Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milina Jánošková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/264/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110230023
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3110230023.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne R. X., občianky
SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, práv. zast. JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom so sídlom v
Trenčíne, Jilemnického č. 2 proti žalovanému R. F., občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXXX/
X o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 20.000,-€ s úrokom
z omeškania 6,5% ročne od 5.12.2008 do zaplatenia, titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa §13
Občianskeho zákonníka. Uviedla, že dňa 4.12.2008 vo večerných hodinách spôsobil žalovaný dopravnú
nehodu tak , že na diaľnici D1 v smere od A. na F. išiel v pravom jazdnom pruhu a nesledoval situáciu
v cestnej premávke a prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti vozidla žalobkyne, čo
malo za následok totálnu škodu na vozidle žalobkyne zn. H. Y.. Pri dopravnej nehode bola žalobkyňa
zranená a došlo u nej k rozvinutiu psychických problémov spojených s nehodou ako aj k zníženiu kvality
života v dôsledku dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode utrpela žalobkyňa otras mozgu I. stupňa
ako aj pomliaždenie ťažšieho stupňa pravého i ľavého predkolenia. Tieto fyzické zranenia v spojení s
psychickými poruchami veľmi negatívne ovplyvnili jej život, čo preukázala lekárskymi správami. Pred
nehodou ako aj po nej pracovala ako čašníčka a od nehody mávala pri 12 hodinovom pracovnom čase
vzhľadom na zranenia nôh pri dopravnej nehode opuchy a silné bolesti, na ktoré musí užívať lieky.
Musela prestať so športovou činnosťou; pred nehodou bola členkou dobrovoľného hasičského zboru jej
obce, zúčastňovala sa rôznych súťaží a tanečných zábav. Tieto aktivity musela vynechať. V súčasnosti
nemôže pre bolesti nôh nosiť topánky na vyššom podpätku a navštevovať spoločenské podujatia a
nemôže nosiť sukne a nohavice kratšieho strihu, lebo si musí nohy pre bolesti fixovať kompresnými
obväzmi. Od nehody je nútená v pravidelných intervaloch navštevovať rôznych lekárov a zdravotnícke
zariadenia, musí užívať rôzne lieky, s čím sú spojené zvýšené finančné náklady. Po nehode žalobkyňa
každý deň chodila na injekcie k chirurgovi 1x do týždňa počas PN, asi pol roka chodila na ambulanciu
chirurga do Pruského 1x mesačne a potom podľa potreby. K obvodnému lekárovi chodila na predpis
liekov, ktoré stále berie, od bolesti Flektor na uvoľnenie svalstva a z psychických problémov a stresov
mala vysoký krvný tlak a musela brať denne lieky. Má stále obavy z vedenia auta, pričom jej lekárka
ju pol roku po úraze poslala k psychiatrov Y.. J., kam chodila žalobkyňa asi rok. V súčasnosti už
lieky od neho neberie ani sa psychiatricky nelieči. Pred nehodou bola zamestnaná ako čašníčka v
Maxe, pracovala v reštauračnom zariadení, kde mala aj svoje zmeny 12 - 16 hod. denne a pracovný
pomer ukončila dohodou bez udania dôvodu, avšak v skutočnosti pre zdravotné problémy, lebo bola
pravidelne PN. Potom bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce s nárokom na podporu a to asi

1,5 roka a v súčasnej dobe je zamestnaná v kórejskej firme na výrobu klimatizácii, kde pracuje 7,5 hod.
denne. Pracuje v Ilave ako operátorka výroby, montuje súčiastky, pričom v práci stojí a má prestávky.
Pred nehodou chodila pravidelne reprezentovať obec na súťaže ako dobrovoľná hasička, venovala sa
rôznym druhom športov, behu, korčuľovaniu aj lyžovaniu a rada tancovala na spoločenských akciách,
poriadaných obcou. V súčasnosti je evidovaná ako dobrovoľná hasička avšak obec už nereprezentuje,
nechodí vôbec lyžovať, lebo ju tlačia lyžiarky, nechodí tancovať kvôli problémami s nohami. V súčasnosti
máva ťažnosti a to bolesti oboch nôh, hlavy, chrbta a pri väčšej záťaži má v nohách kŕče. Je slobodná,
nemá žiadne deti, nemá dlhodobého partnera a žije s rodičmi. Je obmedzená v športovej činnosti po
úraze, nemôže behať, lyžovať, korčuľovať a pre nedostatok pohybu trpí obezitou. V súčasnej dobe
šoféruje, vzhľadom k tomu že otec je ZŤP a potrebuje, aby ho vozila. Znovu po nehode začala žalobkyňa
šoférovať po roku, resp. po 1,5 roku. Žalobkyňa uviedla, že v danom prípade za zásah do ochrany
osobnosti považuje poškodenie zdravia pri nehode, ktoré malo za následok jej pretrvávajúce zdravotné
problémy, obmedzenie športových aktivít, zníženie možnosti sa zamestnať, pokles zárobku v porovnaní
s predchádzajúcim zárobkom, stratu kvality života s ohľadom na vek a obmedzenia ďalších aktivít v
rámci spoločenského vyžitia.

Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť neospravedlnil a
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal a rozhodol podľa
ust. § 101 ods.2 O.s.p. v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.9.2012 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko
sa po nehode viackrát zaujímal o zdravotný stav žalobkyne počas jej hospitalizácie v nemocnici v M. a
táto mu sama uviedla, že sa cíti dobre a nebude si od neho uplatňovať žiadnu škodu. Poukázal na to, že
počas prešetrovania nehody políciou bolo vykonané prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne súdnym
lekárom a tento uviedol, že doba práceneschopnosti žalobkyne bola neúmerná spôsobeným zraneniam.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napriek zraneniam vykonáva svoje povolanie, škoda na vozidle jej bola
preplatená cestou poisťovne a on si z dôvodu svojej finančnej situácie nemôže dovoliť uhradiť žiadnu
škodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil písomné vyjadrenie žalovaného, vypočul
svedkov R. I. a R. X., oboznámil lekárske správy, posudok, záznam dopravnej nehody, doklady o
platbách za lieky a náklady na cestovné , správu z hasičského zboru, vyjadrenie žalovaného, spis ORP-
P-XXX/IV-DI-BCP-XXXX z ORPZ F. IV a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Dňa 04.12.2008 bola žalobkyňa účastníčkou dopravnej nehody, ku ktorej došlo tak, že žalovaný v
čase od 19,25 hod. do 19,39 hod. na diaľnici D1 v km 143,59 v k.o. K. v smere od A. na F. zavinil
dopravnú nehodu ako vodič nákladného mot. vozidla ev.č. BA-XXXSL tak, že jazdil so svojím vozidlom
po diaľnici D1 v smere od A. na F. v pravom jazdnom pruhu, plne sa nevenoval vedeniu vozidla,
následkom čoho prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti vozila žalobkyne zn. H. Y. ev.č.
IL-XXXAY. Pri nehode bola okrem iného zranená aj žalobkyňa, táto utrpela otras mozgu a pomliaždenie
oboch predkolení, viac postihnutie ľavého predkolenia s PN od 4.12.2008 do 28.1.2009. Vec bola
zadokumentovaná Krajským dopravným inšpektorátom KR PZ v M. pod sp.zn. V.-XXX/KDI-DO-P-
XXXX. V rámci prešetrovania uvedenej dopravnej nehody bola pred políciou dňa 11.12.2008 vypočutá
žalobkyňa, ktorá uviedla, že po nehode „ na bežnom spôsobe života počas hospitalizácie ale aj doma
nebola ovplyvnená.“

Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v F. IV, Okresného dopravného inšpektorátu č.p. I.-P-XXX/
IV-DI-BCP-XXXX zo dňa 12.8.2009 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania vyššie uvedeného
priestupku podľa ust. § 22 ods.1 písm. l/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; bola mu uložená sankcia -
pokuta vo výške 232€ a zákaz činnosti viesť motorové vozilo na dobu 2 mesiace. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.8.2009.

Podľa znaleckého posudku T.. Y.. T. N., Z.. číslo XX/XXXX, ktorý je súčasťou priestupkového spisu
KRP-XXX/KDI-DO-P-XXXX vyplýva, že na základe dodanej dokumentácie jediným nálezom žalobkyne
po dopravnej nehode zo dňa 4.12.2008 bolo pohmoždenie oboch lýtok s krvnou podliatinou vľavo,

čo si nevyžaduje žiadnu intenzívnu liečbu, iba postupnú rehabilitáciu, čo za normálnych okolností
odoznie za 14 dní. Keďže u žalobkyne nedošlo k žiadnym komplikáciám, znalec úraz zhodnotil ako
ľahký, s maximálnou dobou liečenia 14 dní. Poškodená nebola výrazne obmedzovaná v obvyklom
spôsobe života, pretože sa mohla voľne pohybovať, pričom chôdza mohla byť v prvých dňoch bolestivá.
Maximálnu dobu PN znalec predpokladal 10-14 dní a nie od 4.12.2008 do 31.1.2009. V danom prípade
ide zo strany žalobkyne podľa znalca jednoznačne o účelovú reakciu na daný úraz, nakoľko ide o úraz
ľahký a 5-7 dní mohla pretrvávať bolesť lýtka.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného MUDr. Y. J.
dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyni prináleží v súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode zo dňa
4.12.2008 za pol. XXX otras mozgu I. stupňa 30 bodov, pol. 160e - pomliaždenie ťažšieho stupňa
pravého a ľavého predkolenia 2x15 bodov, spolu 60 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo
v posudku priznané.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby
jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Občiansky zákonník priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a
zdravia, pričom zákon vymedzuje znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať
za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo
najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané
finančné zadosťučinenie ( § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka). Prípustnosť peňažnej
satisfakcie je opodstatnená všade tam, kde je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením
postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie
ujmy nemožno napraviť inak, len cestou primeraného zadosťučinenia formou peňažného plnenia.
Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za
následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v značnej miere a preukázanie tohto
následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu, teda v danom prípade žalobkyňu. Pokiaľ ide o vyjadrenie
miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať
z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby a z
nepriaznivých dôsledkov takéhoto zásahu.

Osobnosť fyzickej osoby tvoria mnohé zložky a to aj ochrana zdravia. V prípade nárokov na náhradu
škody vzniknutej titulom ujmy na zdraví Občiansky zákonník poskytuje poškodeným na zdraví
široké možnosti právnej ochrany, medzi ktoré patria špeciálne nároky upravené v ust. § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka ( bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada straty na zárobku a
pod. ) a všeobecná právna úprava ochrany osobnosti v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods.2,3 Občianskeho zákonníka a nároky na
náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 ods.1 Občianskeho
zákonníka sú samostatné právne prostriedky ochrany fyzickej osoby a uplatnenie nárokov z titulu práva
na ochranu osobnosti nenahrádza, nedopĺňa ani nerozširuje rozsah náhrady škody podľa ust. § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o samostatné nároky podmienené rôznou sférou ochrany.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa sa podanou žalobou pokúšala prostredníctvom
ochrany osobnosti nahrádzať a zvyšovať nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
nakoľko žaloba (a predložené dôkazy) bola koncipovaná na skutkovom základe, ktorý zodpovedá
uplatneniu nárokov na náhradu škody spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
prípade náhrady na strate na zárobku. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa pri
dopravnej nehode zavinenej dňa 4.12.2008 v dôsledku protiprávneho konania žalovaného utrpela ujmu
na zdraví, čím nepochybne došlo k zásahu do jej práv na ochranu zdravia a bola jej spôsobená škoda
na zdraví. Túto si však mala uplatňovať v prvom rade na základe špeciálnych ustanovení Občianskeho
zákonníka, teda ako nároky z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo neurobila. Súd teda
skúmal, či boli dané predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a či ujma na
osobnostných právach žalobkyne dosiahla intenzitu zníženia dôstojnosti a lebo vážnosti fyzickej osoby
v spoločnosti v značnej miere. Žalobkyňa za značnú ujmu na svojich osobnostných právach považovala
obmedzenia v športovej činnosti po úraze: nemôže behať, lyžovať, korčuľovať a pre nedostatok pohybu
trpí obezitou; ďalej pretrvávajúce zdravotné problémy, bolesti, zníženie možnosti sa zamestnať, pokles
zárobku v porovnaní s predchádzajúcim zárobkom, stratu kvality života s ohľadom na vek a obmedzenia
ďalších aktivít v rámci spoločenského vyžitia. To, že nejaké činnosti, ktoré predtým vykonávala už
nevykonáva (napr. tanec, činnosť v hasičskom zbore a pod.) potvrdzovali aj vypočutí svedkovia.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala vznik žiadnej závažnej ujmy na zdraví ani zásah do osobnostných práv takého rozsahu,
ktoré by jej bránili v ňou tvrdených aktivitách a v predchádzajúcom spôsobe života. Ako vyplýva zo
znaleckého posudku Prof. MUDr. Labaša, z pripojeného priestupkového o spisu, jej úraz pri dopravnej
nehode bol ľahký, vyžadoval maximálne 14 dňovú práceneschopnosť a bolesti nôh v lýtkach mohli
pretrvávať 5-7 dní a žalobkyňa nebola výrazne obmedzovaná v jej spôsobe života, čo v konečnom
dôsledku potvrdila aj ona sama vo výpovedi pred dopravnou políciou v rámci prešetrovania dopravnej
nehody. Jej výpoveď o pretrvávajúcich bolestiach a nemožnosti sa venovať športu sú len subjektívnymi
tvrdeniami žalobkyne, ktoré neboli podložené žiadnym lekárskym potvrdením, z ktorého by vyplývali
ňou tvrdené obmedzenia, že športovať nemôže. Nebolo preukázané ani to, že predchádzajúci pracovný
pomer ukončila pre zdravotné problémy, ktoré by mali nejakú príčinnú súvislosť s úrazovým dejom dňa
4.12.2008. Všetky ňou uplatňované nároky mohli byť odškodnené inak, a to v rámci bolestného a je
zrejmé, že jej úraz nemá za následok žiadne také poškodenie zdravia, ktoré by lekárov oprávňovalo
priznať jej nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. V posudku o bolestnom jej totiž nebol
priznaný z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ani jediný bod a priznané bolestné bolo na nízkej
hranici. Možnosť uplatnenia špeciálnych nárokov na náhradu škody vylučuje uplatnenie všeobecných
nárokov na náhradu škody. Z týchto dôvodov mal súd nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví,
spočívajúcu v nemajetkovej ujme v peniazoch za nepodložený a nepreukázaný. Zásah do osobnostných
práv žalobkyne nemal podľa predložených dôkazov za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti
žalobkyne v spoločnosti v žiadnej miere. Preto súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. v zmysle ktorého úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.