Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/2/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010009
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210010009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti S. T., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c),

odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 14. mája
2014 pred samosudcom JUDr. Tiborom Šulákom takto

r o z h o d o l :

Obvinený: S. T., narodený dňa XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A., S. O., XXXX/XX,

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne, spisová značka 1Pv 281/09 zo dňa 11. 01. 2010 pre
skutok, že:

- dňa 29. apríla 2009 v čase okolo 16.05 hodiny v Komárne na F. P. číslo XXX/XX v predajni Zlatníctvo
J. odcudzil paletu so zlatými šperkami tým spôsobom, že požiadal predavačku, aby mu ukázala zlaté

šperky uložené na palete pod pultom, a keď predavačka uvedenú paletu, na ktorej boli uložené zlaté
šperky celkom o váhe 177,94 g vybrala z pultu, vytrhol jej ju z ruky spolu so zlatými šperkami a ušiel
na neznáme miesto, čím pre poškodeného J. s.r.o. so sídlom P., T. R. č. XXX spôsobil škodu vo výške
4.626,44 EUR,

kvalifikovanýakoprečinkrádežepodľa§212odsek2písmenoc),odsek3písmenoa)Trestnéhozákona,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného:

- O. J., narodený XX. XX. XXXX, Z. XX, IČO: 30 031 389, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje

na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný S. T. urobil vyhlásenie, a to, že nie je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
okresnej prokurátorky v Komárne. V kritickom čase nebol v Komárne, ale kupoval vitrínu v nákupnom
centre v Lučenci. Opatruje svoju matku, za čo dostáva 206,- EUR mesačne, zamestnaný nie je a auto
nevlastní.

Svedkyňa T. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bolo to okolo 16.00 hodiny kritického dňa, keď bola v
predajni Zlatníctva, kde ponúkala zlaté šperky na predaj, kde vošiel páchateľ, ktorý si pozrel zlaté šperky.
Mal záujem o zlatú retiazku. Ona vytiahla jednu paletu s retiazkami a chcela ju odopnúť z tejto palety,

vtedysapáchateľnaholsmeromknej,vytrholjejcelúpaletuaušielajsostatnýmiretiazkami.Nemohlaza
ním bežať, pretože bola v predajni sama, nikto nebol ani na ulici, takže nemohla kričať ani za tým účelom,aby zadržali. Páchateľ mal na hlave šiltovku, nevedela sa jednoznačne vyjadriť, či to bol obžalovaný
alebo nie. Ona na polícii opísala páchateľa tým spôsobom, že povedala, že má tmavohnedé vlasy a
okrem toho povedala aj približne jeho výšku. Na základe toho jej predložili fotografie, medzi ktorými bolo

viacej jej známych osôb. Povedali jej príslušníci polície, že niekto spoznal obžalovaného, ale nevedela,
že kto. V predajni, kde pracovala, kamera nie je, ale jej povedali príslušníci polície, že nejaký príslušník
polície z Lučenca spoznal obžalovaného na základe nejakej kamerovej nahrávky, ktorá bola zrejme z
objektu tržnice Komárno. Páchateľ od nej odchádzal smerom do mesta a zabočil na Thályho ulicu. Pri
opoznávaní jej ukázali asi 5-6 fotografií. Na otázku, na základe čoho ukázala na fotku obžalovaného,

uviedla, že jeho tvár jej bola povedomá. Ona si také detaily nevšimla na páchateľovi, akej farby má oči
a podobne. Nevšimla si ani žiadne materské znamienko, prípadne tetovanie, pretože mal dlhé rukávy.
Žiadnu audiovizuálnu nahrávku týkajúcu sa tohto prípadu nevidela.

V štádiu prípravného konania svedkyňa vypovedala odlišne, preto súd čítal zápisnicu o jej výpovedi z
prípravného konania. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že okolo 16.05 hodiny vošiel do predajne
jeden mladík, ktorý bol asi 170-175 cm vysoký, štíhlej postavy, mal tmavé vlasy nakrátko ostrihané. Bol

oblečený v zelenej bunde alebo v zelenom pulóvri, ktorý mal na zips z prednej strany, na hlave mal
sivú šiltovku so znakom, ktorý nevedela uviesť a mal oblečené šušťákové nohavice tmavosivej farby. V
predajni stál pred predajným pultom a pozeral retiazky. Ona v tom čase telefonovala, keď dotelefonovala,
spýtala sa ho, ako mu môže pomôcť. Potom jej povedal, že by si chcel pozrieť štvrtú retiazku na palete.
Hovoril po slovensky. Vybrala celú paletu spod pultového skla. Ako vybrala paletu, dávala z nej dole

štvrtú retiazku, páchateľ jej vytrhol celú paletu z ruky a utiekol s ňou von. Uvedenú paletu mala celý
čas pred sebou za pultom. Časť odcudzených vecí jej bola vrátená do predajne ešte v deň spáchania
skutku. Po krádeži zlatých retiazok odhadla hodnotu týchto retiazok na sumu vo výške 3.300,- EUR, ale
po vykonaní inventúry bolo zistené, že škoda je vo výške 4.659,34 EUR. Táto škoda bola spôsobená
firme Stacho.

Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami svedkyňa uviedla, že k výpovedi z prípravného
konania nemá čo uviesť. Keď bola vypočúvaná na polícii, sa lepšie pamätala, teraz už od toho času
uplynula doba približne jedného roka a teraz by už páchateľa nespoznala. Policajti jej pred rekogníciou
nepovedali, kto sú tie osoby, ktoré sú na fotografiách. Uviedla, že žiadnu z týchto osôb, ktoré sú na
fotografiách, nepozná, teraz však, keď videla obžalovaného vonku pred pojednávacou sieňou, tak by

nepovedala, že to bol on. V ďalšej svojej výpovedi svedkyňa uviedla, že vtedy, keď videla na fotografii
osobu obžalovaného, tá fotografia sa jej zdala vtedy podobná s páchateľom. Uviedla však, že ako ho
teraz vidí, nie si je istá, a to preto, lebo osobu, ktorá bola v predajni a dopustila sa tohto trestného
činu, si zapamätala tak, že mala hladkú tvár. Obvinený má jazvy na pravej strane tváre. Teraz si už
veľmi nepamätá na túto vec, lebo od tej doby uplynulo veľa času. V prípravnom konaní, keď opoznávala

páchateľa, nebola si stopercentne istá, či to je tá osoba, na ktorú ukázala. Táto osoba bola podobná,
preto na ňu ukázala. Nepovedala, že to bol určite on. Na fotografii ňou označenej sa osoba najviac
podobala na páchateľa. Keď videla osobu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, tak už bola skôr
presvedčená o tom, že to nebol on. Nepamätala sa na to, že osoba páchateľa mala jazvy na tvári.
Obžalovaný jazvy na tvári má. Mohlo sa stať aj to, že mal šiltovku a že mu to zakrylo tvár, ale že by si

to nevšimla, k tomu sa nevie vyjadriť. Ako sa pamätá, tak tá osoba, ktorá sa dopustila tohto trestného
činu, nemala jazvy na tvári. Nos obžalovaného nebol taký, aký má obžalovaný, obžalovaný má takzvaný
orlí nos. Keď videla páchateľa spredu, jej sa ten nos nezdal byť orlí. Tu videla obžalovaného aj z boku.
Pokiaľ ide o výšku, ako aj váhu páchateľa, tieto by sa zhodovali s postavou obžalovaného. V obchode
nebol žiadny záznamový systém.

Svedkyňa A. S. uviedla, že obžalovaného prvý raz videla buď v júli alebo v auguste roku 2010, keď ju
vyhľadal spolu aj s nejakou pani. Táto mala u seba nejaké doklady o nákupe nábytku a spýtali sa jej,
či sa na to pamätá, že tento nábytok predala. Vtedy sa rozpamätala na to, že má predvolanie na súd a
hneď to dala do súvislosti s týmto prípadom. Majú dodacie listy, z týchto dodacích listov možno zistiť,
komu bol tovar predaný a aj dátum dodania tovaru. Nebolo mu to dodané v ten deň, ale až v nasledujúci

deň. Z dodacieho listu vyplýva, že na druhý deň bol dodaný tovar kupujúcemu. Nevedela sa vyjadriť k
tomu, kto bol kúpiť tento tovar, či tam bol obžalovaný alebo nie, na to sa už nepamätá. Videla doklad o
zaplatení tohto nábytku a z tohto vyplývalo, že tento nábytok mal byť zaplatený dňa 29. 04. 2009 v čase
buď o 15.45 hodine alebo o 16.45 hodine. Na otázku, či je možné objednať tovar aj v mene niekoho
iného na ich predajni, svedkyňa uviedla, že je to možné, oni neskúmajú totožnosť kupujúceho. Keď šofér

odovzdáva tovar osobe, ten už skúma, komu to odovzdá. Pri uzatváraní obchodu zákazník väčšinounecháva svoje telefónne číslo a na toto telefónne číslo sa potom volá, keď sa odosiela jemu tovar. Aj na
základe toho sa vie, že tento tovar zakúpila táto osoba. Na príjmovom doklade je jej podpis. Ten doklad,
ktorý jej bol predložený, vyzerá ako pravý.

Svedok D. K. uviedol, že na tento prípad sa pamätá, nevedel sa vyjadriť k tomu, na základe čoho
boli pri rekognícii zaradené tie fotografie, ktoré tam figurujú. Na tomto prípade pracoval jeho kolega
R.. Rekognícia prebiehala zákonným spôsobom, vybrali sa nejaké fotografie osôb, zaradila sa tam aj
fotografia podozrivej osoby. Ak osoba opozná alebo neopozná páchateľa, napíše sa to do zápisnice. To
sa potom opakuje po zamiešaní fotografií.

Svedok Q. R. uviedol, že na tento prípad sa pamätá. Pred rekogníciou najprv vypočuli svedka, či vie
opísať osobu, ktorá sa má opoznať. Na základe toho sa vyberie 5 fotografií, ktoré sa vyložia na tabuľu,
označia číslom a ku každému číslu sa uvedie príslušné meno. Potom je vyzvaný svedok, aby sa vyjadril,
ktorá je tá osoba, ktorú má opoznať. V tomto prípade poškodená opoznávala túto osobu. Stále tvrdila, že
by páchateľa opoznala. K tejto veci uviedol, že jemu niekto povedal, že bol nejaký anonymný telefonát,
že tohto skutku sa mal dopustiť obžalovaný. Nevedel povedať, či to boli pracovníci kriminálnej polície

alebo niekto iný. Na základe tohto tam potom bola položená aj fotografia obžalovaného. Nevedel uviesť,
či fotografie vyberal on, pripustil však túto možnosť, ale pripustil aj možnosť, že to robil technik. Je však
presvedčený v tom, že bol nejaký telefonát na políciu, a to anonymný, ktorý mal označiť ako páchateľa
tohto činu práve obžalovaného. On by si to nedomyslel, že on môže byť páchateľom tohto činu. Nevedel
sa presne vyjadriť, kto tento telefonát prevzal, ani to, že by niekto o tom napísal úradný záznam.

Svedok S. H. uviedol, že na tento prípad sa pamätá, pričom uviedol, že fotografie vždy vyberá
vyšetrovateľ alebo vyšetrovateľka, prípadne poverený príslušník Policajného zboru a jeho úlohou ako
technika je to iba dokumentovať, teda urobiť fotografie o tomto úkone. Nepamätá sa na to, či poškodená
spontánne opoznala páchateľa, určite však nikto nezasahoval do priebehu opoznávania. Fotografie
niekedy spoločne vyberajú, majú album fotografií osôb, ktoré už v minulosti boli účastné fotorekognície.

Niekedy to robia aj spolu s vyšetrovateľom alebo povereným príslušníkom Policajného zboru. Tieto
informácie o osobe môžu byť aj od operatívcov. Konkrétne príslušníka polície, s ktorým v tejto veci
spolupracoval, si nepamätá.

Svedok Ing. H. D. uviedol, že tento prípad mu nič nehovorí, nevie o okolnostiach tohto prípadu. Bol
oboznámený o tom, že ide o krádež šperkov na F. P. v Komárne v roku 2009. Na tento prípad si nevie

spomenúť. V tom čase robil riaditeľa skráteného vyšetrovania na Okresnom úrade justičnej a kriminálnej
polície v Komárne. Ročne mali okolo 1300 spisov. K poznámke na č.l. 167 v spise uviedol, že táto je
napísaná jeho písmom a zrejme nadporučík Z. U. mu oznámil, že páchatelia sú z Lučenca, že ide o
muža a ženu. Nechal mu aj klapku služobného telefónneho čísla. Na vec si už viac nespomína.

Svedok Mgr. Z. U. uviedol, že obžalovaného nepozná. V minulosti pracoval ako príslušník polície na

Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci. Bolo to v čase, keď bol rómsky špecialista. Od zboru
odišiel dňa 01. 04. 2011, v súčasnosti je na výsluhovom dôchodku. Vie, že malo byť niečo odvysielané na
televízii JOJ ohľadom tohto prípadu, pričom na tomto prípade pracoval príslušník polície E. R., ktorý ešte
stále pracuje na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Lučenci ako rómsky špecialista. Je pravdou,
že on volal komárňanskej polícii, že bol páchateľ opoznaný na základe vysielania v televízii JOJ a on

oznámil, kto by mal byť páchateľom. Jeho kolega to potom pozrel na internetovom archíve televízie
JOJ a na základe tohto opoznal osobu obžalovaného. Túto skutočnosť potom oznámil vyšetrovačke do
Komárna. Oni potom prišli a zobrali obžalovaného.

Svedok E. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na polícii ako referent špecialista. Spoločne
s kolegom U., ktorý už bol vypočutý, pozreli nejaký záznam na televízii JOJ ohľadom krádeže šperkov

z Komárna, pričom tá osoba, ktorá bola na tomto zázname zachytená, sa podobala na obžalovaného.
Nemohol jednoznačne povedať, že z toho záznamu obžalovaného spoznal. Je pravdou, že o tejto
skutočnosti oni potom informovali políciu v Komárne a títo prišli a riešili prípad. Oni sa s obžalovaným
vôbec o rekognícii nerozprávali. Obžalovaného v minulosti riešil za priestupok, trestno-právne nie. Išlo o
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. On videl na tom zázname tú osobu, ktorá bola zachytená

zboku, a to len moment. Tá osoba sa podobala na obžalovaného, ale nemôže jednoznačne tvrdiť, že
to bol on. K relácii, v ktorej videl videonahrávku, svedok uviedol, že videl to buď v televízii JOJ v krimi
novinách alebo na služobnom internete. Na služobný internet to mohol dať iba príslušník polície. Ide
o služobnú stránku ministerstva vnútra. Nahrávka mohla byť dlhá asi dve minúty. Keď nahrávku videl,bol presvedčený, že to bol obžalovaný. Nebol by určite oznamoval polícii do Komárna osobu páchateľa,
keby ju nebol poznal. Záber, ktorý on videl, bol z vnútra predajne a tam videl páchateľa.

Na pojednávaní dňa 03. 03. 2014 svedok uviedol, on nahlásil do Komárna, že osoba obžalovaného sa

podobá na toho človeka, ktorého on videl na zázname. Nerobil žiadne procesné úkony. Nemôže však
jednoznačne povedať to, že to bola osoba obžalovaného, koho videl na zázname. Ani jeho kolega U.,
ktorý v tom čase pracoval na polícii, sa nepamätá, či nahrávku videl na televízii JOJ alebo niekde inde.

Svedkyňa C. C. uviedla, že ona o tejto trestnej veci nevie vôbec nič. Ona vo svojom archíve nemá
vôbec nič týkajúceho sa tohto prípadu, ani dňa 29. apríla 2009. Má dobre vedený archív, v ktorom má

aj nahrávky od roku 2005. Uviedla, že nahrávky televízia archivuje len krátky čas.

Svedok O. J. uviedol, že bol prenajímateľom priestorov, v ktorých sídlila v kritický deň predajňa.

Zo znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, ktoré
boli v tejto veci podané, neboli zistené skutočnosti, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania
tohto trestného činu.

Zo správy od TV JOJ, MAC TV s.r.o. vyplýva, že predmetným záznamom nedisponujú, nakoľko v zmysle

zákona o vysielaní a retransmisii č. 308/2000, § 16 odsek 3 písmeno l), vysielateľ je povinný uchovávať
súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie
rady poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí rada v
licencii po dohode s vysielateľom.

Zo správy od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru vyplýva, že záznam

týkajúci sa krádeže zlatých šperkov zo zlatníctva J. na F. P. v Komárne nebol zverejnený na internetovej
stránke Prezídia policajného zboru za účelom stotožnenia osoby páchateľa.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že sa tohto skutku dopustil
obžalovaný. Bolo síce preukázané, že sa skutok stal, ale vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a
bez pochybností preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Je síce pravdou, že v prípravnom

konaní na základe fotorekognície poškodená dvakrát ukázala na fotografiu obžalovaného, tu však treba
konštatovať, že na tých fotografiách, ktoré boli použité pri rekognícii, nebolo vidieť tvár osoby v tom
smere, či ju má hladkú alebo má na nej jazvy. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že tá osoba,
ktorá sa tohto skutku dopustila, nemala jazvy na tvári, mala hladkú tvár a preto si nie je istá, či sa tohto
skutkudopustilobžalovaný.Navyšeuviedla,žeajnosmalpáchateľinýakoobžalovaný.Prifotorekognícii

si nebola istá v tom, že osoba, ktorú označila, je páchateľom tohto činu. Uviedla, že tá osoba, na ktorú
ukázala pri fotorekognícii, sa najviac podobala na páchateľa. Pokiaľ ide o fotorekogníciu, súd v danom
prípade poukazuje aj na to, že ďalšie fotografie, ktoré boli pri fotorekognícii použité, nie sú občanmi
rómskeho pôvodu. V zmysle § 126 odsek 1 Trestného poriadku, ak sa má výsluchom zistiť totožnosť
nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa má osoba alebo vec ukázať, a

to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. Poškodená pri opise
osoby páchateľa neudávala opis tváre, udávala osobu vysokú asi 170-175 cm, štíhlej postavy, ktorá
mala tmavé vlasy, pravdepodobne nakrátko ostrihané. Oblečený bol v zelenej bunde, na hlave mal sivú
šiltovku so znakom, ktorý bližšie nevedela uviesť, nakresliť by ho vedela, nohavice mal tmavosivej farby
šušťákové. Z uvedených fotografií nie je možné zistiť výšku uvedených osôb, možno však konštatovať,

že minimálne u dvoch osôb ani farba vlasov nezodpovedá popisu páchateľa. Z týchto údajov, ktoré
uviedla poškodená, nebolo možné ani náležite vybrať fotografie. Nie je tu totiž uvedené ani približný
vek páchateľa a ďalšie znaky, napr. markantné znaky tváre. Ako to vyplýva z výpovede svedka R., ani
on by nevedel identifikovať osobu páchateľa jednoznačne, uviedol však, že tá osoba, ktorú videl na
zázname v televízii JOJ, sa podobala na obžalovaného, ale vzhľadom na kvalitu záznamu nemohol

jednoznačne povedať, že to bol on. Uvedený záznam televízia JOJ nemohla súdu poskytnúť, nakoľko po
zákonom stanovenej lehote tieto záznamy skartujú. Pokiaľ ide o rekogníciu a spôsob jej vykonania, súd
túto nepovažuje za úkon vykonaný v súlade so zákonom, teda s ustanovením § 126 odsek 1 Trestného
poriadku. Aj preto tento úkon nie je možné považovať za právne relevantný.

Vzhľadom na to, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne usvedčoval osobu

obžalovaného ako páchateľa tohto trestného činu, súd rozhodol v zmysle zásady „in dubio pro reo“,
teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa§ 285 písmeno c) Trestného zákona, nakoľko nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že
páchateľom tohto trestného činu je obžalovaný. Nestačí totiž pri rekognícii zistiť podobnosť páchateľa
s osobou, ktorá bola na fotografii pri rekognícii. Ani svedok R. neuvádzal, že by na videozázname

jednoznačne spoznal osobu obžalovaného ako páchateľa tohto trestného činu. Navyše hovoril o
nižšej kvalite nahrávky. Zo správy Ministerstva vnútra, Prezídia Policajného zboru vyplýva, že na ich
internetovej stránke nebola umiestnená nahrávka týkajúca sa tejto trestnej činnosti. Svedok R. uviedol,
že nahrávka bola z priestorov predajne, pričom ako to vyplýva z výpovede svedka J., ako aj svedkyne
B., v priestoroch predajne sa nahrávacie zariadenie v čase spáchania činu nenachádzalo. Poukazujúc

na tieto rozpory vo výpovediach svedkov vzniká pochybnosť, či nahrávka, ktorú videl svedok R., bola
urobená na mieste činu. Tu súd poukazuje aj na obranu obžalovaného, ktorý uviedol, že v kritickom
čase bol v Lučenci, pričom v malom časovom odstupe od spáchania skutku tam kupoval nábytok, ktorý
mu bol na druhý deň dodaný. Z pripojených dokladov o nákupe predmetného nábytku vyplýva, že v
deň spáchania skutku bol na meno obžalovaného kúpený nábytok, ktorý bol na druhý deň dodaný
obžalovanému. Nábytok však mal byť vyplatený dňa 29. 04. 2009 o 16.45 hodine v predajni v Lučenci,

pričom skutok sa mal stať dňa 29. 04. 2010 o 16.05 hodine. Vzhľadom na vzdialenosť medzi mestami
Komárno a Lučenec, nie je možné, aby v tak krátkom časovom odstupe (40 minút) bol obžalovaný
v Komárne aj v Lučenci. Nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne vyvrátil tvrdenie
obžalovaného, že bol v čase o 16.45 hodine kritického dňa v Lučenci, kde nakupoval nábytok.

Pretože na základe vykonaných dôkazov nemožno jednoznačne zistiť, že páchateľom tohto trestného

činu je obžalovaný (podobnosť obžalovaného s páchateľom nestačí na vyslovenie jeho viny na spáchaní
tohto trestného činu), pre pochybnosti súd rozhodol v prospech obžalovaného a tohto oslobodil spod
obžaloby podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa tohto skutku
dopustil obžalovaný.

Súčasne súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie,

keďže obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.