Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 49C/267/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513235994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Kolláriková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513235994.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci

navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783,
právne zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom: Hviezdoslavova
7, 036 01 Martin, proti odporcovi: N. N., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom: A. X, XXX XX C., t.č.
na neznámom mieste, v konaní zastúpený: M. S., pracovníčka X. K. C. N., o zaplatenie 716,41 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 599,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe
9 % p.a. zo sumy 599,- Eur odo dňa 4.7.2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 28,56 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 95,77 Eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.10.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 716,41 € spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny 599 € v sadzbe 39% p.a.
od 03.7.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania v sadzbe 9% p.a. zo sumy 716,41 € od 03.7.2012
do zaplatenia ako i na náhradu trov konania.

Návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel ako veriteľ na jednej strane s odporcom ako dlžníkom na

strane druhej zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dňa 24.11.2011, na
základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 599,- € na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Úver
bol odfinancovaný dňa 08.12.2011. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť s dohodnutými úrokmi
a poplatkami, a to formou 18 mesačných splátok po 46,70 € so splatnosťou prvej splátky 15.12.2011.
Odporca mal na poskytnutý úver uhradiť celkovo sumu 840,60 €, pozostávajúcu z poskytnutého úveru v
sume 599,- €, zmluvne dohodnutých úrokov v sume 201,64 € a poplatkov za poistenie úveru v celkovej
výške 39,96 €. Medzi účastníkmi bola dojednaná úroková sadzba 39% p.a. Odporca prijal poistenie

úveru podľa bodu B) štandardný súbor poistenia Časti 3., čl. 1.1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytnutí
platobnýchslužiebvovýške4,99%zdohodnutejmesačnejsplátky46,70€,t.j.vovýške2,22€. Odporca
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, na poskytnutý úver neuhradil nič. Dňa3.7.2012 vyhlásil navrhovateľ mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporcu splatný v celom
rozsahu.

Podľa bodu III.-4.-2. Úverovej zmluvy CETELEM SLOVENSKO a.s., Cetelem je oprávnený v prípade

porušenia povinnosti splácať poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, požadovať od klienta
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške a podľa § 121 ods. 3 OZ je dlžník povinný
platiť úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému návrhu uviedol dôvody, pre ktoré neplnil svoj záväzok
voči navrhovateľovi (výkon väzby v Rakúsku, výkon trestu odňatia slobody v Rakúsku a v Slovenskej
republike). Poukázal na to, že nebanková spoločnosť má skúmať, či je klient schopný splácať pôžičky

a v prípade, ak tak neurobí, klient je povinný vrátiť iba požičanú istinu bez úrokov a ďalších poplatkov.
Keďže je zo zmluvy zrejmé, že sa navrhovateľ o bonitu odporcu nezaujímal, poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný. Mal za to, že zmluva o úvere je neplatná, keď výška úrokov prevýšila dvojnásobok toho,
čo pri podobných pôžičkách požadujú banky. Na základe uvedených skutočností žiadal návrh zamietnuť
pre neplatnosť zmluvy.

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 716,41 Eur, t.j.
ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, keďže to nie je v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli súdu 16.04.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.11.2011, Sadzobníkov poplatkov CETELEM SLOVENSKO, a.s.
platných od 15.8.2011 a 1.1.2012, Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa
19.5.2014, prehľadu operácií čl. 39, výpisu transakcií od 8.12.2011 - 15.6.2013 , Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 4.7.2012 + doručenka čl. 4, výpisu z OR navrhovateľa

ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.11.2011 súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver
vo výške 599,- € na nákup špecifikovaného tovaru alebo služieb označeného predajcu pre svoju osobnú
potrebu. Odporca sa zaviazal tento úver vrátiť žalobcovi v 18-tich mesačných splátkach po 46,70 € s

termínomsplatnosti15-tehodňavmesiaci,sosplatnosťouprvejsplátky15.12.2011akonečnejsplatnosti
úveru 15.05.2013. Predajná cena tovaru bola 599,- €, priama platba 0,- €. Ročná úroková sadzba platná
ku dňu podpisu zmluvy bola stanovená vo výške 39% - fixná, RPMN 46,79 %, priemerná RPMN 45,66%.
Odporca uzavretie zmluvy za vyššie uvedených podmienok vo svojom vyjadrení nespochybnil.Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 04.07.2012 navrhovateľ oznámil odporcovi, že vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal
riadne a včas, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu

03.07.2012 a zároveň ho vyzvali na úhradu dlžnej sumy vo výške 716,41 € zloženej z úverovej istiny
599,- €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 117,41 €.

Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č.
XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.5.2014 navrhovateľ odfinancoval dňa 08.12.2011 sumu 599,- €
odporcovi, čo v konaní odporca nerozporoval.

Podľa potvrdenia k úverovému prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX ako i výpisov z účtu navrhovateľ

neregistruje úhradu žiadnej splátky č. XXXXXXXXXXXXXX, čo vo svojom vyjadrení odporca potvrdil.

Podľa§497zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen,,Obchodnýzákonník“),zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (ďalej i ako OZ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä

na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53b ods. 1 Obč. zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka , v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad

priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto mu v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej
časti bolo potrebné návrh zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch . Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský
úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou
spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára
spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa
Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ich obsah.

Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade
spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii
spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného

právasútotižvprípadespotrebiteľskýchzmlúvpoužiteľnýmilenvtedy,akneodporujúúprave,ktorátumá
z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch
vydaných na jeho vykonanie.

Zmluva uzavretá dňa 24.11.2011 medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou na základe
vyššie uvedeného sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil, že Zmluva o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zo dňa 24.11.2011 uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. h), k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, opis tovaru/služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

V zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 46,70 Eur a je tam uvedený počet splátok 18 s termínom

splatnosti prvej splátky dňa 15.12.2011 a nasledujúcich splátok vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci,
avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je
výška splátok ďalších poplatkov. Navrhovateľ totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej
nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Osobitne bol uvedený poplatok za poistenie v sadzbe 4,99 %.
Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá

možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania
zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.

Súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. h), k),
tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z úveru, ktorá ako je uvedená v zmluve,
predstavovala 39% ročne, z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru
v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od jedného roka do 5 rokov (18 splátok)
v novembri 2011 bol úrok 11,32 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi
účastníkmivdanomprípadeprekročila3-násobnemieruúrokovposkytovanýchvtomtoobdobíbankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Úroková miera

dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 3-násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky
neplatné, nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci žalobcu

Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení
svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a
preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac
ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto

súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno
ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o
výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v
celomrozsahu.Tátookolnosťtotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvpostaveníúčastníkovvneprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť

dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

K uplatňovanej čiastke z titulu poistenia mal súd za to, že predmetný nárok je nedôvodný, nakoľko
poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788
a nasl . Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Odporca ako klient mal dojednať poistenie
oboznámením sa s rámcovými zmluvami o poistení ako aj všeobecnými poistnými podmienkami a

súhlasiť s nimi a s poistením uvedeným v časti 3. Navrhovateľ taktiež nepredložil súdu žiaden iný
doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti
o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi odporcom, ktorému ako priemernému
spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu.

Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve a vyššie uvádzané dôvody, súd zmluvu o

spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak poskytnutý úver
považoval podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov.

Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľovi sumu 599,- Eur ako rozdiel medzi výškou
poskytnutého úveru 599,- Eur a uhradenými splátkami úveru v celkovej výške 0,- Eur, v prevyšujúcej

časti návrh zamietol.

Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že uplatnené úroky vo výške 9 % ročne nepresahujú
zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonný
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi
zákonný úrok z omeškania zo sumy 599,- Eur v sadzbe 9% p.a. od 04.07.2012, t.j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti úveru do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 716,41 € a bol úspešný do výšky 599 €, čo predstavuje úspech
navrhovateľa 83,6% a jeho neúspech 16,4%. Z tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov
súd priznal náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške 67,2%

zo sumy, na ktorú by mal navrhovateľ nárok pri plnom úspechu. Pri plnom úspechu by navrhovateľovi
patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,5 € - 67,2%
z tejto sumy predstavuje 28,56 €, a z trov právneho zastúpenia vo výške 142,52 € - 67,2% z tejto sumy
predstavuje 95,77 € (prevzatie veci, príprava zastúpenia a podanie návrhu /2 úkony po 51,46 € , 2x
režijný paušál á 7,81 €/ + 20% DPH) na náhradu ktorých zaviazal odporcu.

V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej
hodnoty , nakoľko právna zástupkyňa navrhovateľa preukázala, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Lehotunaplneniesúdurčilvsúladesustanovením§160ods.1O.s.p.,keďžeodporcav konanížiadnym
spôsobom nepreukázal dôvod pre určenie peňažného plnenia v splátkach.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).