Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204178
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4416204178.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnému: M. A., G.. XX.XX. XXXX, K. B..Q.. C. XXXX/XX, V.
G. Ž. o vymoženie 1.916,12 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03. 2015 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie
na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IA-C/1213/0161, ktorý vydal dňa 14.03. 2014, ktorý
mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 30.04. 2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1.916,12 eur spolu s 24,50 %

úrokom ročne zo sumy 1.916,12 eur od 02.08. 2013 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.916,12 eur od 02.08. 2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej
splatnosti celého úveru vo výške 1.112,09 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po
predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.08. 2013 vo výške 144,20 eur, náhradu poplatku za

rozhodcovské konanie vo výške 158,62 €, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2.Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a
povinným dňa 06.09. 2010, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému
ako dlžníkovi úver v sume 2.000 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 60 mesačných
splátkach po 65,27-€ počnúc dňom 06.10. 2010. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné

podmienky, ktoré v bode 10 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 10.2.2. všeobecných
obchodných podmienok sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to v nasledovnom znení:
a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase

začatia rozhodcovského konania.
b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

3.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.03.2016 súdny exekútor JUDr. Erik Tóth, Exekútorský

úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.4.V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie.

5.Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ) (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

6.Podľa§243dods.2ExP,naexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedenénapodklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), účinného do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh

účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

8.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, účinného do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

9.Podľa § 35 ZoRK, účinného do 31.12.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu.

10.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v
ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č.
258/2001Z.z.vustanovení§2písm.a/definujespotrebiteľskýúverakodočasnéposkytnutiepeňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú

pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Zmluva o úvere poskytnutá Poštovou bankou, a.s., túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy
boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná

podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

(výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného
vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom
rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už
vyššie špecifikovaná.11.Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskehozákonníka;ďalejlenOZ). Základnéprávoobčana -spotrebiteľanaochranu prednekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať

sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

12.Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako
z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok

vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda

pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej

veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

13.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ jupoužije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

14.Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

15.Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité
naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia

situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd
čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s

podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre
súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou
stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym

procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky
prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších
zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

16.Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani
exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol,
pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval,
exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda
absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu,

ktorý je právoplatný a vykonateľný.

17.Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“18.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa § 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.