloletého - zubné ošetrenia. Nezaoberal
sa konkretizovaním skutočných nákladov matkou vynakladaných na potreby maloletého podložených
platobnými dokladmi, pretože matka doložila za rok len výdavky v mesačnom prepočte 60,82 eur.
Poukazuje aj na naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Na strane
otca sa výrazne zmenili pomery, pretože zmenami na trhu práce v obchodno-farmaceutickej oblasti

otec nemal a nemá možnosť uplatnenia a využitia 10-ročnej praxe. Otec bol nútený hľadať pracovné
uplatnenie so zodpovedajúcou kvalifikáciou mimo dlhodobého bydliska. Celý mesačný príjem otca ide
na platby spojené s ubytovaním, dopravou v mieste pracoviska. Otcovi ostávajú finančné prostriedky
len na provizórne ubytovanie na ubytovniach so spoločnými sociálnymi zariadeniami. Životná úroveň
otca následkom vadného rozhodovania prvostupňového súdu výrazne klesá. Poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne z 10. mája 2016, sp. zn. 17CoP 85/2015. Podľa otca je daný aj odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Sudca už pri prvom pojednávaní účastníkom oznámil, že je
rozhodnutý oba návrhy zamietnuť. Následné konanie, pripúšťanie a vyhodnocovanie dôkazov smeroval
prvostupňový súd len k prvému rozhodnutiu, ktoré vyslovil pred zistením akýchkoľvek dôkazov. Tiež
poukazuje na naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Okrem riadneho

vyšetrovanianezákonnejmanipuláciesmajetkommaloletéhoideajodokazovanieskutočnýchvýdavkov
matky na domácnosť a výdavkov matky na zabezpečenie potrieb maloletého, ako aj odpovede
maloletého na otázky predložené otcom. Žiada napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Taktiež navrhuje, aby dal odvolací súd podnet na vyšetrovanie manipulácie s majetkom maloletého.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, ale súd mu znemožnil
riadne zdôvodniť svoje vyjadrenie a k tomu sa nemôže riadne vyjadriť, pretože súd prvej inštancie ho s
úplným znením rozsudku a jeho dôvodmi neoboznámil. Preto žiada doručenie rozsudku a aby mu bolo
umožnené vyjadriť sa k odvolaniu matky v lehote 10 dní od doručenia rozsudku.

6. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu matky otec udáva, že súhlasí s výrokom matky, že súd potencionálne
príjmy otca nesprávne vyhodnotil. Súd úplne odignoroval objektívne predložené dôkazy a nevykonal
navrhované dokazovanie o reálnych príjmoch, obsadzovaní a ponúkaných pozíciách medicínskeho
reprezentanta. Pokiaľ by tak urobil, rozhodne by nemohol tolerovať podvody a klamstvá matky. Ponúkak preskúmaniu na objektivizovanie skutočného stavu obchodno-farmaceutického trhu podklady o
220 pozíciách, na ktoré sa prihlásil v prechádzajúcich rokoch. Januárové ponuky pre medicínskych
reprezentantov na celom území SK sa nevzťahujú k regiónu, v ktorom pôsobil a priemerný hrubý

mesačný plat je len okolo 1.000,- eur, pričom uvádza webové stránky, z ktorých uvedené zistenia
vyplývajú. Stravovacie potreby maloletého súd neskúmal dostatočne, nevyužil jednoduché a cielené
otázky na maloletého, ktoré súdu predložil otec. Napriek tomu z vyjadrenia maloletého je nesporné,
že jeho stravovacie nároky nie sú vysoké. Pravdepodobne sa drží dietetických doporučení odborníkov,
ktoré dostal počas starostlivosti otca o maloletého. Poukazuje na to, že matka zneužíva úspory

maloletého na vlastné obohatenie. Súd by tiež mal skúmať skutočný rozsah podpory pána C..
Poukazuje tiež na to, že matka maloletého, ktorej sa údajne nezlepšili materiálne podmienky,
často chodí na zahraničné dovolenky, a to aj niekoľkokrát v roku. Súd pri svojej povrchnosti však
nebral do úvahy, že práve porovnanie skutočných nákladov na vedenie domácnosti s participáciou
pána C. a skutočnými nákladmi na nevyhnutné potreby maloletému by mohlo objasniť, odkiaľ
berie matka na nadštandardnú životnú úroveň. Tým má na mysli skrášľovacie procedúry, operácie

nehradené zo zdravotného poistenia, rehabilitačné, relaxačné pomôcky, obnovovaný šatník, športovú
výstroj, zahraničné dovolenky a ďalšie. Matkou uvádzané argumenty sú jednoznačným potvrdením o
nedostatočnom dokazovaní vo veci prvostupňovým súdom a dôvodom pre riadne skúmanie skutočných
dôkazov a ich objektívne vyhodnotenie. Matka tiež svojimi vyjadreniami potvrdila opakované spáchanie
trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona,

keď v čase, keď neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie súdu o použití úspor maloletého, minula
približne 3.000,- eur zo synovho majetku. Doporučuje, aby odvolací súd nariadil dôkladné preskúmanie
súčasných skutočných príjmov rodičov maloletého B., ich reálnych hmotných výdavkov na život a
domácnosť, skutočne vynaložené náklady na nevyhnutné potreby maloletého. K údajnej osobnej
starostlivosti matky o maloletého poukazuje na množstvo dôkazov o zanedbávaní maloletého jeho

matkou, čo viedlo k vážnym dlhodobým zdravotným problémom maloletého, ako aj na podozrenie zo
sústavnej trestnej činnosti na majetku maloletého. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
6CoP 55/2015, ako aj na výklad Zákona o rodine k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Návrh matky
na zvýšené výživné považuje za zvrátený, podložený len klamstvami a pravdepodobnými trestnými
činmi. Žiada odvolací súd, aby vec vrátil na ďalšie konanie a nariadil vyšetrovanie ohľadom manipulácie

s majetkom maloletého.

7. Matka k odvolaniu otca uvádza, že nemá vedomosť o tom, či odvolanie otca bolo podané včas,
zjavne ho neprevzal v termíne, v ktorom si ho prevzala ona. Nevie, či nenastala fikcia doručenia podľa
§ 106 CSP. Verí, že súd to správne vyhodnotí. Trestné konanie nijako s vecou nesúvisí a vyšetrovateľ

vec zastavil, pretože skutok sa nestal. Poukazuje na to, že na účte maloletého bolo vždy viac peňazí,
než tam otec ako tvorbu úspor naskladal. Nikdy synovi nič neukradla. Jej konštatácia, že ak jej súd
neschváli čerpanie z úspor maloletého, bude musieť peniaze vrátiť, neznamenala, že vrátiť maloletému,
ale známym, ktorí jej požičali. Dnes už môže konštatovať, že jej súd schválil čerpanie vo výške 1.154,22
eur na zuby maloletého, pričom náklady na zuby ďalej rastú a súd jej neschválil čerpanie na športové

aktivity (bicykel). Už ho zakúpila za požičané a bude musieť peniaze vrátiť. Otec sa o syna prestal
zaujímať, naposledy mu vinšoval k narodeninám telefonicky. Otec by sa mal zaujímať viac o svoju
trestnú činnosť, kedy viac ako 2 roky neplatil výživné na syna. Proporcionalita príjmov otca je vyššia,
ako to uvádza otec. Aj v minulosti zarábal cez 3.000,- eur. Poukazuje na webovú stránku, kde je
platový strop farmaceutického reprezentanta 2.110,- eur, avšak k tejto pozícii je ešte viac benefitov. Otec

účelovo opomenul spomenúť, že v Martine vlastní 2 byty, ktorých prenajímaním má možnosť získať
prostriedky na zlepšenie svojho príjmu, na zaplatenie výživného a kvalitnejšie bývanie v Myjave. Jeden
je na LV č. XXXX a druhý na LV č. XXXX, oba v katastrálnom území Z.. Znižovanie ňou poskytovanej
osobnej starostlivosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa síce môže javiť ako pravda, je však potrebné
navariť, oprať, ožehliť, skontrolovať prípravu do školy, dohliadnuť na voľnočasové aktivity. Ak súd nemá

dostatočne preukázanú výšku výdavkov, nie je problém to súdu preukázať. Je nesporné a preukázané
a nesporné, že maloletý syn je blízko veku dospelosti a podieľa sa na nákladoch domácnosti rovnakou
mierou ako ostatní členovia. Hoci nenavštevuje reštaurácie a fastfoody, treba mu navariť. A pokiaľ sa s
ňou zúčastňuje výletov a športových aktivít, ktoré tak minule, treba sa najesť niekedy aj vonku. Školské
výdavky, skladanie sa na stužkovú slávnosť, okuliare, tenisky, oblečenie sú tiež skutočné náklady. Je

nesporné, že 190,- eur výživného, keby aj ona prispela rovnakou čiastkou, je menej než vyčíslené
náklady. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovel alebo
vec zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolaní matky
a otca v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 65 - § 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa zamietol, potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP a čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom
rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. c) CSP.

9. Na úvod odvolací súd konštatuje, že obe odvolania, odvolanie matky aj otca, boli podané včas, t. j. v
zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania. Hoci matka spochybňuje včasnosť podania odvolania
otca, k účinnému doručeniu rozsudku súdu prvej inštancie otcovi došlo až 22.01.2020, pričom odvolanie
otca bolo podané dňa 06.02.2020.

10. Súd prvej inštancie prejednal a rozhodol návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, ktorý
zamietol a zároveň návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý taktiež zamietol.

11. V zmysle ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. V zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

13. V zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

16. V zmysle ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na

vývoj životných nákladov.

17. Obidvaja rodičia maloletého B., ktorých návrhy súd prejednával v spoločnom konaní, žiadali o zmenu
súdneho rozhodnutia o výživnom, tvrdiac, že sa zmenili pomery, ktoré sú dôvodom na zmenu výživného.

18. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Martin pod sp. zn. 20P/120/2009 zo dňa
29.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7CoP 114/2012-501 zo dňa 16.01.2013
a bolo určené otcovi na sumu 190,- eur mesačne.

19. Predmetom súdneho konania tu nebola otázka prieskumu pôvodne určeného výživného, ktoré bolo

určené právoplatným rozhodnutím súdov v dvojinštačnom konaní, ale zmena rozhodnutia pre zmenu
pomerov na strane účastníkov konania. Úlohou súdu bolo skúmať, či na strane účastníkov konania, t.
j. osôb výživou povinných - matky a otca alebo osoby výživou oprávneného - maloletého, nastala taká
zmena pomerov, ktorá je dôvodom pre zníženie alebo zvýšenie výživného.

20. Hoci sa súd prvej inštancie vyhodnotením zmeny pomerov na strane účastníkov zaoberal, podľa
názoru odvolacieho súdu si nezabezpečil dostatočný skutkový podklad pre správny právny záver a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a právnyzáver súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, možno pokladať za
predčasný, a teda nesprávny.

21.Úlohousúduprvejinštancienebolohodnotiť,čivýživnénamaloletéhoB.vovýške190,-eurmesačne
vyššie uvedenými právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami okresného a odvolacieho súdu bolo
určené správne (v správnej výške), týmito rozhodnutiami je súd viazaný. Úlohou súdu prvej inštancie
bolo iba posúdiť, či nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie alebo zvýšenie výživného.

22. Konanie, či už o určenie alebo o zmenu určeného výživného, je konaním mimosporovým, ktoré sa
spravuje Civilným mimosporovým poriadkom. Mimosporové konanie na rozdiel od konania sporového
je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil
skutočný stav veci (§ 35 CMP) a súd sa teda nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov
konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36

CMP). Súd prvej inštancie sa týmito princípmi neriadil a nezabezpečil si dostatočný skutkový podklad
pre svoje rozhodnutie.

23. Výživné musí byť určené tak, aby bolo schopné zabezpečiť všetky pravidelne a opakovane
vznikajúce potreby maloletého dieťaťa, ale rovnako aj tie, ktoré sa vyskytujú nepravidelne a

náhodne. Miera potrieb je však determinovaná možnosťami a schopnosťami povinnej osoby - rodiča.
Inými slovami, ak to možnosti a schopnosti povinnej osoby umožňujú, môžu byť uspokojované
aj nadštandardné, prípadne luxusné potreby maloletého dieťaťa. V prípade, že to možnosti a
schopnosti povinnej osoby neumožňujú, je potrebné, aby výživné pokrylo najmä základné a nevyhnutné
potreby dieťaťa. Výška určeného, resp. zmeneného výživného je teda determinovaná možnosťami a

schopnosťami na strane rodičov dieťaťa. Za účelom tohto posúdenia je však nedostatočné posúdiť iba
príjmové pomery toho-ktorého z rodičov, ale je potrebné skúmať celkovú životnú úroveň toho-ktorého
rodiča.

24. Je nepochybné, že potreby maloletého B. od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynula doba

viac ako 8 rokov, vzrástli. V čase poslednej úpravy, v roku 2012, bol maloletý B. žiakom 1. stupňa
základnej školy. Nepochybne, so zvyšujúcim sa vekom, keď B. sa blíži veku dospelosti, vzrástli náklady
na výživu, obliekanie, obuv, hygienické potreby, zdravotnícku starostlivosť, ale predovšetkým aj potreby
v súvislosti so záujmovou činnosťou a školskými aktivitami. Maloletý B. je žiakom výberovej strednej
školy,8-ročnéhogymnázia.Odposlednejúpravysatakzvýšilijehovzdelávaciepotrebyastýmsúvisiace

náklady na doplatky za učebnice, školské pomôcky, najmä výučbu jazykov. Maloletý B. sa blíži k maturite
a aj v súvislosti so záujmom o štúdium na vysokej škole nepochybne rastú jeho vzdelávacie potreby
a tým aj výdavky na vzdelávacie aktivity. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletý B.
sa venuje športu - basketbalu, bicyklovaniu, lyžovaniu, posilňovaniu, čo sú nepochybne športy náročné
na financovanie. Na druhej strane je nepochybné, že vyššie uvedené vzdelávacie aktivity a športová

činnosť sú spôsobilé rozvíjať osobnosť maloletého B., a preto, ak je to možné, mali by byť tieto aktivity
podporované zo strany obidvoch rodičov. V neposlednom rade je tu za 8 rokov podstatný nárast
životných nákladov, na ktoré je súd povinný ex offo prihliadať. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že
na strane maloletého B. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by za predpokladu, že to dovoľujú pomery
povinnej osoby, mala znamenať zvýšenie výživného.

25. Súd prvej inštancie sa ale nedôsledne vysporiadal s potrebami maloletého B., keď iba konštatoval,
že sa nepotvrdili všetky výdavky uvádzané matkou. Tu treba zdôrazniť, že zistenie odôvodnených
výdavkov dieťaťa je povinnosťou súdu. Nemožno spravodlivo od rodiča žiadať, aby dokladoval celý
komplex výdavkov dieťaťa účtovnými dokladmi, najmä keď sa výživné určuje do budúcnosti a musí

pokryť aj nepravidelné a náhodné výdavky. Súd predsa pozná bežné potreby detí a tiež mu je známa
všeobecná cenová úroveň. Z rozsudku nevyplýva, ako súd dospel k záveru, že výživné 190 eur pokrýva
všetky potreby dieťaťa. Možno síce spochybniť, či matka kupuje synovi tenisky každé dva mesiace,
ale nepochybne pri deklarovaných športových aktivitách B. vznikajú pravidelné výdavky na športové
oblečenie, obuv, vstupné do posilňovne, športové potreby (bicykel). Vzhľadom na vek mal. B. možno

dôvodne považovať za oprávnené zvýšené stravovacie nároky, pravidelnú obmenu oblečenia a obuvi,
hygienické potreby, návštevu kultúrnych podujatí. Súd sa nijako nezaoberal výdavkami na školské
potreby, učebnice, výlety, exkurzie, poplatky (ZRPŠ), skladanie sa na stužkovú. Je dôvodné, aby výživné
pokrylo aj možnosť získať vodičské oprávnenie, čo možno v súčasnosti považovať za nevyhnutnúvýbavu mladého človeka. Výživné musí zohľadniť aj potrebu bývania, je treba myslieť aj na náklady
zdravotnej a stomatologickej starostlivosti, ktorá nie je plne hradená zo zdravotného poistenia. Súd sa
s komplexom potrieb maloletého B. nevysporiadal.

26. Pokiaľ ide o matku maloletého, jej príjem sa významne nezmenil. Zmena na strane matky nastala
v tom, že jej odbudla vyživovacia povinnosť k dospelej dcére. Aj keď je maloletý B. vo veku blížiacom
sa dospelosti, je potrebné aj v tomto štádiu jeho vývoja prihliadnuť na strane matky aj na osobnú
starostlivosť,ktorájepostavenánaroveňfinančnýmplneniam,pretoženaďalejzabezpečujemaloletému

B. starostlivosť o jeho stravovanie, bežné potreby, dohliada na jeho školskú dochádzku, záujmy a pod.
Zároveň je potrebné prihliadnuť, že maloletý B. má aj bytové potreby, ktoré mu zabezpečuje matka.
Tie taktiež musia byť zohľadnené v oprávnených potrebách maloletého a na strane matky musí byť
prihliadnuté na zabezpečovanie týchto potrieb ako na plnenie vyživovacej povinnosti.

27. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že matka napriek tomu, že

nedosahuje vysoký príjem, sa dobrovoľne podieľa na zvyšujúcich sa potrebách maloletého B., keď ho
podporuje vo vzdelávacích a športových aktivitách a tým významne prispieva k rozvoju jeho osobnosti.
Napriek tomu, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynula dlhá doba a otec v minulosti
dosahoval nadštandardné príjmy, o zvýšenie výživného nežiadala a dlhodobo sama znášala ťarchu
zvyšujúcich sa výdavkov na maloletého B.. Pokiaľ aj otec poukazuje, že čiastočne životnú úroveň matky

zvyšuje jej exmanžel, ktorý žije s ňou v spoločnej domácnosti, odvolací súd poukazuje, že exmanžel
matky nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému B..

28. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, súd prvej inštancie si nezabezpečil dostatočný skutkový
podklad, aby mohol správne posúdiť možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča prispievať na

výživu B.. Zákon o rodine vychádza zo zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča oproti princípu
fakticity, čo znamená, že základom pre určenie výživného nie je len príjem skutočne dosahovaný
povinným rodičom, ale príjem, ktorý by mohol dosahovať, keby dostatočne využíval svoje schopnosti
a možnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu súd nevykonal riadne dokazovanie na zistenie, či otec
dostatočne využíva svoje schopnosti a možnosti najmä s prihliadnutím na jeho vysokoškolské vzdelanie

v odbore veterinárny lekár a či nie je schopný dosahovať vyšší príjem, ako v skutočnosti dosahuje.
Najmä v situácii, keď otec len v priebehu prebiehajúceho konania nastúpil do nového zamestnania
na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Nové Mesto nad Váhom, bolo potrebné zaoberať
sa skutočnosťou, z akého dôvodu otec, ktorý v minulosti zastával výrazne lepšie platené miesto
medicínskeho reprezentanta, prestal toto povolanie vykonávať. Bolo potrebné zistiť situáciu na trhu

práce z hľadiska, či otec so svojím vzdelaním a praxou je schopný na trhu práce získať lepšie platenú
pozíciu, na čo však súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, napriek tomu, že účastníci
konania na to poukazovali.

29. Súd prvej inštancie v rozpore so zásadou zisťovania skutočného stavu veci a zásadou oficiality

sa nezaoberal zisťovaním skutočnej životnej úrovne otca, hoci matka v konaní poukázala na viaceré
skutočnosti, ktoré môžu byť z tohto hľadiska relevantné pri zmene výživného. Matka poukázala na
skutočnosť, že pred začatím konania zomrela matka otca a otec mal v dedičskom konaní zdediť byt. Súd
sa touto dôležitou skutočnosťou nijako nezaoberal, uspokojil sa iba s nič nevysvetľujúcou odpoveďou
otca, že dedičské konanie neprebieha ani neprebiehalo a žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok

nenadobudol ani nemá, pritom je nelogické, ak zomrela matka otca, aby neprebehlo dedičské konanie,
kde by ako potomok bol nepochybne zákonným dedičom. Je teda relevantné, ako toto dedičské konanie
prebehlo, či otec ako dedič zdedil majetok, ktorý by nepochybne zvýšil jeho životnú úroveň a na ktorej
úrovni by mal právo podieľať sa aj maloletý alebo či nenastala skutočnosť vzdania sa dedičstva, čo by
tiež mohlo byť relevantné z hľadiska zmeny výživného (vzdanie sa majetkového prospechu). Uvedené

skutočnosti sú pritom zistiteľné z verejných registrov a aj súdnych registrov (dedičské konania).

30. Zároveň súd nepreveril na strane otca, či vlastní nehnuteľný majetok okrem jedného bytu, ktorý
deklaroval, či má úspory, či vlastní hnuteľné veci väčšej hodnoty, napr. motorové vozidlo, ako aj ďalšie
skutočnosti, ktorými by zistil skutočnú životnú úroveň otca. Bez takýchto zistení nemožno považovať

skutkový podklad, z ktorého súd prvej inštancie rozhodoval, za skutočný stav veci a bez tohto zistenia
nemožno urobiť právny záver, či sú tu dôvody na zvýšenie výživného.31. Pokiaľ potom súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho záver je predčasný, a teda nesprávny. Odvolací
súdpotomrozsudoksúduprvejinštancievovzťahuktomutovýroku,akoajsúvisiacemuvýrokuotrovách

konaniazrušilavrátilvecvzrušenomrozsahusúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

32. Aj napriek vytknutým nedostatkom, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na
maloletého,vtejtočastiodvolacísúdpovažujerozsudokzavecnesprávny,apretohopotvrdil.Zdoposiaľ
zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že odôvodnené potreby maloletého B. od poslednej

úpravy vzrástli a zároveň došlo aj k nárastu životných nákladov, na ktoré je povinný súd prihliadať ex offo.
Aj za predpokladu, že by súd prvej inštancie dospel k záveru, že potencionálny príjem otca zodpovedá
jeho faktickému príjmu, vzhľadom na potreby maloletého B., prihliadnuc aj na vyživovaciu povinnosť
zo strany matky, ktorá sa na zvýšených výdavkoch podieľa dobrovoľne a zabezpečuje dieťaťu osobnú
starostlivosť a bytovú potrebu, nie sú dané dôvody na zmenu výživného spočívajúce v jeho znížení.

33. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nezistil také skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali trestnoprávnemu konaniu zo strany matky. Ako to vyplýva z vyjadrení obidvoch
účastníkov, možnosť použitia úspor maloletého sa riešila v osobitnom konaní. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania vyplýva, že matka už dlhodobo zo svojho konštantne stabilného, ale nie vysokého príjmu
zabezpečuje sama zvyšujúce sa potreby maloletého B. so snahou umožniť mu všestranný rozvoj

osobnosti podporovaním jeho vzdelávacích a športových aktivít. Aj z výsluchu maloletého možno usúdiť,
že matka je tou osobou, ktorá skutočne podporuje maloletého v jeho vzdelávacích, športových a
ostatných aktivitách počas celého jeho života. Naopak, otec sa sústreďuje na neodôvodnenú kritiku
matky bez toho, aby v prospech maloletého B. vykonal skutočné činy, ktorými by ho v jeho aktivitách
podporoval,ajkeďmutonepochybnejehomajetkovýstatus,najmävminulosti,umožňoval.Ajzvýsluchu

maloletého možno usúdiť, že má obavu z reakcie otca na jeho výpoveď (vzhľadom na negatívnu
skúsenosť z minulosti, kedy už pred súdom vypovedal) a vo svojich vyjadreniach je opatrný, má strach,
aby nestratil otcovu priazeň.

34. Otec sa neprimerane zaoberá skutočnosťami, ktoré neovplyvnia výšku výživného, a to, či sa dieťa

stravuje doma alebo v reštauráciách, keďže nepochybne náklady na potraviny tvoria podstatnú časť
výdavkov na výživu dieťaťa a v tomto smere treba zohľadniť najmä tú skutočnosť, že ide o adolescenta
vo veku blížiacom sa dospelosti, ktorý sa mimoriadne venuje športovým aktivitám a je mu preto potrebné
zabezpečiť aj zodpovedajúcu výživu.

35. Otec nekriticky útočí na matku, pokiaľ chce použiť úspory maloletého na protetickú starostlivosť o
chrup maloletého alebo záujmy maloletého - bicyklovanie, pričom je zrejmé, že vzhľadom na príjem
matky, ako aj doposiaľ určené výživné je takmer nemožné tieto nadštandardné potreby zabezpečiť,
pričom otec neponúka nijaké riešenia, hoci všetky tieto veci sú iba na prospech maloletého.

36. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec v zrušenom rozsahu prejednať a rozhodnúť, pričom
v súlade s princípom oficiality a vyšetrovacím princípom si zabezpečí dostatočný skutkový podklad pre
svoje rozhodnutie, predovšetkým preverí situáciu na trhu práce v súvislosti s vyhodnotením možnosti a
schopnosti otca dosahovať príjem a zistenia za účelom skutočnej životnej úrovne otca - zistenia, či otec
vlastní nehnuteľný majetok, úspory a hnuteľný majetok väčšieho rozsahu. Zároveň súd prvej inštancie

rozhodne aj o trovách konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)