Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202073
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314202073.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Československá obchodní

banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00001350, zast. Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným
euroadvokátom, Miletičova 21, Bratislava proti žalovanému O. D., nar. XX. X. XXXX, X. O. XXXX/X, Z.,
o zaplatenie 62 926,27 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 62.926,27 Kč, úrok vo výške 13,4% ročne zo sumy
32.794,95 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
34.495,09 Kč od 28.01.2014 do zaplatenia v 1500,- Kč mesačných splátkach splatných vždy do 25.-
teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto

rozsudku pod stratou výhody splátok.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 137 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 544,24 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 20. 2. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou
žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 34 495,09 Kč, kapitalizovaného úroku vo výške
18 138,10 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 10 293,08 Kč, úroku vo výške
13,4% ročne zo sumy 32 794,95 Kč od 28. 1. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 34 495,09 Kč od 28. 1. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere zo dňa 14. 11.
2006 č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky do výšky
úverového limitu 70 000 Kč a žalovaný sa zaviazal riadne a včas tento úver vrátiť a to pravidelnými
60 anuitnými mesačnými splátkami po 1600 Kč, splatnými vždy k 2. dňu v mesiaci s dátumom prvej
splátky 2. 12. 2006 a poslednej splátky 2. 11. 2011 pri úroku 13,4% ročne. Súčasťou zmluvy bola dohoda
účastníkov zmluvného vzťahu o úhrade poplatku za správu úveru vo výške 33 Kč mesačne a poistenie
neschopnosti splatiť úver s mesačným poistným 59 Kč. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver

riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 12. 4. 2010 žalovanému oznámil, že k tomuto dňu je celá
pohľadávka zo zmluvy o úvere splatná a súčasne ho vyzval na úhradu dlhu 36 109,70 eur. Žalovaný
bol upozornený, že táto suma sa bude naďalej zvyšovať o úroky a úroky z omeškania. Keďže žalovaný
nereagoval úhradou dlhu, preto žalobca podal na súd žalobu.Ku dňu 27. 1. 2014 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 62 926,27 Kč, ktorá pozostáva z istiny
vyčerpaného úveru 32 794,95 Kč, zmluvného úroku 18 138,10 Kč (ktorý bol vypočítaný úrokovou
sadzbou13,4%ročne),úrokuzomeškania10293,08Kč(ktorýbolvypočítanývzákonnejvýškekdátumu

27. 1. 2014) a dlžných poplatkov 1700,14 Kč.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XX/
XXXX zo dňa 25. 3. 2014, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 29. 10. 2014, pretože sa ho nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,
najmä so zmluvou o úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, Obchodnými podmienkami

pre ČSOB spotrebiteľské úvery, Sadzobníkom poplatkov, výzvami k zaplateniu dlžnej sumy, oznámením
o zosplatnení úveru, výpisom z účtu, platobnou históriou, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil
tento skutkový stav.

Účastníci konania dňa XX. XX. XXXX uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského

úveru do výšky úverového limitu 70 000 Kč bezúčelovo s tým, že peňažné prostriedky môžu byť čerpané
ku dňu 14. 11. 2006 a to jednorázovo ich prevedením na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX.
Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá pevná úroková sadzba 13,40% ročne a vypočítaná ročná
percentuálna miera nákladov 17,83%. Mesačný poplatok za správu úveru a to za každý i začatý mesiac
bol dohodnutý vo výške 33 Kč. Žalovaný sa úver zaviazal uhradiť pravidelnými 60 mesačnými anuitnými

splátkami vždy k 2. dňu v mesiaci po 1600 Kč s dátumom prvej splátky 2. 12. 2006 a poslednej splátky
2. 11. 2011. V bode VII. Zmluvy sa žalovaný prihlásil k poisteniu pre prípad smrti alebo plnej invalidity,
pričom sa zaviazal uhrádzať poistné vo výške 59 Kč mesačne.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky ČSOB, Obchodné podmienky pre
ČSOB spotrebiteľské úvery a Sadzobník poplatkov.

Podľa bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, právne vzťahy medzi účastníkmi konania
pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov v rámci predmetu činnosti ČSOB,
sa riadia právom Českej republiky.

Podľa čl. 4.4 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ČSOB je oprávnená účtovať
klientovi za svoje služby poplatky v súladu so Sadzobníkom poplatkov.

Podľa čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v prípade, že nastane
skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená
a ktoré môžu podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov klienta, najmä ak
klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, je ČSOB kedykoľvek písomným
oznámením odoslaným klientovi, prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné

ku dňu uvedenom v prehlásení (oznámení).

Upomienkami a výzvami zo dňa 15. 1. 2010, 27. 1. 2010 a 15. 2. 2010, žalobca vyzýval žalovaného
na úhradu dlžných splátok úveru.

Poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 14. 3. 2010 žalobca vyzýval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade pristúpi k prehláseniu celého záväzku za splatný.

Oznámením zo dňa 12. 4. 2010 žalobca oznámil žalovanému, že k tomuto dňu zosplatnil celý úver a
zároveň vyzval žalovaného na jeho zaplatenie.Podľa výpisu z účtu, na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX boli dňa 14. 11. 2006 prevedené
finančné prostriedky vo výške 70 000 Kč.

Podľa platobnej histórie, ku dňu 27. 1. 2014 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 62 926,27 Kč, ktorá

pozostáva z istiny vyčerpaného úveru 32 794,95 Kč, zmluvného úroku 18 138,10 Kč, úroku z omeškania
10 293,08 Kč a dlžných poplatkov 1700,14 Kč.

Žalovaný bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu v F., kde uviedol, že so
žalobou súhlasí. Vie o tom, že so žalobcom uzatvoril zmluvu. Po začatí súdneho konania neuhradil
žiadnu sumu. Svoj dlh chce splácať v splátkach po 1000 Kč mesačne s poukazom na to, že jeho
priemerný hrubý príjem je 19 000 Kč s tým, však, že pracovnú sumu má uzatvorenú na dobu určitú do

konca tohto roku. Žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal.

Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu v zhode s jej písomným
podaním. Súhlasil s povolením úhrady dlhu v splátkach, avšak po 4000 Kč mesačne. Súčasne si uplatnil
náhradu trov konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím
prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci
a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,

vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za
súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté
ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Podľa článku 18 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.

decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho
skončenia.

Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku
NariadeniaradyESč.1215/2012,jevdanejvecidanáprávomocsúdovSlovenskejrepublikynakonanie.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok
5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv.
Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.08.2006.

Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru:1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb
osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako
aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol
v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo

- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo

- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku,

za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si
tovar kúpil.

3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy
uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu spotrebiteľa.

Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru:

1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná
alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci
zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom,

ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru
spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu
platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky
ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie

právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú
len „imperatívne normy“.

4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článku 8, 9 a 11.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným, je

vzťahom spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (spotrebiteľ) má a aj v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere mal, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

V zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy
o úvere, sa právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadia právnym poriadkom Českej
republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda rozhodné

právo v danom prípade neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 14. 11. 2006 v Č. F.. Zo spisu nie je zistiteľné, že by
žalobca, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku, kde má žalovaný
svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval svoju činnosť na Slovensko,

a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného
dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v preskúmavanej veci malo byť
aplikované právo Slovenskej republiky.Takýto záver je zrejmý z bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť zmluvy
o úvere zo dňa 14. 11. 2006, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe
týchto obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto formulácia

zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre
zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie
voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej

republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu
poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Českej republike ku dňu uzavretia
zmluvy o úver, t.j. 14. 11. 2006 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo
žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného
práva, bolo sa možné odchýliť od úpravy platnej v Českej republike.

Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa 14. 11. 2006 obchodnozáväzkovým vzťahom tzv.
absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na
povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného
obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky
zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie
bolonovelizovanézákonomč.501/2001Z.z.,ktorýmsameníObchodnýzákonníkúčinnýod31.12.2001
a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. XX/XX/I. z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do

Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom
bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na
to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného
zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré
by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by

vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti
účastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa
24. 7. 2012).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas

svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho

práva.Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný
deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu,

zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie
dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 14.
11. 2006 zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 70 000 Kč,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť pravidelnými 60 mesačnými splátkami po 1600 Kč pri pevnej úrokovej

sadzbe 13,40% ročne a RPMN 17,83%. Žalovaný porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a
včas, preto žalobca v súlade s čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery,
úver zosplatnil a dlh žalovaného ku dňu 27. 1. 2014 vyčíslil na istine vyčerpaného úveru 32 794,95
Kč, zmluvnom úroku 18 138,10 Kč (ktorý bol vypočítaný úrokovou sadzbou 13,4% ročne) a dlžných
poplatkoch 1700,14 Kč. Keďže túto sumu vo výške 52 633,19 Kč žalovaný neuhradil, súd žalobe v tejto

časti vyhovel a to aj vrátane dohodnutých úrokov vo výške 13,4% ročne naďalej od 28. 1. 2014 do
zaplatenia zo sumy 32 794,95 Kč (istina úveru).

Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania Preto ho súd zaviazal aj k
zaplateniuúrokovzomeškaniatak,akosiichžalobcauplatňoval,t.j.kapitalizovanéhoúrokuzomeškania
ku dňu 27. 1. 2014 vo výške 10 293,07 Kč (ktorý bol vypočítaný v zákonnej výške), ako aj úroku z

omeškania vo výške 8,05% ročne naďalej od 28. 1. 2014 do zaplatenia zo sumy 34 495,09 Kč (dlžná
istina 32 794,95 Kč + poplatky 1700,14 Kč).

Žalobcabolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdvsúladesustanovením§142ods.1O.s.p.
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 137 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 544,24 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č.

655/2004 Z.z. a tak, ako si ich žalobca uplatnil:

- 3krát hlavný úkon po 61,41 eur = 184,23 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby
na súd, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 25. 5. 2015;

- 1 hlavného úkonu 15,35 eur za pojednávanie dňa 23. 4. 2015, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci samej;

- 2krát paušál po 8,04 eur za úkony v r. 2014 = 16,08 eur;

- 2krát paušál 8,39 eur za úkony v r. 2015 = 16,78 eur;

-náhradacestovnýchvýdavkovzacestunapojednávaniedňa23.4.2015autobusomPrešov-Humenné
a späť 2x 3,80 eur = 7,60 eur;

-náhradacestovnýchvýdavkovzacestunapojednávaniedňa25.5.2015autobusomPrešov-Humenné

a späť 2x 3,80 eur = 7,60 eur. Súd zistil, že právny zástupca žalobcu, zastupoval žalobcu dňa 25. 5. 2015
na dvoch pojednávaniach a to pod sp. zn. XC/XXX/XXXX o 11.00 hod. a pod sp. zn. XC/XXX/XXXX o
11.15 hod.. Preto právnemu zástupcovi žalobcu súd priznal náhradu cestovných výdavkov za cestu na
tieto pojednávania a to v každej z týchto vecí v jednej polovici, t.j. vo výške 3,80 eur. V opačnom prípade
by išlo o duplicitné priznanie náhrady cestovných výdavkov.

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 23. 4. 2015 Prešov - Humenné a späť, t.j.
10polhodín x 13,98 eur = 139,80 eur;

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 25. 5. 2015 Prešov - Humenné a späť, t.j.
10polhodín x 13,98 eur = 139,80 eur. Aj náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 25. 5.
2015 súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu v rozsahu 1 (69,90 eur) pod sp. zn. XC/XXX/XXXX av rozsahu 1 pod sp. zn. XC/XXX/XXXX (69,90 eur), keďže právny zástupca žalobcu vykonal len jednu
pracovnú cestu, v rámci ktorej absolvoval dve pojednávania.

- 20% DPH vo výške 90,70 eur.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 1000 Kč mesačne. Žalobca
súhlasil s povolením úhrady dlhu v splátkach, avšak žiadal určiť výšku splátky 4000 Kč. V súlade s

citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, ako aj
vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 1500 Kč mesačne
s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).