Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/31/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909207097
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6909207097.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľov

1/ O. Š., nar. XX. XX. XXXX a 2/ U.. W. Š., nar. XX. XX. XXXX, oboch bytom v G., Z. Č.. XXX, oboch
zastúpených JUDr. Máriom Keletim, advokátom v Hnúšti, Hlavná 36 proti odporcovi O. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom v I. - Z., A. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Šafárikovo námestie 2 o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 6.500,- eur a navrhovateľke 2/ tiež sumu 6.500,-
eur, ako aj nahradiť 1.281,19 eur trov konania ako trov právneho zastúpenia (v rovnakom pomere po 1/2)
do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom trovy konania je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi

navrhovateľov.

Pokiaľ sa navrhovateľ 1/ domáha zaplatenia ďalších 43.500- eur a navrhovateľka 2/ zaplatenia ďalších
43.500,- eur, návrh sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

V poradí prvým rozsudkom Okresného súdu X. S. zo dňa 13. 12. 2011 č. 12C/31/2011-169 (ďalej len
"prvý rozsudok okresného súdu") bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom každému po 6 500,-
eur, ako aj nahradiť 889,13 eur trov konania, kým návrh na zaplatenie u každého ďalších 43.500,- eur
bol zamietnutý. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku okresného súdu navrhovatelia podaný návrh
o zaplatenie každému po 50.000,- eur nemajetkovej ujmy opierali o tú skutočnosť, že dňa 12. 08.
2006 viedol odporca svoje osobné motorové vozidlo v meste G., kde na križovatke ulice G. s ulicou

L. W. Q. S. začal odbočovať vľavo a nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, ktorý viedol ich
syn X. Š. následkom čoho v jazdnom pruhu motocykla došlo k zrážke, ich syn spadol na vozovku a
utrpel zranenia, na následky ktorých dňa 01. 09. 2006 zomrel. Odporcu Okresný súd Rimavská Sobota
rozsudkom č. 2T/50/07 zo dňa 03. 07. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 03. 07. 2007 uznal vinným
z trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Oni ako poškodení boli
odkázaní s celým nárokom na náhradu škody na občianskosúdne konanie. Podľa § 11, § 13 ods. 2 a §
15 Občianskej zákonníka preto žiadali zaviazať odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla

tým, že odporca najvážnejším spôsobom zasiahol do práv ich syna a to jeho život. Týmto zásahom
znemožnil akýkoľvek ďalší rozvoj osobnosti ich syna, pretrhol všetky reálne citové väzby bežného života
a bezpochyby zásah do života aj keď neúmyselný je najzávažnejším porušením integrity človeka a
jeho osobnostných práv. Týmto zásahom došlo aj k porušeniu ich práv, keď im bolo úplne znemožnené
v ďalšom stretávať sa so synom, vidieť jeho pôsobenie v živote, založenie rodiny, narodenie vnúčat
a všetkých bežných prejavov osobnosti. Z týchto dôvodov odškodnenie v morálnej sfére je zjavne
nedostatočné a z ich pohľadu zbytočné, keď odporca nebol schopný sa dosiaľ ani ospravedlniť.Navrhovateľ 1/ pri svojom výsluchu uviedol, že až do nehody žili ako absolútne šťastná rodina a po
nehode prišli o mladšie dieťa, ktoré bolo väčším miláčikom. Smrťou syna prišli o všetko (nie majetkovo)
prečo vlastne rodič žije. Syn bol inteligentný, slušný, mladý človek a ako zomrel stratili zmysel života,

lebo toto už nie je život ale trápenie. Ani uplynutie času nepomáha zmierniť žiaľ. Skončil sa fakticky aj ich
spoločenský život a narušila sa celková harmónia. Aj keď majú dobrý vzťah s dcérou a tešia sa z vnučky
toto nemôže nahradiť stratu utrpenú úmrtím syna. Po úmrtí syna musel opustiť aj miesto kde pracoval
lebo tam pri ňom brigádoval syn, a preto tam už nedokázal robiť, lebo aj kolegovia, ktorí mali syna radi
mu pripomínali jeho prítomnosť. Potom si nevedel nájsť zamestnanie, neskôr jeden a pol roka pracoval,

potom bol pol roka predajca poisťovne a znovu tri mesiace nezamestnaný. Od 01. 04. 2010 pracuje ako
koordinátor a tiež na pol úväzok aj ako správca športových zariadení a to kúpaliska a športovej haly.
Prijal túto prácu, lebo to považuje za veľkú česť a pamiatku na syna, lebo tento bol športovec a chodil
do uvedenej športovej haly. Po nehode mal veľa problémov, trápení, nedarilo sa mu v práci a ani teraz
sa to ešte neustálilo. Nie je pravdou, že by sa akokoľvek angažoval v motorkárskej komunite a nerobil
to ani v minulosti. Ako motorky miloval tak sa na ne nemôže ani pozrieť. S navrhovateľkou spoločnú

firmu nemajú, on nikdy nebol živnostníkom, ani spoločníkom, funguje len ako zodpovedný zástupca za
živnosť navrhovateľky, lebo má živnosť aj na viazané činnosti, ale vlastne v súvislosti so živnosťou je len
na papieri, v skutočnosti nič v tomto smere nepodniká. Je pravdou, že navrhovateľka rozšírila živnosť
na prevádzkovanie ubytovacích zariadení lebo hľadali inú formu na živobytie, keďže navrhovateľka sa
nevedela riadne sústrediť na prácu a tak uvažovali o určitom finančnom zabezpečení z prenájmu ale

túto formu živnosti už aj zrušila a predmetný dom je na predaj.

Navrhovateľka 2/ vypovedala, že ťažko sa jej o tom hovorí, lebo si ani neuvedomovali koľko mali šťastia.
Odrazu je byt prázdny takže už nič nie je ako bolo. Po nehode každý deň chodili do nemocnice a čakali
kedy syn zomrie. Dcéra bola z nich najsilnejšia, dodnes sa o nich stará a je pre nich teraz najdôležitejšou
oporou, ale strateného syna vynahradiť nemôže. Syn s navrhovateľom robili všetko spolu, niekedy celé

hodiny sedeli v garáži a majstrovali. Ona v roku 2008 vyhľadala pomoc psychiatričky a aj v súčasnosti pri
určitých príležitostiach, ktoré vyvolávajú smútok berie antidepresíva. Synova izba je naďalej zariadená
ako bola, nechala tam všetko vrátane kalendára pretočeného na august 2006. Syna dali spopolniť, urna
je v izbe, tiež sú tam na jeho posteli vence. Kupujú mu pravidelne kvety, zapaľujú v izbe sviečky, zapínajú
rádio. Ona pracovala aj pracuje ako podnikateľka v oblasti účtovníctva a ekonomického poradenstva ale

po nehode nebola schopná riadne sa sústrediť na prácu. Preto hľadala aj iné formy menej náročné na
prípadnú zodpovednosť a to napr. ubytovanie (mali otvoriť penzión s dvoma izbami, ale tým že nevládala
riadne pracovať prišla o klientov a nemali dosť financií na dokončenie) alebo masérstvo, ale pokus za
masérstvo nevyšiel. Firma oproti roku 2006 rozšírená nie je, ona pracuje sama len občas má nejakú
zamestnankyňu na dohodu. Ona sa od 15-tich rokov venovala fitness a chodievala v roku 2006 do

posilňovne v športovej hale, kde chodil syn X. na tréning na volejbal. Po nehode tam už nedokázala
chodiť, kvôli smútku sa nestarala o seba, zanedbala zovňajšok, priberala až jej potom dcéra povedala,
či by s tým neprestala. Aj keď to padlo ťažko, lebo v posilňovni boli tí istí ľudia ako predtým tak sa tam
vrátila, lebo mala aj zdravotné problémy a tak po dohode s trénerom prešla na aktívnejší tréning a tento
jej navrhol aj zúčastniť sa súťaže. Na začiatku súťaže je potrebné zaslať fotku a potom znovu po troch

mesiacoch cvičenia a v tom čase schudla 17 kg a i keď sa neumiestnila medzi finalistkami, ako jediná
za 10 rokov získala ocenenie za životný príbeh, že prekonala samú seba. Pozvanie na vyhodnotenie do
Bratislavy jej pomohlo, lebo sa už dokázala pozrieť aj na iné veci ako plač a smútok a bola to pre ňu
možno záchrana, lebo psychicky bola hlboko na dne.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovatelia sú schopní vyrovnať sa so stratou syn tak,

aby to existenčne nezasiahlo ich ďalší život. Poukazoval na výpoveď navrhovateľky, že začala robiť
fitness a tým sa dostala z toho najhoršieho, čo dokazuje, že navrhovatelia sú schopní vyrovnať sa so
situáciou a teda nie sú splnené podmienky priznania nároku nemajetkovej ujmy. Ľudský život sa nedá
oceniť finančnými prostriedkami. V písomnom vyjadrení uviedol, že nehodu úprimne ľutuje, lebo je to
osobná tragédia aj na strane navrhovateľov aj na jeho strane, pretože sa s usmrtením človeka bude

musieť vysporadúvať do konca života. Vo vyjadrení nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepopieral
a uznával, že smrť syna spôsobila celej rodine silné citové strádanie a bolesť. Pri svojom výsluchu
uviedol, že je ženatý a žije s manželkou a dvomi dospelými deťmi. Nehoda sa jednoznačne dotkla aj
jeho a celej rodiny. Odvtedy je vo veľmi zlom zdravotnom stave a je aj vo finančnej neistote, lebo kvôli
trestnému stíhaniu mu bol odobratý certifikát na výkon funkcie a odvtedy má problém sa zamestnať.

Je veľmi opatrný, disciplinovaný vodič a za 40 rokov nedostal žiadnu pokutu. Hneď po dopravnejnehode sa jeho manželka ospravedlnila navrhovateľovi, ktorý prišiel na miesto nehody, lebo on toho
nebol schopný. Ľútosť alebo ospravedlnenie neraz vyjadril v trestnom konaní a potom ešte aj písomne
v obálke štatistického úradu, aby navrhovatelia neodmietli prevzatie zásielky, keby bol uvedený ako

odosielateľ. Psychicky neuniesol vedené trestné konanie, a preto nakoniec pristúpil k dohode o vine
a treste, aby sa to celé skončilo. Uplatnenú nemajetkovú ujmu pri výpovedi žiadal zamietnuť, lebo
nemá z čoho platiť resp. je otázne, či im takáto náhrada vôbec patrí. V ďalšom písomnom vyjadrení
uviedol, že s úhradou nemajetkovej ujmy nesúhlasí z dôvodov, že nebohý X. Š. nemal pri jazde na
motocykli riadne upnutú prilbu (poukazoval na výpoveď súdneho znalca A.. J.). Ďalej že nebohý X. riadil

motocykel zakúpený deň pred nehodou a nemal v ovládaní žiadne skúsenosti (väčšia skúsenosť mohla
zabrániť priamej zrážke), išiel rýchlejšie ako mal a svoj podiel na dôsledkoch dopravnej nehody majú
aj rodičia, ktorí podporovali a povzbudzovali syna v tomto pre mladých a neskúsených ľudí riskantnom
alebo adrenalínovom motoristickom športe. Rodičia sa správali tak akoby nemali pri aktivitách syna
obavu o jeho zdravie a život, preto i rodičia si musia v takýchto prípadoch spytovať svedomie, či deti
svojou výchovou dostatočne chránili pred nebezpečenstvami ohrozujúcimi ich zdravie a život. Pokiaľ

navrhovatelia za najzávažnejšiu skutočnosť vyplývajúcu z úmrtia syna pokladajú sociálnu izoláciu a
zmenu kvality života tak z internetovej komunikácie a živnostenského registra vyplýva, že podnikateľská
činnosťsavýraznezdynamizovala,navrhovateľkajeveľmiúspešnávoblastifitness,navrhovateľpracuje
v spoločnej firme a to všetko vyvracia tvrdenia o sociálnej izolácii, keď ich život sa za posledné roky
stal plnší a pestrejší. Tým nevyvracia dôsledky na psychiku každého človeka pri strate jeho blízkych.

Navrhovatelia v trestnej veci neprejavili záujem o účasť na pojednávaniach a osobne sa zúčastňujú až
pojednávania vo veci náhrady nemajetkovej ujmy, čo navodzuje otázku aká je ich skutočná motivácia.

V uvedenom prvostupňovom konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, odporcu,
svedkov U.. C. G., B. Š. a oboznámením spisov 2T/50/2007 a 1D/756/2006 tun. súdu, písomných
podaní účastníkov, vyjadrenia sústrasti navrhovateľom aj s fotokópiou obálky, výpisu zo zdravotnej

dokumentácie odporcu, potvrdenia Štatistického úradu SR o štátnej službe odporcu, rozhodnutia
Národného bezpečnostného úradu zo dňa 15. 10. 2007, znaleckého posudku č. 1/2007 U.. O.
I. - znalca z odboru cestnej dopravy, dvoch fotiek rodinného domu odporcu v Hnúšti, výpisu zo
živnostenského registra ohľadom navrhovateľky a jej dcéry, výpisov z internetovej stránky ohľadom
správcovstvanavrhovateľaašportovejaktivitynavrhovateľky,oznámenípsychiatričkyA..U.A.adokladu

o práceneschopnosti,a článkov z novín ohľadom navrhovateľky .

Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že vo veci je nesporné a nepochybné, že
odporca spáchal prečin usmrtenia, keď synovi navrhovateľov X. Š. spôsobil pri dopravnej nehode smrť.
Základ žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do života voči nemu podľa § 19 ods. 2
Ústavy SR, § 11, 13, 15 a 420 ods. 1 Obč. zák. týmto považoval za daný. Po zhodnotení závažnosti

vzniknutej ujmy (nezvratný zásah do rodinného života, úmrtie v mladom veku) a okolnosti nehody
(neupnutá prilba) určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch pre každého z navrhovateľov po
6.500,- eur, kým so zvyškom návrh zamietol.

Na odvolanie navrhovateľov aj odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 07. 05. 2012 č.
13Co/65/2012-206 (ďalej len "prvé uznesenie krajského súdu") prvý rozsudok okresného súdu zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia okresný súd nesprávne odvodil
uhradenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. s odkazom na § 420 ods. 1 Obč. zák.,
lebo táto všeobecná zodpovednosť prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov
osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437 resp. v ďalších ustanoveniach Obč.
zákonníka, alebo o prípady osobitnej zodpovednosti upravenej osobitnými zákonmi. Ustanovenia § 427

až 431 Obč. zák. upravujú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.
Krajský súd poukázal na ust. § 431 Obč. zák., ako aj na skutočnosť, že ak pri strete prevádzok dôjde
ku škode tretej osoby, prevádzkovatelia zodpovedajú za škodu tejto osobe podľa § 427 Obč. zák. a
to spoločne podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. Konštatoval, že okresný súd doteraz jednoznačne neustálil,
kto bol prevádzkovateľom motocykla, ktorý v čase dopravnej nehody riadil nebohý syn navrhovateľov,

lebo tento prevádzkovateľ v zmysle § 438 ods. 2 Obč. zák. pri použití § 431 Obč. zák. a § 427 Obč.
zák. takisto zodpovedá navrhovateľom za nemajetkovú ujmu. Uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že
smrteľnýnásledokdopravnejnehodypodnietilnavrhovateľovkuplatneniusináhradynemajetkovejujmy.Smrť však nebola iba následkom porušenia dopravných predpisov zo strany odporcu, ale súhrnom
všetkých okolností vzniknutej situácie, teda aj nesprávne upevnená prilba nebohého.

Okresný súd preto doplnil dokazovanie oboznámením výpisu z evidencie motorových vozidiel

Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu vo Zvolene a evidenčnej
karty vozidla Y. XXXAB, vyjadrenia navrhovateľov zo dňa 15. 08. 2012, potvrdenia o poistení
zodpovednosti motocykla ev. č. Y. XXXAB, kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2006, technického
preukazuuvedeného motocyklaazistil,ženebohýsynnavrhovateľovX.Š.,ktorýriadilvčasedopravnej
nehody motocykel Cagiva Canyon 600 ev. č. Y. XXXAK, bol nepochybne aj prevádzkovateľom tohto

motocykla, ktorý bol ním kúpený 11. 08. 2006 od predávajúceho A. M., bytom G. I. XX. Podľa uzavretej
zmluvy motocykel bol odovzdaný kupujúcemu v deň podpísania zmluvy, súčasne mu bol odovzdaný m.
i. malý technický preukaz, pričom veľký technický preukaz mal byť kupujúcemu odovzdaný po vykonaní
odhlásenia vozidla z evidencie na Dopravnom inšpektoráte vo Zvolene. Keďže na druhý deň po kúpe,
teda 12. 08. 2006 došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej kupujúci X. Š. zomrel, k prepisu držiteľa
na dopravnom inšpektoráte nedošlo, ako držiteľ a vlastník zostal zapísaný predávajúci A. M. do 27. 12.

2007, kedy motocykel natrvalo bol vyradený z evidencie.

Žiadne iné skutočnosti (mimo zistenia, kto bol prevádzkovateľom motocykla riadeného nebohým synom
navrhovateľov), ktoré by mali rozhodujúci vplyv na rozhodnutie o návrhu, po rozhodnutí krajského súdu
neboli zistené.

Súd preto pri novom rozhodovaní po doplnení dokazovania dňa 07. 11. 2012 vyhlásil v poradí druhý

rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu 6.500,- eur a navrhovateľke 2/ tiež
sumu 6.500,- eur, kým ohľadom uplatnenej sumy u každého navrhovateľa po 43.500,- eur návrh zamietol
a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľom 1.281,19 eur trov konania v rovnakom pomere po 1/2. Pri
tomto v poradí druhom odôvodnil rozsudok nasledovne:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 07. 2007 č. 2T/50/07-220, ktorý nadobudol

právoplatnosť vo výroku o vine a treste 03. 07. 2007 bol odporca uznaný vinným za to, že dňa 12. 08.
2006 viedol svoje osobné motorové vozidlo v meste G., kde na križovatke ulice G. S. Q. L. W. Q. S.
začal odbočovať vľavo a nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, ktorý viedol X. Š. následkom
čoho v jazdnom pruhu motocykla došlo k zrážke a motocyklista spadol na vozovku a utrpel zranenia,
na následky ktorých dňa 01. 09. 2006 zomrel, čím porušil ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona č. 315/96

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov, teda inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím spáchal prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona. Zato bol odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere dvoch rokov, výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch rokov a tiež mu
bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov. Navrhovatelia boli s celými

nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie, a preto podali návrh proti odporcovi
o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných ustanovení:

Podľa § 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Predmetom ochrany osobnosti v zmysle § 11 Obč. zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty a stránky
osobnosti človeka. Zákon poskytuje ochranu predovšetkým životu a zdraviu fyzickej osoby. Nikto
nemôže zasiahnuť do telesnej, či psychickej integrity fyzickej osoby a každý sa musí zdržať konania,

ktorým by mohol ohroziť jej život alebo zdravie.Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Obč. zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti

manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Ustanovenia§427-431Obč.zák.upravujúzodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravných
prostriedkov.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Obč. zák. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 429 Obč. zák. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa § 431 Obč. zák. ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Podľa§438ods.1Obč.zák. akškoduspôsobíviacškodcov,zodpovedajúzaňuspoločneanerozdielne.

Podľa § 438 ods. 2 Obč. zák. v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 439 Obč. zák. kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

Náhradu uplatňujú v súlade s ust. § 15 Obč. zák. navrhovatelia ako rodičia, keď niet manželky ani detí.
S použitím eurokomformného výkladu pojmov "náhrada škody, škoda na zdraví" za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej

osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci škody odškodňuje aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu
(zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč. zák. Túto v širšom ponímaní treba
považovať za škodu na zdraví. Súčasťou náhrady škody teda sú aj nemajetkové ujmy. Poskytnutie
len morálnej satisfakcie je nedostačujúce vzhľadom na najzávažnejší zásah do osobnostných práv,

a to do práva na život. Súkromný život chránený v ust. § 11 Obč. zákonníka zahrňuje i rodinný
život, resp. vzťahy medzi blízkymi príbuznými a ich vzťahy sociálne, citové a morálne. V súlade s
úctou k právam človeka ako ľudskej bytosti s jej jedinečnými a neopakovateľnými prejavmi a súčasneúctou k akémukoľvek ľudskému spoločenstvu, vychádzajúcemu zo vzájomného zopätia tvoriacich ju
jedincov, založenom predovšetkým na väzbách citových, morálnych a kultúrnych a vo svetle výkladu
tohto nezadateľného ľudského práva premietajúceho sa i do pozitívnej úpravy súkromného práva, je

významným a nezanedbateľným komponentom práva na ochranu súkromia i jeho negatívna zložka,
nachádzajúca svoje vyjadrenie v právne podporenej možnosti brániť sa proti neoprávneným zásahom
do tejto sféry zo strany iných osôb.

K dopravnej nehode, pri ktorej zahynul syn navrhovateľov, došlo pri strete prevádzky osobného
motorového vozidla, ktoré viedol odporca a motocykla, ktoré riadil syn navrhovateľov, a ktorý bol

prevádzkovateľom tohto motocykla. Za škodu, ktorá vznikla pri tomto strete prevádzok tretej osobe
(navrhovateľom) takto podľa § 427 Obč. zák. zodpovedajú prevádzkovatelia (teda odporca a syn
navrhovateľov) a to spoločne podľa § 438 ods. 1 Obč. zák.

Čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, ktorá navrhovateľom vznikla, súd zohľadnil skutočnosti, že syn
navrhovateľov X. zomrel v mladom veku (narodil sa 30. 04. 1987 a zomrel 01. 09. 2006, teda ako
18 ročný). Nesporne jeho mladý vek a to, že po nehode bol ešte 21 dní v kóme muselo spôsobiť

navrhovateľom ako jeho rodičom veľké psychické utrpenie. Na základe ich výpovedí (a celkového
vystupovania pred súdom), ako aj výpovedí svedkýň U.. C. G. a B. Š. a potvrdenia psychiatričky A.. U.
A. ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky súd má za preukázané, že navrhovatelia sa doteraz so
smrťou syna napriek uplynutiu niekoľkých rokov nevyrovnali. Izbu syna ponechali ako bola a umiestnili
tam urnu, vence, kupujú mu pravidelne kvety, zapaľujú sviečky, každý deň zapínajú rádio. Navrhovateľka

má antidepresívnu liečbu. Navrhovatelia sa podľa výpovedí svedkýň po nehode zmenili, konkrétne
navrhovateľka mala ako podnikateľka viedla účtovníctvo pre dcérsku spoločnosť zahraničnej firmy, ale
jej práca sa rapídne zhoršila, kým navrhovateľ predtým bol komunikatívny človek, ale v súčasnosti
uzavretý do seba. Navrhovateľka naďalej pracuje ako podnikateľka, nebolo však preukázané tvrdenie
odporcu, že by výrazne rozšírila podnikateľskú činnosť a navrhovateľ je tiež zamestnaný, avšak v

uplynulých piatich rokoch menil zamestnania a určitý čas bol aj nezamestnaný. Súd nemá vzhľadom
na vykonané dokazovanie a aj celkové okolnosti nehody a súčasný stav pochybovať o tom, že nehoda
výrazným spôsobom zasiahla do života navrhovateľov a to nielen v osobnom živote (smútok), ale že
sa to prejavovalo aj v pracovnej oblasti. Súd nemôže akceptovať argumentáciu odporcu, že sú schopní
vyrovnať sa so stratou a teda nemajú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, lebo jednoznačne došlo k

obrovskej strate, uplynulo odvtedy už 5 rokov a nie je mysliteľné, aby navrhovateľom patrila náhrada
len v prípade, že by úplne prestali žiť akýmkoľvek spoločenským životom, uzavreli sa do seba a pod.
Vzhľadom aj na uplynutie rokov súd považuje za prirodzený proces, že navrhovatelia sa snažia traumu
prekonať či už prácou alebo inými aktivitami (navrhovateľka športom). Navrhovatelia majú právo žiť si
svoj život aj po smrti syna, ba skôr by sa dalo povedať, že je to ich povinnosť s ohľadom na to, že majú

aj dcéru a vnučku. Pokiaľ odporca poukazuje na to, akým závažne negatívnym spôsobom ovplyvnila
nehoda aj jeho život a pokiaľ poukazuje na svoje majetkové pomery, súd tieto nemohol brať v úvahu,
pretožeprirozhodovaníonáhradenemajetkovejujmypomeryškodcu(odporcu)podľavyššiecitovaných
ustanovení nie sú rozhodujúce. Nemajetková ujma vzniká bez ohľadu na pomery škodcu. Súd takto s
prihliadnutím na skutočnosti uvádzané v tomto odseku za primeranú náhradu ako nemajetkovú ujmu

navrhovateľov považoval u každého po 13.000,- eur, za ktorú však zodpovedajú podľa § 427 a 438 ods.
1 Obč. zák. odporca a nebohý syn navrhovateľov spoločne a nerozdielne. Vyporiadanie medzi týmito
prevádzkovateľmi upravuje § 431 Obč. zák. (zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody).

Jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností nehodu zapríčinil odporca (za čo bol aj odsúdený trestným
rozsudkom) a nebolo zistené, že by neb. X. Š. bol akýmkoľvek spôsobom prispel k tomu, že k nehode

došlo, teda nič z hľadiska spôsobu jazdy neporušil. Veľmi podstatnou z hľadiska následkov dopravnej
nehody je však skutočnosť, že neb. Richard v čase dopravnej nehody nemal riadne upevnenú ochrannú
prilbu (povinnosť podľa § 5 ods. 2 zák. č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách v znení
v čase dopravnej nehody). Podľa znaleckého posudku č. 95/rok 2006 a 14/rok 2006 znalcov A.. J. J.
a A.. O. D. príčinou smrti X. Š. bolo zlyhanie životne dôležitých centier v mozgu pri opuchu mozgu pri

pomliaždení, krvácaní nad a pod tvrdú plenu, pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej ako následok
dopravnej nehody. V posudku je podrobne opísaný vznik poranení, ako nárazom vzhľadom na vysoké
ťažisko sa telo preklápa a rotuje dopredu, počas pádu telo rotuje vo všetkých troch osiach a ako prvá
dopadá hlava s veľkou silou a prudkosťou na povrch vozovky, prenesením energie nárazu na podkožnémäkké tkanivá dochádza k ich pomliaždeniu a prenesením energie nárazu na kostru lebky dochádza
k vzniku zlomeniny kostí klenby spodiny lebečnej. V mieste zlomeniny vzniká krvný výron. Napriek
nasadenej intenzívnej terapii a operáciám na odstránenie krvného výronu a opuchu mozgu sa stav

nepodarilo zvládnuť a pacient na následky poranení pri nehode zomrel. Pri svojom výsluchu znalec A..
J. J. vypovedal, že vzhľadom na charakter a rozsah poranení hlavy v konfrontácii s úrazovým dejom,
charakterom dopravnej nehody môžu konštatovať, že pri použití ochrannej prilby by boli poranenia hlavy
ďaleko menšieho rozsahu, respektíve s veľmi veľkou pravdepodobnosťou k poraneniu lebky by nemohlo
dôjsť. Na ďalšiu otázku odpovedal, že pri riadne upnutej prilbe v čase dopravnej nehody by s veľmi

veľkou pravdepodobnosťou nedošlo ku vzniku smrteľných poranení. Podľa lekárskej správy zo dňa
nehody u X. Š. boli zistené zlomenina lebky, ťažký otras mozgu, pomliaždenie trupu, tržná rana genitálu
a ľ. kolena, možné vnútrolebečné krvácanie. Podľa listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia
o úmrtí príčinou smrti je opuch mozgu. Z uvedeného teda vyplýva, že pri riadne upnutej prilbe by X. Š.
neutrpel také poranenie lebky (prípadne by vôbec nemal poranenú lebku), ktoré by viedli k smrti a iné
jeho poranenia smrteľné neboli. K smrti X. Š. ako následku dopravnej nehody (ktorú zavinil odporca)

došlo teda v dôsledku porušenia jeho povinnosti mať riadne upnutú prilbu, ktorá v danom prípade mohla
zabrániťjehosmrti.Jeveľmipravdepodobné,žeprilbunemalupnutúzdôvodu,žemalvušiachslúchadlá
od prehrávača. Túto skutočnosť(nezapnutie prilby) však odporcovi nemožno pričítať ako zavinenie (čím
však súd nespochybňuje, že bez zavinenia odporcu by k nehode ani nedošlo). Nehode podľa znaleckých
posudkov neb. syn navrhovateľov zabrániť nemohol. Škoda (vzniknutá v dôsledku úmrtia poškodeného)

je však priamym dôsledkom zranenia vzniknutého pádom poškodeného po náraze autom odporcu, a to
pádom bez upnutej ochrannej prilby. Takto škoda vznikla spoluúčasťou oboch prevádzkovateľov, a teda
prevádzkovatelia (odporca a poškodený X. Š.) zodpovedajú za škodu navrhovateľom podľa § 438 Obč.
zák. spoločne a nerozdielne. Podľa § 431 Obč. zák. by sa medzi sebou mali vyporiadať podľa účasti
na spôsobení vzniknutej škody.

Keď dedičmi po poškodenom X. Š. sú práve navrhovatelia, a teda do výšky nadobudnutého dedičstva
za poručiteľove dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli - § 470 ods. 1 a 2 Obč. zák.), v
prípade zaviazania odporcu na náhradu celej škody (pri spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ho
možno žalovať na zaplatenie celej sumy) by sa odporca mal s navrhovateľmi (ako dedičmi po X. Š.,
ktorý podľa § 427 a nasl. Obč. zák. tiež zodpovedá s ním za škodu) vyporiadať podľa § 439 Obč. zák.,

a preto súd dospel k záveru, že ide o prípad uvedený v § 438 ods. 2 Obč. zák., kedy je odôvodnené
rozhodnutie o náhrade spôsobenej škody podľa účasti na spôsobení škody. S prihliadnutím na všetky
okolnosti nehody súd považuje účasť poškodeného X. Š. na spôsobení škody vo výške 50 %. Preto
zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom po 6.500,- eur (ako 50 % z 13.000,- eur nemajetkovej
ujmy v peniazoch - viď odôvodnenie vyššie).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a odporcu zaviazal na náhradu trov
navrhovateľov, pričom títo uplatňovali podľa vyčíslenia zo 17. 10. 2012 náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 1.515,66 eur.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a vyhl. č. 655/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhl.") len vo výške 1.281,19 eur, pričom ide o nasledovné:

- vychádzajúc z hodnoty 6.500,- eur spolu u oboch navrhovateľov odmena za jeden úkon podľa § 10
ods. 1 § 13 ods.2 (zníženie tarifnej odmeny o 50 % pri spoločných úkonoch pri zastupovaní 2 alebo
viacerých osôb) činí 91,29 eur, ako je zástupcom navrhovateľov aj vyčíslená, pričom náhrada patrí za
8 hlavných úkonov, a to:

91,29 eur za úkon 02. 07. 2009 - príprava a prevzatie veci (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.)

91,29 eur za úkon 02. 07. 2009 - podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.)

182,58 eur za úkon 10. 08. 2011 - účasť na pojednávaní od 9.30 hod. do 11.40 hod

(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. - odmena 91,29 eur za každé začaté dve hodiny)182,58 eur za úkon 22. 11. 2011 - účasť na pojednávaní od 8.30 hod. do 11.15 hod

(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. - odmena 91,29 eur za každé začaté dve hodiny)

22,82 eur za úkon 13. 12. 2011 - účasť na pojednávaní (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhl.)

91,29 eur za úkon 23. 12. 2011 - podanie odvolania (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.)

91,29 eur za úkon 07. 05. 2012 - vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.)

91,29 eur za úkon 17. 10. 2012 - účasť na pojednávaní (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.)

spolu 844,43 eur

13,90 eur ako paušalizovaná náhrada trov za 2 úkony 02. 07. 2009 (2 krát po 6,95 eur) ( § 16 ods. 3 vyhl.)

29,64 eur ako paušalizovaná náhrada trov za úkony v roku 2011 (4 krát po 7,41 eur) (§ 16 ods. 3 vyhl.)

7,63 eur ako paušalizovaná náhrada trov za úkon v roku 2012 (§ 16 ods. 3 vyhl.)

spolu 58,80 eur

spolu odmena a paušalizovaná náhrada trov: 844,43 eur + 58,80 = 903,23 eur + 180,65 eur ako 20 %
DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) = 1.083,88 eur

47,28 eur náhrady cestovného za cesty na 3 pojednávania v roku 2011 osobným motorovým vozidlom

Audi ev. č. RS400BT pri priemernej spotrebe 10,5 l/100 km, paušálnej náhrade 0,183 eur/km, cene
pohonných hmôt 1.349 eur/l a vzdialenosti 26 km na 1 cestu jedným smerom - spolu 6 ciest (§ 15 písm.
a/ vyhl.)

17,62 eur náhrady cestovného za cestu na pojednávanie v roku 2012 osobným motorovým vozidlom
Audi ev. č. RS400BT pri priemernej spotrebe 10,5 l/100 km, paušálnej náhrade 0,183 eur/km, cene

pohonných hmôt 1.484 eur/l a vzdialenosti 26 km na 1 cestu jedným smerom - spolu 2 cesty (§ 15
písm. a/ vyhl.)

spolu 64,90 eur

74,10 eur náhrada za stratu času za cesty na 3 pojednávania v roku 2011 (polhodina na každú cestu),
celkove 6 polhodín po 12,35 eur (§ 15písm. b/ vyhl.)

25,42 eur náhrada za stratu času za cesty na pojednávanie v roku 2012 (polhodina na každú cestu),
celkove 2 polhodiny po 12,71 eur (§ 15písm. b/ vyhl.)

spolu 99,52 eur

spolu náhrada cestovného a náhrada za stratu času: 64,90 eur + 99,52 = 164,92 eur + 32,89 eur ako
20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) = 197,31 eur

Navrhovateľom takto súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.281,19 eur.

Aj proti tomuto v poradí druhému rozsudku okresného súdu podali odvolanie aj navrhovatelia aj
odporca. V poradí druhým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 05. 11. 2013
č. 13Co/404/2012-278 v poradí druhý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolaní, poukazujúc aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.

4Cdo 168/2009, závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 999/2007 a ďalejna to, že vo veci nemožno jednoznačne ustáliť, či k usmrteniu nebohého syna navrhovateľov došlo iba
v dôsledku jazdy odporcu, ktorý porušil dopravné predpisy, alebo v dôsledku skutočnosti, že nebohý
syn navrhovateľ nemal riadne upnutú prilbu a mal mať naviac sluchátka na ušiach (čo je tiež porušením

právnych predpisov). Ďalej skonštatoval, že je pravdou, že morálna satisfakcia má vždy prednosť pred
peňažnou náhradou, pokiaľ ide o rozsah a spôsob zadosťučinenia pri ochrane osobnosti. Je však treba
podčiarknuť neodškriepiteľný fakt, že zásah do sféry zdravia človeka, ktorý má za následok smrť, má
také neodvrátiteľné následky, že v prípade žaloby oprávnených osôb (pozostalých) rozhodne nemôže
postačovať ako satisfakcia iba ospravedlnenie. Do úvahy teda v každom prípade teda prichádza aj

odškodnenie nemajetkovej ujmy formou finančnej náhrady. Samotná výške náhrady potom závisí od
posúdenia všetkých okolností skutku, ale aj potreby na rozsah zmiernenia následkov zásahu. Rozsudok
okresného súdu však bolo potrebné zrušiť najmä vzhľadom k argumentácii odporcu, ktorý považuje
rozsudok prvého stupňa za nepreskúmateľný, pokiaľ ide o určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy.
Samotná výška finančnej náhrady spočíva po zohľadnení všetkých okolností na úvahe súdu. Je však
pravdou, že súd prvého stupňa nevysvetlil dôvod iného vyhodnotenia všetkých okolností prípad, t. j.

skutkového a právneho a tým aj priznanie zvýšenej náhrady výšky nemajetkovej ujmy oproti svojmu
prvému rozhodnutiu.

Po zrušení v poradí druhého rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd vo veci
vytýčil termín pojednávania. Na pojednávanie sa dostavili zástupca navrhovateľov a odporca. Odporca
uviedol, že opätovne vyjadruje ľútosť nad tým, čo sa stalo, bude ho to prenasledovať až do konca života

a psychicky to tiež zle znáša. Nemá pritom ani prostriedky na to, aby takúto sumu vyplatil. Po oznámení
zástupcu navrhovateľov, že má vedomosť o tom, že odporca predal dom v G. za 70.000,- eur, odporca
uviedol, že dom predaj za 59.000,- eur, ale túto sumu potrebuje na vyriešenie bytovej situácie, lebo v
dvojizbovom byte býva aj s manželkou a dvomi dospelými deťmi, pričom jeden zarába okolo 600,- eur a
druhý 450,- eur, manželka zarába okolo 500,- eur mesačne a on ako pracujúci dôchodca dostáva okolo

700,- eur. Sumu z predaja domu ešte nepoužil, ale plánuje to urobiť. Žiadal preto rozhodnúť tak, že by
ho súd zaviazal na zaplatenie maximálne vo výške 5.000,- eur spolu pre oboch navrhovateľov, kým so
zvyškom žiadal návrh zamietnuť.

Súd na pojednávaní týmto v poradí tretím rozsudkom rozhodol tak ako predošlými rozsudkami, teda
zaviazal odporcu na zaplatenie každému z navrhovateľov po 6.500,- eur, kým ohľadom sumy 43.500,-

eur u oboch návrh zamietol, pričom rozsudok pokiaľ ide o skutkové a právne posúdenie súd odôvodňuje
tak isto, ako to bolo v poradí druhým rozsudkom, ako je uvedený vyššie, keď ani v zrušujúcom uznesení
krajského súdu nebolo vytknuté, že by v tomto v poradí druhom rozsudku okresný súd rozhodoval na
základe nesprávnych ustanovení zákona, a len pokiaľ ide o určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy
(keďže táto sa určuje úvahou súdu) a bolo vytknuté, že druhý rozsudok je nepreskúmateľný, lebo nie

je vysvetlený dôvod iného vyhodnotenia všetkých okolností prípadu a je priznaná zvýšená náhrada
nemajetkovej ujmy oproti prvému rozhodnutiu, doplňuje odôvodnenie nasledovne:

Okresný súd v druhom rozhodnutí v skutočnosti nepriznával zvýšenú náhradu nemajetkovej ujmy
oproti prvému rozhodnutiu. V prvom rozsudku zo dňa 13. 11. 2011 zaviazal odporcu na zaplatenie
nemajetkovejujmyprenavrhovateľovpo6.500,-eurasozvyškomnávrhuzamietol,pričomvšaknepoužil

správne ustanovenia právnych predpisov, čo bol aj dôvod na zrušenie tohto rozsudku. Ako je to však
uvedené v odôvodnení uvedeného rozsudku od strany 8 posledný odsek po stranu 9 po odsek o
trovách konania súd rozhodol o výške náhrady s prihliadnutím na správanie sa nebohého, ktorý nemal
riadne upnutú prilbu, čím porušil povinnosť podľa § 5 ods. 2 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na
pozemných komunikáciách, pričom podľa znaleckých posudkov v trestnom spise riadne upnutá prilba

mohla zabrániť jeho smrti resp. s veľmi veľkou pravdepodobnosťou by nedošlo ku vzniku smrteľných
poranení. Súd v poslednom odseku na strane 6 uvedeného rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti zohľadnil
na strane navrhovateľov, pokiaľ ide o výšku náhrady. Súd takto úvahou určil náhradu po 6.500,- eur po
zohľadnení zavinenia na strane nebohého X. Š., pričom toto zavinenie považoval u oboch účastníkov
nehody za zhruba rovnaké, a teda náhrada bola určená len vo výške kvázi polovici náhrady, ktorá by

inak jednému aj druhému navrhovateľovi patrila (teda po 1/2 z úvahou určených 13.000,- eur náhrady
pre každého z nich). Tým, že okresný súd použil nesprávne ustanovenia, neuviedol sumu ktorú považuje
za primeranú náhradu a akú z tejto sumy má zaplatiť odporca, ale priamo uviedol už len sumu, ku ktorej
dospel po znížení o 1/2 nemajetkovej ujmy, ktorú by navrhovateľom priznal, keby nebolo zavinenie aj zostrany nebohého syna navrhovateľov, teda uviedol už len výslednú sumu, ku ktorej dospel po zohľadnení
všetkých okolností prípadu. Takto považoval za primeranú priznanú náhradu nemajetkovej ujmy sumu
6.500,- eur pre každého navrhovateľa ako polovicu zo sumy 13.000,- eur u každého navrhovateľa, z

ktorej sumy (teda po 13.000,- eur) vychádzal ako z primeranej náhrady nemajetkovej ujmy pred jej
znížením, ktoré zníženie bolo z dôvodu porušenia právnych predpisov aj zo strany nebohého syna
navrhovateľov.

V poradí druhým rozsudkom zo dňa 07. 12. 2012 už súd použil správne ustanovenia právnych predpisov,
za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považoval sumu u každého z navrhovateľov po 13.000,- eur

(súd nemal dôvodu odchýliť sa od pôvodných úvah oproti prvému rozsudku, keďže nevyšli najavo žiadne
nové skutočnosti), ktorú znížil u oboch o 50 % z dôvodu spoluzavinenia (v podrobnostiach viď uvedený
rozsudok).

Aj pri prvom aj pri druhom rozsudku súd takto úvahou s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu určil
nemajetkovú ujmu u každého z navrhovateľov sumou 13.000,- eur, ktorú znížil na polovicu z dôvodu
správania sa nebohého X. Š. (spoluzavinenie v 1/2), len v prvom rozsudku už uviedol len sumu po

znížení na 1/2, teda zaviazal na zaplatenie po 6.500,- eur, kým v druhom rozsudku to už uviedol
konkrétnejšie a podľa prísl. ustanovení právnych predpisov, teda tiež zaviazal na zaplatenie po 6.500,-
eur ako 1/2 zo sumy náhrady, ktorá by patrila keby nebolo spoluzavinenie nebohého. Okresný súd
takto jednoznačne v skutočnosti nezvyšoval náhradu nemajetkovej ujmy, ako by sa snáď mohlo zdať v
dôsledku toho, že boli použité pri rozhodovaní iné ustanovenia právnych predpisov.

Pri tomto v poradí treťom rozsudku súd opätovne rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie
navrhovateľom po 6.500,- eur, kým so zvyškom návrh zamietol s tým, že pokiaľ ide o odôvodnenie, prečo
takto rozhodol, poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie v poradí druhého rozsudku s doplnením
ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, pokiaľ ide o výtku krajského súdu, že nebol vysvetlený dôvod
iného vyhodnotenia a tým aj priznanie zvýšenej náhrady.

Navrhovatelia na trovách konania uplatňovali náhradu trov len vo výške ako boli priznané poradí druhým
rozsudkom okresného súdu, teda vo výške 1.281,19 eur.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a odporcu zaviazal na náhradu uplatnených
trov v zhode s druhým rozsudkom okresného súdu (viď špecifikáciu vyššie). K tomuto dodáva, že ávrh
bol podaný dôvodne, už aj krajský súd skonštatoval, že len morálna satisfakcia nestačí, pričom odporca

zo začiatku žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ odporca v odvolaní zo dňa 21. 11. 2012
namietal, že nebola správne priznaná náhrada trov za úkon - účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2012 v
plnej výške, lebo pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, a teda mala byť priznaná
len náhrada podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, súd
uvádza, že nejde o prípad uvedený v § 14 ods. 5 písm. b/, teda že by sa na pojednávaní len vyhlásilo

rozhodnutie (ako sa domnieva odporca), ale dňa 17. 10. 2012 bolo riadne pojednávanie a bolo odročené
na vyhlásenie rozsudku na 07. 11. 2012. Preto odmena za účasť na pojednávaní 17. 10. 2012 patrí vo
výške základnej tarifnej sadzby. Tiež pokiaľ ide o námietku odporcu za priznanie odmeny za podanie zo
dňa 07. 05. 2012, toto urobili navrhovatelia na základe výzvy krajského súdu zo dňa 10. 04. 2012, ktorým
im bolo oznámené, že na vec sa nevzťahuje ust. § 420 Obč. zák., ale ide o použitie ust. § 431 Obč. zák.

a boli vyzvaní, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili v lehote 10 dní, ak to považujú
za potrebné. Keď sa teda navrhovatelia vyjadrili na základe výzvy súdu, niet dôvodu nepovažovať toto
vyjadrenie za neúčelné, pre ktoré by nemala byť priznaná odmena. Pritom v súčasnosti už navrhovatelia
aj keď vznikli už aj ďalšie trovy právneho zastúpenia, naďalej ich uplatnili len vo výške, ako boli priznané
v poradí druhom rozhodnutí, teda ďalšie trovy (odvolacie konanie, ďalšie pojednávanie) neuplatnili.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateľov je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Keď dedičmi po poškodenom X. Š. sú práve navrhovatelia, a teda do výšky nadobudnutého dedičstva
za poručiteľove dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli - § 470 ods. 1 a 2 Obč. zák.), vprípade zaviazania odporcu na náhradu celej škody (pri spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti ho
možno žalovať na zaplatenie celej sumy) by sa odporca mal s navrhovateľmi (ako dedičmi po X. Š.,
ktorý podľa § 427 a nasl. Obč. zák. tiež zodpovedá s ním za škodu) vyporiadať podľa § 439 Obč. zák.,

a preto súd dospel k záveru, že ide o prípad uvedený v § 438 ods. 2 Obč. zák., kedy je odôvodnené
rozhodnutie o náhrade spôsobenej škody podľa účasti na spôsobení škody. S prihliadnutím na všetky
okolnosti nehody súd považuje účasť poškodeného X. Š. na spôsobení škody vo výške 50 %. Preto
zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľom po 6.500,- eur (ako 50 % z 13.000,- eur nemajetkovej
ujmy v peniazoch - viď odôvodnenie vyššie).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.