Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329740
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119329740.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu:
SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr.
Tomáš Zboja, advokát so sídlom v Z., E. X, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr.
Felix Neupauer, advokát so sídlom v C. - K. Z., M. H. X/A, o zaplatenie 515,12 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/45/2019-61 z 30. októbra 2019 v
spojení s opravným uznesením č. k. 5C/45/2019-93 z 13. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 515,12
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného vznikla škoda (škodová udalosť), v súvislosti
s ktorou bol poškodený nútený si požičať na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo. Aktívnu
legitimáciu žalobcu považoval za danú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom

Q. T. (poškodeným) a postupníkom SetCar sk, a.s. Výška nájomného za požičanie motorového vozidla
činila 852,72 eur, pričom nájom trval 22 dní, ale žalovaný ho uznal len v rozsahu 9 dní a dennú
sadzbu za náhradné vozidlo upravil na 37,51 eur/1 deň. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky poškodeného na žalobcu,
okresný súd uviedol, že budúca splatnosť pohľadávky poškodeného voči žalobcovi netvorila prekážku
pre jej postúpenie, nakoľko pohľadávka bola v zmluve o postúpení dostatočne určitá a identifikovateľná.
Postupovaná pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie

právne úkony, ktorými sú odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zmluvné strany
sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky, pričom výška dohodnutej odplaty zodpovedala nároku
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z faktúry vystavenej za nájom prenajatého motorového
vozidla. V uvedenej zmluve si zmluvné strany zároveň dohodli aj započítanie vzájomných pohľadávok,
t. j. pohľadávky žalobcu voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi. Na základe
týchto zistení okresný súd ustálil, že medzi poškodeným a žalobcom došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky v súlade s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným zároveň poukázal

na to, že žalovaný poskytol žalobcovi časť poistného plnenia za zapožičanie náhradného vozidla vo
výške 337,60 eur z čoho vyplýva, že nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
Za účelové okresný súd označil tvrdenia žalovaného o absencii náležitostí podanej žaloby. Konštatoval,
že z podkladov predložených žalobcov s podanou žalobou jednoznačne vyplynulo o akú škodovúudalosť, v súvislosti s ktorou si žalobca voči žalovanému uplatňoval plnenie, išlo, kto bol poškodený,
atď. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa výšky škody, okresný súd uviedol, že poškodený
náhradné motorové vozidlo užíval v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla poistného u žalovaného v období od 19.02.2019 do 12.03.2019, t.j. 22 dní počas nevyhnutnej
doby opravy poškodeného motorového vozidla. Prenajaté vozidlo užíval za účelom zabezpečenia
bežných životných potrieb, a to na cestovanie do práce. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby
opravy bolo akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a slúžilo tiež
na zachovanie jeho sociálneho komfortu. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podľa

okresného súdu, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Skutočnou
škodou, ktorá bola poškodenému spôsobená škodovou udalosťou a nárok na jej náhradu poškodenému
vyplýva z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka za celú dobu nájmu náhradného vozidla bez
ohľadu na individuálne výpočty žalovaného, ktoré v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal.

Okresnýsúddospelkzáveru,žežalovanývrámcipopretískutkovýchtvrdenížalobcuneuniesoldôkazné
bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú zo stavu veci. Na základe toho, preto nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 515,12 eur považoval v celom rozsahu za dôvodný. O trovách konania
rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na ich 100 % náhradu
(§ 255 ods. 1 CSP).

2. Opravným uznesením okresný súd opravil označenie žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku z
KOOPERATIVY poisťovne, a.s. tak ako je to uvedené v záhlaví tohto rozsudku krajského súdu.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa

domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že poškodenému Q.
T. bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti
mal byť poškodený nútený užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o
nájme. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a dňa 12.03.2019 poškodený uzatvoril
so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mu vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na

prenájom náhradného vozidla. Podľa odvolateľa z uvedeného vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Potom poškodený (a nie žalovaný) predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky.Jejuzatvorenímnemohlodôjsťkpostúpeniupohľadávkypoškodenéhonažalobcu,lebotúto
pohľadávku pred cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Uvedeným

postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávku a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Žalovaný zhrnul, že
ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto postúpiť

na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za
postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej)
pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zopakoval, že postupovaný bol nárok na náhradu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni
škodcu. Za nesprávne a zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, že predmetom postúpenia mala
byť pohľadávka, ktorú žalobca eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Napokon, akceptovanie
predmetného postúpenia pohľadávky žalovaným je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie
už poukázal na účet žalobcu ako postupníka; obdobne z oznámenia o poistnom plnení. Žalobca

uviedol, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
danej pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného
vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa
uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo teda o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za

postúpenie a nie so samostatným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.
V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.7. Na predmetné vyjadrenie žalovaný nereagoval.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Okresný súd považoval otázku aktívnej legitimácie žalobcu za jednoznačne vyriešenú, čo výslovne

vyjadril i v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V danej spojitosti je nutné poukázať na to, že
žalovanývrámcivybavovaniacelejzáležitosti(t.j.nielenvpriebehusporu,aleajvrámcipredchádzajúcej
likvidácie poistnej udalosti) sa správa značne nekonzistentne a svoje postoje pomerne modifikuje. V
zásadnom rozpore s jeho aktuálnym tvrdením o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je tak jeho
pôvodná argumentácia v konaní (odpor proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní,
č.l. 21 - 22 spisu), ako aj plnenie/nahradenie škody - hoci len čiastočné, spočívajúce v nákladoch za

použitie náhradného motorového vozidla. Žalovaný sa snaží zmluvu o postúpení pohľadávky medzi
poškodeným a žalobcom „rozfázovať“ a následne rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť dojem
obchádzania zákona. Predmetná zmluva však tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré
práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného Q. T. a žalobcu bolo
dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým,

že bolo možné na ich usporiadanie použiť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. Správne
argumentuje žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať na
tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci

postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze vrátil. Odvolateľom naznačovaný postup v
kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické ako aj
právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Nejedná sa
pritom o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby
zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých zmlúv,

ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené
žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti, v meritórnej časti napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny.

10. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne potvrdením
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého výroku o nároku na náhradu trov konania. Okresný súd náležite
aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalokonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)